Depresia - keď smútok vyhráva

Depresia! Aké sprofanované slovo. Hovorí sa o nej v súvislosti s počasím, s nesplnenými očakávaniami, s únavou, alebo s obyčajnou hádkou. Tá skutočná je však niečo úplne iné.

Je to choroba, ktorá ničí život človeka v tých najširších súvislostiach, nezriedka býva spojená aj s telesnými problémami, preto sa nazýva tiež ochorením duše aj tela...

Niečo z histórie

Depresii sa v minulosti hovorilo melanchólia. Starí Gréci ju považovali za poruchu nálady a príčinu videli v nahromadení čiernej žlče v organizme. Z gréčtiny pochádza aj výraz melanchólia, ktorá je odvodená od slov melas (čierny) a chlóe (žlč). Americký prozaik Mark Twain popísal pocity hlbokého zúfalstva takto: „Ľudský duch je v takom období unavený a utrápený a nikto nevie prečo. Minulosť vyzerá ako búrkou bičovaná pustatina, život je márnosť a budúcnosť len cestou k smrti...“ Filmový komik Jim Carrey popísal svoju depresiu slovami: „Je to ako nižší stupeň životnej beznádeje, kedy nedostávate žiadne odpovede. Napriek tomu však dokážete žiť a smiať sa v práci.“ Prelomom vo vnímaní podstaty depresie a duševných chorôb boli práce Sigmunda Freuda, ktorý vyzdvihol spoločné znaky smútku a depresie – najmä zúfalý pocit straty a nezáujem o okolitý svet.

Objavu antidepresív pomohla náhoda

Ďalším prelomom v dejinách depresie bol objav prvého lieku s antidepresívnymi účinkami. V polovici 50. rokov minulého storočia sa švajčiarsky lekár Roland Kuhn pokúšal nájsť liek, ktorý by pomohol zmierniť psychotické prejavy u pacientov a objavil Imipramin. Tento liek síce nedokázal utíšiť psychotikov, no u depresívnych pacientov zmierňoval príznaky a zlepšoval náladu. Objav liekov potlačujúcich depresiu otvoril dvere dokorán novým poznatkom. Pacienti, ktorí sa pomocou nich vyliečili, dokázali popísať svoje pocity a hľadať ich príčinu.

Zaradiť depresiu medzi duševné poruchy trvalo pomerne dlho a dodnes existujú otázky, na ktoré lekári nedokážu odpovedať. Najväčším tajomstvom je presné určenie jej príčiny. Príčiny vzniku depresie Dodnes nie sú známe -  poznáme len biologické procesy v mozgu a faktory, ktoré sa môžu na vzniku depresie podieľať.

Patrí medzi ne:

  • genetická výbava (u osôb, ktorých príbuzní trpia depresiami, je zvýšené riziko ochorenia)
  • zlomová udalosť (úmrtie blízkeho človeka, rozvod, strata zamestnania, odchod do dôchodku, ťažká choroba a pod.)
  • dlhodobý stres
  • typ osobnosti (vyššie riziko ochorenia sa vyskytuje u precitlivelých a úzkostlivých ľudí)
  • výchova v rodine (neprimerané nároky a opakovaná kritika  najbližších)
  • pohlavné zneužívanie v detstve
  • alkohol, niektoré lieky a drogy

Vystresovaná princezná

Je neverejným tajomstvom, že depresiou trpí japonská princezná Masako. Podľa všetkého súvisia jej psychické problémy so stresom vyplývajúcim zo života v cisárskej rodine. Bola tiež pod veľkým tlakom, aby priviedla na svet mužského potomka. Tlak sa do istej miery zmiernil v septembri, keď princezná Kiko, manželka Naruhitovho mladšieho brata, porodila mužského následníka trónu, čím predišla nástupníckej kríze.

Typy depresií

Podľa rozsahu poruchy možno depresie rozdeliť na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Ľahká depresia je charakteristická poklesom nálady, ale chorý je väčšinou schopný s určitým premáhaním zúčastniť sa bežných denných aktivít. Pri stredne ťažkej depresii má pacient väčšie problémy s bežnou činnosťou, pre ťažšie formy depresie sú typické beznádej, hlboký pokles sebadôvery, poruchy spánku, samovražedné myšlienky. Najťažší stupeň sa prejavuje absolútnou beznádejou a túžbou skoncovať so životom, odmietaním jedla, úplnou stratou záujmu o okolie a pohybovou strnulosťou.

Hovorca generácie X - Kurt Cobain

Väčšinu svojho života bojoval Kurt s depresiami, chronickou bronchitídou a vážnymi problémami žalúdka. Roky sa snažil bolesti prekonávať, ale ani lekári ich príčinu nikdy nezistili. Keďže lieky nepomáhali, naordinoval si heroín. Dlho užíval drogy iba sporadicky, ale napokon im úplne prepadol. Cobain zomrel 5. apríla 1994. To, či išlo o samovraždu alebo vraždu, zostane navždy záhadou. Oficiálna verzia jeho smrti však hovorí o tom, že sa zabil sám.

