Hľadáš prácu? My obchodníka pre ZZZ.sk!
REKLAMA

 

REKLAMA

 

ZDIEĽAŤ TÚTO STRÁNKU NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

 

Hladám kvalitnú manželskú poradňu

« naspäť na zoznam tém
Autor: Zuzana T.
Dátum: 01.02.2007 - 14:42

Máte skúsenosti alebo poznáte kvalitnú a skutočne dobrú manželskú poradňu? Ďakujem Zuzana T.

Reagovať na úvodný príspevok

najstaršie hore najnovšie hore

STRÁNKOVANIE
začiatok | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | práve ste na 4. strane z 6

Autor: monika pre všetky baby
Dátum: 11.03.2010 - 18:47

Ahojte asi 4dni sa nebudem môcť ozvať, ale držte sa a za všetky príspevky ďakujem, Pekné dni Vám prajem a prežite ich v pokoji monika

Autor: Le
Dátum: 16.03.2010 - 12:00

Ahoj Moni,dúfam,že si v poriadku.

Autor: monika
Dátum: 18.03.2010 - 18:45

Ahoj Le som v poriadku, len momentálne nemám prístup K PC lebo mi ho opravujú.

Autor: KIKA
Dátum: 11.03.2010 - 08:29

Možno mi pomôžete tiež?
Mám taktiež žiarlivého manžela, ale teraz je problém inde. Už týždeň pretrváva vo mne stav zúrivosti, nepokoja, jednoducho neviem, čo mám robiť. Máme 1 malé dieťa (2,5r.), obaja sme pracovne vyťažený. Problém je v tom, že on si po práci (cca po 17-18 h.) vždy nájde čas i na iné "záľuby" - rôzne druhy športu a samozrejme následná dlhá barová diskusia (väčšinou so slobodnými, alebo bezdetnými, alebo tými, čo na nich doma nik nečaká. Na moje večerné telefóny odpovedá vždy: prídem o chvíľu a príde po 2-3 a niekedy viac hodinách. Potom to vrcholí hádkou. Mojimi argumentmi sú vyčerpanosť, únava, chuť po pokoji a oddychu, pomoci v domácnosti. Z činností, ktoré má môj manžel a tiež ich neplní je upratať si po sebe veci a vyniesť smeti. Ostatné zostáva na mne. Jeho najnovšie tvrdenie: Veď na čo ťa mam. Podľa mňa je to urážka. Jeho argumenty sú problémy v práci ,o ktorých nič neviem a nemôžem vedieť. Pracovná vyťaženosť aj cez víkendy-športovec. Odmietanie sexu-chcelo by sa vám vždy po 22.hodine, keď celý deň lietate a dieťa Vám nechce zaspať a uspávate ho aj hodinu? On si všetko uvedomuje. Len tento týždeň je iný. Komunikujeme len o základných veciach a všetko ostatné z jeho strany sú len urážky a podpichovanie, že sa mám odsťahovať, dieťa tam nechať a pritom sám by nestíhal sa oň starať, vyzdvihovať z jasiel, variť? Určite by to riešil cez babku. Sme spolu už 8 rokov, vždy boli nejaké problémy, ale usporiadali sa a ospravedlnil sa. Ale teraz, i keď viem, že pravda je na mojej strane, on sa cíti byť urazený a ja mu v byte vadím. Je to neskutočne urážajúce a ponižujúce. Naozaj mám chuť sa odsťahovať. Na rodinu sa už obracať nechcem, vždy sa vysmieva, že sa len sťažujem. Ale nechcem urobiť nesprávny krok, (prípadne žiadny krok) na základe emócií a potom to ľutovať.

Autor: monika
Dátum: 11.03.2010 - 21:45

Ahoj milá KIKA, viem sa plne v cítiť do tvojej situácie, nemáš to ľahké. Skús sa obrátiť na nejakú poradňu psychologičku, oni vedia poradiť. Aj tu nám radí pani Rita, a je naozaj zlatá. Teraz asi prežívate ťažké obdobie. Možno, že to tak naozaj nemyslí vážne, aby si odišla, len sám nevie vyriešiť problém, ktorý ho trápi. Skús porozmýšlať, ako ste riešili problémy, keď ste sa poznali na začiatku, alebo kým ste nemali bábo. Možno ho niečo trápi, kvôli čomu potom uteká z domu. Možno by to chcelo, že by ste boli viac spolu, že by ste aj na ten šport išli spolu a dieťa by postrážili babičky, keď je taká možnosť. Možno ste prestali komunikovať, ako to bolo aj u nás. Keď si prečítaš naše príbehy, každý je iný, ale v každom niečo možno nájdeš. Viem, že chlapi nepovedia hneď, že čo ich trápi, nechávajú si to dlho pre seba. Píšeš, že ste mali už aj predtým, vačšie, či menšie problémy, ktoré si stále nejak vyriešili. Nemôže byť, že ste ich celkom nevyriešili k spokojnosti oboch strán??? A čo sa týka rodiny, Ťa chápem, lebo aj som si veľakrát povedala, že či je dobré, aby o naších problémoch vedeli rodičia. Neviem, niekédy je to dobré niekedy nie. Ale, človek sa stále rozhoduje podľa danej situácie. Takže, keď si myslíš, že máš niekoho, kto by Ti vedel možno poradiť, pomôcť, alebo vypočuť je to dobré, ak by sisa obrátila na niekoho, kto Ti verí. Nezúfaj, určite sa to vyrieši. My tu baby stále riešime niečo, a mne osobne pomáha aj to, že si tu len píšeme. Prajem pekný deň.Monika

Autor: suzn
Dátum: 18.03.2010 - 17:42

ahoj Kika,
nie,len sa preboha neobviňuj...Z toho že si neistá,či si aj ty nespravila niekde chybu vyplýva, že ho máš stále rada, chceš všetko zachrániť, a to je strávna cesta. Ale hlavné je aj TO, že ty niesi " domáca upratovačka a poslíček", máš svoju cenu, a hlavne si ženou a manželkou, a z toho vyplýva, že "tvoja drahá polovička" akosi zabudla na to, že má aj poinnosti, a to najmenej polovicu a že sa mu do nich nechce a je hanbou ,že Ťa uráža ak je všetko v dome na tebe a ešte máš byť k dispozícii aj tam,kde si to on praje najviac!!!Ak tu neklape vztah, neklape následne ani sex...a nie sexom sa má " čosi" vyriešiť. Musí, zdoraznujem- MUSÍ sa zmeniž jeho myslenie,a chápanie rovnocenného vzťahu .Teraz po prečítaní tvojich riadkov viem, že on vobec nechápe a ani ty mu to už nijako nevysvetlíš, pretože doteraz si sa vlastne snažila všetkými sposobmi a žiaĺ došlo to až tak ďaleko, že si začínaš a prekračuješ nadálej už aj svoju hrdosť tým, že podliehaš aj v posteli...Milovanie je vzájomnná oddanosť, pochopenie, pohladenie duší....s láskou...a bez toho to predsa nejde,tak konečne Kika vstaň a neboj sa otriasť, že Ty už nemožeš viac spraviť, potrebuje psychologa, ktorý mu jasne ale zároveň citlivo vysvetlí, aký veľký omyl stále robí a že rozpad vyťahu takto je už v dohľadne....Niesom psycholog, som síce lekárkou, ale viem jasne že Ty Kika sa snažíš všemožne, žiaľ Ťa to všetko už ubíja a dusí...Mysli aj na seba a snaž sa ho v zmysle záchrany Vás všetkých prehovoriť na psychologickú porandu....

Autor: monika
Dátum: 18.03.2010 - 18:48

Ahoj KIKA, myslím si, že Suzn, má pravdu. Držím palce.

Autor: marta
Dátum: 10.03.2010 - 20:29

Milá Le,
prezrela som si Vaše príspevky, a znovu som len došla k tomu, že žiarlivci sú ako keby vyrobení cez kopír. Aj u nás to bolo veľmi podobné. Okolnosti sa možno líšili, ale to správanie bolo asi také ako u vás doma. Aj u nás to bolo už počas chodenia, len ja naivná a negramotná v tomto smere bez skúseností, keďže u rodičov som žiarlivosť nikdy nevidela, som si myslela, že to ma má tak rád a tak strašne mu na mne záleží. Tie schémy správania sú úplne totožné, nekonečné otázky na ktoré neexistujú uspokojivé odpovede, lebo hocičo čo poviete je okamžite otočené proti Vám. A všetko pred deťmi - veď nech vidia aká si. Neskôr vulgarizmy, hrubosti a na druhý deň očakávanie sexu akoby nič, a keď nebol, trieskanie dvermi, urážky a všetko odznova. Keď už toho bolo veľa, pekný kabát, parfém,.. a samozrejme očakávanie primeranej vďačnosti kde inde ako v posteli. Pre kľud v dome bolo aj to, a potom slzy v sprche... a znovu všetko dookola. A keď som sa po MD zamestnala a po roku získala vyššie postavenie a plat ako on, namiesto toho aby sa tešil, že sa konečne budeme mať lepšie, bol to začiatok konca. Koniec z mojej strany, to už bol pud sebazáchovy. Bolo by to na román, nechcem Vás zbytočne zaťažovať podrobnosťami, máte toho asi aj tak dosť doma. Opakujem sa, ale stojím si za tým, že žiarlivosť je prejavom jeho vlastnej slabosti, neistoty a nevyzretosti a niet takého odborníka, ktorý by ho zmenil, lebo by sa asi musel druhý krát narodiť. Isté je, že žiarlivosť spoľahlivo rozvráti každý vzťah a zabije aj posledné zvyšky citu , ktorý zo seba chcete /možno kvôli deťom, alebo kvôli sebe/ k nemu vydolovať. Cítim s Vami a držím Vám palce v tomto boji s "veternými mlynmi", nech sa dopracujete k výsledku, ktorý bude dobrý pre Vás a pre Vaše deti.

Autor: monika pre Le
Dátum: 10.03.2010 - 20:50

Le, niečo som našla na >link< tam sa píše veľa vecí o žiarlivosti, ak chceš tak si to tam prečítaj, možno tam niečo nájdeš i pre seba. Ale v podstate, to čo píše pani Marta si myslím, že je 100%pravda. Keď to dlhšie nebude fungovať, asi by sisi mala hľadať niečo lepšie pre seba i pre deti.

Autor: Le
Dátum: 11.03.2010 - 13:48

Vďaka,keď budem mať čas,určite sa tam mrknem.Isto robím niekde chybu aj ja,len prísť na to kde a akú... chi-chi veď LEN.Včera som vyplakala jedno malé more,dnes nemám síl a tááák potrebujem sa na niečom zasmiať.Možno by si mohla s deťmi zájsť do kina napr. na rozprávku o žabákovi,ktorý sa však nepremenil na krásneho princa...mohol by to byť veselý spoločný zážitok pre teba aj deti.Myslím,že to teraz beží v MAX-e.Neviem odkiaľ si,ak budeš mať chuť,na nete sa dá zistiť,kde je najbližie,čas,cena,všetko.To ma len tak napadlo.Možno sa aj ja s deťmi vyberiem-uvidíme.zatiaľ ahoj

Autor: monika
Dátum: 11.03.2010 - 19:14

Ahoj Le páči sa mi že si tak reagovala .... chichi veď LEN asi aj Ty si taká, že i keď si smutná si potom z toho robíš srandy. Aj ja sa niekedy chychotám a cudzí si potom myslí, že veď tej asi nieje až tak ťažko, ako to tvrdí. No niekedy, potrebujeme sa aj zasmiať a i z ťažkých vecí si urobiť niekedy srandu, aby sme to potom lepšie zvládalai. Čo sa týka kina, nie je to zlý nápad, ale kde momentálne bývam nemám takú možnosť predtým sme mali. Ale ďakujem. Možno, nakoniec budeme pochádzať z rovnakého mesta, ale tu to nechcem zverejňovať. Drž sa a včera som čítala niečo ohľadom žiarlivosti, že máš rázne zastaviť jeho scény, rázne ukončiť rozhovor a nediskutovať a rozoberať, keď niečomu neverí, povedz pravdu a ukonči to s ním. On má problémy Ti veriť, Ty mu hovoríš pravdu, tak sa nemáš začo cítiť zle a obhajovať sa. Tak mu povedz svoje a choď si potom po svojej robote, či sa venuj deťom. On si to musí uvedomovať, že on má problém Ti veriť. Skús ho poslať do poradne, hoc muži tomu podľa mňa neveria, pomoci od psychologičiek. Drž sa určitú dobu sa nebudem môcť ozvať, ale v myšlienkach budem s Vami. Ahoj a drž sa.

Autor: Le
Dátum: 12.03.2010 - 11:19

Ahoj Moni,psychologička mi radila tak ako ty.Odpovedať a ukončiť rozhovor.Lenže on je ako na motorček.A ja nemám vypínač.Keď mu odpoviem, on to rozoberá a rozoberá.Ja idem do inej miestnosti a on za mnou.Už som párkrát išla aspom vyniesť kôš,aby som to nemusela počúvať.Ale je to len chvíľkové riešenie.Najradšej by som niekedy niekam ušla,nech už nič nepočujem,nevidím.Nie je to riešenie,no na ukľudnenie a zníženie tlaku to na chvíľku postačí.Do poradne ho lámem s prestávkami už rok, ale nedarí sa mi.Som však rozhodnutá ísť sama.Len by som chcela,aby nás počula oboch a videla to z oboch strán.On by povedal napr. niečo,čo ja by som nespomenula a naopak a možno by nám poradila,čo kto z nás by robiť nemal,príp. čo by robiť mal.Takto je to jednostranné a zdá sa mi to nespravodlivé a nevyvážené.No,ale keď to nejde, tak to nejde.Teraz mám v práci dosť zhon,ale potom sa chystám objednať.Uvdíme,čo to prinesie,lebo evidentne si sami pomôcť nevieme.Maj sa zatiaľ krásne.

Autor: Aňa E-mail
Dátum: 16.03.2010 - 10:30

Dnes som si klikla na podnet mojej sestry na túto stránku...A...neverím vlastným očiam.Milá Le,žiješ akoby môj život,neviem tomu uveriť,pretože situácie čo si opísala sa v mojom živote premietajú už 11 rokov.Ustavičná nerovnováha vo vzťahu...raz tak zdrvujúce hádky,nadávky,ponižovanie...potom hrozne milé správanie,kupovanie kvetov a iných vecí mysliac si že na to predošlé sa zabudlo.A tak to ide stále dookola..napísala by som aj viac ale radšej v maile..

Autor: Le
Dátum: 16.03.2010 - 11:59

Ahoj Aňa.Je mi ľúto,že toto prežívaš už tak dlho.Musí to byť zničujúce.Ale u nás je to až také zlé viac-menej za posledný rok a pól.A môžem si za to sama(vysvetlenie v predchádzajúcich príspevkoch-už dávno).Nechcem sa stavať do pozície trpiteľky,lebo každý čin má svoj dôsledok.Ale všetky vy,čo to musíte znášať (resp.nemusíte,ale to je zložitejšie)nie ste poznačené takou vinou, a preto mi je nesmierne ľúto,že sa Vám takéto veci dejú.Že takto žijete.Ak zvážiš,že sem napíšeš niečo viac,možno Ti niekto poradí.Aj ja by som chcela,len sama neviem ako.Možno sa Ti aspom trocha uľaví.Je tu s nami jedna pani psychologička a tá použila veľmi výstižný výraz pre mňe a zdá sa,že aj pre Teba-sme v tom našom živote všetci "zacyklení".Stále dokola,dokola a nevieme z toho von.Asi aj Ty.Potrebuješ zmenu,už len preto,že si sem napísala.Všimla som si,že druhí ľudia (rodina,priatelia..)nám musia otvárať oči,aby sme sa rozhýbali.Vďaka Bohu za sestry a iých.

Autor: R
Dátum: 16.03.2010 - 15:37

Le, mozes sa porozpravat s manzelom, co by povazoval za vyvazenie, aby si nemusela nosit tarchu "viny" donekonecna.Malo by to byt nieco, co je "menej" za to, co ty povazujes za "previnenie" a zaroven " tolko" aby sa pocit viny mohol ukoncit.Inak to vyzera,ze by mal "trest" trvat donekonecna, a tak sa neda spokojne zit...dôsledky svojich cinov nesieme prijatim a olutovanim svojich cinov, a mozno krajsim a laskyplnejsim zivotom potom.Vas rozhovor by mohol trvat tolko, aby ste obaja nasli pokoj a zaroven mohli ohranicit a ukoncit tuto etapu zivota.
R.SV.

Autor: Le
Dátum: 17.03.2010 - 16:24

Viete,povedal mi niečo také,že keby to v "spálni" bolo lepšie, tak by bolo lepšie aj všetko ostatné a asi by mi veril, že s nikým nič nemám.Neverí,keď poviem,že keď sa mi do toho nechce,ešte to neznamená,že mám na to niekoho iného.Veď bol po tejto stránke jediný chlap v mojom živote.Už som písala,že som to robievala viac-menej kvôli nemu a teraz,keď je to u nás aké to je,mám z toho hrôzu.Nechcem to,nechcem.Chápem, že je chlap a ja jeho žena,aj sa mi vlastne vyhráža,že keď nebudem "aktívna" pôjde niekam inam.Ja ale k tomu potrebujem niečo aspom cítiť.Lásku,cit...cítim sa ale iba ako nejaký nástroj.Fakt je mi vždy potom do plaču a neviem si s tým poradiť.Ale naozaj si myslí,že potom by bolo všetko ok? A tie ostatné veci, ohľadne výchovy detí,trávenia ich voľného času,alebo že by som len niekam chcela ísť napr. na kávu s kamarátkou - to sa akože tiež tým vyrieši a nebude mu to robiť problém(vždy mu na všetkom niečo vadí)?To mi akosi nesedí.A ak by predsa,stále ma máta napr. tá jeho kontrola a žiarlivosť (či na moje oblečenie, pohľady a i...)to tu bolo a asi aj bude.A ja si s tým (zatiaľ) odmietam zmieriť.Asi som zložitá,náročná a sebecká,však?

Autor: R
Dátum: 18.03.2010 - 04:58

Le, nie ste zlozita ani narocna,asi sa u vas vela nakopilo,zacyklilo a niet cesty spat, ak aj partner nic nezmeni,.alebo ak nenavstivite poradnu a nebudete spolu hladat riesenie...tak ako popisujete, k chuti na sex su dolezite aj city a ine drobnosti a vazne veci z kazdodenneho dna.Ani neviem,ci mate chut este nieco menit a skusat inak..zda sa akoby ste zotrvacne zostavali v mene coho???Myslim,ze ak sa nepohnu ine ,podstanejsie veci vasho vztahu,nepohne sa ani sexualna oblast...chcem vas podporit,aby ste hladali riesenie najskor pre seba,svoje zdravie,radost, dusu a potom sa ukaze,ci mate este chut aj pre vas ako par.. par sice tvoria dvaja ludia,a zaroven je zodpovedny a vyvoja a zmeny schopny kazdy sam za seba,kazdy ma pravo sam pre seba hladat zmenu,ak nie je stastny a spokojny.
.R.S
pre vas ako par..

Autor: Le
Dátum: 11.03.2010 - 13:30

Ďakujem pani Marta.Niekedy si myslím,že to všetko musím znášať,veď si zaslúžim.Ale často mám chuť búriť sa.Keď si stále melie to svoje,a moje odpovede neberie,akoby sa chcel uistiť,že on má pravdu.V skutočnosti ju však mať asi nechce.Veď prečo by chcel mať pravdu v tom,že ho nejak podvádzam?Ja tomu nerozumiem.A celkom si nepamätám,ale za tou jeho žiarlivosťou (ešte ako slobodná) som asi až tak nevidela to,ako veľmi ma ľúbi,lebo viem,že mi tá žiarlivosť strašne prekážala.Nikdy som mu dôvod na ňu nedávala,bola som zakomplexovaná a veľa si toho o sebe nemyslela.Napr. mu vadilo,že niekam chcem ísť a on nechce alebo nemôže a ja teda nemám ísť tiež.Často sme sa hádavali.Našla som si denník a bolo to aj z obdobia "nášho chodenia".Už som na to aj zabudla,ale spomenula som tam aj to,že napr. so mnou chodil aj na moje skúšky do speváckeho zboru.Písala som aj,že nám dávam štvrtú a poslednú skúšku a ak neprestane s tou neprimeranou žiarlivosťou,bude posledná.Po pár dňoch denník končí, ale evidentne sme sa nerozišli,keďže sme manželia.

Autor: marta
Dátum: 11.03.2010 - 14:32

Milá Le, nemyslím si že je správne donekonečna si sypať popol na hlavu, "lebo si to zaslúžite". Zaslúžite si normálny rovnocenný vzťah s človekom, ktorý k Vám pristupuje ako k dospelej, svojprávnej bytosti. Nie je Váš rodič a Vy nemáte 5 rokov a nie ste ani v polepšovni. A to už nehovorím, že žiarlil aj za slobodna, vtedy ste si to zaslúžili čím? No ničím. Tak že tak či tak by bol taký istý, lebo je jednoducho taký. Je strašný rozdiel byť vo vzťahu s mužom, ktorý Vás doslova šikanuje a s mužom, ktorý Vám dáva priestor aj pre Vaše vlastné ja a základná úcta voči Vám je mu úplne prirodzená. Mne sa takého podarilo nájsť a môžem Vám povedať, je to strašný rozdiel. Muži s nami veľakrát robia presne to, čo im my dovolíme. A tak ako si oni vyberajú nás, tak si vyberáme aj my ich. Ja som sa na svojom zlom výbere poučila.

Autor: Le
Dátum: 12.03.2010 - 11:05

Ja v podstate s Vami súhlasím. A je pravda,že sa ku nám správajú tak,ako im my dovolíme.Uvedomujem si to, ale v danej situácii zareagujem asi vždy vysvetľovaním alebo obhajovaním toho,čo som spravila a jemu na tom niečo nesedí.Musím zmeniť taktiku.Som si všimla,že čím dlhšie žijem takýto "život", tým viac mi prídu niektoré veci ako normálne. Aj tie,pri ktorých by som si kedysi zaťukala na čelo.Myslím,tým že dokáže pospájať také veci,konšpiračné teórie či čo to vlastne je - a ja už sa nad tým ani nepozastavujem, len odpovedám a vysvetlujem.Verím na intuíciu.Fakt neviem, prečo som kedysi na ňu nedala.Veď som vedela,že takto pod konrolou ma držať nie je správne.Jedinou odpoveďou asi bude,že som ho naozaj ľúbila.Ďakujem,že ste sa ozvali a dúfam,že si skutočne užívate svoj "nový" život.

Autor: marta
Dátum: 12.03.2010 - 13:20

Milá Le, to čo teraz vyzerá tak strašne jednoducho a logicky, tak vôbec nevyzeralo, keď som to prežívala. Aj u mňa to bol dlhý proces (dokonca veľmi dlhý) a vôbec nebol jednoduchý. A ani od Vás nikto nemôže čakať, že si v živote urobíte poriadok za tri dni. Všetko zlé je však na niečo dobré. Dôležité je, že mentálne pracujete na tom čo chcete, pre seba, pre svoje deti, zvažujete čo je pre Vás dôležité a nerozhodujete sa bezhlavo podľa toho čo chcú ľudia okolo Vás. Časom sa k nejakému rozhodnutiu dopracujete tak či tak. Ideál nikdy nedosiahneme, lebo to by už asi nebolo o živote, ale o nejakom filme, ale to neznamená, že sa nemáme usilovať o to najlepšie, čo v danej situácii môžeme mať. A ešte pozor na veci, ktoré sa Vám začínajú zdať "normálne". Aj ja som svojho času uverila, že normálne je napríklad aj to, že sa už nemám stretávať so svojou rodinou, lebo moja rodina je už on a naše dve deti. Dobre choré, čo? Strašné ako s nami niekedy iní ľudia dokážu manipulovať a my to nevidíme.

Autor: monika pre Le
Dátum: 05.03.2010 - 22:44

Ahoj už je lepšie odkedy sisi kúpila ten časopis? Ukľudnil sa manžel?

Autor: Le
Dátum: 10.03.2010 - 15:47

Ahoj Monika,jasné,že sa ukľudnil.Len ten jeho skúmavý(zdá sa mi ako zastrašujúci)pohľad...povedala som mu, že je to hlúposť a nič to so mnou nemá spoločné.Ale jemu takéto vysvetlenie nestačí.Tak to ešte rozoberá a mne sa to donekonečna nechce vysvetľovať.Chce,aby som mu povedala pravdu,tak mu ju poviem,ale on sa pýta zasa.Neverí mi.Ja viem,moja vina,moja vina.Ale už som akási odolná po takom čase a nemám už takú potrebu stále na každú takúto narážku sa obhajovať (niekoľkokrát).Akoby mi chýbali sily aj chuť.Odvtedy,ale boli ďalšie hádky,ďalšie vysvetlovanie,čoho výsledkom v skratke bolo,že opakoval:"povedz mi meno... chcem vedieť meno..." No,to si mám akože nejaké vymyslieť,keď s nikým nič nemám?A nechápem,to chce,aby som fakt nejaké meno povedala,keď nikdy nie je spokojný s mojou odpoveďou?A keby som mu od zlosti už fakt treskla do vetra nejaké vymyslené,on by si myslel,že je to pravda.Aj keby nikto taký neexistoval.A tak si žijeme.Ty sa mi zdá,že si stále v "nerozhodnej" rovine,či?

