Črevná nepriechodnosť

Črevná nepriechodnosť

Črevná nepriechodnosť, odborne ileus, je stav, kedy sa z rôznych príčin nemôže v čreve posúvať črevný obsah. Patrí medzi náhle brušné príhody, ktoré sa označujú aj ako akútne brucho. 

Všetky príčiny črevnej nepriechodnosti by sme mohli rozdeliť do troch skupín. Prvá skupina zahrňuje ochorenia, ktoré spôsobujú uzatváranie lumenu čreva. Vzniká tu prekážka pre pohyb črevného obsahu a preto hovoríme o mechanickom upchatí, mechanickom ileu. V druhej skupine sú ochorenia, ktoré zapríčiňujú poruchu v pohybe črevnej steny, v peristaltike čreva. Tieto ochorenia majú za následok paralytický ileus. V tretej skupine je porucha výživy črevnej steny a preto sa označuje ako cievny ileus.

Hľadanie príčiny

Mechanický ileus spôsobuje mechanická prekážka Takýto stav je zväčša nutné riešiť chirurgicky, aby sa prekážka odstránila. Nepriechodnosť môže vzniknúť prekážkou vonkajšou, prekážkou v stene čreva alebo prekážkou v lumene.

Vonkajšiu prekážku môže spôsobiť zrast medzi črevami (najmä po predchádzajúcich brušných operáciách), priškrtený pruh (črevo sa dostane do herniového vaku, pričom sa v krčku vaku priškrtí), nádor v dutine brušnej (zvonku tlačí na črevo).

Prekážku v stene čreva najčastejšie spôsobuje nádor čreva a zápal vydutín čreva (divertikulitída).

Príčinou upchatia lumenu bývajú cudzie telesá (prehltnuté predmety, kôstky z ovocia – v niektorých regiónoch Slovenska sa čerešne bežne jedia s kôstkami), parazity, tuhá masa stolice (fekalómy).

Klinický priebeh závisí od rozsahu a miesta nepriechodnosti. Ak je prekážka v začiatočných častiach tenkého čreva (vysoký ileus), priebeh býva dramatický – nastupuje kolikovitá bolesť brucha, zástava stolice a vetrov a včasné zvracanie, ktorého obsah je skôr žlčového charakteru. Pri nízkom ileu, ktorý postihuje hrubé črevo, symptómy nebývajú tak výrazné, bolesti trvajú aj niekoľko dní, zvracanie môže chýbať, ale keď sa už objaví, má charakter fekaloidný.

Úplná či čiastočná

Nepriechodnosť môže byť úplná s akútnym priebehom, alebo čiastočná, kedy je priebeh ochorenia chronický a príznaky iba pomaly narastajú. Nepriechodnosť môže byť aj dočasná, kedy dochádza k „zalomeniu kľučiek“ tenkého čreva. Reakciou čreva na prekážku je v prvých fázach snaha o prekonanie prekážky a preto je činnosť čriev zvýšená. To sa prejavuje zvýšenou peristaltikou, ktorú je počuť pri lokálnom vyšetrení brucha ako špecifické tóny. Podľa výšky uloženia a stavu nepriechodnosti sa črevo skôr či neskôr vyčerpá, peristaltika sa oslabuje až je na koniec počuť „mŕtve ticho“. Nad prekážkou sa hromadí črevný obsah, tekutina a plyny. Pri neriešení takéhoto stavu sa situácia pre organizmus naďalej zhoršuje. Prichádza o tekutiny, čo znamená aj pokles cirkulujúceho objemu v cievach, pokles krvného tlaku, zhoršenie krvného zásobenia steny čreva, ďalšie poškodzovanie črevnej steny. Zvyšujúci sa objem nad prekážkou taktiež prispieva k zhoršeniu prekrvenia črevnej steny, keďže zvýšeným tlakom dochádza ku stláčaniu ciev v stene čreva. Zvracaním sa organizmus snaží zmenšiť tento pretlak. Poškodenie čreva má za následok prienik baktérií a toxínov do brušnej dutiny.

