Voľné radikály ohrozujú zdravie

Prečo človek nedosiahne maximálnu možnú dĺžku života a predčasne zomiera na rôzne choroby? Sami sme si na vine. Nezdravým životným štýlom vytvárame priaznivé podmienky na ničivú činnosť voľných radikálov – najväčších nepriateľov človeka.

Môžeme sa hnevať len na seba, ak v ostatných rokoch jeme tak málo zelenej, žltej a červenej zeleniny, listového šalátu či ovocia. Mohli by sme totiž byť zdravší, vyzerať omnoho lepšie a mladistvejšie, mohli by sme mať peknú pokožku a viac vlasov.

Choroby a radikály

Najznámejšie lekárske časopisy prinášajú v posledných desaťročiach ohromujúce poznatky o veľkom počte chorôb vznikajúcich z nadmernej tvorby voľných radikálov, najmä reaktívnych foriem kyslíka a o zníženom stave ich odstraňovania z organizmu. Počet chorôb, pri ktorých sa dokázala spojitosť s „oxidačným stresom“ narastá. Sú to: ochorenia srdca a ciev (kôrnatenie tepien, ateroskleróza, mozgová a srdcová mŕtvica), poškodenia mozgu (Parkinsonova i Alzheimerova choroba), ochorenia dýchacích ciest (cystická fi bróza, astma), poškodenia zažívacích systémov, obličiek, rakovina, cukrovka, ochorenia očí, zápalové a imunitné ochorenia,  ako aj samotný proces starnutia.

Zistilo sa, že vznik týchto chorôb spôsobuje skupina chemických látok nazývaných „voľné radikály“. Tieto častice putujú po tele sem a tam a pritom napádajú povrch zdravých buniek. Tento proces sa nazýva oxidácia. Ak sa poruší rovnováha medzi oxidačnými a protioxidačnými procesmi, môže sa vyvolať „oxidačný stres“. V tejto malej vojne hrajú voľné radikály akúsi úlohu zradných dobyvateľov, kým chrabrými rytiermi, ktorí nás pred nimi ochraňujú, sú tzv. antioxidanty.

Čo sú voľné radikály

Aby sme priveľmi nezabiehali do vedeckých podrobností, pokúsme sa ich jednoducho charakterizovať ako porušené atómy, ktoré sa pohybujú vo vnútri tela a majú nepárové elektróny. Sú veľmi nestabilné a počas svojho krátkeho života sa snažia nájsť molekulu, ktorej by mohli odovzdať svoj nepárový elektrón. Ak raz vznikne radikál, môže reagovať s iným radikálom alebo s inou molekulou v našom tele, a to spôsobí ničivú reťazovú reakciu.

Nenechajme sa však zmiasť. V niektorých prípadoch  a na niektorých miestach majú voľné radikály celkom opačný, pozitívny efekt. Sú prirodzenými likvidátormi nachádzajúcimi sa vnútri nášho tela i voľne v jeho okolí. Tieto voľné radikály nás chránia tým, že napríklad ničia choroboplodné baktérie v krvi. Iné zase pomáhajú napríklad pri rozklade olejových škvŕn pri haváriách na mori alebo odstraňujú ropu pri jej uvoľňovaní z podmorských ložísk. Ukázalo sa, že nás veľmi často ohrozujú voľné radikály kyslíka. Pritom život bez kyslíka je nepredstaviteľný.

Oxidačné procesy tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života od vzniku plesní na nohách až po prijímanú energiu, ktorú získavame z potravín. Znamená to vždy zlúčenie kyslíka s inou chemickou látkou, pričom sa uvoľňuje energia a vznikajú látky nové. Takto sa nám to zdá celkom nevinné. Lenže čo, keď ide zároveň o obrovský počet voľných radikálov v našom tele a o množstvo atómov snažiacich sa nadviazať chýbajúci elektrón? Kyslík sa vtedy môže stať toxickým, vďaka svojim reaktívnym medziproduktom, tzv. reaktívnym formám kyslíka. Tie bežne vznikajú aj pri normálnych fyziologických podmienkach,  napríklad v našich tkanivách počas bunkového dýchania, aktivitou fagocytov alebo pri odbúravaní cudzorodých látok v pečeni.

Nadmerná tvorba

Na povrchu pokožky a vo vnútri tela nadmerný vznik voľných radikálov fajčenie, pitie vystavovanie sa účinkom znečisteného životného prostredia, UV žiarenie, nukleárna radiácia, ale aj normálna látková premena. Teplo, stres, infekcie aj lieky a ultrazvuk sú ďalšími výdatnými zdrojmi voľných radikálov. Ak dôjde k ožiareniu, uvoľní sa obrovský počet voľných radikálov, ktoré spôsobujú chorobu z ožiarenia, ako aj iné podobné následky atómového veku. Desať minút slnenia vyvolá v našom organizme tisíce miliárd voľných radikálov, rovnako ako prechádzka tunelom znečisteným výfukovými plynmi z áut alebo konzerva naplnená jedovatými konzervačnými látkami.

Taktiež fajčiari sú obrovskou továrňou, ktorá produkuje voľné radikály. Voľné radikály sa tiež tvoria vo zvýšenej miere, keď veľmi intenzívne športujeme. Čím viac kyslíka spotrebujeme, tým viac agresívnych voľných radikálov sa prediera nielen do krvi ale aj do telových buniek a snažia sa ich zoxidovať, teda spáliť.  Vďaka evolúcii sme však neostali bezbranní proti reaktívnym formám kyslíka. Telové bunky sú vyzbrojené enzýmami, ktoré ich udržiavajú pod kontrolou. Ide o tri enzýmy schopné redukovať tieto nebezpečné chemické látky a meniť ich na molekuly vody. Ale, ak sa voľné radikály uvoľňujú v takom veľkom množstve, že uvedené enzýmy na obranu sami nestačia, ostáva pre telo jediná možnosť – pomoc antioxidantov.

Autor článku: Katarína Horáková
Dátum vydania: 15.12.2008

Vytlačiť (zobrazí verziu optimalizovanú pre tlač) Vytlačiť článokdiskusia (0)

Najnovšie články

DISKUSIA 

Na tento článok ešte nebola napísaná reakcia.

 
Meno *
E-mail

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.