Autor: monika
Dátum: 10.03.2010 - 20:14

Ahoj Le, máš pravdu som nerozhodná. manžel sa snaží, tvrdí mi, že sme sa málo rozprávali, že viazĺa u náš komunikácia, že podľa neho to je náš najvačší problém. Chce nás spať, ževraj mi bude pomáhať i v domácnosti, že si toho veľa uvedomil. A že vraj mu chýbam, že cíti, že bezomňa to nie je ono, a že ... z časti mi chýba, z časti nie, takže naozaj neviem. A Ty Le, nezávidím Ti to, máš aj Ty svoj kríž. Presne, ako to hovoríš, či máš niekoho,alebo nie je to v podstate jedno, lebo si hľadá zámienku, na to aby Ti stále neveril. Nechce ísť do poradne?
Budete to mať ťažké, keď sa situácia nezmení. Le myslela som na Teba, som rada, že sisa ozvala. Drž sa a nevzdávaj to.

Autor: Le
Dátum: 11.03.2010 - 13:42

Ahoj Monika,ako vieš,my stále žijeme na hromádke v jednej domácnosti.Ale ak by som bola v tvojej situácii,presne takto si to predstavujem,že by to prebiehalo.A mňa by stále mátalo,aby som sa vrátila s deťmi domov a ešte raz(posledný krát)to skúsili.Aby som si nemohla neskôr nič vyčítať.Veď by sme si stanovili určité akoby pravidlá spoločného súžitia a ak ich nebudeme schopní dodržať,asi nemá význam pokračovať.Ja sa veľmi ťažko rozhodujem pri bežných, obyčajných veciach a nie pri takýchto zložitých situáciach - som ti asi trošku podobná - myslím v tej váhavosti.Ale obom nám to nerobí dobre,lebo stále nemáme vo veciach jasno.

Autor: monika
Dátum: 11.03.2010 - 21:26

Ahoj Le, píšeš že asi sme rovnaké, váhame. Dočítala som sa, niečo podobné o tebe, že si nebola sebaistá. To mi povedala aj psychologička, takže náš najvačší problém je asi práve ten, a potom z toho vyplývajú aj tie ostatné, a to muži vycítia a preto si k nám dovoľujú a my im to dovolíme, lebo sa sami nevieme presadiť. Práve to potom, oni už nrzvládajú, keď začíname byť silnejšie a možno viac, ako oni a vzedy začínajú možno ešte vačšie problémy vo vzťahoch. Som rada, že si píšeme.Pa

Autor: monika pre pani Martu
Dátum: 05.03.2010 - 22:41

Dobrý pani Marta, písali ste, že v niečom podobnom ste žili i Vy. Pani Marta, ak môžte popísali by ste niečo o správaní Vášho manžela, ako sa správal, akým spôsobom Vás ťahal spať do vzťahu? Mňa resp. nás manžel chce spať, mám pocit, akokeby si ani neuvedomil, že čo mi niekedy povedal, resp. urobil. Teraz sa cítim z toho aj ja zmatená. Už možno ani neviem, čo chcem. Mám pocit, akokeby som aj ja začínala zabúdať na tie zlé veci, hoc sme nežili stále v kriku, alebo ... Išlo o takú špirálu, ako ste vy spomínala, raz lepšie, raz horšie. Teraz sa snaží, ale neviem či mu ide naozaj o nás o mňa, alebo mu len ako tak chýbame, ale či nás ľúbi. Ktovie? Ďakujem pani Marta

Autor: marta
Dátum: 06.03.2010 - 20:44

Milá Monika, nijako špeciálne ma do vzťahu neťahal, iba bol dobrý a slušný ku mne aj k deťom, jedným slovom, veľmi milý otec a manžel. Samozrejme to bolo prechodné. Ako som už spomínala, dospelý človek sa nikdy vo svojej podstate nemení. Tak ako ste sa /chvalabohu/ nezmenili Vy, aj keď na to použil všetky svoje schopnosti a danosti, tak sa nezmení ani on. Po čase to bude zasa o tom istom. Na Vás je čo si vyberiete. Či to, čo ste žili doteraz, alebo to, čo chcete pre seba a svoje deti v budúcnosti. Podotýkam, že dobrým otcom pre svoje deti môže byť za každých okolností, ak o to bude stáť, či už s Vami, alebo bez Vás.

Autor: monika
Dátum: 07.03.2010 - 10:59

Ďakujem pani Marta, zato, že ste odpovedali, ako už aj pani Rita spomínala, že každý život a každá situácia je predsa iná a takmer podobná, a v podstate to aj viem, len tým, že som na svoje pocity sama, lebo kto to neprežije, tak sa dotoho nevie žiť, ani pri najmenšej snahe. Moja rodina mi je oporou, ale nechápu moje kolísanie v tejto veci, a veľakrát ani ja. Predsa som si niečo odžila s manželom a ja som ho ľúbila, a preto možno sami ťažko rozhoduje. Práve preto som rada, že si môžem tu s Vami písať a takouto formou vyliať tie svoje pocity a dať ich von zo seba. Aj môj manžel sa snaží, ale stále je upriamený viac nato, že akurát som si niečo na sebe pošpinila a si to všimne a hneď mi to povie, či som nemala celý týždeň dosť času si tú vec do poriadku, ktorú som mohla práve pred chvíľou podotýkym trochu pošpiniť. Mám pocit, že je naučený viac vnímať človeka, ako vyzerá navonok, aby bol čistý, upravený, ako nato, aký je ten človek naozaj. Nehovorím, že zovnňajšok nieje dôležitý, ale podstatnješie je srdce toho človeka. Manžel tiež sa snaží, zatiaľ no stále sme od seba, ideme do poradne, tak uvidím. Prajem Vám príjemný víkend pani Marta. A ďakujem. Monika

Autor: marta
Dátum: 07.03.2010 - 13:06

Milá Monika, všetky tieto pocity ktoré máte sú veľmi prirodzené v situácii, v ktorej ste sa ocitli. Je normálne, že zvažujete všetky pre a proti. Čo sa týka poznámok Vášho manžela - ste dospelá, zodpovedná, svojprávna a nie je už potrebné, aby Vás niekto iný ešte vychovával, na to mali právo iba Vaši rodičia do času, kým ste sa neosamostatnili. Je veľmi dobre, že v nich máte oporu. Vyrovnať a odžiť si to však musíte Vy sama a preto aj rozhodovať o sebe máte právo sama. Manžel sa snaží, ale vidno že nie je schopný prekročiť svoj tieň, keď ešte aj teraz si Vás dovolí vychovávať a poúčať. Je len a len Vaša vec, či ste mali, alebo nemali cez týždeň čas, a kedy a či budete prať, alebo robiť niečo iné. Cítim, že Vás to celé trápi, že
jeho správanie nepokladáte za normálne. Treba veriť svojim pocitom. Tie sú autentické a sú o Vás. Tak ako bude o Vás aj Vaše rozhodnutie. A rozhodnutia nie sú správne ani nesprávne, sú naše. Sú také, aké sme boli schopní v danej situácii, po zvážení všetkých faktov a pocitov urobiť. Držím palce a prajem veľa síl.

Autor: Marta2
Dátum: 08.03.2010 - 09:02

Ahoj Monika.Je mi luto aky mas zivot,no kazda ho mame nelaky,jeden horsi,druhy lepsi.Som vydata 27r,takze ti mozem dat nejaku radu zo zivota.Pani Rita je psychologicka,vie poradit,ale kto zije tolko rokov v zlom manzelstve,mozno ti bude vediet poradit tiez.Ja mam problem....psychicky teror,ako ty,ale ty ho mas este aj zo strany svokry.Muzi si svoje chyby nikdy nepriznaju,to skôr mi zeny,ked je nieco v manzelstve zle,pytame sa preco je to tak,kde sme urobili chybu,alebo ju robime.Za tie roky som pochopila,ze nie su mocni,iba sa na takych hraju,zakryvaju svoje slabošstvo tym ze zvyšia hlas,udru atd.On je psychicky chory,a ja sa liecim,aby som to zvladala.Ked som ho po urcitej situacii,ktora nastala v rodine,donutila ist k psychijatrovi,vybral balicek liekov,a viac ho tam nikto nedostal.Za tie roky co sme spolu,sa chcel zmenit aspon 100x,stale som uverila a dala sancu, stale je rovnaky,v mojom pripade stale horsi a horsi,vekom sa to stupnuje.Takze mat ten rozum teraz a par desiatok rokov menej,nikdy by som mu nedavala viac sanci.Premarnila som si iba zivot tym,ze stale som mu tie sance davala.Monika on nikdy iny nebude,a pokial zije jeho mama,stale bude ona na prvom mieste.Prosim ta,nerob take chyby ako ja,nezmenis ho.Je to jednoducho taka povaha,on si chybu nikdy neprizna,a ked aj ano,tak na velmi kratky cas.Je to zacarovany kruh.ODID A NEVRACAJ SA.

Autor: monika pre Marta2
Dátum: 09.03.2010 - 12:53

Ďakujem i Vám za Váš príspevok, práve to, že sa ľudia vo svojej podstate nemenia, práve to ma brzdí. Uvidíme, čo nám donesie ešte osud do cesty, alebo my sami. Kiež by to bolo, také šahké urobiť ten krok, odísť a nevracať sa.

Autor: Marta2
Dátum: 10.03.2010 - 11:39

Vies ty vôbec co chces?Pises ze ludia sa nemenia,a to ta brzdi.Ved si celkom odporujes.Ked vies ze sa ludia nemenia,aj on je len clovek,ked ma raz taku povahu,tak sa nezmeni,hoci mu das iX-sanci.Tak nech ta to nebrzdi,ale prave naopak,nech ta to zenie vpred.Chces radu?Radime ti,preco nas nepocuvas?Je tu pani Marta,ktora odisla zo vztahu,a je jej dobre.A ja si strasne vazim taketo zeny.Som tu ja Marta2,ktora si cely zivot myslela ze sa manzel zmeni,a nezmenil sa.Ked sa tak spätne pozriem na svoj zivot,to boli same hadky,tiche domacnosti,odpustania,uzmierovania, a to vsetko milion krat dookola.A vysledok?Po 27rokoch zijem s muzom s ktorym mam spolocne deti,spolocny dom a viac nic.Neviem povedat co je to laska,a co je to byt milovana.Nehovorim ze som to nemala na zaciatku manzelstva,ale to uz bolo velmi davno.Teraz si v obdobi,ked su deti male,potrebuju ta na kazdom kroku,vaz si to,lebo najväcsia kriza v manzelstve pride az vtedy,ked odidu deti a ty ostanes pod jednou strechou s clovekom,s ktorym si nemas co povedat.A vsetkemu som na vinne iba ja.Az teraz si uvedomujem,ze repete nebude.Nedostanem druhu sancu,prezit ten zivot lepsie.Zobud sa,nesnivaj.

Autor: monika
Dátum: 10.03.2010 - 13:49

Ďakujem Marta 2, bolo to síce tvrdé, ale asi pravdivé. Ale práve tak, ako si ty dávala šance, možno X - krát, aj iné ženy si možno chcú dať jednu šancu, čo keď sa to zlepší, zmení. neviem. Aj pani marta, si dala druhú šancu, no nezmenilo sa. Neviem, možno, aj mne chýba tá druhá šanca, naozaj neviem, tak ako si to Ty napísala. Ale, aj tak Ti ďakujem, hoc nečítalo sa to ľahko. Prajem Ti príjemný deň. Marta 2 a nemyslela si na zmenu života, teraz keď sú už deti dospelé, ani teraz nie je neskoro. Poznám podobný prípad, kde deti odrástli, tiež je manžel alkoholik, ... a tiež má moja známa problém odísť. A tak sa navzájom podporujeme, ona v tom že aby som odišla a ja v tom, že to tiež ešte u nej nie je neskoro. Vieš. každý si to musí odžiť sám, a ja som vďačná zato, že si tu tak píšeme, lebo sa v tom hľadám. Lebo sú veci, ktoré človek vie o sebe a sú veci, ktoré sa len teraz dozvie, aký je naozaj čoho je alebo nie je schopný. A pomáhajú mi Vaše názory, rady, pohľad na vec, ... Prajem Ti príjemný deň a budem rada, keď možno niečo ešte napíšeš.

Autor: Marta2
Dátum: 11.03.2010 - 08:58

Ahoj Monika,a prepac.Mozno to nebolo ani take tvrde ako pravdive.Verim ze môj zivot by sa vtedy vyvijal inym smerom,keby boli existovali taketo komunikacie medzi ludmi ako teraz.Pisu ti tu ludia,ktori uz maju nieco prezite,a urcite ti nechcu zle.Len tebe stale viri hlavou myslienka,co ak sa zmeni?NEZMENI.Mozno by tvoj manzel dokazal fungovat vo vztahu z nejakou "harpiou",/ako manzel pani Marty/,ale nie s tebou.On potrebuje zenu,pri ktorej by stal nielen on v pozore,ale aj jeho matka.Ale pokial on bude vidiet ze sa ho bojis,stale ti bude ublizovat.Ze vas chce naspät?Mozno mu chybas ako kucharka,upratovacka.Monika ak citis,ze mu chces dat sancu,daj mu ju,len ta prosim,nech to bude fakt posledna.Ked sa zmenil,bude to fajn,ked to iba hra,dlho to nevydrzi,a ty konecne zistis o co mu islo,ci o teba alebo o tvoje sluzby.A nieco o mne.Ano chcem ist pracovat vonku,ucim sa jazyk.Je tazke zacinat odznova v 50ke.Ale drzim sa hesla.....PRESTAN SNIVAT SVOJ ZIVOT,A ZACNI ZIT SVOJ SEN....Pekny den.

Autor: Marta2 pre Moniku
Dátum: 11.03.2010 - 12:48

Este ti napisem jeden priklad o manzelstve,vymyslela som to ja,ked som chcela vysvetlit manzelovy,ze kazdou väcsou hadkou a scenou z urazkami sa manzelstvo iba oslabuje a nikdy to uz nebude to co bolo.Predstav si manzelstvo plne lasky,ako pohar plny vody.Kazdou väcsou hadkou,alebo väcsim problemom,ktory nastane sa pohar zatrasie,a z tej vody vytecie.Zo zaciatku ked je pohar este silny a cely,stale mozes tej vody/lasky /doliat.Ale po case,ked sa zacne z pohara uz aj odbijat po kuskoch,mozes don dolievat kolko chces,uz v nom bude menej a menej vody/lasky/.Môj pohar manzelstva je uz dost obity,a prasklinu ma aj zospodu.

Autor: monika
Dátum: 11.03.2010 - 19:20

Ahoj Marta2, Ďakujem, viem, že si chcela dobre poradiť. Aj ja by som asi takto reagovala. Som rada, že si mi napísala, že chceš zmenu, prospeje Ti to. Lebo ani 5Oka nie je veľa, ešte máš dosť rokov pred sebou, ktoré môžeš prežiť v šťastý, láske a spokojnosti. Možno si nájdeš ešte niekoho, kto Ťa urobí spokojnou, a ktorý si Ťa bude vážiť. Verím tomu, že sú chlapi, ktorý vedia dať ženám to čo potrebujú. Ahoj a pekný zvyšok dňa. Monika

Autor: R
Dátum: 13.03.2010 - 16:34

pre Martu2, Moniku a Le.
tak som naspät z krasnej dovolenky a pracovneho pobytu, a doplnam k vasim prispevkom "nikdy nie je neskoro"zmenit a zit novy den inak...ani v 50 -ke , v to verim a viem ,co hovorim..
.Takze drzim palce k splnaniu snov.
Le a Monika...okrem podpory ako sa vam konkretne posuva vas pribeh po precitanych a odpovedanych prispevkoch..vidite u seba rozdiel, nejaky posun v odvahe nieco menit, ?Myslim si osobne,ze akykolvek krok spravite pre svoj lepsi pocit zo seba a pre seba budete to citit hned,a sancu ma kazdy ,. aj ziarlivy a manipulujuci muz moze robit zmeny,ak chce chapat co a preco robi! nemusite robit a snazit sa robit zmeny za muzov..to je na nich, co so svojim zivotom spravia..komunikaciu a poradne odbornikov maju rovnako k dispozicii , ako zeny.Pokial zeny budu snivat o zmene muza, prestavaju mat cas snivat o svojej zmene a svojich moznostiach...staci robit zmeny za seba .Detom davame vzor viac tym ,kym sme, ako zijeme ,koname ako tym,co im rozpravame.
Opatrovanim a chapanim ziarlivych a manipulujucich,kontrolujucich muzov im vytvarate pocity bezpecia, ktore potom nemusia hladat v sebe ,ale vonku ,v okoli, vo vas..Aky mate motiv viac sa starat o druheho-dospeleho ako o seba??
Neverim velmi na kurzy asertivity, pretoze silnejsie je to,co ide autenticky z hlbky duse,.Takze ,ake slova bez kurzu asertivity by ste mali na mysli voci chlapovi,co vas dokola vtahuje spat do kontrolnych otazok a zacyklieva dokola a dokola to iste??
a ako sa da laska do Svojho pohara plnit, ako mozem lubit ?.Podla mna laska je stav duse, ja lubim ,ja ju citim..ja ju smerujem.ja urcujem komu ju smerujem...atd mam v zivote niekoho kam svoj cit mozem, a chcem a tuzim davat.aby som sa nemusela pozerat len na jediny obity pohar a jeho praskliny ??...Som prekvapena ,kolko este aj mladsie zeny preberaju vzory mám a babiciek,a snazia sa v mene rodiny viac ako v mene seba...to su 2 odlisne pozicie " ja ako" partnerka" a ja ako "matka deti " a rodic, ktory komunikuje s druhym rodicom deti.
Tie ,co maju mladsie deti mozu rozlisovat rolu matky a co je pre deti dobre ako komunikovat s otcom deti v prospech deti... . a" rolu partnerky" -co nema s detmi nic spolocne...
R.Sv.

Autor: Le
Dátum: 16.03.2010 - 09:51

Dobrý deň p.Rita.Tak ste sa nám vrátili...ďakujem Vám.Či mám odvahu niečo zmeniť?Dosť pozitívne na mňa vplýva p.Marta,je silná.Monika je taká podobná"váhavka"ako ja.(na základe našich znamení ma to ani neprekvapuje)Zdá sa mi,že raz som rozhodnutá už všetko ukončiť,nad ničím už nepremýšľať,nič nezvažovať a natvrdo povedať,že sa chcem rozísť(rozvod som nahlas ešte nikdy ani nevyslovila)Veď niekedy si pripadám ako zúfalec.Chce sa mi plakať,kričať,niečim tresknúť,utiecť a niekedy aj...ale keďže som dostala dar života a mám deti,to ma vždy udrží.Vravím si,veď to nie je také strašné,koľkí žijú o hlade,smäde,bez domova..a ja som taká nevďačná a sebecká.Lebo prídu chvíle,keď to nie je také zlé a vtedy si vravím,že sa to ešte spraví.Pani psychologička mi povedala,že jednoduchšie riešenie by bolo všetko ukončiť,ťažšie je bojovať za záchranu manželstva.Ale teraz sa mi zdá že ten boj mi uberá sily a výsledok žiadny.Keď sa ma manžel spýta,čo robím pre zlepšenie ja,vlastne neviem,čo povedať.Ale on za zlepšenie považuje aktivitu v spálni.A to ja akosi nedokážem.Niekedy ma až strasie pri pomyslení na to.Je jasné,že cíti ten môj chlad.No teraz,keď obaja pracujeme,deti navštevujú škôlku,školu,už nie sú tak často choré,možeme s nimi chodiť na výlety,cestovať-lebo konečne sa dá našetriť aj na dovolenku a mohli by sme si tak krásne žiť.A toto ma brzdí v tom,aby som urobila rázny krok k rozchodu.Len keby som ho ľúbila,ale necítim to.Hľadám to v sebe,no nič.A tiež,ako by som to po rozvode sama zvládala s deťmi,bývaním a financiami.Neviem.Ma napadlo,keby som mu povedala,že by možno bolo dobré istý čas(neviem ako dlho),keby sa odsťahoval k rodičom,my si od seba a od tých stresov oddýchli-možno by sme zistili,že si chýbame a budeme si seba navzájom vážiť...alebo to niečo nové prinesie..Inak,jeho rodičia bývajú v tom istom vchode ako my,takže od detí by ďaleko nebol.A v prípade rozvodu si to tiež neviem predstaviť ohľadne bývania.Zdá sa mi všetko také zamotané a zložité a vlastne stále neviem ako sa posunúť ďalej.Patlám sa na jednom mieste.Mala by som aj ja niečo v sebe zmeniť,ale čo a ako..

Autor: monika
Dátum: 09.03.2010 - 12:51

Pani Marta, mám niekedy z Vás pocit, že ste možno aj psychologička. Neviem, alebo to z Vás urobil osud, odžité roky v niečom takom. Ďakujem za povzbudzujúce slová, ja som už sama so sebou bola u psychologičky, uvidíme čo to urobí, keď tam pôjdeme aj s manželom. Prajem pekný deň. Monika

Autor: marta
Dátum: 09.03.2010 - 19:33

Milá Monika, ak Vám čo len trochu pomôžu moje slová, budem veľmi rada. Aj keď nie som psychologička, viem si veľmi živo predstaviť čo cítite a ako ťažko Vám je, a tiež viem, ako ľahko je každému cudziemu človeku vyriešiť Váš problém. Viem aj to, ako veľmi som v tom čase potrebovala oporu ja a s čím všetkým som sa trápila a ako som umierala od strachu a neistoty. Vo všetkých krízach v mojom živote sa mi však potvrdilo, že v najdôležitejších okamihoch rozhodovania sme nakoniec vždy samé. A to je aj dobre, lebo takéto vážne rozhodnutia musia byť iba naše, aby sme sa mohli s nimi v plnej miere stotožniť. A keď už padnú, v žiadnom prípade už nešpekulovať, čo by bolo, keby bolo. Potom už treba riešiť novú situáciu a zasa to budeme robiť najlepšie, ako len vieme. Akákoľvek opora od blízkych je veľmi vítaná,/jasné že nesmie byť manipulatívna/. Dodáva nám pocit, že napriek všetkému, stále existujú ľudia, ktorých môžeme požiadať o pomoc a vieme, že bude nezištná a bez akýchkoľvek podmienok. Určite máte aj vy aspoň pár takýchto ľudí okolo seba a to je veľmi dobre. Ak patrím medzi ľudí, ktorých prítomnosť na svete /aj keď takáto virtuálna/ Vám aspoň trochu pomáha, som rada a je to aj znamenie toho, že je dobre, že ani mňa bývalý nedokázal prerobiť a zachovala som si zdravý rozum :) a svoje vlastné "ja". Nech sa to podarí aj Vám. :)

Autor: monika
Dátum: 09.03.2010 - 21:35

Ďakujem pani Marta, za Vaše slová, ktoré mi stále dodajú kus energie, stále ma to tak trošku posunie dopredu. Je pravda, ako ste už aj Vy sama písala, že neexistuje zlé riešenie, existuje len naše akurátne rozhodnutie podľa danej situácie. Podobné slová použila i pani psychologička u ktorej som bola. Povedala mi, že Vy ste neurobili nič zlé, len ste ináč reagovali, ako to chcel manžel, ináč ste riešili situáciu. Ale, že neexistuje slovíčko, zle. Je len iné, alebo ste iná, nie zlá. Je to celé ťažké, veľmi ťažké, lebo naozaj tu ide o to, že ja sa musím rozhodnúť a musí to byť naozaj moje rozhodnutie. Lenže zatiaľ neviem, aké to bude. momentálne nejak tak plávem v čase, sem a tam, ale neviem, kde ma to odveje. Ako sa rozhodnem, či dať nášmu manželstvu ešte šancu, alebo radšej nie. Len stále mám niečo také v sebe, aby som to neunáhlila to svoje rozhodnutie a potom by som mohla ľutovať. A čo som sa dozvedela, že aj agresívny ľudia, niekedy to nemajú tak naozaj tú agresivitu v povahe, ako základnú črtu, len akurát nezvládli nejakú tú situáciu a sú zúfalý, tak to ich dohnalo k takémuto správaniu. Takže, ma zaujíma teraz hlavne to, či to je to hlavná črta môjho manžela, alebo bol to zúfalý výkrik o pomoc, pričom sme si sami nevedeli dať radi s problémami, ktoré sme v našom vzťahu prežívali. Dusili sme sa obaja, ale neboli vypovedané naše pocity, čo naozaj možno cítime a čo nám chýba. Uvidím po spoločnom sedení u psychologičky, čo nám to donesie. Ďakujem pani Marta za Vaše virtuálnu pomoc.Monika

Autor: marta
Dátum: 10.03.2010 - 07:55

Milá Monika, teraz trochu o sebe:
Po rokoch sa mi potvrdilo to, čo som tušila už počas svojho nevydareného manželstva, aj keď nepopieram, že boli aj celkom dobré obdobia. Jednoducho sme sa my dvaja s manželom nestretli správne. Naše povahy sa k sebe nehodili a keby sme aj čo robili, každá zmena by ubíjala jedného, alebo druhého. V tom čase ubíjala veľmi dôkladne mňa a nech som robila čo robila, aj tak nebol nikdy spokojný. Keď sme už spolu nežili, tiež som sa nehnala do rozvodu, lenže už ma potom dožieralo jeho neustále vykrikovanie, aby som si nemyslela, že si budem robiť čo chcem, ešte stále som jeho žena. A keď nemohol scénovať doma, robil to tam, kde ma akurát stretol. Takže už nebolo na čo čakať. Čo sa týka agresivity, pre tú niet ospravedlnenia a ani ho nehľadajte!!! Nikto na svete nemá právo Vás udrieť. To keď raz stolerujete, bude to ako malý pramienok, ktorý prerastie na rieku a už ju nezastavíte. O žiarlivosti ani nehovorím, to je jeho vlastná slabosť a neistota, za ktorú Vy nemôžete, ale znášate jej dôsledky. To že je nevyzretý jedinec ste nespôsobili Vy. Vy ste ho iba stretli, to je celý Váš podiel na tejto situácii. A teraz ešte trochu na odľahčenie. Ja som ani po rozvode nemala dlhé roky pokoj, až po ôsmich rokoch stretol /zrejme/ nejakú fúriu, ktorú mu zo srdca prajem, a tá mu rázne a v zárodku zatrhla akékoľvek kontakty so mnou, / deti ju poznajú a hovoria, že je asi tiež riadne žiarlivá/, takže konečne som sa ho zbavila a komunikujeme už výlučne úradne. Som veľmi rada že ju má, asi sa konečne stretli tí správni a dúfam že ho aj bije. :) /To nemyslím vážne, nech sa nebijú aby im to vydržalo./ Takže to, čo som ja nedokázala ovplyvniť za dlhé roky, iná žena zmenila za pár mesiacov. Na hrubé vrece asi treba hrubá záplata. A my sme iba normálne... k hrubosti máme pekne ďaleko. Majte sa pekne, naše rozhovory prinášajú pozitíva aj mne, som rada, že som zrejme objavila ďalšiu príbuzú dušu na tomto svete. Nie ste náhodou v znamení rýb?