Vylúčenie iných diagnóz

Pri diagnostike nepriechodnosti vychádzame z anamnézy: bolesť brucha, zvracanie, zástava stolice a vetrov, „nafúknuté“ brucho, chudnutie, predchádzajúce operácie (zrasty), hernie. Pri vyšetrení býva pacient dehydratovaný, má nižší krvný tlak a zrýchlenú srdcovú činnosť. Počuť charakteristické tóny hyperperistaltiky, poklop na brucho je bubienkový. Môže byť hmatný nádor alebo zápalom zmenené črevo. Vždy sa musí urobiť vyšetrenie konečníka (vylúčenie nádoru v konečníku) a röntgenová snímka brucha (podľa možností v stoji). Na snímke vidno hladinky tekutiny v rozšírenom čreve so vzduchovými bublinami nad touto tekutinou. Ultrasonografia, prípadne počítačová tomografia môžu pomôcť pri odhalení príčiny nepriechodnosti (nádor, zápalovo zmenené črevo). Laboratórne vyšetrenia sú dôležité pre posúdenie vnútorného prostredia pacienta a následne pre predoperačnú prípravu.

V liečbe je nutné pred operáciou upraviť vnútorné prostredie pacienta, doplniť stratu tekutín, odsať tekutinu zo žalúdka (sondou zavedenou cez nos). Nasleduje operácia, ktorej cieľom je odstránenie prekážky. To znamená prerušenie zrastov, odstránenie herniového vaku, mechanických prekážok v čreve, odstránenie nádoru spolu s priľahlou časťou čreva, odstránenie poškodenej časti čreva. Niekedy pristupujeme k viacetapovej operácii. V prvej etape sa črevo nad prekážkou vyvedie na brušnú stenu ako vývod. V druhej etape, po zlepšení celkového stavu pacienta, sa prekážka odstráni aj so zrušením vývodu. Výnimočne postupujeme konzervatívne (bez operácie) ak ide o neúplný uzáver a celkový stav pacienta sa zlepšuje (pri zrastoch, pri divertikulitíde).

Pri cievnom ileu dochádza k uzáveru ciev, ktoré vyživujú črevo. Tento uzáver môže byť úplný alebo iba čiastočný, podľa toho sa aj vyvíjajú subjektívne ťažkosti a rozsah poškodenia steny čreva. Aj tu dochádza k poškodeniu čreva, prestupu baktérií a toxínov do brušnej dutiny a k zápalu pobrušnice. V neskoršom štádiu môže cez konečník odchádzať tmavočervená krv s hlienom.

Pri podozrení na cievny ileus pátrame po srdcových chybách (možnosť uvoľnenia krvných zrazenín), po stavoch s poruchou zrážania krvi (zvýšená zrážanlivosť), berieme do úvahy celkovú arteriosklerózu (starší ľudia).

Aj pri cievnom ileu je cieľom operácie odstránenie postihnutého úseku čreva. Z prevažnej väčšiny prípadov je rozsah poškodenia veľký a preto po operáciách pacienti trpia poruchami výživy (nedostatočná plocha čreva na vstrebávanie živín).

Paralytický ileus vzniká poškodením nervových zakončení v črevnej stene. Príčinou môže byť systémové ochorenie pri požití niektorých liekov, pri nízkej hladine draslíka v krvi, pri septikémii (v krvi sú prítomné baktérie), pri urémii (v krvi je veľa dusíkatých látok). Inou príčinou môže byť zápal obličiek, zlomenina panvy alebo chrbtice, zápal v dutine brušnej, úraz brucha a iné. Dôležité je odlíšiť paralytický ileus od mechanického, pretože pri paralytickom ileu sa neoperuje a postup je konzervatívny. Toto odlíšenie býva niekedy veľmi náročné a to najmä u starších ľudí.

Cieľom liečby paralytického ilea je liečiť základnú chorobu, ktorá ho vyvolala a taktiež liečiť samotnú nepriechodnosť. To znamená úpravu vnútorného prostredia, odsávanie tekutiny z čriev, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu, a tým k ďalšiemu poškodzovaniu, podávanie liekov, ktoré podporujú peristaltiku čreva.

Väčšina stavov, ktoré končia črevnou nepriechodnosťou, je samotným pacientom ťažko ovplyvniteľná. Niečo ale spraviť dokážeme. Vhodné je absolvovať preventívne prehliadky, a tak zvýšiť možnosť včasného záchytu nádoru čreva, naplánovať si operáciu pruhu a nečakať na možné priškrtenie kľučky čreva, správnou životosprávou a liečbou spomaľovať proces arteriosklerózy a hlavne nečakať až na závažné príznaky nepriechodnosti.

Autor článku: MUDr. Roman Šebo, časopis Bedeker zdravia
Dátum vydania: 06.09.2011

Vytlačiť (zobrazí verziu optimalizovanú pre tlač) Vytlačiť článokdiskusia (0)

Najnovšie články

DISKUSIA 

Na tento článok ešte nebola napísaná reakcia.

 
Meno *
E-mail

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.