Autor: monika
Dátum: 10.03.2010 - 10:38

Dobrý pani Marta, ste ma rozosmiali ale aj trochu do plaču mi prišlo. Ste mi urobili veľkú radosť, s tým, že sme asi príbuzné duše, a že naše rozhovory prinášajú aj Vám niečo potizívne. Čo sa týka znamenia, nie som ryba. Tiež som poriadne komplikované znamenie, a to blíženec. Dve osoby v jednom a možno aj práve preto tá nerozhodnosť. Na jednej strane potrebujem, aby ma niekto usmerňoval a na druhej chcem byť slobodná, chcem sa sama rozhodovať. Mám to ja aj so sebou ťažké, čo potom druhý. Ale som rada, že si tak trochu navzájom pomáhame, hoc Vy ste určite odomňa i v životných skúsenostiach natom lepšie, ako ja. Lebo niečo už máte za sebou, a ja som len na začiatku všetkého. Ďakujem Vám pani Marta a som rada, že ste sa ozvali. Pekný deň.Monika

Autor: marta
Dátum: 10.03.2010 - 11:40

Moja najlepšia priateľka je blíženec, možno to nie je náhoda, že sme si "zapasovali".
Prajem pekný deň a aspoň zopár dôvodov na úsmev. Slzičky radšej od šťastia.

Autor: Le
Dátum: 10.03.2010 - 15:52

Le pre pani Martu,
Prepáčte mi prosím,nechcem vyzvedať,len som sa chcela spýtať,či ste mali nejaké problémy s manželovou žiarlivosťou?Ak budete chcieť odpísať,rada si vašu odpoveď prečítam.Ja som urobila niečo,prečo mi manžel už nedôveruje.
Ale žiarlivý bol vždy.A teraz je to o to horšie.Dá sa s tým niečo robiť?Neviem,či je nato nejaká odpoveď.Prajem pekný deň.

Autor: monika
Dátum: 10.03.2010 - 20:25

Ahoj Le, vidím, že Ťa to veľmi trápy, a škoda, že to Tvoj manžel nechce riešiť, lebo podľa mńa Ty by si aj nádej dala tomu Vášmu vzťahu, keby aj on chcel. Dúfam, že Ti niekto poradí, ja s tým nemám skúsenosti.Pani marta má tiež dobré srdiečko, tak Ti možno niečo múdre napíše. Ale dôležité by bolo, keby s tým chcel hlavne Tvoj manžel niečo robiť. Možno celý ten problém, čo bolo bola len jedna kvapka v jeho žiarlivosti, lebo ostatné kvapky si doniesol do manželstva už on sám z nejakých príčin. Nepátrala si, že aké mal detstvo a tak? Pekný zvyšok večera Ti praje Monika

Autor: R
Dátum: 06.03.2010 - 09:28

Monike, moja zlata, tymito otazkami na druhych sa aj sama vtahujete naspat, a oslabujete, to co sama citite...predsa aj podobne osudy su aj o specialnej historii oboch partnerov..
Doverujte tomu, ze co vam prinasa oddeleny zivot a pocit z neho..a spomienka na zivot v minolosti.
R.s..

Autor: monika pre pani Ritu
Dátum: 06.03.2010 - 14:25

Ďakujem pani Rita, ale s tým že viac volá a stále tie reči, chce aby sme spolu išli na nejaké podujatie spolu s deťmi, na jednej strane viem, že by som nemala a na druhej kolíšem. Myšlienka, čo keď to s nami myslí naozaj vážne a ja niečo prepásnem. Ide mi už z tej situácie do plaču a cítim, že som zas oslabená v citoch. prečo je to tak? Tak by som chcela už konečne šťastne žiť, mať po kope rodinu.

Autor: Miso
Dátum: 14.03.2010 - 19:02

No vidite mile damy,
toto iste sa moze stat aj muzovi. verte ci neverte. Stalo sa a urcite nie som jediny.

Autor: monika pre Le
Dátum: 02.03.2010 - 21:52

Ahoj Le, vieš nemám na Teba iný názor odkedy som si prečítala podrobnejšie Tvoje príspevky. Ja viem, že človek ktorí nejakým spôsobom je neverný, určitým spôsobom mu niečo chýba, čo nemá doma, a v podstate sú tak trochu na vinne obidvaja, a nie len jeden. To že sa stalo, čo sa stalo, možno bolo práve preto, že si našla to čo Ti manžel nevedel, a možno nechcel dať. Je zlé vo vzťahoch to, že muži po čase svoju manželku majú tak trochu istú a už nebojujú o ňu tak, ako za slobodna. Berú ju, ako samozrejmosť, ako niečo čo ho stále čaká doma, ako nejakú slúžku. A ešte, keď je žena na MD, tak to je už pre muža full servis a my baby niektoré sa venujeme až príliš svojej rodine, obetujeme samú seba, naučíme ich vlastne nato, a potom, keď už mi chceme niečo pre seba, takú maličkosť, ako si aj Ty spomínala, a vermi chápem Ťa úplne, pretože presne to isté, tie isté veci chýbali a vadili i mne. /všade, kde som išla som musela brať deti, nikde som nešla sama, trošku vypnúť i keď bol manžel doma, chcela som chodiť cvičiť na aerobic, manžel mi povedal máš peniaze, máš všetko doma urobené, alebo choď ale ber aj deti, no vieš si predstaviť cvičiť, keď máš deti 3 a 1,5 ročné vtedy, či do obchodu, ale načas doma, lebo kde si bola tak dlho, do kostola ale kde si tak bola dlho, všade s deťmi a on doma, oddychoval, alebo na detské ihrisko som sa trepala s dvomi deťmi, traktor s vozíkom, lopty plus taška do pieskoviska a dávaj ešte pozor na deti ako prechádzyaš cez cestu, prídeš domov on pred TV alebo PC, Ty rýchlo deti do poriadku, večera, kúpanie a on Ti s ničím nepomôže, jasné že už človek 5 rokov na MD, všetko nevládze a už to začínalo moje telo pociťovať, imunita oslabená v kuse na antibiotikách a nepomáhali mi už. No čo ani raz som si jednu chorobu nevyležala. A presne, ako Ty si písala, veci vyžehlené v skrini, všetko upravené, a tiež som mala tak, že keď som chcela ísť s deťmi von, tak mi povedal, že kde chcem ísť mám tam žehlenie, alebo mi naplánoval, že zajtra by si mohla žehliť, a tak. Takže to poznám, a nečudujem sa Ti, že sa Ti stalo to, že si sa zaľúbila. Ja síce som sa nezaľúbila do nikoho, lebo napriek tomu všetkému, ja som nepozerala na iných chlapov, ale možno to záleží aj od sex apetítu. Neviem. Ale v podstate, je asi to zlé natom všetkom, že tak ako Vy, tak ani Mi sme tomu nevedli zabrániť, čo sa stalo s naším vzťahom, lebo každý sa možno pozeral len sám na seba.

Autor: monika pre Le
Dátum: 02.03.2010 - 21:54

Neviem. Chlapom vyhovoval full servis, nemali prečo si nás všímať. A to že baba niečo chce povedať, tak čo ich potom. A my ja už ani neviem, možno sme sa orientovali vešmi na deti, ktovie? Ale v podstate tiež cítim taký chlad teraz v srdci, hoc možno sa manžel snaží. Neviem. A, ako som sa dočítala, asi si veriaca. A to je ĎALší náš spoločný bod. Ja som práve kvôli tomu dlho váhala a možno váham, či robím dobre. Že, čo keď budem zato potrestaná od Boha, keď dokončím ten rozvod. Neviem, aj pre tieto veci prežívam, tak trochu ťažké obdobie a manžel sa aj kvôli tomu nechce rozvádzyť. Neviem, či nás resp. i mňa chce naozaj naspať, alebo je to kvôli viere, ale kde bola tá viera, keď mi vedel ublížiť, jak fyzicky tak i psychicky? le viem, že máš to určite ťažké, lebo ja som tiež mala alebo mám pochybnosti o tom, či ma manžel náhodu nepodviedol, lebo všetci v okolí mi to hovorili, že či nemá niekoho, keď sa ku mne tak správa. Neviem, ale keď som si nato pomyslela, že by to možno by mohla byť aj pravda. Le veľmi ma to bolelo, možno ešte viac, ako to že ma raz poriadne udrel. Preto Le z toho hľadiska chápem i Tvojho manžela, lebo nevie teraz načom je. Ale, keď ... No teraz sa snažím vcítiť do jeho kože, ja by som na jeho mieste, urobila asi to. Keď chce s Tebou žiť naďalej, potom ja by som určite išla ku psychologičke rozoberala by som to, a snažila by som sa nejak začať dôverovať , ale je to ťažká cesta.

Autor: monika pre Le
Dátum: 02.03.2010 - 21:56

Určite, by som chcela aby som videla, že ma moja druhá polovička chce, alebo sa snaží všetko dať do poriadku. A keď cíti, že to nezvláda, tak jediné riešenie, je ísť od seba preč lebo pri každej maličkosti, by ste si to vyhadzovali na oči, a to potom nie je o láske len o spolužití, skoro ako spolubývajúci na internáte, nie ako partneri. Ale to si musí aj Tvoj manžel položiť tú otázku, či Ti chce dôverovať, alebo nie. A Ty Le. Viem, je to teraz veľmi ťažké, ale keď si manžela niekedy milovala, tak si pripomeň čo sa Ti naňom páčilo, a možno to Ťa privedie naspať k nemu a možno sa budeš môcť naňho zase usmievať. A možno nad všetkým sa raz z chuti zasmejete. Potrebuje to čas, ale hlavne musíte o tom rozprávať či to naozaj chcete, či idete do toho. Lebo, keď nie tak potom nežijete, len prežívate, a škoda tých pekných dní, čo by ste mohli prežiť krásne. Vieš teraz v podstate som možno taká aká tvoj manžel skrytá do takej ulyty, alebo sptros nič nevidím, nepočujem a je mi fajn. No príde deň, kedy sa budem musieť rozhodnôť a pohnúť sa Ďalej. Ale ja aspoň chcem ísť ku psychologičke, chcem vedieť, že čo ďalej, čo je vo mne zlé alebo čo chcem a s kým chcem to všetko sa chcem dozvedieť za pomoci odborníka. No Tvoj manžel asi nie, neviem. Čo Ti hovorí on na tú tému? A čo sa týka oblečenia, určite vieš odkiaľ pokiaľ. Veď si už

Autor: monika pre Le
Dátum: 02.03.2010 - 21:57

aj mamička dvoch detí, neverím, že by si provokovala s oblečením. A keď mu to tak vadí, nech sa Ti venuje viac po tej stránke, a možno už ani nebudeš chcieť byť vyzívavo oblečená na verejnosti, lebo budeš vedieť, že si tá najkrajšia pre svojho manžela a sama nebudeš chcieť to pekné na sebe ukazovať iným. Dá sa všetko, ale musia to chcieť obaja. Neviem, čo je pre neho vyzívavé??? Ale ženy potrebujú byť sexi, aby sa aj sami sebe páčili. Muži si myslia, že žena veľakrát sa oblečie len tak práve kvôli sebe a nie kvôli chlapom. Ja som tiež jedno obdobie sa začala maľovať i doma len tak, tak mi manžel povedal, kde som bola , prečo sa zrazu maľujem, že keď on chce tak kvôoli nemu sa nenamaľujem a zrazu. Nepochopil, že mi chýbala zmena, a tak som si niečo zmenila na chvíľu popri deťoch na sebe. počas chodenia som sa maľovala, bolo na to času, ale popri deťoch, domácnosť a všetko sama ani sa mi nechcelo, keď som mala stále kruhy pod očami čo už 5 rokov som sa poriadne nevyspala. Bola som rada, že som sa zobudila vôbec, nie aby som sa maľovala. a keď som chcela niečo pre seba urobiť napr. aerobic, aby som sa prebrala k životu, tak mi dal podmienky, ktoré sa nedali splniť, takže som nikdy nikde nebola. Keď som odišla od manžel, mala som zas dlhé nechty na bordovo namaľované, ako niekedy, potom som si vyskúšala umelé nechty, čo som stále chcela. No priňom som si musela nechty strihať nakrátko lebo sa moje dlhé nechty mu nepáčili, ale keď jeho sestra mala tak ju pochválil. Mňa nie. Tak som si dala melír, nechala narásť vlasy trochu, takže konečne zmena. Teraz síce vo zmene trochu stagnujem, lebo od nervov, od toho, že moja situácia ešte nie je vyrovnaná, tak som začala jesť takže som pribrala, musím začať chudnúť. No to sa možno časom spraví, horšie je so vzťahom. Le, ozvi sa ešte.

Autor: Le
Dátum: 03.03.2010 - 12:21

Ahoj Monika.Potešilo ma,že si sa ozvala a vyslovila svoj názor.Začnem snáď tým,že obdobie na MD som si aj užívala,aj sa trápila(hlavne z nedostatku spánku-a od toho sa to ostatné ťahalo).Samozrejme pohľad do tých fantastických detských okálov je nadovšetko.Fakt si myslím,že som sa snažila,aby všetko nejak fungovalo.Myslím,že manželovi vyhovoval taký "sýstém",aký sme žili.Súhlasím s tebou-o všetko postarané a čuduj sa svete,ožehlené možno max.do 3dní.A pri dvoch malých deťoch asi vieš o akých množstvách sa bavíme.Komunikácia medzi nami bola vcelku normálna.Len som mala niekedy pocit,že keď som niečo chcela,akoby to počul,ale nechal tak.Jedným uchom dnu,druhým von.Skôr si myslím,že mu vadí,že ma už nemá tak pod kontrolou,keďže už pracujem.A toto by bolo ešte pred tou mojou zradou.Lebo keď som sa ho aj kedysi pýtala,či mu niečo vadí,alebo chýba..tak vlastne ani nevedel,čo povedať.Len som chcela ešte napísať,že si nemyslím,že som cielene pozerala po chlapoch.To bolo úplne nevinné stretnutie sa na ulici a neskôr možno spomienky.Nič také som nikdy neplánovala a ako môj manžel viackrát povedal,že tým,že som chodila do kostola,dokonca na kadejaké stretká,som bola akousi zárukou,že také niečo nikdy nespravím.Taktiež sexapetít s tým nemal nič spoločné.Nikdy mi to príliš nechutilo.Nieto ešte hľadať niekde inde.Aj teraz,keď si to odležím(má to svoje dôvody)ma podozrieva,že mám na to niekoho iného,čo je totálna hlúposť.Je mi jasné,že mi nedôveruje,ale keď niekto nechce sex,ešte to neznamená,že ho musí mať s niekym iným.Proste to nechcem.Ale to asi nechápe.Viem,že ho to trápi,mňa tiež,lebo to neviem vyriešiť.Už som vravela,aby sme teda šli za nejakým odborníkom.Povedal,že on problém nemá.Takže ak pôjdem,tak sama.Neviem,či to má význam.

Autor: Le
Dátum: 03.03.2010 - 12:45

Tiež si myslím,že tu zohráva úlohu akýsi sebec v nás.Tu asi pomôže len kompromis.Tiež mám akýsi strach z "rekapitulácie môjho života" pred Bohom.Čítala si knihu Chatrč?Je to také na premýšľanie.Asi je ľahšie seknúť so všetkým a rozhodnúť sa pre rozvod.Ťažšia cesta je skúsiť učiniť nápravu a vynaložiť úsilie,aby sa všetko dalo do poriadku.Ale po novom.Ale tiež som počula,že keď sa človek dlhodobo necíti spokojný(nemusí byť rovno najšťastnejší na svete),vyžaruje to aj do svojho okolia a ovplyvňuje tým aj ľudí okolo seba.A to nie je dobré.Teraz myslím tým aj deti.Teda dobré by bolo nájsť pre seba niečo,čo nás uspokojí,aby sme necítili v sebe ten nepokoj,nerovnováhu.Som rada,že si myslela i na to,ako sa cíti môj manžel.Uvedomujem si,že som ho ranila a zradila.Chápem,že keď cíti zo mňa chlad,môže si myslieť,že mám niekoho iného a pod.Je to nezmysel.Ale takmer rok a pól žijeme život,v ktorom bolo pramálo smiechu a veľa ubližovania.Fakt som sa snažila ničím ho nedráždiť,nerobiť veci "podozrivé" a on akoby potreboval ma nejak trestať.Jasné,že istý čas som s tým vlastne istým spôsobom súhlasila,tým,že som neodporovala a vlastne poslúchala.Ale čím dlhšie to bolo,tým viac som mala potrebu búriť sa.Tiež som chcela chodiť na cvičenie a chcela som sa ísť iba pozrieť na prvú hodinu-nechcel,aby som tam šla.Na kozmetiku(išla som narýchlo namiesto kámošky-lebo ja inak nechodím)som nakoniec tiež so sebou musela zobrať deti,lebo mi narýchlo odmietol ich postrážiť a pod.Je toho veľa.A preto viem,že teraz po všetkom,čo sa u nás premlelo,je oveľa ťažšie vrátiť sa späť.Keby sme to začali riešiť čo najskôr,za horúca a úplne iným spôsobom,dalo by sa to nejak(a s láskou v srdci)vyriešiť.Pozerala som albumy so starými fotkami,aby som si pripomenula,že bolo aj pekné obdobie a to všetko okolo,ale pomáha to len na chvíľu.Samozrejme na nápravu to vyžaduje oboch.Musia chcieť obaja.Zlomiť ten začarovaný kruh.A pokiaľ ide o vyzývavosť..už za slobodna mi naťahoval na diskotéko pred kámošmi tričko,aby nebolo obtiahnuté a pozeral,kto sa na mňa pozerá.Tak si skús predstaviť,čo on považuje za vyzývavé oblečenie.

Autor: Le
Dátum: 03.03.2010 - 13:02

Myslíš,že ak sa k mužovi vrátiš,už budeš môcť ísť na aerobic,bez detí a bez výčitiek a bez hľadania všemožných výhovoriek,prečo by si tam ísť nemala?A to aké máš nechty je predsa výsostne tvoja vec.To vieš, asi nie si jeho sestra,tam má možno iné kritériá.A neboj, nie si sama,kto tu pribral.Ja budem musieť tiež so sebou začať čosi robiť.Len neviem,či to nebude podozrivé.Lebo včera napr.bolo podozrivé,že v jednom ženskom časopise,ktorý som kúpila(bežne ho nekupujem,skôr náhodne)bol nadpis,ktorý vravel niečo intímnostiach s novým mužom.Zasvietila mu kontrolka a už je presvedčený o tom,že za tým niečo bude.To ako mám vedieť z obálky časopisu (na ktorú sa samozrejme nezmestí celý obsah),čo všetko tam je?Snáď keď budem milá,pozorná atď si už takéto veci dokola nebude myslieť?Lenže keď teraz urobím niečo také "akože milé" sa ma opýta:"Niečo sa stalo?"-rozumej či som niečo vyviedla a preto som taká.A aj keď sa ráno v práci rozhodnem,že dnes to bude iné,nahodím úsmev a budem ako medík,keď prídem domov,hodí nejakú poznámku a odhodlanie je fuč.Som sa chcela spýtať,v akom štádiu je to teda u vás?Stále nerozhodne?Stále si tak myslím,že ťa niečo muselo nakopnúť,keď si sa predsa rozhodla a dokázala odsťahovať.Mal by pochopiť,že ty si tiež človek a nemôže ťa donekonečna obmedzovať.Pritom nežiadaš žiaden nadštandard.Rodičia ste obaja,a asi sa viete obaja o ne postarať.Možno by ste každý mali mať nejakú záľubu,možno šport a potom podnikať aj spoločné akcie s deťmi.Niečo,čo ich poteší.A keď sa budete všetci spolu cítiť šťastne,spokojne,vtedy to už asi bude ONO.Len ako sa k tomu dopracovať, však? Ak nájdeš recept,daj vedieť.Ahoj.Poteší,ak ešte napíšeš.

Autor: monika
Dátum: 03.03.2010 - 13:25

Le nakoplo ma to, že mi povedal, že keď sa nezmením tak mám dve tri možnosti, už ani neviem. A to stále išlo o upratovanie, o vzťahu k nemu, možno k jeho rodičom nevie, ... ale dal mi na výber, buď jeho podmienky v byte, alebo okno i dvere.To ma nakoplo, lebo som sa ho začala fakt báť, že čo ke´d to myslí vážne. Tá posledná veta od neho ma naštarovala.

Autor: Le
Dátum: 03.03.2010 - 15:34

No,asi si nedostatočne poslúchala...A že rovnocenní partneri.Ako sa vôbec môže takto vyhrážať...ja to nechápem.

Autor: monika
Dátum: 03.03.2010 - 12:46

Ahoj tak potom sme natom nejako podobne so všetkým, až nato, že môj manžel vedel povedať v čom všetkom sa mám ešte viac zmeniť. Len už ja som nemohla a nechcela, už by som to nebola ja, ale on oni jeho rodina. Teraz nás chce spať, len ja neviem, či by to bolo dobré, potom všetkom. Naši sa o mňa už veľmi boja, veď vieš bola tam facka, či úder. Aký je rozdiel? Tvoja rodina vie o Tvojích vaších problémoch, ako sa k tomu stavajú oni.

Autor: monika
Dátum: 03.03.2010 - 13:03

teraz som si prečítala druhú časť tvojho príspevku, to tričko. Tak to tiež nemá chybu. Och Le, nemáš to ani Ty ľahké. Neviem, ktorá je natom horšie, či lepšie, Či Ty, čo si ešte s ním, a može sa to urovnať, alebo ja čo už som v rozvodovom konaní, a čo potom ak stiahnem rozvod spať a predsa to nebude fungovať? neviem.

Autor: Le
Dátum: 03.03.2010 - 15:42

Na toto ťažko niečo povedať.Ja by som asi dosť dala na vlastnú intuíciu,určite ti niečo hovorí.Skús počúvať.

Autor: Le
Dátum: 03.03.2010 - 15:39

Viac-menej vedia.Mama akosi vždy stála skôr za mojim manželom.A ešte keď vie,čo som vlastne spravila...samozrejme,že s tým nesúhlasí a nepáči sa jej to.Keď jej niekedy poviem,čo a ako u nás doma,krúti hlavou nad niektorými vecami.Vraví,že si mám vážiť,čo mám.Nebije ma, nepije, nefláka sa po krčmách,nepodvádza-čo by som vlastne chcela.Ja viem,viem,ale ono to je aj o tom,čo a ako po psychickej stránke prežívame.Ona má za sebou odžitého dosť zlého.Vidí to inak.Je to komplikované.

Autor: monika
Dátum: 28.02.2010 - 13:59

Ahoj Baby marta, mimi, Le, janka ako sa máte? Už mi chýbate, už som si zvykla, že si tak trochu píšeme.

Autor: Le
Dátum: 01.03.2010 - 15:00

Ahoj Monika, zdá sa mi, že si troška optimistickejšie naladená.Dúfam, že to nie je len zdanie. Máš nejaké novinky, s ktorými by si sa chcela podeliť? Snáď len samé pozitívne veci.

Autor: monika
Dátum: 01.03.2010 - 21:06

Ahoj Le, ani neviem, či som optimistickejšie naladená, snažím sa to brať zatiaľ nejak ináč. Horšie je natom, že nás manžel chce spať, do toho istého bytu a mesta sa vrátiť nechcem, a čo bude Ďalej tak to je vo hviezdach. Viem, že sa mi ťažko mu verí, aj keby teraz modrú hviezdu zniesol z oblohy, tak sa mi ťažko verí, dôveruje. Dôfam, že Vy všetky i Ty Le sa maáte, máš možno lepšie. Som rada, že si sa ozvala. Dobrú noc.

Autor: monika
Dátum: 01.03.2010 - 22:34

Le prečítala som si Tvoje predošlé príspevky, zmenila sa situácia u Teba, ste natom lepšie?

Autor: Le
Dátum: 02.03.2010 - 10:32

Ahoj Monika.Pokrok podľa mňa je už len to,že sa na to všetko okolo seba snažíš pozerať inak.Určite ťa veľa vecí ťaží a možno by bolo dobré brať to tak akosi "ľahšie" nie tak veľmi na vážno,aj keď sa jedná o vážne veci.Ak ti nebude vadiť,som sa chcela spýtať ako vlastne teraz riešiš bývanie,niekde predsa s deťmi musíte bývať.Ale nemusíš na to odpovedať.Ja len či je to dočasné východisko,ale by to mohlo byť trvalé riešenie-a tým bytový problém zažehnaný (aj bez manžela).Každopádne aj keď si možno myslíš, že si "slabá" a nerozhodná, musela ťa stáť kopec odvahy len odísť - aspom si dala najavo, že ešte máš svoju vôlu. Snáď sa všetko vyrieši.

Autor: Le
Dátum: 02.03.2010 - 11:12

Monika,ak si čítala moje príspevky,už vieš,že som iná.Problémy som si z veľkej miery zapríčinila sama.Na svoju obhajobu môžem povedať len toľko,že keby bolo medzi manželom a mnou všetko ok,tak sa nestane,čo sa stalo.Vychádzalo to z toho,že som sa cítila nespokojná,kontrolovaná,obmedzovaná.Chcela som len viac priestoru pre seba.Môžem povedať,že deťom som sa maximálne venovala,v noci málo spávala.Cez deň,keď jedno spalo,s druhým som sa hrala,aby sa necítilo ani jedno ukrátené.Ušila som si tým na seba bič,doteraz sa sami nevedia dlhšie pohrať,no to je ok.A bolo treba aj variť,prať,žehliť,upratovať atď.Manžel mi v upratovaní pomáhal,deti vedel postrážiť.Len akosi obe naraz nevedel zobrať von,do obchodu a pod.Chodila som na 3-hod. prechádzky s kočárom(aj v daždi)a s časopisom v ruke sa premávala pod stromami.Inokedy nebolo kedy čítať,lebo som dobiehala spánok.Vlastne dobieham stále.Ja som chcela trocha času aj pre seba.Na kozmetiku nechodím,kaderníčka 2x do roka,to som chcela tak veľa?A odvšadial sa stále ponáhľať?Aj z obchodu?A načo,veď som prišla a čakali ma tam bežné veci.Nehovorím o rýchlom sexe,ktorý sa začínal niekde v strede môjho tela,akoby iné na mne ani neexistovalo.Kde som bola ja?Vraj to tak bolo kvôli deťom..rýchlo,rýchlo keby sa zobudili.Takto to vysvetľoval,aj keď sa už tak nebudili.Som fakt bola taký sebec?Si uvedomujem,akí sme s manželom odlišní.On taký konzervatívny,iba v zabehaných koľajách,ani napravo,ani naľavo a akoby sa nevedel(nechcel)prispôsobiť situácii,ktorá nastane.Ja sa zasa viem "vychytiť",zbaliť sa a ísť niekam.Deti vyrástli a ja im chcem ukázať,aké veci môžu robiť,šport,tanec...On akoby sa tomu bránil a len doma a doma.Ja viem,že to chce kompromis,len sa k nemu nevieme dopracovať.A ten hlavný problém..no,keď nerobím niečo,čo sa mu zdá "podozrivé",je to vcelku ok.Akonáhle chcem vybočiť(niekam ísť,mám z práce školenie,zazavoní mi ráno budík o hodinu skôr..)je to podorivé a má podpichovačné reči a už to začne.Som voči nemu strašne chladná,odmeraná,bez citu a neviem sa nakopnúť späť k nemu.Aj by som chcela,ale nejde mi to.On sa fakt vie snažiť,byť milý a ja mu neviem opätovať ani dotyk.V posteli si to len odležím a potom odplačem.Lezie mu to na nervy a často to je na pretrase.Neviem to vyriešiť.Svoj podiel na tom má i to,že napr.i pri sexe sa vypytoval,pre koho si to nechávam a iné blbé reči,a robil to schválne aj keď som nechcela.Neviem sa toho zbaviť.Je mi z toho zle.V globále je to des.

Autor: Le
Dátum: 02.03.2010 - 12:31

Je mi jasné,že v tých našich odlišnostiach hrá veľkú úlohu aj detstvo.Prežívali sme ho úplne inak.Je mi ho aj ľúto.Je mi ľúto to všetko zlé,čo sa medzi nami odohralo.Ťažko sa vracia späť.Aj tebe som písala,že si myslím,že dôležitá ja láska.Akási som prázdna a asi aj preto váham,či zotrvať v takomto manželstve.Vraví sa,že čas všetko zahojí.Počas tejto našej krízy sme prešli rôznymi štádiami.Mám výčitky za všetko možné.Neviem sa nenechať vytočiť.Neudržím nervy na uzde.Napr.keď prídem z práce,niekedy do 5.minút začne niečo rozoberať(to čo bolo včera?...a dokola,dokola)Ani neviem,čo poviem zle,tak som začala odpovedať neviem.Alebo dám odpoveď,jemu sa nezdá a tak to ide zasa od začiatku.Nechcem to už počúvať.Chcem ticho.On nekričí,on sa pýta,ja už potom kričím.Aj pred deťmi.Ako to mám zastaviť?Ako mám seba zastaviť?Niekedy mu vadia také veci,že mi vyčíta,že už týždeň nie je ožehlené.Pritom skriňu ma plnú vecí,lebo si na to potrpí.Potom povie,že on si to donesie ožehliť mame,príp.oprať(býva blízko).Príde mi to také detské.Alebo som prísna?Ale dala som sľub jemu aj Bohu,že budem spolu navždy.Mala by som to dodržať.Nejako zaprieť samu seba,usmievať sa nasilu,a možno časom sa to všetko nejak spraví.Neviem.Trápi ma ešte tá jeho žiarlivosť.Tá tu bola už dávno,len sa počas MD neprejavovala(bola som riadne pribratá,stále doma...asi nebol dôvod).Neskôr som sa konečne dala dokopy,kúpila aj iné oblečenie ako "vrecové" a je to tu.Nemyslím si,že nosím vyzývavé veci,veď keď niekedy vidím,čo sa nosí sa mi panenky pretáčajú.Ja keď mám blúzku,cez ktorú nejak vidieť podprsenku,pýta sa či sa musím ukazovať-alebo si mám dať sveter.Teraz to nebolo také zlé,je zima.Ale keď začne leto,som zvedavá,čo všetko zasa bude "nevhodné".A toto tu bolo vždy a asi to tak aj ostane.Aby sa človek bál aj na niekoho pozrieť.Som sa teda vykecala...takže teraz vidíš,že som vlastne zlá,tvrdá.Len sa nejak musím spamätať a všetko vyriešiť."Len."

Autor: R
Dátum: 02.03.2010 - 12:46

Le, ako to citam ,len sa branis, chranis... aby si nebola este viac zranovana.tazko potom nachadzat v sebe priestor pre lasku, nemyslis?,
Skus ju hladat aspon sama pre seba a pre ludi,ktorych mas rada.bez lasky sa zije tazko...ak nemate chut kazdy sam chodit k psychologovi....a raz za cas spolu na parove sedenie ..tak tazsie sa z tohto zacyklenia budete dostavat ..skoda kazdeho pekneho dna.nedavno som citala vetu jedneho filozofa,predstevte si ,ze tak ako zijete a ste doteraz zili,bys te mali prezit cely dalsi svoj zivot!!!uplne rovnako vsetko.. co sa pri citani tejto myslienky v Tebe deje?,..zelam pekne dni,zajtra odchadzam na dovolenku..a vy si skuste nieco pekne , aj ked malickost hladat kazdy den pre seba..a tie pekne drobnostky si zapisujte a o rok uvidite, aky zoznam to bude..!
rita. sv.

Autor: Le
Dátum: 02.03.2010 - 14:06

Chcela by som,aby ste počuli aj názor môjho manžela.Ako to všetko vidí on.Lebo takto sa mi to zdá nespravodlivé.Nemôže sa žiadno brániť,či obhájiť.Ja naozaj neviem ako ďalej postupovať,ako sa správať,ako neubližovať.Som taká nejaká zatvrdená a unavená z toho dennodenného kolotoča.Veď sa ani neteším domov z práce.Som sebec?Už sa mi aj sníva,že mám plný dvor hriechov v podobe kmeňov stromov...Tá myšlienka núti človeka premýšľať.Takto "škaredo" neradostne nechávam plynúť deň za dňom...Tak prvoplánovo viem,do čoho by som sa už nehrnula,ale v tom prípade by som napr.nemala naše deti.To by som nezniesla.Akosi si neviem sama poradiť.Asi by som mala opäť zájsť k psychologičke.Volala som znovu aj manžela.Zatiaľ odmieta.Uvidíme.Ďakujem vám p.Rita. Prajem krásnu dovolenku.

Autor: marta
Dátum: 23.02.2010 - 10:49

Milá Monika, to všetko čo tu popisujete vykazuje znaky psychického týrania zo strany Vášho manžela. Sama som tým prešla, (aj ja som si myslela že to ma má tak rád) a viem aké strašne ťažké je vymaniť sa z tejto situácie. Ohľady na deti a nebodaj ešte aj na neho, sú však cestou do pekla a sú to práve deti, ktoré na túto vašu nevyriešenú situáciu najviac doplácajú. Viem si predstaviť, že po rokoch na materskej je Vaše sebavedomie na nule, a hlavne keď Vami ešte manipuluje takýto človek, ktorý si vlastné mindráky rieši veľmi nenápadne, ale účinne na Váš účet. Kým sa neosamostatníte a nezačnete žiť naplno bez neho, nevymedzíte nové pravidlá pre seba, deti a styky s ním a jeho rodinou, nepohnete sa ďalej. Stále sa budete točiť v jednej špirále, raz lepšie, raz horšie, ale s istotou sa to bude zhoršovať. Základná povaha ľudí sa nemení, vekom sa to u neho iba zhorší. Na začiatku to budete mať ťažké, ale verte, raz to ocenia aj Vaše deti, že ste im dokázali dať pokojný domov a zázemie kde sa budú cítiť bezpečne a ich mama bude vyrovnaná žena a nie troska, závislá na sociálne nevyzretom mužovi. Mne sa to podarilo, a rozvod je jedna z vecí, ktoré som nikdy neoľutovala. Máme svoj pokojný život a deti sú v ňom spokojné, ak cítia potrebu, tak so svojim otcom sú, a ak nie, tak sú doma. A to som im v stretnutiach nikdy nebránila, napriek tomu, že dobrého slova na moju adresu z tej druhej strany nikdy nepočuli. Ale čas vždy všetko ukáže a ukázalo sa, že to bolo jediné správne rozhodnutie. Veľmi Vám držím palce aby ste sa rozhodli dobre. Dôverujte si, nežijete na tomto svete preto, aby si niekto z Vás robil rohožku, nespoliehajte sa na to, že sa to napraví v inom byte, budú to stratené roky. Je to hrozné, ako sa v tom zlom všetky tieto príbehy a všetci títo tyrani na seba podobajú, ako by som čítala o sebe..

Autor: monika
Dátum: 23.02.2010 - 13:15

Ďakujem Marta, až ste ma rozplakali. Máme teraz ťažké obdobie, lebo manžel ťahá deti k sebe podľa mňa cez manipuláciu, a deti aspoň syn chce sa ku nemu vrátiť, ale aj aby som ja šla. Psychológovia tvrdia, že nie je dobré deti do tých vecí zaťahovať, ale si pripadám teraz ja tá, čo možno v očí detí som to ja čo rozdeľujem náš vzťach, našu rodinu. Pekný deň Marta i Vám ostatným, čo ste sa pridali do diskusie a ďakujem Marta, ste zlatá, že ste sa rozhodli napísať

Autor: marta
Dátum: 23.02.2010 - 14:15

Milá Monika, dlho som zvažovala či sa ozvem, ale potom som si uvedomila, ako veľmi by bolo pomohlo mne, keby v tom čase existovali také fóra, kde by som sa mohla vyrozprávať bez toho, aby na mňa niekto pozeral ako nejakú chuderu, a ako dobre by mi bolo padlo každé slovo podpory. Svojho času som sa zmietala presne v tých istých pochybnostiach ako teraz Vy a samozrejme som urobila tú chybu, že som sa k manželovi vrátila. Rozvod nikdy nebol mojim snom, chcela som aby sme boli úplná rodina, a musím priznať, že som si nevedela predstaviť, ako budem žiť s dvomi malými deťmi sama. Zo začiatku to aj vyzeralo nádejne, ale po čase sa to pokazilo presne tým istým spôsobom ako prvý krát.
Deti sú deti a nemôžeme čakať, že veciam budú rozumieť v súvislostiach. Je normálne, že reagujú na situáciu, ale zodpovednosť je na Vás, nie na nich. Aký vzor muža budú mať Vaše deti denno denne pred očami? Ako sa raz budú vedieť správať oni k svojim partnerom keď nič iné nebudú poznať? A k Vám? Budú si Vás vážiť ak si Vás nebude vážiť Váš manžel a Vy mu to budete tolerovať? Istá vec je, že rozvodom sa nič nekončí, je to začiatok ďalších problémov, ale aj novej kvality života. Zo dňa na deň sa táto situácia neznormalizuje, ale ten čas raz príde. V čase keď sme začali žiť oddelene som aj ja umierala od strachu, že to nezvládnem, ale bolo to aj o zodpovednosti za ďalšie dva ľudské životy, ktoré na mne záviseli, a kto sa ničoho nebojí, ten asi život neberie dosť vážne. Takže Vám nepoviem "nebojte sa, to sa spraví", poviem Vám bojujte, za seba, deti, za právo na normálny dôstojný život a úctu, ktorá Vám ako matke, žene , ako každému inému človeku patrí.

Autor: monika
Dátum: 23.02.2010 - 21:14

Ďakujem milá Marta, neviem prečo ale som pocítila, niečo také žeby som Vás rada spoznala. Vlastne všetky baby, ktoré si tu medzi sebou vymieňame svoje pocity, niečo spája. Ale viem, že každý má svoju anonymitu, čo chápem.
určite ste to mali aj Vy veľmi ťažké a preto Vás veľmi obdivujem, že ste to dokázali, napriek tomu, že ste sa najprv k manželovi vrátila. Veľa žien už potom nenájde odvahu, ešte raz odísť. A radšej sa podrobí. Ja sa bojím aj toho, že keby sa nám to napriek všetkému, ak by som sa vrátila nepodarilo náš vzťach urovnať, že by už potom deti nechceli somnou odísť.

Autor: marta
Dátum: 24.02.2010 - 07:44

Milá Monika, držte sa, naďalej hľadajte silu v sebe, myslím že ste na dobrej ceste, a po čase budete sama prekvapená čo všetko ste zvládli, aj keď na začiatku to vyzeralo skoro neriešiteľne. Žena má v sebe strašne veľa sily, len si to veľakrát neuvedomuje, lebo zaužívané stereotypy typu "slabšie pohlavie" v našom povedomí (aj podvedomí) spoľahlivo fungujú. Ktovie, možno sa raz aj spoznáme, keďže časti anonymity sme sa už aj tak vzdali tým, že sme tu zverejnili svoje "príbehy" a vnútorné pocity. Prajem všetko dobré a pekný deň.

Autor: R
Dátum: 24.02.2010 - 12:51

Marta, plne s vami suhlasim, ze v zenach je skryta uzasna sila, len treba nieco podniknut, aby ju zena citila a vedela pouzivat...niekedy su to zial krizy v zivote.
Mam motivaciu robit zenske skupiny a pracovat so zenami,aby aj ine mohli tento dar a poklad v sebe objavit a spojit s tym neznym a krasnym v nas..a obajavovat spolu s inymi zenami este mnohe neobjavene.
Rita sv.

Autor: marta
Dátum: 24.02.2010 - 14:57

Pani doktorka, dúfam, že sa Vám to podarí, bude to veľmi záslužná práca. Skupinová terapia na túto tému je v plienkach, alebo nikde, hlavne v menších mestách. Ja žijem v okresnom meste, ale nikto sa tu tomu nevenuje. Držím palce Vám aby to vyšlo , aj tým ženám, ktorým týmto spôsobom doslova pomôžete nielen prežiť, ale aj zvýšiť kvalitu ich života a života ich najbližších.

Autor: R
Dátum: 24.02.2010 - 20:17

Marta, to nemusi byt ani terapia,lebo ta ma specificke kriteria... skor sebapoznavacia zazitkova skupina. a ak by bolo dostatok zaujemcov a priestory, nemam problem 1x mesacne ,alebo 1 x za dva mesiace vycestovat..ak sa zaujemnkyne zaviazu na úpar stretnuti 4-6 a ja sa neprezeniem.na opacny koniec republiky.....
len moja skusenost je ,ze ludia minaju inak peniaze ako do seba,tymto smerom.Zial..

Autor: monika pre všetky i pre pani Ritu
Dátum: 25.02.2010 - 14:14

Dobrý deň Marta, Ďakujem za povzbudenie, až teraz píšem, lebo som mala niečo s PC. Som rada, že mi všetky i pani Rita pomáhate spoznávať to čo by som si mala všímať na sebe, čo chcem, ... . Je to veľmi ťažké, a tak ako pani Rita spomínala, či sme sa naučili trpieť, alebo je pre nás ľahšie trpieť, neviem? Veľa som nadtým uvažovala a uvažujem. Je to určitá slabosť v nás, a možno sme to dovolili svojím partnetom, lebo si nesieme so sebou niečo, kvôli čomu sme nedokázali bojovať.
Ja si uvedomujem nejaké veci, ale keď tak pozerám asi som sa bála, že keď sa ozvem, že môže mi manžel povedať hocikedy, že môžem ísť preč lebo som v jeho byte, alebo že ho môžem stratiť, neviem. Ale viacmenej aj tak som natom stratová, lebo človek ktorí asi naozaj ľúbi, tak by také nepovedal, neurobil a v podstate neskôr, keď som už toho začala mať plné zuby, tak som sama odišla, a nerozmýšlala som nad budúcnosťou, len som konala. Asi pud seba záchovy bol už silnejší, ako ja sama. Teraz je otázka, keď som to vyslovila, že by sa tak človek, ktorý ľúbi nezachoval, "Či ma ľúbil, ľúbi manžel?". Tvrdí, že mu chýbame. Ale, či to nie je len kvôlo deťom a full servis doma, čo mu chýba? Ideme do manželskej poradne, uvidím, čo tam bude. Pani Rita, ako asi prebieha to všetko v poradni? Yaujímajú sa o detstvo, o náš spoločný život? Dá sa yistiť, či manžel používa manipuláciu, či nie? Či si je vedomí toho, že to praktiyuje?Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 25.02.2010 - 18:43

Monika, kazdy psycholog ma svoje postupy, ja riesim len to, co klient prinasa , zaujima ma ci su obaja motivovani ,alebo jeden len "pride" lebo to partner chce, zaujima ma ,kde su zdroje a moznosti obnovenia vztahu,ak to partneri obaja chcu,do detsva zachadzam az pri dlhodobejsom vztahu s klientom,ak to sam nespomina na zaciatku...SKus si aj napisat,co chces, na
co si zvedava, napr hovor o tom,co ta brzdi a odradza vratit sa spat a spolocne zit..kde a ako sa citis slobodnejsia a kde
manipulovana..skus hovorit za seba a
v 1.osobe,..co by si potrebovala,aby si
mohla vobec uvazovat o zmene voci partnerovi
pokus sa byt odvazna a jasna.drzim palce.rita
partnerovi,formuluj si to ako moznost nie urcite..aby bolo jasne, len za akych podmienok...napr.ze by ste v poradni pokracovali dalej a dlhsie..,ak ti ten styl bude vyhovovat.a kludne sa ozvi ,ak budes potrebovat od kolegu nieco inak,alebo by si nerozumela.

Autor: monika
Dátum: 25.02.2010 - 22:06

Ďakujem pani Rita, určite si taký zoznam urobím, nejaké tie veci sú mi už teraz jasné. Viem, čo už nechcem, a niektoré tie veci som aj povedala manželovi, lenže on nato reaguje, že si dávam samé podmienky, že všetko podmieňujem. Uvidíme, ako to dopadne na tej poradni, aká bude i jeho i moja reakcia na to všetko. Ďakujem za radu. Pekný večer alebo pekný deň.M

Autor: Monika
Dátum: 12.02.2010 - 04:15

Ja mám podobný problém, ako tu mnohí uvádzate. Som v rozvodovom konaní, poslali nás do manželskej poradni, teraz hľadám že kde by sme mohli ísť, ale nie som si istá či to naozaj chcem. O rozvod som podala ja, zo strany manžela manipulácia, ekonomická závislosť, sociálna izolácia pomaličky, okrm toho pedantéria ešte nie chorobná ale u svokry je to už na báze chorobnej pedantérie, nedobil mi kredit lebo som nepísala jeho mame a sestre, zahesloval PC, ušla sa mi aj facka či úder po tváry, kontrola mobilu sms a hovorov a to som na MD už 5rok, takže sa nikde neflákam starám sa o domácnosť, on mne doma s ničím nepomôže ale mamke doma všetko robil, svokra zasahovala i do výchovy, chcela vedieť o všetkom čo si kedy čo kúpime, kde ideme. Manžel jej musel stále volať, ináč sa urazila. Víkendy stále sme išli ku ním na chalupu. už som to psychicky začala nezvládať, a som začala mať panický strach už aj so svokry, a manžel sa mi vyhrážal už aj stým že ma vyhodí z bytu lebo je to jeho a potom už majetok jeho rodičov. Od prvého pojednávania nás chce spať máme dve malé deti, že vraj si všetko uvedomil čo robil zle, ale ja mu neverím a mám strach sa ku nemu vrátiť. raz mi povedal, že čo chcem dosiahnúť so svojím správaním či chcem aby ma vyhodil z okna, ale že on si svoj charakter pred cudzími ľuďmi nezničí. SVOKRA MI POVEDALA, že keď si myslím, že ona je chorá čo sa týka poriadku, tak ja som chorá čo sa týka výchovy detí. A popritom to bola ona čo dala na plávajúcu podlahu fóliu meter krát meter, aby sa moje deti počas návštevy hrali na tej fólii- Čo si myslíte o tom zmôže sa zmeniť niečo na našom manželstve, mám veriť manželovi? Ďakujem , ak by ste mi odpovedali. Prajem pekný deň všetkým, čo majú také problémy a nevedia kudykam

Autor: Monika
Dátum: 16.02.2010 - 17:40

? :(

Autor: Palo E-mail
Dátum: 06.02.2010 - 15:33

pokracovanie k spodnemu prispevku.JA si uz teraz uvedomujem co som vsetko zanedbal ale nikdy mi nebolo nic poriadne naznacene ze ju stracam .Neviem ako ma zit dalej a chlavne ze nemam svoju rodinu ktoru som tak strasne miloval.Ta predstava ze som to vsetko stratil ma zabija.Zijeme sice v jednej domacnosti ale uvedomujem si ze ma nechce a snazim sa to akceptovat.

Autor: Zuzana
Dátum: 06.04.2010 - 08:36

Ahoj Palo, nie som psycholog, som len zena s podobnym problemom ale na opacnej strane. Vela krat ta druha polovica povie a riesi az ked je skutocne vsetkemu koniec, ked nevidi ine riesenie. Vtedy je uz neskoro. Ak signaly boli a Ty si ich nevnimal asi to trvalo uz dlhsie a neda sa napravit za mesiac to co sa nicilo roky a bolo bez odozvy. Neviem ako to skonci u nas, tiez mame taku zvlastnu tichu domacnost s obcasnou vymenou nazorou a neviem ako to skonci, podla mna aj tak jeden druheho nepocuvame ked na seba hovorime a kazdy z nas uz ma ten svoj vlastny svet a chcelo by to velmi vela snahy a lasky na oboch stranach. Ibaze je to velmi velky risk, po tolkych sklamaniach cakat, ze to este niekedy bude fungovat ... tazke rozhodnutia. Drzim Vam palce

Autor: R
Dátum: 08.04.2010 - 08:59

Zuzana, mate podla mna pravdu,che to naozaj usilie a snahu na oboch stranach a velku trpezlivost sa ucit naozaj" pocuvat"a ucit sa nezranovat na tych miestach,kde sme zranitelni.Podla mna vo vacsine parov je to ucenie na cely zivot,pretoze zivot sa meni a my sa menime s nim.
Psychologicka rita svihranova

Autor: jana
Dátum: 05.02.2010 - 17:26

Ahoj Zuzi,ja pochádzam z Prešova,čo nie je malé mesto a neviem sa dopátrať žiadnej poradne.....sú tu psychlógovia,ktorí sa kvázi zaoberajú touto problematikou,ale nie vyslovene.....držím palce v hľadaní.

Autor: monika
Dátum: 18.02.2010 - 14:24

Ahoj, na úrade práce je oddelenie volá sa to Referát pszchologickej poradne, alebo tak nejak. Tam by mali byť psychológovia, ktorí sa venujú manželskej problematike. Skús tam. Pekný deň.

Autor: monika
Dátum: 22.02.2010 - 22:13

Ahoj Janka skús tochto psychológa, má veľa vecí aj na internete, nepoznám ho, len z čítania tu na nete. Skús možno Ti pomôže.
Mgr. Radomír Warošek, psychológ, Centrum poradensko-psychologických služieb, Prešov Návrat na Príbehy · Späť na Hlavnú stránku ... >link< - Archiv - Podobné

Autor: jana E-mail
Dátum: 05.02.2010 - 17:23

Zdravím tu všetkých......prosím o akúkoľvek radu,názor,podnet....cítim sa v bezvýchodiskovej situácii.sme s manželom spolu niečo cez 3roky,veľmi skoro nastali problémy v komunikácii,odcudzení sa....v intímnej sfére,proste mám pocit,že takto manželstvo nemá vyzerať.ja som extrovert,mám kopec priateľov,.potrebujem dotyk,objatie,aj vášeň a spriaznené duše okolo mňa,s ktorými viem rozoberať témy života.som dosť emocionálne založený človek a takto som bola aj vychvávaná.môj manžel je úplný opak/čo mi na začiatku až tak nevadilo/nerozpráva veľa....nemá veľa priateľov,v živote nepotrebuje dosiahnúť veľa,pláva šedým priemerom a je spokojný.tak sa aj chová......nevládzem už ďalej žiť v manželstve bez dotykov,bez objatí,bez slov ohľadom bytia samého,bez vášne,bez sexu....len tak.my sme sa stali spolubývajúcimi,kamarátmi/ani nie priateľmi/,ľuďmi,ktorí vlastnia niečo spoločné a okolie ich vníma ako pár.spíme spolu sporadicky,veľmi zriedka.....keďže nedostávam impulzy počas bežného dňa,je mi dosť nedôstojné riešiť sex v noci len preto,že sa to patrí.manžel neprejavuje bohviekaký záujem.viem,že máme veľký problém,ja sa tým strašne trápim,x-krát som s ním na túto tému viedla debaty,že mi chýba to a to,prosila ho,aby trochu viac prejavil city,skončí to vždy sľubmi a slzami v očiach,že on k tomu nebol vedený.....bola som aj za psychológom,nebola to veľmi dobrá skúsenosť.snažím sa ešte z posledného,no môjmu manželovi takýto život vyhovuje.on sa tvári spokojne a šťastne.stačí mu riešiť základné otázky domácnosti,príjmov a chodu ako takého a ak je toto v poriadku,tak mu nič nechýba.nikdy neprišiel on,že je niečo nie v poriadku.prosím o nejakú radu.praská mi srdce,potrebujem niekoho,kto ma objíme,pohladí,povie,že ma ľúbi...potrebujem to počuť aj cítiť.zo sporadického sexu cca 10krát za rok sa nám podarilo splodiť dieťa,takže som v 13tt,tešila som sa,že ho aspoň toto zmení,ale nenastalo nič.iné ženy mi ho chvália,rodina na neho nedopustí,lebo je pracovitý,nekonfliktný,pomáha mi,perie,nakupuje.....ale mne to nestačí.....neviem,či s ním ďalej dokážem žiť aj keď je to taký dobrý človek,viem,že ma strašne miluje....všetky emócie dá von len keď si vypije i to len raz za čas..niekedy si želám aby radšej pil pravidelne,ináč slová ľúbim ťa nebudem počuť nikdy......ĎAKUJEM všetkým,ktorí mi odpíšete a skúsite poradiť.

Autor: Rita
Dátum: 06.02.2010 - 09:40

Jana,
to co popisujete ma viacero rovin...len vam ich pomenujem a uvazujte..
1.
.bol vas manzel iny ked ste si ho brali...niektori muzi davaju city malo najavo..lebo ich to nikto v minulosti nenaucil, ze ich mozu vyjadrovat a su uzavreti....alkohol meni situaciu..ludi zvykne uvolnit...ak vas manzel nema potrebu seba menit..tazko ho budete menit vy..bol by ochotny ist na parovu terapiu, alebo nieco zmenit a posunut kvoli sebe samemu alebo kvoli vam?
2.niekedy zeny potrebuju vela , vela citu a prejavov lasky, a ich potreba casto suvisi s nedostatkom lasky z ich detsva..
3. v oboch rovinach vo vztahoch sa stretnu dvaja odlisni ludia s dvoma odlisnými historiami svojej minulosti,ktora ma na nich vplyv aj v sucasnom vztahu
4.Manzel alebo manzelka moze ciastocne doplnat nedosytenu lasku z detstva, ale okrem toho je potrebne, ak ste motivovana spoznavat samu seba a hladat podnety aj zo seba a vytvarat nove zdroje..aj sebalasky a sebapodpory.. este je toho mnoho,co ma napada, ..ale dolezitejsie je vediet a spoznavat seba, partnera, svoju i partnerovu minulost a skumat,ci ste obaja motivovani na vztahu pracovat,alebo kto z vas chce viac rozmuniet,co sa deje a pod...
psychologicka,psychoterapeutka:
rita svihranova,zzz.sk

Autor: jana
Dátum: 06.02.2010 - 13:37

Rita,dakujem velmi pekne za odpoved....
manzel bol stale takyto,myslim,mna zaciatku este bola aspon vasen a chut jeden na druheho,teraz nie je ani to.som mu vdacna,za vsetku pomoc a prejavy v inej forme.neide mi vask pochopit,ze ak ma lubi,ako tvrdi a vie velmi dobre,ze ja potrebujem dotyky a objatie,nie je schopny to pre mna urobit.ja som prave mala tychto prejavov v zivote dost a teraz mi to strasne chyba,tu si musim kazdu bolest,kazdy problem odzit sama.nie su na to partneri?napr.minule som mala cely den strasnu migrenu a ako tehu som nemohla ziadny liek,on dosiel domov z prace,videl ma celu zubozenu,so satkou cez celo a celu od Alpy,ani s nim nepohlo,aby ma vzal do narucia a zdielal trochu so mnou nieco.je tisic takychto situacii,mna z toho boli dusa a zacina vo mne rast nenavist voci jeho chladnemu spravaniu.skor vidim situaciu na odlucenie,pretoze sa takto uplne znicim.a terapia?siel by ak by som ho poziadala,ale s myslienkou,ze to bol zase nejaky moj vymysel.viete mi poradit nieco v okoli PO?

Autor: Rita
Dátum: 06.02.2010 - 21:39

jana,

sposoby akymi sa daju pytat dotyky, neha su rozne...neviem aky volite, ako ste trpezliva, a nechali by ste svojmu partnerovi dost casu, aby pomaly mohol na vase prosby reagovat.zil v nejakom rodinnom vzorci urcite aspion 15-20 rokov a menit tieto vzorce vyzaduje podporu a trpezlivost.., .vycitky, hnev, tlak z vasej strany na zmenu malokedy pomahaju...atd..Predtstavte si opacny pripad, ze vy by ste sa mali zmenit a nepytat si , neocakavat.byt sama so sebou...menej rozpravat apod,....viete ako dlho by vam takato zmena mohla trvat??? Myslim, ze 2 ludia sa vo vztahu stretnu, aby sa naucili aj kompromisomaj samotatnosti,aj novym formam komunikacie a vyjadrovaniu zelani a prosieb...myslite, ze vas sposob je ok?a prijatelny pre vasho partnera,myslim vhodnou mierou,tempom, tlakom na jeho zmenu... a pod...na co su partneri to je zlozita otazka....skuste sa zamysliet nad sposobom,akym vyjadrujete sklamanie .Najcastejsie su problemy a moznosti rozvoja a zmeny v partnerstve na oboch stranach....vynimocne je len na jednej ...

v PO je v zlatych strankach viac psychologov, poznam klinicku psychol. Annu Komarovu...

Autor: Palo E-mail
Dátum: 01.02.2010 - 19:37

Zdravim.Sme po 13 rocnom vztahu Ja 32 r Ona 29.Mame 5 rocnu dcerku mali sme komunikacny problem .Po dlhsich klamstvach (asi)rok to ceele ze ma ineho a musi to skusit.Len nasa dcerka neako nechce odist z domu co strasne narusilo plany byvalej partnerky.Teraz by sa rada vratila ale kvoli dcerke ale sama nevie ci sa ma s novym partnerom rozist a zacat znova nas novy zivot ale ani ja neviem co a ako dalej.Mame vlasne neaku sancu aby to fungovalo?Dakujem za odpoved

Autor: sisa E-mail
Dátum: 20.01.2010 - 16:39

ahojte, kto mi poradi? prave som porodila krasneho synceka.manzel si vsak ku koncu tehotenstva uzivat s kolegami a hlavne kolegynami,dost s nimi pije dokonca si myslim, ze ma nieco so svojou kolegynou, nakolko si s nou stale pise, chatuje a telefonuje. uboho som sa zo zufalstva znizila a pozrela mu mobil.sme spolu 7 rokov, nas vztah bol rozpravkovy, no ako mi rastlo brusko, nemohla som s nim uz robit veci ako doposial. manzel vela pracuje a odreagovanie potom hladal s inymi. odmieta ma ako zenu, nepovie mi nic pekne ako predtym a vyjadril sa tak, ze so mnou uz nie je stastny a ze ma pocit, ze dosiahol vsetko po com tuzil strasne skoro. bojim sa kazdeho dalsieho dna, lubim ho a velmi mi zalezi na tom, aby sme sa opat nasli. zo syna sa strasne tesi, ale bojim sa, ze nas opusti, kedze je pod vplyvom rozvedenych a slobodnych, podla ktorych je to normalne. je to strucne napisane, ale poradi mi niekto, co mam robit????

Autor: rita
Dátum: 21.01.2010 - 07:21

Dobry den sisa,
ste v situacii kedy zaroven prezivate stastie z krasneho synceka a zaroven obavy a smutok z ohrozenia vztahu s partnerom a rodinneho krbu,ktory ste spolu tvorili.Budem velmi prakticka/ma vas manzel nejakeho priatela,blizku osobu,na ktorej mu zalezi a ktora by mohla otvorit oci,co je v zivote cenne,takym sposobom, aby sa skusil zastavit a spamatatak skusite vy ,okrem materinskej lasky,ktoru teraz asi najviac prezivate pozbierat a skontaktovat sa so svojou intuiciou a zenskou odvahou ,silou,ako by ste mu mohli vy popisat a povedat ,co prave robi a ako nici,to co ste spolu budovali< vnimate teraz v sebe hranicu,co a ako si kto voci vam moze dovolovat ,ci uz je to zo strany vasho manzela,muzov s ktorymi pije, kolegynami a inymi ludmi,ktori ho ovplyvnuju a tak ovplyvnuju aj vyvoj vasho vztahu>Viem,ze toto ste po porode urcite necakali,ale zivot sa snami zial nehra a tak skuste vnimat v sebe aj ZENU /sisu/ Bojovnicku za SEBA a rodinu,ktora vie co potrebuje, vie co citi,vie najst v sebe odvahu a silu zabojovat,pomenovat,zakricat,prebudit a najst,to co by potrebovala povedat, vyjadrit ,posunut a pohnut smerom, ako to prave teraz potrebuje.Moznosti je viacej,vasa mudra radkyna vo vas je dolezita, ta vie ktora moznost vyhovuje vam.najdolezitejsi je vas pocit,hlboko vnutri ,skuste sa snim skontaktovat.co vam nasepkava
drzim palce

Autor: sisa E-mail
Dátum: 21.01.2010 - 11:24

Dobry den Rita,

dakujem za povzbudenie a radu. bojujem zo vsetkych sil. cez den, ked som doma sama placem, ale snazim sa ostat kludna kvoli malinkemu a ked sa manzel vrati domov, tak nahodim usmev a skryjem vsetky trapenia. to, ze si nici zivot som mu povedala uz niekolkokrat, dokonca to aj priznal a chvilu sa snazil, no potom ked zacne komunikovat s tou kolegynou, tak je vsetko prec a cele moje usilie vyslo nazmar.on je teraz presvedceny, ze vracat sa domov k rodine nie je to, co potrebuje.nebavi ho so mnou nic, v com nachadzal predtym radost, je rad, ked si najde aktivitu, kvoli ktorej moze odist z domu, pripadne doma pracuje.ale dakujem este raz, ze ste sa mi ozvali.
sisa

Autor: Rita
Dátum: 21.01.2010 - 12:00

Sisa, smutok a plac je to co citite pri manzelovi, ked sa vrati alebo sa ozyva vo vas aj nieco ine, v suvislosti s vasim ohranicovanim sa voci nemu....myslim tym do akej miery moze vas manzel vsetko a vy sa usmievate...
Vzdy rozmyslam pri podobnych osudoch, kde su hranice toho, co je ochotna zena zniest,z akej rodiny pochadza ten, co rodinu opusta. odchadza alebo je neverny...Ci niekoho zo svojej povodnej rodiny nenapodobnuje,ci nieco podobne nezazil v detstve a podobne historicke suvislosti...
Krizy vo vztahoch boli,su a budu a kazda kriza je aj vyzvou na hladanie hlbsie v sebe u oboch partnerov-k comu ho to vyzyva, co ma zistit,objavit., co sa ma pripadne nove naucit ...
Bol by ochotny manzel navstivit poradnu, psychologa,psychoterapeuta, skuste sa ho opytat, ci mu nestoji ani syn, ani on sam za to ,aby viac pochopil, co vlastne robi. a ako to suvisi s nim, s jeho historiou rodiny v ktorej vyrastal,strachom zo zodpovednosti,ktora ho caka.a co sa to udialo medzi vami doma....???, je si vedomy svojej zodpovednosti aj za zivot a vyvoj vasho syna, nema zaujem skumat, co ho taha prec z domu? ono to nie je vzdy len ina zena, ale nieco ovela hlbsie, co teraz asi nie je schopny vnimat.,aky vyznam ma sexualita, komunikacia, ake ine hodnoty prinasa rodina, manzelstvo,rodicovstvo apod..
Mne sa zda, ze usmev je len jedna strana mince,ktora sa pri nevere psychickej,alebo fyzickej objavuje.
.A Aky postoj mate voci jeho kolegyni vy sama?co sa vo vas ozyva?
Rita

Autor: sisa E-mail
Dátum: 22.01.2010 - 11:59

dobry den Rita,

nad poradnou som uz uvazovala aj ja. ale teraz to on asi riesit nechce, mozno si to riesi sam v sebe. ja radsej tuto temu teraz nenavodzujem a cakam...pritom som rovnaka ako predtym,teda skoro rovnaka. drzim si odstup, hoci tuzim po neznostiach. ale viem, ze keby bol uz ok, tak pride aj sam. minule sa vratil pripity a mal chut na neznosti, ale som ho slusne odmietla,lebo chcem, aby to nerobil iba pod vplyvom alkoholu, ale pretoze vazne chce. obaja sme z rozvratenej rodiny, ja som sa snazila si najst partnera, ktory by nebol ako moj otec suknickar a egoista, a teraz sama neviem,ci sa mi to vobec podarilo. jeho otec bol alkoholik a bez zivotneho ciela, jeho matka od neho aj s detmi odisla, hoci sa nerozviedli.mal ho ako odstrasujuci priklad, no stacil vplyv tych nespravnych ludi a moj manzel sa podoba na svojho otca.ta kolegyna je o 3 az 5 rokov mladsia /my mame 30), slobodna baba. pokial toto robi tehotnej zene a neskor matke, tak pevne verim, ze sa jej to raz vrati. inac sa snazim si nic nepripustat a bojujem o manzela ako sa len da. je pekna, nechce sa teraz vydavat,da sa s nou ist zabavit, takze mam co robit....
dakujem, pomaha mi komunikacia s vami

Autor: Rita
Dátum: 22.01.2010 - 12:51

Sisa,
na mojej stranke pod ambulanciami psychologa na zzz.sk najdete ponuku na systemicky, zazitkovy seminar, na ktorom sa stavaju systemy na rozne osobne,rodinne, zdravotne temy,problemy a hladaju sa suvislosti aj s minulymi a historickymi vplyvmi na nase sucasne osudy.Z toho, co popisujte to vyzera aj na vplyv a podobnost osudov s vasimi povodnymi-rodicovskymi rodinami..a zmena moze nastat pochopenim a liecenim nasej minulosti,Predpokladam, ze vam sa od babatka teraz nepodari vzdialit na seminar, mohli by ste prist aj obaja.
Skuste ponuknut, preposlat manzelovi pozvanku,ktoru vam poslem ,ak mi date svoju mailovu adresu.Napiste mi ju na ritasvihranova@gmail.com
s pozdravom Rita Sv.

Autor: Marcela E-mail
Dátum: 02.01.2010 - 22:28

Dobrý deň!
Chcela by som sa informovať, ak by ste mi mohli takisto poradiť nejakú kvalitnú manželskú poradňu v Košiciach.
Za odpoveď vopred ďakujem.
S pozdravom Marcela.

Autor: tibor.gavronshy E-mail
Dátum: 17.01.2010 - 15:24

Máme problémy v citovej oblasti a komunikáícii
pri dridsaťročnom manželstve. Chcel by som sa opytať či by mi niekto poradil kvalitnú manželskú poradňu na Orave

Autor: ZD E-mail
Dátum: 01.01.2010 - 12:26

Ahoj.Ja mam podobny problem ženaty som 20 rokov mame dve deti 19 a 14 ja som tiež žiarlivec a dost vybušnej povahy.Mam skvelu manželku,a velmo ma mrzi čo som jej sposobil,svojou nezmyselnou žiarlivostou.Od septembra my vravi že už toho ma dost a ze sa rozvedie.Slubil som že sa zmenim ale je na mna taka nazlostena že jej vadi ked jej aj pomaham a snazim sa zmenit.Deti nas lubia oboch problem je len v tom že ona o našom spolužiti už nechce ani počut.Včera bola s priatelkou na kave doma som sa snažil,upratal,pripravil chlebičky pre dceru a jej kamaratky,ale reakcia manželky bola,že čo sa tvarim akoby sa nič nestalo že o ten rozvod poda aj tak.O manželskej poradni nechce počut pretože si mysli že už to aj tak nema vyznam.Prosim Vas o radu pani Rita da sa tu najst ešte nejake riesenie mimo rozvod?Vopred dakujem a prajem vsetko dobre v Novom roku.

Autor: Rita
Dátum: 01.01.2010 - 13:25

odpoved je nizsie , 1.1 2010 o 13.20

Autor: PETIN
Dátum: 25.12.2009 - 17:22

Ahojte. Mám problém z manželkou. Sme spolu 13.rokou a máme spolu dvoch krásnych chlapcov. Pokiaľ bola manželka na materskej dovolenke čo bolo 6.r. tak to bolo všetko ok tak ako má byť. Keď začala chodiť do roboty tak sa tam poznala nové kamarátky a tam začal náš problém. Inšie som nepočul len ideme na kávu z kávy začali discotéky atď. Niekedy sa mi zdalo že prišla aj troška viac naladená ako by bolo normálne , akosi som jej to toleroval veď bola dlho na materskej s detmi o ktoré sa starala. Po niekoľkých mesiacoch som zbadal že jej zazvoní mobil a nič a tak sa jej pýtam čo to má znamenať a ona mi na to povedala že to len taký kamarát ju prezváňa. Trvalo to nejaký čas a pozoroval som že patrím ako sa povie na druhú kolaj. Jeden deň mi to nedalo a keď spala pozrel som sa jej do mobilu a to bol pre mňa strašný šok. Príchodzie správy nemali úroveň čo sa týka sexuálnych praktýk ktoré jej písal ten kamarát. Keď som vybuchol tak ma uisťovala že sním nikdy nič nemala a ani nikdy nechce mať čo sa týka inného vzťahu ako kamarát. Povedala mi že miluje len mňa a že si ma váži atď. Ja som ale v rozpakoch a neviem čo mám robiť, či veriť naďalej alebo ..... Vždy som jej rozprával že dokážem odpustiť všetko len neveru -sexuálnu- nie to by znamenalo koniec manželstva a ona to vie tak neviem či klamala alebo nie. Tak prosím o radu alebo o názor iných ako ďalej viem že je to len na nás. ĎAKUJEM

Autor: Maja
Dátum: 30.12.2009 - 17:37

Ahoj.Chcem zareagovat na tvoj prispevok,mozno ta to niekam posunie.Nebudem stat na tvojej strane,hoci si asi kazdy mysli ze ublizovane je tebe.Pises,ze pokial bola manzelka na materskej za 6rokov bolo vsetko OK.Mozno pre teba bolo vsetko OK,pre nu nie.Mal si navarene,upratane postarala sa o deti.Spytal si sa jej niekedy ci je spokojna,ci jej nieco nechyba.Kolko krat ste boli niekde posediet,alebo si zatancovat?Mozem ti tu prehlasit,ze zena ktora ma v manzelstve vsetko /nemyslim tym iba na materialno/,a je stastna,nebude si nieco hladat mimo manzelstva.Jednoducho to nepotrebuje.Zena ktorej doma chyba komunikacia,bude si hladat muza s ktorym sa da porozpravat,zena ktorej doma chyba pritulenie a pohladenie,tak si to tiez bude hladat vonku.Zamysli sa sam nad sebou,co z toho tvojej manzelke doma chyba,a najdes odpoved na to,ci ti bola neverna,alebo sa potrebuje iba s niekym porozpravat.Drzim palce.

Autor: PETIN
Dátum: 02.01.2010 - 15:36

Ahoj. Napred mi dovoľ aby som ti poďakoval za názor ktorý píšeš. Nechcem sa obhajovať akýmisi argumentmi ale keď sú doma dve maličké deti tak na tancovačky moc času nieje, ale aj tak sme pár razy boli na plesoch a rôznych akciach. Kto sa u nás doma chce túliť mislím tým nežné slovo , pohladenie , a nejaká lichôtka tak z mojej strany to je tak 95% a z manželkynej 5% a to nie za posledný čas ale od chvíle čo som ju poznal a ona sama mi povedala že za to nemôže že ju to jednoducho nenapadne . O našom probléme sme sa dôkladne porozprávali a pokúšame sa to dávať doporiadku aj keď je to ťažké. Snažíme sa . Aj keď to bude trvať nejaký čas tak ten maličký červík v mojej hlave asi zostane. Na to nieje asi nič čo by ho dostalo von. Prajem krásny Nový rok.

Autor: Maja
Dátum: 13.01.2010 - 12:19

Ahoj Petin.Ubehol uz nejaky cas co si tu pisal,chcem sa iba spytat,ako vam to spolu klape.Ked sa dvaja ludia maju uprimne radi,a uvedomia si obidvaja to co sa stalo,hovorim obidvaja,lebo hoci pises ze z tvojej strany bolo vsetko OK,urcite ona to tak nepocitovala,prave take nieco preveri vas vztah.Hovorim ti to z vlastnej skusenosti.Aj ja som hladala vonku to,co som nemala doma,manzel mi na to takisto prisiel,zastavil ma v pravy cas.Ak vam zalezi na sebe,a mate sa uprimne radi,tak vas to este viac pritiahne k sebe.Vela stastia.

Autor: PETIN
Dátum: 19.01.2010 - 10:16

Ahoj Maja. Ďakujem za povzbudenie ktoré mi dávaš. Situácia je taká že to akosi prežívame podľa mňa zvláštne. Z mojej strany sa zdá že to akosi rýchlo poľavilo a neviem či robím dobre keď sem-tam nahodím tú tému myslím doma. Keď chvílku zostaneme sami doma aby sme to neriešili pred deťmi a chcem sa o tom porozprávať z manželkou tak jej sa do toho moc nechce a tvrdí že vážne o nič nešlo a konec. Ale mne to stále vŕta v hlave ako niekto mohol písať takéto sms-ky mojej žene ktorú tak strašne milujem a žena tvrdí že aj ona mňa. Uvidíme čo prinesie čas ale vopred môžem povedať že pre mňa to bude ťažké.

Autor: Maja
Dátum: 19.01.2010 - 16:50

Ahoj.Ked ste si to uz raz vydiskutovali,tak sa k tomu uz nevracaj.Ten chrobak v tvojej hlave bude este dlho vrtat,ale tym ze sa k tomu budes stale vraciat,bude ta hlodat stale viac a viac.Aj keby z jej strany doslo k niecomu viac,a ma ta rada,nechce ta stratit,tak ti pravdu nepovie.Snaz sa fakt urobit za tym jej posmyknutim hrubu ciaru.Ak jej zalezi na rodine,tak taku chybu uz viac krat nespravi.Cas je najlepsi lekar.

Autor: Rita
Dátum: 19.01.2010 - 19:20

Dobry den,

viete ,co by ste potrebovali na vyvazenie toho ,co sa udialo zo strany manzelky?,cim konkretne by mohla vyvazit a tym "odcinit" co sa stalo. Ak budete vediet nieco konkretne,cim by to vasa manzelka mohla vyvazit, tak sa nebudete musiet viac trapit a vtahovat donekonecna minulost do sucasnosti, a pomoze vam to aj "odpustit" a zacat z ineho miesta a inak..po novom...mozno aj ...bez chrobaka v hlave .....v zivote sa proste deju aj take veci, ze aj niekomu inemu sa vasa zena moze pacit...otazkou je , ako otvorene ste schopni komunikovat a zverit si aj drobne flirty a pod...Ziaden partner druheho nevlastni , vsetko je vecou spokojnosti a dovery vo vztahoch a dohod o pravidlach a o tom , co koho zranuje...velmi vela tem na rozhovory,ktore sa casto medzi partnermi nedeju.
psychologicka,psychoterapeutka Rita svihranova

Autor: Maja
Dátum: 19.01.2010 - 21:30

Prepacte pani Rita,ale mate na mysli porekadlo....OKO ZA OKO?ZUB ZA ZUB?....

Autor: Rita
Dátum: 19.01.2010 - 23:39

Maja , to urcite nie,OKO za oko..
.to podla mna nie je najvhodnejsie ...fakt je , ze niekedy to ludia riesia aj tak...
tak som to ja ale nemyslela.
Myslela som, co by bolo dostatocne pre Petina- zo strany manzelky, aby povedala, spravila a pod..aby mal pocit ,ze to moze pustit a ze sa v nom nieco pohlo v smere "odpustania, lecenie rany na dusi?" ?
Oko za oko by znamenalo, ze on ma nieco vykonat.Ak by mal chut , tak by to malo byt nieco slabsie ako to ,co vyvolala v nom manzelka, v opacnom pripade, by sa kruh zacyklil .jednoducho skumat a komunikovat, co by viedlo k vyvazovaniu tej nerovnovahy,ktoru pocituje tym, co mu manzelka sposobila, nieco ako zmiernit,alebo liecit ranu na dusi...vzdy je to o komunikacii medzi dvoma ludmi a mlcanie tomu velmi nepomaha,najma ak jeden este nieco od toho druheho potrebuje.Vhodne je najst sposob,ktory ukonci vytykanie,trestanie ,obvinovanie, chrobakov v hlave a pod...aby bolo mozne posun vpred a zacat uz z ineho miesta a nevracat sa spat.
je to teraz zrozumitelnejsie?je jasne, ze hladanie niecoho takeho vyzaduje cas a trpezlivost!
Rita Svihranova

Autor: Maja
Dátum: 10.02.2010 - 08:25

Ahoj Petin,ako sa mas???Dufam ze sa uz vsetko urovnalo,vysvetlilo a zabudlo....

Autor: PETIN
Dátum: 12.02.2010 - 08:23

Ahoj Maja. Pýtaš sa ako sa mám no pravdu povediac chodím ako bez duše a veľmi ma to bolí a či sa to urovnalo , vysvetlilo a zabudlo ? to určite nie. Možno troška vysvetlilo ,ale neviem či tomu veriť ale určite sa zatiaľ nič neurovnalo a hlavne nezabudlo to asi ani nedokážem myslím zabudnúť.

Autor: Marta
Dátum: 17.02.2010 - 17:03

Ahoj Petinko.Ked ta to vsetko velmi boli,a nedokazes na to zabudnut,tak svoju manzelku strasne milujes.Ak chces,poradim ti ako sa presvetcis ci aj ona miluje teba.Urob jej to iste.Nehovorim teraz o tom ze ju mas podviest,to nie.Iba akoze,tvar sa ze niekoho mas.Vyvonaj sa,vyobliekaj a chod von,hoci aj do kina,mas nejakeho kamosa,ktory ti z casu na cas moze prezvonit,alebo poslat nejaku sms,ak nemas rada posluzim.Tiez nemam stastne manzelstvo,a naucila som sa pri mojom manzelovy "vracat udery".Ked mi niecim ublizil,a ja som mu cely mesiac vysvetlovala ako ma to strasne boli,nepochopil.Ked som mu ublizila rovnakym spôsobom,pochopil.NIKDY NIE JE TAK,ABY NEMOHLO BYT ESTE HORSIE....

Autor: monika
Dátum: 18.02.2010 - 14:21

Ahoj Petino,
určite Ťa to veľmi bolí. Ja som v podobnej situácii, neviem či ma mažel podviedol. Moja ženská intuícia mi hovorí, že áno a môj manžel, že nie. Neviem, či mu mám veriť a ani neviem, čo by pomohlo, alebo čo by mal urobiť, aby som mu začala veriť. Ale, to čo píše Marta, možno na tom niečo bude. Urobiť niečo také, akože s niekým ideš von, alebo telefonáty. Len, aby ste sa potom do toho zbytočne nezamotali. A potom si budete musieť ešte viac vecí vysvetlovať. Skús Petino, obráť sa na nejakú psychologičku, čo by Ti ona poradila. Ale je tu riziko toho, čo keď Ťa naozaj podviedla. Vedel by si s ňou žiť??? Ja nadtým, tiež veľa rozmýšľam. Chcem naozaj vedieť, alebo sa radšej tváriť, že možno nič nebolo. Keď Ťa naozaj ľúbi, myslím si, že už to viac nespraví. A keď, áno. Už nemáš kvôli, čomu sa trápiť a začni nový život, s niekým kto si Ťa bude Vážiť. Je pravda, že nepoznám celý Váš život, a žena na materskej to tiež nemá ľahké. Ja som to tiež nemala, ale nikdy by ma nenapadlo, podviesť manžela. Jeho možno áno, lebo keď je žena už dlhšie doma, a stará sa o domácnosť, deti a nikde nechodí, tak veľakrát už nemá chuť a ani nevládze byť stále Fit a k dispozícii manželovi. Ale to len Ty vieš, aké to bolo u Vás. Musíte veľa so sebou royprávať, a hlavne musíš vedieť, či chce Tvoja manželka s Tebou žiť naďalej. Pozri si na nete od Garyho Chapmana 5 spôsobov lásky, alebo niečo také už si presne nepamatám. Tam možno nájdeš niečo, v čom si robil chyby Ty i Tvoja manželka, a v čom sa môžte zmeniť. Prajem Vám, aby ste si to vyjasnili, aby ste sa znova našli, našli si k sebe cestu, pretože žijeme len jeden život a ten treba žiť a nie prežívať. Skús skúmať, čo Tvoje manželke chýba, čítala som, že Ty si jej prejavoval lásku a že skôr ona nie. Ale či potrebovala Tvoja manželka takú formu lásky naozaj. Čo keď jej chýbalo alebo chýba niečo úplne iné. Pozri sa na jej detstvo, ako sa prejavovala láska u nich doma. Prejavovali si nežnosti, či skôr to boli darčeky, alebo len to že boli spolu a to bol prejav lásky, či to bol slovný prejav lásky. Skús sa nad tými vecmi zamyslieť? Vo vzťahu veľakrát si myslíme, že prejavujeme lásku tak ako to ten druhý chce a popritom to prejavujeme, akoby sme to mi chceli prijímať. Buďte častejšie spolu, nemusíte ani tak royprávať, len byť pri sebe, dotyky, očný kontakt. Je toho veľa, len treba hľadať a chcieť, keď chcete byť spolu!!! Tak veľa síl a hlavne lásky.

Autor: Slavka E-mail
Dátum: 15.01.2010 - 14:06

Ahoj,
celkom Ťa chápem,viem čo prežívaš a aké sú Tvoje pocity-veriť?neveriť?Som tiež v podobnej situácii, ide o môjho manžela. Sme tiež 13 rokov spolu, máme 2 deti.Môj manžel sa správa podobne-až na tie diskotéky.Záhadne však často odíde z domu-hoci len na pol hodinu. Telefón z ruky nepustí, ide s ním všade-pomaly aj do sprchy. Zvonenie má vypnuté, ale tvrdí, že to preto, aby nerušil ooo) mobily máme hádam všetci,ale také okolky s nimi nerobíme-veď niet čo skrývať-teda aspoň u mňa to tak funguje. Môj 6.zmysel mi hovorí, že je v tom niekto 3. On tvrdí opak-až donedávna, kedy som naliehala a povedal, že má kamarátku!!!Veď som mala dojem, že mnaželka je okrem iných vecí aj kamarátka:(Raz som sa už pri ňom popálila-prišla som mu na vzťah dlho sa snažil tvrdiť, že nijaký nie je, kým som nenašla v mobile sms keď spal a ostatala som paralyzovaná.Človek začne zúriť,hlavne preto, že sa mu rúca to, čo pracne budoval dlhé roky. Bolo to pred 3 rokmi, dala som mu šancu,avšak dôvera tá škrípala. Asi sa cez to nedokáže preniesť on-že mu neverím.Tvrdí, že keď dostal šancu, amli sme na všetko zabudnúť a ísť ďalej s čistým štítom.Dá sa to však? Nemyslím.Aj keď sa človek akokoľvek snaží,stále sa vráti k tomu, čo sa stalo predtým.Tiež som rozhodnutá navštíviť manželskú poradňu,avšak on tvrdí, že to nepotrebujeme.Tak neviem. Je to ťažké. Chcem Ti však povedať, že ak sa rozhodnete o pokračovanie vzťahu,nedaj jej nikdy najavo, že jej neveríš ako predtým,že ju podozrievaš či neklame o tom kam ide a pod. Aj keď to bude ťažké, skús sa pre dobro veci cez to preniesť a možno sa to podarí. Ktovie,veď koľko ľudí,toľko rôznych charakterov a schopností vidieť a robiť veci inak-možno lepšie. Tak tomu ver,určite to dokážeš:)

Autor: PETIN
Dátum: 19.01.2010 - 10:25

Ahoj Slávka. V prvom rade ti ďakujem za rady ktoré píšeš , ale na druhú stranu sa pýtam či je to dobré až tak rýchlo odpustiť a nespýtať sa kde bola a ským. Dajme tomu že to nevíde a o to to bude potom bolestivejšie.
To čo ty prežívaš je mi úprimne lúto hlavne preto že to je podobný prípad ako môj vlastne ten istý ale ty to máš o to horšie že už si to raz zažila. Veľa štastia a skús to dať dokopy.

Autor: Slavka
Dátum: 20.01.2010 - 21:30

Ahoj,
neviem ako Ty,ale ja napriklad nedokazem dlho mat nejasnosti. Velmi ma to ubija a nici.Preto sa snazim hned reagovat a riesit. Niekedy vsak na moju skodu, pretoze tvrdi, ze ho do niecoho tlacim, ze mam nechat cas aby sa veci pohli nejakym smerom. Ja vsak v case - bez poznania pravdy - zmysel nevidim. Ano, cas rany lieci,ale dolezite je aby ten kto akukolvek chybu urobil, dokazal sa k nej priznat sam. Moj manzel je zvlastny typ-nevysvetli, neobjasni nic, co urobi. Radsej sa bude tvarit,ze nic nespravil, pripadne ma bude trapit svojim spravanim, ze potvrdi to z coho ho podozrievam. Mna bude obvinovat, ze vsetko kazim, lebo snorim po internete, v pc, po vreckach a proste mu neverim. Je sa vsak comu cudovat? Aku doveru chce odo mna ked jeho snaha hovorit pravdu vyprcha s prvym mensim problemom. A potom sa zacne zamotavat. Ja k tomu, aby som sa pohla dalej a videla svoj zivot po jeho boku potrebujem poznat cistu pravdu, ved ked nie je nic, tak nie je nic skryvat. Alebo si myslis nieco ine? Nechapem taketo spravanie:(

Autor: Rita
Dátum: 29.01.2010 - 18:08


Pre Slavku a Petina,

existuje moznost na zazitkovom seminari "stavanie systemov "postavit si partnersky vztah", kde sa ukaze vlastne ako to je,kde prudi energia,aka je dynamika vztahu.. o com inom to este moze byt, co nevnimate vo vztahu o co by mohlo ist, co sa napr.napodobnuje z minulosti, ake vzorce,koho.. a pod.stavaju sa .aj systemy povodnych rodin ,symptomy, sny, ciele. pozvanku poslem na mail, ktory napisete na ritasvihranova@gmail.com, alebo poradenstvo.svihranova@stonline.sk, najblizsi termin je vo februari..
rita

Autor: Slavka
Dátum: 22.02.2010 - 12:08

ahoj Petin,
myslim si, ze by sa dalo porozpravat,ale nie na skype,lebo ten nemam moznost pouzivat.Skor to rozobrat niekde na kave? Kludne napis na slavka.fedorova@zoznam.sk. Ja som uz na tom trochu lepsie, velmi mi pomohlo aj to, ze som sem napisala a tak "uvolnila" dusu. Nasledne sa udialo par veci, mozno aj to bolo plus. Takze zatial dakujem aj Rite za ponuku na seminar.
Drzim palce aj Tebe Petino a kludne napis.
Slavka

Autor: Le
Dátum: 16.12.2009 - 15:46

Ahoj.Už som sem raz o svojom probléme písala.Prešlo ďalších 7 mesiacov a je to len horšie.Akoby som stále robila všetko zle.Prešli sme obdobím,kedy som sa mala predkloniť,keď som napr. odchádzala do práce,lebo som mala oblečené tričko s V výstrihom, aby videl, čo všetko mi vidieť.A pod.Otázky typu s kým si volala a o čom ste sa bavili.A to vždy,keď mi zazvoní telefón.Nejaký čas som to akceptovala,všetko vysvetlovala,odpovedala,obhajovala,lebo som sa samozrejme cítila vinná-veď si to zaslúžim.Ale už ma to nebaví.Vadí mu aj keď idem len do vedľajšieho vchodu za kamarátkou,s ktorou sa poznám odmalička.Keď niekam idem,vždy sa pýta kedy prídem,aj keď ja sama to presne vopred neviem.Ak sa omeškám,je oheň na streche.Deti to všetko nasávajú a už len pri zmienke,že niekam idem rezolútne nesúhlasia,zamykajú dvere.Akoby to bolo niečo zlé.Aj sa pred nimi hádame.Stále sa ma donekonečna niečo vypytuje,aj keď som mu už odpovedala.Čím dlhšie takto žijeme,tým viac cítim,že už s ním nechcem byť.Ani sa ho dotýkať,nič.Predtým som myslela,že sa to medzi nami časom zlepší a aj som to chcela.Teraz už asi nechcem.Len mám strašné výčitky voči deťom.Akoby sme sa už nevedeli ani rozprávať.On je ten typ,ktorý rozpráva normálnou hlasitosťou,ale v podstate je to hádka.Ja po nejakom čase zvyšujem hlas a neviem sa tomu ubrániť.Poviem si,že už to bolo poslednýkrát,ale...nedarí sa mi.Dá sa to ešte spraviť?

Autor: Rita
Dátum: 16.12.2009 - 16:12

Prilisna nedovera a kontrola az ziarlivost skodi vo vztahoch, rieseni je viacero, rozhovor, poradenstvo v poradni, parova ..terapia.Vami popisovany stav skodi aj vasim detom, doporucujem najst nejake riesenie, aby ste mohli aj vy spokojnejsie a slobodnejsie zit.

psychologicka Rita svihranova

Autor: Le
Dátum: 17.12.2009 - 08:09

Ďakujem veľmi pekne,že ste zareagovali na môj príspevok a navrhli pár riešení.Problém je ten rozhovor.Keď sa ním nenechám vytočiť a hovorím "normálne" a bez zvyšovania hlasu,povie,že mi to je jedno alebo,že si robím sradnu.Keď zvýšim hlas povie,prečo kričím.Tak ??U psychologičky som bola,ale sama.Odmietol ísť,že on doktora nepotrebuje.Dala mi nejaké rady,z ktorých sa vlastne vysmial.Neskôr si niečo málo z toho zobral k srdcu.Ja viem,že som porobila chyby,ale mne sa zdá,že on u seba žiadne nevidí.Napr.som bola pozvaná kamarátke na promócie,nechcel,aby som išla.Zasa prebehol kvôli tomu "rozhovor",nakoniec som nikam nešla.A toto je len jeden príklad.Ja to pociťujem ako malú osobnú prehru po každej takejto situácii a on sa po čase začne tváriť,že nič sa vlastne nestalo.Lenže ja to tak nevnímam.Nikdy nepovie,že to prehnal alebo niečo podobné.A asi chce,aby som sa aj ja tvárila a správala,že vlastne je to v poriadku,no ja to tak necítim.Veľakrát som si povedala,že sa prinútim byť milá,usmievať sa,aj keď sa mi nechce,lenže akosi to nejde.Žiarlivosť je u nás problém,ktorý som podcenila ešte pred svadbou,ale ľúbila som ho.Keď som sa ho spýtala,čo také som robila,že musí tak žiarliť,nevedel zareagovať.Potom povedal,že ja som nevidela,ako sa na mňa chlapi pozerali...on videl.Toto sa mi teda zrovna zdravé nezdá.Keď som bola 6rokov doma na MD,takmer nikam nechodila,bolo v tomto smere celkom ok.Neskôr sa to začalo znova prejavovať.A myslím,že dosť veľký problém je,že necítim ,že to chcem dať dokopy - asi.Niečo máme za ten rok odžité a nie je to nič príjemné.

Autor: Rita
Dátum: 17.12.2009 - 14:11

Prajem vam vela sil na rozhodnutie, zitie v neslobode a nemoznosti diskutovat je vycerpavajuce, riesenie bude asi len hladat pre seba to spravne rozhodnutie.Hladat pre seba ,a to s muzom alebo bez neho pocit , pre ktory chcete zit zmysluplne.
Ak je muz ziarlivy , alebo zena ziarliva v nezdravej miere , hlada len sposoby ako seba uistovat a hladat pre seba pokoj a tym casto partnera/ku/ obmedzuje, aby sa nemusela bat, ze by bola opustena.Byva to aj vo fantazijnej rovine, aj ked mu realne nic nehrozi.Druhy partner sa bud necha obmedzovat uplne, ciastocne ,a lebo hlada pre seba zivot v mire aka mu vyhovuje.Nenechat sa manipulovat a zit podla svojich predstav chce velku silu,odvahu.Psychologicka Rita Sv.

Autor: Le
Dátum: 18.12.2009 - 09:15

Asi musím spraviť ďalší krok. Niečo zmeniť. Pani Rita, chcem Vám veľmi pekne poďakovať, že ste venovali čas nášmu problému. Poďakovať aj za ostatných, že sa im snažíte takto pomôcť. Lebo niekedy je veľmi ťažké dostať toto druhého - partnera do nejakej poradne. Pre mnohých je toto veľká pomoc z hľadiska psychiky, času a aj financií. Prajem Vám krásne Vianoce, aj všetkým, ktorých niečo trápi.

Autor: Rita
Dátum: 18.12.2009 - 10:05

Dakujem Vám za prianie aj podakovanie.
Aj ja zelám vsetkým v tejto rubrike do Noveho roku odvahu, silu a podporu zmeniť svoj život. A väčšiu vieru v seba , pretože verím,že v hlbke duše viete ,čo potrebujete ,ako chcete prežiť svoj život a po čom túžite.Niekedy sa to dá zmeniť aj pri tom istom partnerovi a niekedy nie, všetko závisí od miery každého človeka ,ktorú vládze a je ochotný niesť , od jeho priorít a hodnôt ,ktoré uznáva.
Rita Švihranová , psychologička , psychoterapeutka

Autor: ZD E-mail
Dátum: 31.12.2009 - 20:38

Ahoj.Ja mam podobny problem ženaty som 20 rokov mame dve deti 19 a 14 ja som tiež žiarlivec a dost vybušnej povahy.Mam skvelu manželku,a velmo ma mrzi čo som jej sposobil,svojou nezmyselnou žiarlivostou.Od septembra my vravi že už toho ma dost a ze sa rozvedie.Slubil som že sa zmenim ale je na mna taka nazlostena že jej vadi ked jej aj pomaham a snazim sa zmenit.Deti nas lubia oboch problem je len v tom že ona o našom spolužiti už nechce ani počut.Včera bola s priatelkou na kave doma som sa snažil,upratal,pripravil chlebičky pre dceru a jej kamaratky,ale reakcia manželky bola,že čo sa tvarim akoby sa nič nestalo že o ten rozvod poda aj tak.O manželskej poradni nechce počut pretože si mysli že už to aj tak nema vyznam.Prosim Vas o radu pani Rita da sa tu najst ešte nejake riesenie mimo rozvod?Vopred dakujem a prajem vsetko dobre v Novom roku.

Autor: R.SV.
Dátum: 01.01.2010 - 13:21

Ci sa da nieco riesit mimo rozvod zavisi vzdy od 2 ludi, ci su este ochotmi podstupit nejaky cas na mozne zmeny vo vztahu.
Vasa partnerka sa hneva pravdepodobne opodstatnene.neviem o miere vasej ziarlivosti nic, ani o sposoboch ,ktorymi sa vam darilo Vas vztah nicit a lasku nie podporovat ale opacne.neviem kolko rokov trva tato situacia a preto sa nemozem vyjadrovat k perspektive udrzania vasho vztahu.Skuste sa opytat manzelky, co by potrebovala vidiet, vnimat, aby Vam mohla odpustit, kolko potrebuje casu,aby mohla uverit, ci ste schopny zmeny , co sa tyka ziarlivosti.Ak je vasa ziarlivost prilis silna, skuste navstivit odbornika a popracovat na sebe, nie kvoli manzelke, ale hlavne kvoli sebe samemu.ja verim, ze vyznam navstevy poradne je vtedy ,ak je skutocna motivacia na zmenu a hladanie moznosti pre seba sameho v prvom rade a pre parovy vztah nasledne.Ak maju obaja ozajstny zaujem nieco pre seba a pre vztah robit, tak to ma podla mna zmysel.Ak to jeden z paru nechce, nech hlada riesenie pre seba ten, ktory je motivovany nieco na sebe menit ,pochopit, hladat vychodisko pre seba a pod...A ci sa par bude rozvijat a ktorym smerom zalezi aj od pohladu smerom dopredu , nielen naspat.Skoda , ze clovek niekedy pocuva ,az ked su vztahy velmi doranane a potom je potrebny dlhy cas aj na hojenie tychto ran.tento cas doprajte sebe aj manzelke.
Prajem odvahu a pochopenie aj novych suvislosti,ktore mozno este dnes nevnimate.
psychologicka,psychoterapeutka Rita Sv.

Autor: ZD E-mail
Dátum: 01.01.2010 - 18:35

Dakujem za radu budem sa snazit postupovat podla nej a napravit svoje chyby ak uz nie je neskoro.Prajem Vam vela uspechov v praci a rodinnom zivote a vsetko dobre v Novom roku.

Autor: Debra
Dátum: 16.12.2009 - 10:49

Chcela by som Vás poprosiť o radu, ak sa to dá. Máme s manželom problém, kvôli jeho mame. Manžel je odo mňa podstatne starší, manželia sme 7rokov a deti nemáme. Problém spočíva v tom, že jeho mama je dôchodca, už pár rokov vdova a od kedy sa poznáme, keď k nám príde na návštevu, tak sa obidvaja správajú, ako keby som tam nebola. Svokra riadi našu domácnosť, v zmysle ja ich obskakujem a ona to riadi, vyhadzuje moje vecim, ktoré si myslí, že sa nám nehodia a keď ich nevyhodí ona, tak ich vyhodí na jej žiadosť manžel. Niekoľko krát som sa snažila nájsť si k nej cestu, stále manželovi hovorím, aby jej povedal, že si neželám, aby sa starala do naších vecí a menila mi v domácnosti veci, on ma vždy odbije, že ona mi chce len pomôcť. My sa prakticky hádame len kôli nej. Keď k nám chce prísť na návštevu, tak to ani mne nepovie, ale povie to manželovi.Po poslednej návšteve som sa s ňou prestala rozprávať a preto, že s ňou nechcem komunikovať mi manžel navrhol rozvod. Niekoľko krát som sa pokúšala zapájať do rozhovoru, tráviť s nimi dvoma čas, keď je u nás na návšteve, ale oni ma úplne ignorujú, keď prehovorím, tak sa niekedy tvária, že nič nepočuli a pokračujú v tom svojom ďalej. Manžel sám priznáva, že ma jeho mama nechce zapájať do ich rozhovorov a činnosti a ona chce byť stredobodom pozornosti a on s tým nechce nič urobiť. Nevadí mu, že jej aj týždňové návštevy som sama a cez sviatky rovnako, odvovodní to vždy tým, že je to jeho mama. Keď som od neho chcela, aby svojej mame povedal, aby brala našu domácnosť ako našu a nie jej, odpoveď bola vždy rovnaká, že on jej nič hovoriť nebude a skončilo to na tom, že sa chce rozviesť, lebo sa nechcem ospravedlniť jeho mame a sedieť sama zakaždým keď k nám príde, podotýkam, že si telefonujú denne a je viac informovaná o našich veciach ako ja. Mám pocit, že rozvod je asi naša jediná šanca aj keď mi medzi sebou žiaden problém nemáme a on sa chce rozvádzať kvôli mame. Poraďt mi prosím.

Autor: Rita
Dátum: 16.12.2009 - 16:06

precitajte si ,co som odpovedala Nike 14.12, nieco podobne,nie to iste sa tyka aj Vas.
Bolo by dobre ,keby Vas partner bol ochotny ist do psychologickej poradne s Vami.Vyzera to z vasho popisu...tak, ze jeho matka vladne a ma na vasho muza velky, az nezdravy vplyv.Ak nedokazete najst spolocny dohovor a nejake pravidla, co sa tryka vasho sukromia a navstev...budete stat pred rozhodnutim, co dalej...
sychologicka Rita sv.

Autor: Debra
Dátum: 17.12.2009 - 12:56

Ďakujem za odpoveď. Manžel tvrdí, že ja nemám správnu predstavu o vzťahu matky a dospelého syna, na čo ste mi potvrdili, že mám správnu predstavu o ich podľa mňa chorom vzťahu. Týmto je moje akékoľvek riešenie nanič, pretože on v téme matka nepozná kompromis a nie je ochotný jej odporovať, aby jej neublížil (jeho slová" veď je stará, sama a chorá).Asi som v kútiku duše dúfala, že môj názor je mylný, veď ja sa skôr dokážem zmeniť, ale on asi nie a do poradne so mnou nebude chcieť ísť, pretože to pre neho nepredstavuje problém, keďže je presvedčený o správnosti svojho konania a o svojej pravde. Ešte raz ďakujem.

Autor: Anela E-mail
Dátum: 05.12.2009 - 11:28

Dobry den,
vie mi niekto pomoct.S manzelom sme 20 rokov a posledne 2 roky trpi nas vztah intenzivnou krizou. Zacalo sa to vlastne tym,ze som ho pred dvomi rokmi nacapala ako sa milucikuje s jednou zenskou.Zistila som,ze je to jeho spoluziacka zo skoly.Samozrejme po tom ako som ho nacapala som mu nasla aj milostne emaily a sms. Viem ,ze som to nemala robit.Je mi z toho samej na blutie,chcem poznamenat ,ze pred osudnym vecerom,ako som ho nacapala ako si telefonuje,som nevedela co je jeho mobil alebo email.Nezaujimalo ma to absolutne som mu doverovala.Odvtedy sa to taha dva roky s mensimi prestavkami.Chcem podotknut,ze tie sms a emaily nie su obycajneho razu ako medzi byvalymi spoluziakmi ale maju eroticky a milostny nadych.S manzelom sa pokusala viackrat to riesit a pokusit sa rozpravat o tom.Jeho reakcia bola ,ked som prisla na novu sms,alebo email,bolo to,ze som smirka,komisar rex a ze on s nou nic nema a je to len spoluziacka.Moja argumentacia,ze take sms a emaily si nepisu "len" spoluziaci,ale skor ludia,ktori nieco medzi sebou maju ,nepadla na urodnu podu.Nechce zo mnou nic rozobrat.Povedala som mu,ze ma to strasne boli,ze je s niekym v takom kontakte,ale zbytocne .Ziadne vysvetlenie,len ze mi zase preskakuje.Uz som z toho po dvoch rokoch unavena.Dokonca som podala papiere na rozvod,ale nedotiahla to do konca.Ale cim dalej ,tym viac uvazujem,znovu nad rozvodom.Manzel mi povedal,ze budem prekvapena ,ze on s nou nic nema a ze rozvod chcem,lebo ja niekoho mam.Je sice pravda,ze som sa viackrat tvarila,ze mi niekto vola a isla do druhej miestnosti a pritom to bola moja sestra.Ale to bolo moje zufalstvo.Taktiez dajme tomu dva dni dozadu som chcela ist vonku ,prejst sa a nadychat sa vzduchu z toho vsetkeho stresu,podotykam ,bolo len sest hodin vecer a manzel ma nepustil.Je to vsetko chore a strasne unavujuce.Je vobec mozna zachrana takeho manzelstva,ked komunikacia nie je mozna,pretoze manzel nema zaujem o ziadnu komunikaciu.

Autor: Rita
Dátum: 06.12.2009 - 13:35

Otazka znie aj tak,, ci chcete zachranit seba a svoj zivot, a seba hladat v nom alebo, je dolezitejsi vztah a manzelstvo.?Mnohi ludia hovoria o zachrane manzelstva, ale najskor ste boli vy ako dieta,/vo svojej povodnej rodine/ potom ako dospela aj so svojim celym detstvom a historiou vasej rodiny a az potom zacal Vas vztah s muzom . v tomto vztahu ciastocne ako dospela a ciastocne aj so svojim detsvom spolunazivate s muzom ,ktory vnasa do vasho vztahu cast svojho detstva a svojej minulosti a cast dospelu muzsku , a preto su medziludske vztahy v niecom velmi komplikovane a zlozite.
Co teda vlastne chcete skumat, zachranovat.? a preco si myslite , ze viazne vasa komunikacia?Kde je vlastne zaseknuta, v ktorom bode a momente u vas so sebou samou? Mne nemusite odpovedat, to je len na zamyslenie pre Vas.Vztahy sa mozu menit aj ked sa my dokazeme menit samy v nich.A zmenou je niekedy rozchod a niekdy iny pohlad na celu situaciu, , alebo nasa vlastna zmena..atd....
Psychologicka,sychoterapeutka Rita Svihranova

Autor: Anela
Dátum: 07.12.2009 - 16:06

Moja odpoved je jasna.Chcela by som zachranit manzelstvo,ale ja sa o to vlastne pokusam uz takmer 3 roky. Komunikacia medzi mnou a manzelom viazne na mrtvom bode ,manzel tvrdi,ze nie co riesit,on s nou nic nema,ale na druhej strane sms a emaily hovoria o niecom inom.Citim,ze medzi nim a tou druhou zenou je nieco,coho sa on nedokaze zriect.Keby sa aspon pokusil o tom so mnou komunikovat,tak mozno spolocne by sme to dosiahli,ale nie formou ,nic tam nie ,nemam vymyslat,mam sa liecit so ziarlivosti.Nasa komunikacia viazne na vykomunikovani si toho vztahu s tou druhou zenou,nestaci mi odpoved ,ze tam nic nie je a nemam vymyslat. .Bojim sa rozvodu,ale tiez viem ,ze nechcem zit ako ta druha.Chcem byt jedina zena v jeho zivote a nedokazem tento vztah s tou druhou zenou akceptovat.

Autor: kristina
Dátum: 30.11.2009 - 17:29

Aj ja potrebujem poradiť. Ale keď si čítam problémy iných, tak si myslím, že tento môj je malicherný, ale... S manželom deti nemáme, čakáme na adopciu,finančný problem nemáme (zatiaľ), máme spoločné záujmy, ale môj manžel nenávidí celú moju rodinu. Neodpustí jej nič. Postupne sme sa prestali stretávať. Neustále uráža mojich rodičov, súrodencov neslušnými slovami. Doposiaľ som akceptovala, jeho týždenné výlevy hnevu na mojich rodičov a súrodencov, ale v poslednom období ma už obviňuje, že ho chceme zničiť. Vnucuje mi jeho teóriu a ja mu neustále to vyhováram, ale včera som už to obviňovanie nevydržala a povedala som veci, ktoré mi prekážajú v jeho rodine (mimochodom ani s nimi nedokáže komunikovať)
K.D

Autor: Rita Svihranova
Dátum: 30.11.2009 - 22:26

Niekedy rodicia partnera su kanalom na odreagovanie hnevu, ktory moze mat uplne iny dôvod.Byva to skor osobny problem , alebo ,iny problem medzi partnermi a svokrovci su len zamienka... na ventilovanie hnevu...Sme detmi nasich rodicov a je velkou zatazou pre deti aj ked su dospele ,ak rodicov hodnotime a odsudzujeme.Partneri mozu spokojnejsie zit, ak prave zacnu mat radi v nas aj nasich rodicov.Detom sa ulavi ak zakceptuju rodicov takych akych su, a vo svojom zivote hladaju svoju cestu, ak sa im rodicovska nepaci.Ak vam to prekaza, davajte jasnejsie najavo, co vam vadi...Mozno by ste mohli skumat, ci partner naozaj chce a tuzi po adopcii ako vy, alebo je to viac vase zelanie a on potrebuje nieco uplne ine.....
psychologicka, psychoterapeutka Rita Svihranova

Autor: katkutka
Dátum: 04.12.2009 - 16:46

PRE RITU Prosim vas poradte ako dalej.Moj manzel ma stale ignoruje neda si povedat ked nieci chcem,alebo ked mi je zle tak sa robi ze o tom nevie no jednoducho ako sa hovori kasle na mna.Ale ked ma on naladu tak sa robi ze sa nic nestalo,lubi ma a aj kvet donesie,no takych dni je v roku len par.Vsetko funguje len ked robime co chce on.Mame dve deti.Boli sme v poradni pred dvoma tyzdnami.Tam sa tvaril ze si da povedat ze to skusi no a uz je to znovu vsetko postarom.Zase sa na mna vykaslal asiel si po svojom a este mi povedal ze uvidim aky vie byt zly.Potom ma pozval na obed,tam mi povedal ze za vsetko mozem ja a ked sme prisli domov,tak mi podal sipovu ruzu .No podal mi ju a dal ju na stôl.Tak mi prosim poradte co dalej mam robit.Rozhodla som sa pre rozvod,lebo po patnastich rokoch nevie ako ma za mnou prist.Ani po jednej hadke ci nedorozumeni neprisiel za mnou a nikdy sa so mnou neudobril.Dakujem vopred za radu ja uz nevladzem ani plakat.

Autor: Rita Švihranová
Dátum: 04.12.2009 - 22:31

Zdá sa, že ste sa uz rozhodli.Vo vztahu by malo byt vyvazene davanie a branie aj po citovej a inych strankach,je nieco cim vas partner vyvazuje to ze "kasle na Vas"Zmenit sa moze len on sam, ziadna poradna nepomoze ,ak sa on nerozhodne, ze chce nieco zmenit.Zmenit mozeme najviac sami seba, druheho proti jeho voli nie.Zda sa ze jeho zmenu chcete viac Vy ako on, to ale tak. nefunguje,Vacsinou kazdy tuzi ,aby bol akceptovany a milovany taky aky je.Neviem ako komunikujete, do akej miery a hlbly sa rozpravate a co vlastne funguje a co Vas vo vztahu drzi a pritahuje.To su otazky pre Vas,mne nemusite na ne odpovedat.
navsteva poradne ma zmysel, ak chcu obaja skutocne spolupracovat.Ak vo vztahu chcete ostat, hladajte moznosti zmeny u seba.
Rita Svihranova

Autor: katkutka
Dátum: 05.12.2009 - 21:50

Dakujem za radu.Som rada ze ma niekto konecne pocuva.No ja uz neviem akosa mam zmenit,s mojim manzelomsa rozpravat neda.Pre neho jerozhovor o tom ze on povie co chce a ako sa rozhodol a mlci.On dokaze mlcat aj niekolko dni a vtedy tu jednoducho pre neho niesme,ani ja ani deti.Ja ho mamrada a viem ze rozvod nic nevyriesi.Ked sme boli v poradni tak povedal ze sa bude snazit zmenit a ze rozumie tomu a da si poradit a ze o mesiac tam prideme znovu.No do oci mi po dvoch tyzdnoch tvrdi ze on nic take nepovedal.A do ziadnej poradne nema dovod ist.Ze mam prestast vymyslat a mam sa o vsetko starat ako doteraz a ked sa mi nepaci mozem ist...Tak mi prosim poradte ako mam zit dalej.Deti su svedkami nasich hadok a ja nechcem narusit ich psychyku a vzbudit v nich nenavist.Oni sa totiz vzdy postavia na moju stranu.Ta mladsi a stvor rocna raz rano vstala a povedala aby sme sli do obchoduvymenit ocka.Ze ona nechce takeho co mame robi zle.Pre mna to bolo hrozne,no manzel sa len usmial.Ked sme boli sami tak som sa pytala co on na to hovori,tak povedal ze je mala a hlupa.No a ked je manzel doma tak deti ho zacali ignorovat,chodia len za mnou.Mne sa to nepaci ale jemu to je jedno.Mna to mrzilebo deti maju pravo naoboch rodicov.

Autor: Rita Švihranova
Dátum: 06.12.2009 - 11:36

Bohuzial, vas nepotesim, pravdepodobne si vas manzel nesie tazkosti z povodnej rodiny a detsva a vy to za neho nemozete zmenit.To ako reaguje vyzera, ze sa vyhyba a je to prirodzen a obrana, aby sa vyhol smutku a bolesti a zazitkom z minulosti. Ale minulosti sa on dotykat zatial...nechce.Muzi su casto taki, ze nechcu riesit, a rozpravat sa a inak a nepriamo vyhladavaju pochopenie a podporu. A zeny casto chcu po muzoch pochopenie, podporu ,lasku a rozhovory ,ktore s nimi neviedli a nedali im..ich rodicia.Ak sa nechcete rozviest, hladajte cestu ako byt sama so sebou pokojna a spokojna a postupme mente a redukujte ocakavania z mazelovej strany.Snazte sa nevytvarat v detoch pocit, ze ocko je zly,ocko je jednoducho taky aky je a to kolko rodine teraz dava po citovej stranke ,nevladze a nevie inak / najcastejsie preto, ze to doma nedostal/ a deti aj tak vacsinou lubi.Nezatazujte deti vasimi problemami...To,co je medzi vami a muzom sa deti netyka. jedna je rola partnerov a ina je rola rodicov...Obaja rodicia davaju tolko lasky a podpory detom ,kolko vladzu a vedia a robia to najlepsie ako vedia.A v partnerskom vztahu je to podobne, .Mozem vam poradit len jedno ,hladajte spokojnost, zdroje a radost v sebe a tam podporu, odkial prichadza lahsie..... a k sa vam to nedari, navstivte odbornika. viac vam na mail neviem ponuknut....
R,Svihranova

Autor: katkutka
Dátum: 07.12.2009 - 08:15

Ja vam velmipekne dakujem.To s tym detstvom je pravda jeho otec pil a doma robil sceny.Oni vzdy zili a aj ziju tak cudne.No raz mi moj manzel este davno povedal ze je rad ze mi zijeme ako rodina.Len akosi nechapem preco sa tak zmenil.Ale dobre skusim ist podla vasej rady.Dufam,ze sa to zmeni.TAK DAKUJEM.

Autor: Marika
Dátum: 01.12.2009 - 08:15

Pre Kristínu
Sama mám doma partnera, ktorý so svojou rodinou udržiava minimálne kontakty. To že ja žijem blízko svojich súrodencov aj rodičov, spôsobovalo, že aj môj manžel útočil na mojich blízkych.Niekedy som mala pocit, že je to preto, že on sám má zlé vzťahy s tými svojimi, a mne moje vzťahy závidí. Dáva to najavo práve ich urážaním. Nevzdala som sa svojej rodiny,stále sa navštevujeme a udržujeme kontakt. A zdá sa, že po rokoch si na to aj môj manžel zvykol, a útočiť prestal. Ale určite som mu dávala najavo, že si vážim aj jeho rodinu, a som ochotná kedykoľvek im pomôcť, alebo ich navštíviť.

Autor: alena E-mail
Dátum: 24.11.2009 - 00:17

vie mi niekto odporučiť dobrú manželskú poradňu Bratislava - okolie, vopred ďakujem

Autor: Rita Švihranová
Dátum: 25.11.2009 - 08:33

Dobry den,

dobra manzelska poradna z pohľadu klientov býva zvyčajne taká , kde si klienti s terapeutom "sadnú" a sú schopní vzájomnej spolupráce.Ťažisko je na vytvorení vzájomnej dôvery, na schopnosti klientov a hlavne motivácie oboch partnerov spolupracovať.Do poradne prichádzajú aj páry kde jeden má záujem a druhý je "dotiahnutý" a nemá záujem spolupracovať , ale hľadá napr.potvrdenie. že on má pravdu a chyby robí ten druhý.V tom prípade ochota spolupracovať s partnerom alebo terapeutom býva nízka a potom sa môže stať, že pre klienta to nebude "dobrá" manželská poradňa.
Terapeut vnáša nové podnety, ktoré klienti pri svojich zacyklených dlhoročných pohľadoch na problém niekedy "nemôžu vidieť".A to najčastešie preto, že by museli objaviť aj moment, že majú začať zmenu od seba, a nie len očakávať zmenu od partnera.
Otvorenosť aj voči terapeutovi a schopnosť komunikovať s ním vnáša nové možnosti a skúsenosti do komunikácie medzi partnermi. .Problémy v partnerských vzťahoch často súvisia aj s minulosťou rodín , v ktorých vyrastali od detsva. Z pôvodných rodín si priniesli rôzne zvyky, postoje,hodnoty,priority,ktoré sa v rodinách tradujú desaťročia a stáročia.V novom vzťahu prináša problémy hľadanie nového modelu ,ktorý bude vyhovovať obom partnerom.Presadzovanie si svojich vzorcov a nepochopenie vzorcov a potrieb partnerových vnáša problém.Na Slovensku je veľa predsudkov a tabuizmov voči navštíveniu poradní psychologov a psychoterapeutov, preto sa problémy v rodiných kopia a udržujú roky.Potom býva problém meniť, čo sa roky vrství a klienti by mali byť trpezliví hlavne voči sebe navzájom a aj voči očakávaniam rýchlej zmeny. Dlhoročné návyky nesprávnej komunikácie potrebujú čas , aby sa mohli meniť.
Psychologička, psychoterapeutka Rita Švihranová

Autor: Marika E-mail
Dátum: 28.10.2009 - 13:20

Dobrý deň, som veľmi rada, že som objavila túto stránku, už som si myslela, že som so svojimi problémami sama. Prichádzam na to, že mám svoje manželstvo v troskách. Sme spolu 22 rokov, tých posledných 7 bolo neľahkých. Manželovi skrachovala firma. Tak sme prešli všetkým tým - od vyhrážania, exekútorov, straty zamestnania, a až do dnes nás to prenasleduje. Zrejme nás to poznačilo. A aj naše 4 deti. 22,20,15 a 7 ročné. Zo začiatku sa zdalo, že to zvládneme bez hádok a ponižovania. Zo začiatku. Ten krach môjho manžela tak poznačil, že takmer 3 roky bol doma, na rodičovskej dovolenke. Ja som chodila na týždňovky a zarábala. Po troch rokoch som mala toho plné zuby. V práci som robila 12 hodín denne, v sobotu som unavená prichádzala domov, a začal kolotoč doma. Variť na 3 dni, prať a žehliť, upratať to čoho sa za týždeň ani nedotkli. Odchádzala som do práce unavenejšia, ako som z nej prišla. Tak som sa prvý krát zaťala. Zostala som na úrade práce. Manžel pol roka nechápal, až keď nám opäť prichádzali upomienky za nezaplatené účty, pochopil, že musí ísť zarábať on. Našiel si prácu v zahraničí, a pracuje tam dodnes. Ja tiež pracujem, takže o peniazoch naše problémy veľmi nie sú. Ale o vzťahoch. Vždy, keď príde, robí inventúru. Čo sa zasa pokazilo, prečo je toto tak, prečo som to nevybavila, ako to že to nie je v poriadku. Keď som nie po ruke ja, tak sa vozí na staršom synovi. Prečo mu berie náradie z garáže /syn je zručný opravár/, že mu to zakázal, že sa toho nemá dotýkať. Proste útoky. Potom prejde na iné témy, ako že si ho nevážime, že prečo nemám doma poriadok, ako to že toto a toto nestíham, ako to že som bola u kamarátky na kávu. Proste výčitky, na ktoré ja neviem normálne reagovať. Keď mu na ne odpovedám, rozzúri sa do nepríčetna, keď neodpovedám, rozzúri sa, že sa odúvam, keď mi tečú slzy, vykrikuje, že on sa baviť s takou urevanou ženou nebude. Posldne, ako prišiel domov /a to som sa na neho tešila/ sa hádame takmer takmer každý druhý deň. Situácia pre mňa je čoraz ťažšia. Večer rozmýšľam, čo si zasa na mňa ráno nájde, taká chodím do roboty, hlavu mám úplne vedľa. A to chodím ešte aj na brigádu popri práci, aby sme sa nedostali do finančných problémov. Neviem, či mi niekto poradí. Možno sa Vám budú moje problémy zdať malicherné, ale skúste sa vcítiť, ako sa v takejto rodine žije. Stále častejšie myslím na odchod. Poradí mi niekto?

Autor: katkutka E-mail
Dátum: 18.11.2009 - 18:19

ahoj Marika ja mam 15 rocne manzelstvo a tiez som zufala ja uz ani neviem co robim ale v poslednej dobe same hluposti.Moj manzel sa tvari ako ma lubi ale nic neklape,hadame sa ako zvierata potom saudobrime,dva tyzdne to je romantika a idilka,potom zase tyzden hadky a vzdy pre to iste.Peniaze a nepochopenie.Tak som zohnala cislo na manzelsku poradnu a v piatok ideme obaja.Ostala som v soku ze ide aj on po tom vsetkom.Tak to skus aj ty mozno ho treba rozhybat.A chces cislo mam do ziliny.Tak ahoj a drz sa

Autor: Marika E-mail
Dátum: 20.11.2009 - 15:27

Ahoj, som rada, ze si sa ozvala. Napis, ako to dopadlo, ak chces tak aj priamo na moju adresu

Autor: katkutka
Dátum: 22.11.2009 - 18:10

Ahoj Marika.No tak sme tam boli ono to bolo take cudne.Ja som povedala co mna trapi a od zaciatku az do konca moj manzel tiez ale bez hadok.Bol tam ten psycholog a po vypocuti nas oboch,nam povedal ze nas jediny problem je v komunikacii medzi nami.Dal nam rady ako to mame skusit a tak skusame.Ja som trochu pritvrdila ale bez kriku a trucu,dnes rano som sla s detmi do kostola potom do cukrarne,manzela som poprosila aby uvaril cast obeda a uzivala som si doobedie bez vicitiek ze nevarim a hlavne v dobrom netrucovala som.No a ked sme prisli domov tak sme si dali kavu a normalne sme sa rozpravali .Potom sme sa najedli isli na navstevu a moj manzel siel na nocnu 12stku a vobec nemusel ist spa.Tak som trochu prekvapena,viem ze to chce cas ale dufam ze sa to zmeni.Ja som velmi rada ze sme tam sli,vzdy som mala pocit ze som mozno zla ja ale treba si nechat poradit je to mozno risk,ale kazdy s nas ma pravo zit podla svojich predstav.Tak mi drz palce a skus to aj ty nemas co stratit a ak ho lubis tak necakaj dlho.A ak chces napis na moj emil,ja to zatial este neviem.Ja sa len ucim na pocitaci.tak pa a drz sa

Autor: Marika E-mail
Dátum: 23.11.2009 - 14:14

Ahoj,dakujem, ze si sa ozvala a podelila s cerstvymi zazitkami. Vyzera to tak, ze mate nadej na lepsie spoluzitie. Drzim Vam palce, nech Vam to vyjde. Skus mi napisat na moju adresu, je to ta zlta obalocka vlavo hore v mojom prvom prispevku. Ja by som sa Ti ozvala, ale neviem Tvoju adresu. Marika

Autor: katkutka E-mail
Dátum: 25.11.2009 - 14:13

ahoj Marika budem rada ked mi napises.

Autor: Marika E-mail
Dátum: 27.11.2009 - 09:11

Ahoj,napíš mi svoju emailovú adresu

Autor: katkutka
Dátum: 30.11.2009 - 13:53

moja adresa je katkutka@CENTRUM.SK

Autor: Marika
Dátum: 30.11.2009 - 14:48

Ahoj, už som Ti aj napísala. Ďakujem za adresu.

Autor: katkutka
Dátum: 05.12.2009 - 21:57

ahoj Marika tak vidis ako to unas dopadlo.Namiesto Mikulasa krik a namiesto lasky sa zase ozral.No a vcerajsi vystup stal za to.Branila som sa tak ,ze som ho zvalila do kresla a sadla som si na jeho kolena inak by som dostala bitku ako vzdy.A co je nove u vas ozvi sa,ja si hladam podnajom,to budu vianoce co.

Autor: Marika
Dátum: 07.12.2009 - 12:20

Ahoj Katkutka,je mi z toho smutno, že sa
to u Vás takto vyhrotilo. A to práve v tej
to dobe, predvianočnej. Je to strašné, čo
všetko si nosíme do našich rodín z prostre
dia, v ktorom sme vyrastali. Je to vlastne
minulosť, ktorá nás ovplyvňuje v prítomnosti.
Sama neviem, ako sa s tým vysporiadať, a
tiež ma napadá, ako sa môj spôsob života
môže ukázať na rodinnom živote mojich detí.
Prajem Ti veľa síl, ak si sa rozhodla odísť,
držím Ti palce,a budem na Teba myslieť. Nájdi
si čo najskôr ten podnájom, a určite sa ozvi.
Ja mám momentálne viac starostí, ale aj po-
koja, lebo manžel je v zahraničí. Komuniku-
jeme cez SMS, a zatiaľ je to rozumná komuni-
kácia.

Autor: Rita
Dátum: 07.12.2009 - 16:07

To ste presne vyjadrikli,minulost,ktora nas ovplyvnuje v pritomnosti a dokonca aj z niekolkych generacii dozadu.
Vysporiadat sa da aj spracovanim ,pochopenim a citovym vyrovnanim sa so svojim detsvom, a tym potom redukujeme nase smutky a hnevy z detsva ,ktore vplyvaju na partnetsky vztah a vychovu deti.Na deti a partnera neposobime len tym, co mu hovorime, ale aj tym, co hlboko a aj neuvedomovane prezivame, to co si neuvedomujeme, ze na nas pôsobí.To sa tyka oboch partnerov.

Rita Sv.

Autor: Marika
Dátum: 08.12.2009 - 13:05

Ďakujem za odpoveď. Až teraz som pochop
ila význam vetičky, ktorá sa tak často
používa- že jablko nepadá ďaleko od
stromu...

Autor: katkutka
Dátum: 08.12.2009 - 17:59

No to je sice pravda,ze jablko nepada daleko od stromu.Aj ten podnajom som riesila so starsou dcerou,no ona mi povedala,mami ved si to tu vybudovala je tu kus s nasho zivota a teraz sa toho vzdas.No vtedy som si uvedomila ze ma pravdu a nechce sa jej odtialto.No co manajviac desi aku traumu budu mat moje deti v buducnosti.A ja nechcem znicit zivot aj mojim dievcatam.Ine by to bolo keby sme mali vazny problem,alebo keby si dal poradit v tej poradni ale ako dalej.Rozvodom stratim vsetko,no hlavne sa bojim ze moje dcery.Lebo ja im otca nikdy nenahradim a ony ho maju radi.

Autor: Marika
Dátum: 09.12.2009 - 08:55

Ahoj, Katkutka,
verím, že rozhodnutie odísť, je ťaž-
ké. Tým sa všetko nevyrieši.Ja by
som si kládla otázku, čoho všetkého
som ochotná sa vzdať,za to, aby ma
už nikto neponižoval, neurážal a
neubližoval mi. Takisto by som hovo-
rila s deťmi.O tom, prečo je tento
vzťah pre mňa ťažký,a ako to chcem
riešiť.Deti, aj keď to nedávajú
najavo, vidia, aj cítia, čo sa v
rodine deje.

Autor: Rita Svihranova
Dátum: 09.12.2009 - 10:57

Kazda zena ma v sebe odlisnu mieru a hranicu po ktoru si necha ublizovat,zranovat sa ,ponizovat fyzicky napadat a pod..skumajte, ked je vas miera, co je prekrocen a to vam pomoze rozhodnut sa.Aj touto mierou kolko coho znasate davate svojim dceram vzor,kolko a co vsetko si v buducnosti maju nechat na seba posobit. Ak by ste sa rozhodli pre rozvod,odchod,odlucenie, deti mozu mat otca nadalej radi, stykat sa s nim.ROzvodom sa konci partnersky vztah ,nie rodicovsky.Rodicovska rola ostava nadalej zachovana v kontakt a dohovory rodicov v prospech deti pokracujú a je dolezi
ty.Niekedy odlucenie pomoze pochopit a zmenit partnerovi pohlad na svoj
zivot a moze to byt vyzva pre zmenu a nastartovanie napr. liecbu alkoholi
zmu.Mozete napr.dovod odchodu zadefinovat a dat sancu ,ak sa bude liecit a vydri istu lehotu tak....neviem, co by ste si vy doplnili, alebo ci je to vobec
vasa predstva alebo vase uvahy.porozmyslajte...
Rita svihranova

Autor: tibor.gavronshy E-mail
Dátum: 17.01.2010 - 15:13

Nadpis.Hladám kvalitnú manželsku popradň na Orave pre vyriešenie vzájomných rodinných problémov v tridsadďrocnom partnerskom zväzku

Autor: twertyAride E-mail
Dátum: 17.03.2010 - 07:22

Stainless steel microwave >link<

Autor: juraj E-mail
Dátum: 27.11.2009 - 13:14

aj ja mam podobne problemy.som tu mozno jediny muz,ako to tu citam. mozem poprosit ten kontakt na odbornika v Ziline?. dakujem

Autor: katkutka
Dátum: 29.11.2009 - 16:18

Ahoj Juraj telefon nemam lebodoma mi nejde internet ale boli sme na urade prace socialnych veci a rodiny tam si zajdi a mozes si aj vybrat a necaka sa dlho,no hlavne necakaj dlho ak ti na vasom vztahu zalezi.Nam to pomohlo uz len v tom ze sa neobvinujeme a ostatne chce len cas.Tak potom daj vediet ako ste dopadli a drz sa.

Autor: nora
Dátum: 27.10.2009 - 09:51

manžel začal vypisovať svojej spolupracovníčke SMS-ky predtým to nerobieval. nepísal ani mne.

Autor: anonym
Dátum: 27.10.2009 - 09:48

mám problém

Autor: Rita Švihranová
Dátum: 24.10.2009 - 16:45

Manželstvo udržuje a rozvíja pocit spolupatričnosti,pocit bezpečia lásky,rovnováha medzi dávaním a prijímaním a samorejme láska.Toto všetko závisí aj od dodržiavania hierarchie a pravidiel v rodine.Jedným z nich je aj prednosť nového vzťahu pred pôvodnou rodinou/ otec a matka a stari rodičia .../To znamená novší vzťah má prednosť pred pôvodným.Partneri by sa mali do istej miery oslobiť od citovej väzby od matiek , otcov.V našej spoločnosti je citová väzba mladých mužov na matky , alebo dcér na otcov alebo aj matky.,často silnejšia ako je zdravé pre budúci vzťah.Záleží to od spôsobu výchovy k samostatnosti, zodpovednosti za seba, slobode rozhodovania. Rodičia si niekedy priveľmi pripútavajú svoje deti ,z rôznych dôvodov, až do vysokého veku.Oslobodenie sa od prisilnej citovej väzby-tzv.separácia prebieha v období adolescencie a je spevádzaná aj pocitmi obáv, strachu, ale je to zdravé a prirodzené odpútavanie sa.Ak je mladý muž, alebo žena priveľmi naviazaný na rodičov, narúša to možnosť rastu a vývoja vzťahu .Realita je , že túto zmenu,toto odpútanie sa môže urobiť iba každý sám za seba.Niekedy je k tomu potrebná odborná podpora,pomoc a hlavne odvaha vykročiť do života a rozhodovať sa sám za seba.Manžela môžete len podporiť k odvahe odpútavať sa., Váš hnev je prirodzená reakcia na neprirodzenú väzbu dospelého múža na matku.Detaily by som rozoberala len osobne v poradni,nie na mail .
psychologička Rita Švihranova, zzz.sk

Autor: Rita Švihranova
Dátum: 21.10.2009 - 00:14

Manzelsku poradnu ma vyznam navstivit, ak maju zaujem OBAJA partneri hladat, skumat, v com sa minaju, nerozumeju si.a co by mohli podniknut aby sa nieco posunulo k lepsiemu. V pripade, ze zaujem na zmene ma len jeden z partnerov, moze zacat kedykolvek od SEBA.aj to byva niekedy tazke. Skusenost ukazuje, ze zmena partnera je malo pravdepoodobna, ak sa on sam /ona sama/ pre akukolvek zmenu nerozhodne. Ak zacne hladat moznosti zmeny clovek sam v sebe, nema zarucenu zmenu v manzelstve, partnerstve,ale ma urcite vacsiu sancu sa citit sam so sebou spokojny .A tak ma aj lepsie sance netlacit na zmenu partnera, moze mat viac energie, radosti a chuti inak pristupovat napr.k detom, k sebe samemu, a ak najde v sebe zdroje sily, lahsie sa rozhodne,ako dalej..Navstivit manzelsku poradnu ma zmysel ,ak su ochotni OBAJA hladat ako sa viac akceptovat , pocuvat partnera/ku/ ako sa dohodnut na istych pravidlach a dosledne ich dodrziavat .Akakolvek pozitivna zmena jedneho z partnerov može menit atmosferu v rodine .Ak su v rodine deti , aj pre ne je lepsie,ked aspon jeden z partnerov je spokojny a v pohode.Myslim si, ze na Slovensku su silne predsudky navstevovat psychologov.Ludia sa obavaju, co si o nich druhi pomyslia.Problemy sa ututlavaju a skryvaju doma.Podcenuju sa city,vztahy, viac sa kladie doraz na vykon,peniaze, pracu., karieru.Preto osobne , dusevne i partnerske problemy narastaju, ze sa neriesia v zaciatkoch,ale sa cele roky aj generacie ,kopia.Do sucasnych rodin sa prenasaju zvyky,tradicie, vzorce spravania, sposoby komunikovania,citove prejavy a pod. aj z povodnych rodin/ od rodicov,, starych rodicov./,preto sucasna rodina by mala venovat od zaciatku cas na rozhovory,dohody,skumanie. Fungovanie rodiny je zalozena na pocite bezpecia, spolupatricnosti, rovnovahy medzi prijimanim a davanim,a hierarchii a pravidlach -láske v rodinnom systeme- mozno lepsie je skusat menit seba a hladat svoje moznosti ako dalej, ako chcem prezit zivot, ako mozem byt spokojnejsi atd.V poradni sa moze poskytnut rada, ale ovela ucinnejsie je, ak sa stanete Aktivny ucastnik, ktory sam chce za podpory hladat pre seba moznu zmenu,alebo akceptaciu sameho seba.Verim , ze tieto moznosti zmeny, rastu, su v každom cloveku.Vsetci robime nejake omyly a ucime sa vzajomne ,aj z tychto omylov.Ako ich redukovat na minimum , ako zacat od seba?,
Zelam Vam vela tvorivych napadov a chuti na drobne zmeny.
psychologicka Rita Svihranova

Autor: Miro Nízky E-mail
Dátum: 08.12.2009 - 18:06

Aj ja mam problem,s manzelkou sme 10 rokov.Najprv bola velka laska vsetko bolo ok,po 4 rocnej znamosti bola svadba,planovali sme si spolocnu buducnost po 3 rokoch dostavali rodiny dom.Ja som tohto roku prisiel o velmi dobre zamestnanie stratil som sebadoveru lebo ani doteraz sa mi nepodarilo si najst pracu, kedze manzelka pracuje v bankovom sektore jej prijem je nadpriemerny a zivi nas ona.Ja som jej za to vdacny ze aspon ona ma pracu,ale ja sa pri nej akosi zmensujem a znasam vsetky jej nalady pretoze je stale unavena a podrazdena ani sa jej necudujem pre to pracovne vytazenie.
A tymto utrpel aj nas vztah uz sa ani nerozpravame iba ak hadame a to nehovorim ze sex nebol uz poriadne dlho.
Vcera som to uz nevydrzal a musel som sa o tom vsetkom porozpravat,no a dopadlo to tak ,ze navrhla aby sme to este skusili tri mesiace a potom sa rozhodneme,ze ci spolu zostat,alebo nie.
Ona nevie,ze ja viem ojej vztahu s kolegom z prace,prisiel som na to nahodou ked som nieco potreboval z jej mailu a tam som nasiel ich korespondenciu,uplne ma to zlomilo a neviem co si pocat,ale viem a to som jej aj povedal preto ze ju lubim,ja sa nevzdam a budem sa snazit to nase manzelstvo zachranit,ale neviem ako.Kto mi poradi,pomoze.

Miro N.

Autor: lili
Dátum: 08.10.2009 - 00:46

>link<

Autor: lili
Dátum: 08.10.2009 - 00:49

sorry, bola som a je to super >link<

Autor: 6alino6 E-mail
Dátum: 28.09.2009 - 11:06

Moj problem je ten ze po krasnych 18 rokoch manzelstva prisla kriza. Deti mame tri 17,16 a 10 a jedneho dna si moja zena povedala ze uz so mnou nechce nic mat. Prestala sa so mnou milovat .....potom mi na vianoce oznamila ze mi nie je povinna kupovat ziadny darcek a tak dalej....a vrcholom bolo ze si mam najst milenku. Tak som zacal,vlastne som si len zacal pisat s niekolkymi zenami o problemoch a mal som dobry pocit s toho ze ma niekto pocuva a dava mi rady. Lenze zena mi na to prisla a ,,pokec,, som prestal pouzivat a od tej doby nema nic ine v hlave ako ROZVOD. Lebo som jej vraj ublizil,prosim poradte mi co mam robit a ako mam pokracovat dalej Dakujem.

Autor: CARLI60
Dátum: 23.10.2009 - 15:14

Galino chcela by som si s Tebou písať cez pokec

Autor: romankalina E-mail
Dátum: 24.09.2009 - 15:11

mam 37 rokov, manzelka 33, t.c. mame pomerne vaznu krizu, 2 deti 7 a 10 rocne. Lubim svoju manzelku a snazim sa pomahat, ale mam zalubu vo futbale. Chodim 1x za tyzden a aj to je problem. Chcel by som to vyriesit a hladam kvalitnu manzelsku poradnu v BB

Autor: val E-mail
Dátum: 23.09.2009 - 14:31

Ahojte.Mam problem,s ktorím si neviem už radi.Som vydata 14 rokov.Mame dve dcery 13 a 3 ročne.Po materskej som nastupila ako brigadnička v jednej firme.Chodim na nočne smeny dvakrat do tyždna.Manžel dokončil vys.školu a odtedy sa stale hadame.Manželovi nebolo dobre ,ked som bola doma neni ani teraz.Už sa pomaly citim ako chyžna.Stale my nadava,že som neschopná ,nemam maturitu lebo on ano,nezarabam ako on...To ide takto už dost dlho.Vždy sa hadame pre peniaze.Ak ich nema ide si požičať od rodičov a potom si to vylieva aj na mne,aby som aj ja išla za svojou mamou ,ktora je na dochodku.Vobec si nevaži ani mna ani moju mamu ,pritom prišiel bývať k nám do domu,ktorí darovali rodičia mne.Už som rozmýšlala aj nad maželskou poradnou ,ale neviem či nam tom pomože.Moj manžel vidi iba svoj titul a svojich rodičov .Všetko čo robim ,ako robim je zle.Ako sa citim ja ho nezaujima,len aby ma mohol uražať,a ponižovať ,že ja nemam peniaze,nemam titul...Pritom on školu dokončil vdaka svojmu otcovi,ktorí je podla neho povinni mu prispiet na študium,ako moja mama je povinna stale na niečo prispievat,len neviem dokedy.Dakujem

Autor: viki
Dátum: 23.09.2009 - 19:17

Ahoj.....Mám pocit ze cítam moj prípad moje nocné mory. Som vydatá 7 rokov mám 3 a pol a 5 a pol rocných chlapcov. Po materskej som stále doma od mája t.r. deti chodia do skolky ja som ako si aj ty povedala taká chyzná este aj moj si robý pred detmi srandicky ze majú doma takú upratovacku. Stále ma uráza ze som k nicomu hádame sa koly peniazom pritom on je podnikatel má penazí dost...nezhody sme mali uz pri prvom chlapcovi ked mu bolo v ociach ze som nekojila a kupoval sa nutrilon vtedy som utiekla k nasim nachvílu sa to ukludnilo ale z takýmito istymy problémamy to ide stale dookola medzi tym sa narodil druhy chlapec ale niekady si hovorím ze som to mala ukoncit pri prvom dietati predieralo by sa mi lahsie nez z dvomy. A takto zmúrim oci uz niekolko rokov v urázkach a výcitkach koly peniazom. Teraz máme zasa tichú domácnost nevyšly mi peniaze na seky za skolku. Lebo verte mi ci nie mna manzel vypláca dva krát mesacne po 5tisíc cez banku nedá mi peniaze do ruky ale posle mi ich na ucet 5 a 25 aby mal dokaz ze mi dáva peniaze doteraz som to nepochopila a ked sa o tom niekomu zmienim tak krutia nad ním hlavou ze je prespekulovany sám pre seba.Neho ani tý krásny chlapci nezaujímajú on je mamonár iba jeho peniaze a majetok. Deti uz sú naucené na to ze od neho nemajú cakat nic naviac príkl. hracku a tak. Je mi do placu takýto zivot v zivote ich neprebalil nenakrmil tkzv. OTEC A to je moj problém. Dakujem. val drzím ti palce ci to pomoze o tom by sme si mohli porozprávat.

Autor: val
Dátum: 24.09.2009 - 08:28

Ahoj.Je mi luto,že aj s tebou sa tak zaobchadza ako so mnou.Moj muž vidi všade len seba a svojich znamych čo su ako on vysokoškolaci s nejakým diplomom.Ja mam iba učnovku to vedel.Ja som pri detoch,alebo ešte len pri prvej dcere nemala čas študovať.Ved on sa sam o seba nevie postarať,stale mu musim všetko chystať,rano sa budi horšie ako moje deti.Peniaze su u nas tiež velký problem už od tedy ako sme sa zobrali,moje ,tvoje.Vieš aj ja lutujem,že som mu vobec povedala,že som tehotna.Mohla som dceru vychovať aj sama.Tak ako vravíš s jedním sa lahšie predierať.Vždy mi vraví každý musí vedieť kde je jeho miesto ,ja asi neviem podla neho.Je to tažké ked ma rodičov,čo ho podporuju aj v študiu tak ja som ta zlá aj tak.Pritom ,by si neverila čo všetko doma robim aj chlapsku robotu .Neviem dokedy to vydržíme a do poradne nechce ísť.Som rada,že si napísala aspon viem že je niekto kto ma chape .Drž sa.Ahoj

Autor: viki
Dátum: 24.09.2009 - 11:59

Cauko....Este že mám mamu aj kamarátku v jednom kolko krát mi povedala vykasli sa na neho nejako to zvládneme ty pojdes do roboty a ja budem z detmi nejako sa z otcom vystriedame predsa sa nebudes nechávat do nekonecna urázat.A ta kombynácia urázky a sex to je co? Moj krásy moc nepobral ale aspon srdce mohol mat o to lepsie ale nie on tým ze mna pouráza si zdvíha sebavedomie. A tie práce chlapské co aj ty spomýnas tak tie si robím sama tiež. Ja som aj maliar naterac,elektrikár..on povie ze on to nevie a tým je to vyriesené raz ma tak kopla elektrika ze ma odhodilo az na koniec chodby.A to chystanie jedla pred papulu tak to som z láskou robila uz za slobodna pekne som mu nachystala vsetko na stol vyzdobila k tomu nieco napit a tak. A teraz si nadávam do blbých krav lebo teraz to berie automaticky uz si zavolá nachystaj mi na stol hned prídem. Ale sme blbé baby co? Ale poznám aj chlapov ktory vedia nachystat zene trebarz veceru ale iba dvoch z okolia. Tych by som dala naklonovat. A tie jeho výroky ze zena je na to aby rodila varila atd atd. Co som mala ružové okuliare ked som to na nom nevidela? On bol v poradí 5dieta 4sestry a dlho dlho nic a potom on az ked jeho mama mala 45rokov a teraz si to predstavte ako on bol obsluhovaný. tak sa ani necudujem ze to teraz odomna vyžaduje.Neboj aj ja som až na neviem na kolkom mieste aj svokra je predomnou. Keby som mala dostatok prostriedkov na zacatie nového zivota iba z detmi tak uz jeho vzduch nedýcham. Ale zatial sa nechystám ani vešat ani prepadnút alkoholu mám pre koho žit aj ked v úvodzovkách ale moje deti sú moje všetko a to je ten najvačší zmysel. Ahoj.

Autor: val
Dátum: 24.09.2009 - 13:20

Ahojki.Ty si moja kopia,ja malujem ,opravujem,umyvam auto na ktorom sa viac vozi on ako ja.Keby som mala dosť penazi aj ja by som tým asi praštila.Moja mama je už kvoli tomu hotova.Najhoršie na tom je to,že sme stavali na mojom pozemku prístavbu k rodičovskemu domu.Vedel aj to prečo robí.Ja si niekedy pripadam ako ta najneschopnejšia žena,ked začne.Nie si na pokecy?Mohli bysme to tam prebrať.Tvoj v čom podniká?Mne stale hovori,že by ma obral o všetko doslova.Ahoj a drž sa.V

Autor: viki
Dátum: 27.09.2009 - 15:06

Aj mne to hovorí.....nemysli si ze ked by si sa somnou rozviedla ze by si nieco dostala. Máme spolocného známeho on bol profesor na ekonomickej skole a on nám hovoril ze musel svju bývalú zenu vyplatit 1,7mil korún ked sa rozviedly keby si ho vydela ako zmeravel a zacal sa ho vselico vypytovat ohladne toho. A uz mne hovoril to je iný prípad to ty by si nedostala. A tak je to vypocítavy clovek jak hrom. Ale všetci ho uz majú prečítaného. Som na pokeci. Ale tu moc nechcem vypisovat nik. zatial cau.

Autor: val
Dátum: 28.09.2009 - 10:56

AHOJ viki.Ja by som zostala asi na podlahe a on tovie velmi dobre.On zarobi ovela viac ako ja a to ho štve.Ked mu poviem ja som tiež roky neprespala,tak mam držať hubu a dost.Clapi su svine ked ide o peniaze.Hlane,ze chodim na noc do roboty ani to neni dobre.Ja už naozaj nevie ako ho dostat k rozumu.Keby zil moj otec tak je to ine.toho sa aspon bal.Viers najhorsie natom celom je ,že stale povie musiš vediet kde je tvoje miesto.Mne viac netreba,vies si to asi predstavit.Taketo ponižovanie a vysmech na osobu mam denne.A potom ,ze rovnopravnost medzi partnermy.Figu.To je len tam kde ma penize aj jeden aj druhý.Moj muz hovori ,aby som mu ukazala chlapa čo pomaha svojej žene.My sme dobrew na to ,aby sme rodili a starali sa o ich pohodlie.ak nie tak je koniec.Ahoj.

Autor: peter E-mail
Dátum: 10.01.2010 - 00:32

ahoj vidim ze ste tu same zeny a len malo chlapou nebudem nikoho obhajovat ved kazdy sme iny ja ako chlap mam problem zo zenou zase ja som ten co vari perie zehli upratuje a aj ranajky do postele nosi toto su moje prejavy lasky to ze nedonesiem kvetinu kazdy mesiac viem je to moja smola ale dal som do vstahu vsetko postavyl som svojimy rukamy dom mame jednu dcerku splnil som jej sen ma velikeho psa ale nestaci to milujem ju stale tak ako pred 14 rokmi ale co mi vadi .Prestala sa starat o domacnost nema chut sa milovat a ani sama nevie co chce ked sa rozpravame co vlastne chce povie ja nic ja chcem iba to aby si bol ty stastny ,ale ja nebudem stastny ked ona nebude ale nechape to tak uz neviem co mam robyt no snazim sa stale si pise skadekym a ked sa nieco opitam na tu temu tak mi povie ani ja sa nepitam .No ked jej poviem spitaj sa ja ti odpoviem ona povie nechcem to vediet .A to som jej nikdy nic nevicital chodila na disku na stretka na chatu som k nej tolerantny nehadam sa a nekricim .Moj nazor je taky ze aj tak hadkou sa nikdy nic neviriesi iba si ludia vynadaju do blbych a tad a potom toho lutuju ale vzdy to ostava uz v hlave a ono sa to neda vymazat ani velikou kiticou kvetov .

Autor: Rita
Dátum: 10.01.2010 - 13:44

Dobry den Peter, zaujala ma jedna vec vo vasom prispevku,

a to je "ja nebudem stastny ked ona nebude"
Osobne si myslim, ze stastie je v nas vnutri a kazdy ho mozeme najst v sebe samom a partner je obohatenim k nasmu osobnemu stastiu.
Zda sa , z toho co popisujete ze aj vasa partnerka hlada tiez stastie aj inde ako v sebe, nieco mate spolocne a moze to byt aj inak ,.....
myslite , ze mate moznost skumat v sebe svoje vlastne stastie?

psychologicka,psychoterapeutka Rita svihranova

Autor: kari E-mail
Dátum: 19.10.2009 - 11:42

Dobrý deň,ja Vám síce nechcem radiť ale povedať že mám taký istý problém. Môj manžel ma večne uráža a ponižuje aká som neschopná a že nič neurobím a pritom sa starám o domácnosť a našu 1,5 ročnú dcérku a ešte aj pracujem z domu. Že málo zarábam a on zarába viac aže koľko sa on narobí okolo domu. Pritom robím všetko čo je v mojich možnostiach aj mužské práce. Naši rodicia nám pomáhajú aj jeho aj moji ale on vidí len tých svojich. Večne hovorí kto koľko čoho urobil a koľko zarobil . Dokonca keď som včera uvarila tak mi povedal že čo som ja vlastne urobila keď maso kúpila moja mama a kapustu vypestoval on. /mimochodom ja som ju sadila/ Stále rieši len majetky a peniaze kto koľko má...slovne ma uráža a ponižuje. Robil to aj predtým keď sme spolu len chodili a teraz je to ešte horšie neviem či sa to dá vyriešiť on mi pripadá že to nemá v hlave celkom v poriadku on vlastne úplne popiera manželstvo ako také. Tiež chcem navštíviť psychológa....

Autor: nora
Dátum: 27.10.2009 - 09:44

Mám problém, len ešte ho neviem definovať či s manželom alebo so sebou samou.

STRÁNKOVANIE
začiatok | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | práve ste na 4. strane z 6

 

REAKCIA NA ÚVODNÝ PRÍSPEVOK

Meno:

E-mail:


email nie je povinný

Upozornenie, prečítajte si!

  • Používajte medzery, čiarky, bodky, nerobte gramatické chyby.
  • Nepíšte všetko veľkými písmenami, nepoužívajte vulgarizmy.
  • Vetu začnite veľkým písmenom, ukončite bodkou, otázku otáznikom.
  • Prečítajte si pravidlá prispievania. Príspevok by sa mal podobať na slušný list.
TEXT PRÍSPEVKU

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.