Príznaky depresie

Mnohí odborníci sa zhodujú, že depresiu je niekedy ťažké rozoznať možno aj preto, že nie každý človek trpiaci depresiou sa okoliu javí ako smutný. Mnohokrát sa problémy takto chorého človeka odohrávajú len v jeho mysli, ak však trvá depresia dlhý čas, je veľmi ťažké jej príznaky pred okolím ukrývať. Mnohí depresívni ľudia preto prestávajú s okolím komunikovať, uzatvárajú sa do seba, neberú telefón, odmietajú stretnutia. Preto je dôležité poznať všetky potenciálne príznaky, ktoré sa môžu u blízkych vyskytnúť, a ktoré signalizujú, že treba vyhľadať odbornú pomoc.

Medzi časté príznaky patrí:

  • strata záujmu o okolitý svet, o rodinu, priateľov, prácu, koníčky
  • bezdôvodné zúfalstvo, beznádej, strata sebadôvery, pocity zbytočnosti, smútku, bezmocnosť, plačlivosť, pocity viny
  • nechuť vykonávať tie najjednoduchšie činnosti, nezáujem o vlastný zovňajšok
  • vyčerpanosť až chorobná únava
  • znížená alebo naopak zvýšená chuť do jedla
  • nespavosť alebo naopak nadmerné množstvo spánku
  • nezáujem o sex
  • bolesti hlavy, chrbta, zažívacie ťažkosti, závrate, búšenie srdca
  • samovražedné myšlienky

Ďalšie druhy depresívnych porúch

Veľmi častou depresiou býva tzv. postnatálna depresia, ktorá postihuje matky po narodení dieťaťa, alebo sezónna depresia, ktorá sa objavuje u ľudí počas zimných mesiacov. Uvedené typy ochorenia majú len jednu fázu a to depresívnu, preto sa volajú tiež unipolárne. Duševná porucha, ktorá sa prejavuje dvoma rozdielnymi fázami, sa nazýva bipolárnou poruchou afektivity, podľa staršej terminológie maniodepresívnou psychózou.

Šialený maliar

Jedným z najznámejších ľudí, ktorí trpeli ťažkou maniodepresívnou psychózou, bol maliar Vincent van  Gogh. Jeho prvú duševnú krízu spôsobila neopätovaná láska. O niekoľko rokov neskôr sa v láske sklamal znova. Ostal sám a rozhodol sa navštíviť kolegu Arlesa Gaugina. Došlo medzi nimi k sporu a v jeden večer vychrstol van Gogh Gauguinovi do tváre pohár absintu a vrhol sa na neho s britvou. Ešte v tú noc si ňou odrezal časť ušnice, ktorú potom zabalenú v papieri odniesol do verejného domu, aby ju odovzdali istej prostitútke. Na druhý deň ráno ho našli zakrvácaného a v záchvate šialenstva musel byť izolovaný. Nasledujúci rok prežil v ústave pre duševne chorých a v roku 1890 spáchal samovraždu.

Maniodepresívna psychóza

Prejavuje sa dvoma rozdielnymi fázami. V depresívnej fáze trpí pacient príznakmi, ktoré sú popísané v časti „príznaky depresie“. V manickej fáze prežíva pacient radostnú náladu charakteristickú eufóriou, hyperaktivitou, nepokojom, nespavosťou, potrebou komunikovať, neschopnosťou sústrediť sa na konkrétne veci, nerozumnými rozhodnutiami, zvýšeným záujmom o sex, ale aj prudkým agresívnym správaním.

Bipolárna afektívna porucha postihla spisovateľov Charlesa Dickensa, Virginiu Woolfovú a Ernesta Hamingwaya, skladateľov Sergeja Vasilijeviča Rachmaninova a Gustava Mahlera. Príkladom úspešného štátnika, ktorý zápasil s maniodepresívnou psychózou, bol Winston Churchil. Manickou depresiou trpí aj Ted Turner.

Nezabudnuteľný doktor Štrosmajer

Maniodepresívna psychóza poznačila aj život obľúbeného českého herca Miloša Kopeckého. Jeho detstvo nebolo šťastné. O matku prišiel v koncentračnom tábore, kde bol sám sedem mesiacov väznený. Jeho prvá dcéra spáchala pred dovŕšením šestnásteho roku života samovraždu. Kopeckého depresia sa prehlbovala, ale divadla sa napriek tomu nevzdal. Zomrel vo februári 1996 na fyzické a psychické vyčerpanie.

Optimálna liečba

Kombinuje farmakoterapiu a psychoterapiu. V súčasnosti sú lieky používané k liečbe depresie veľmi účinné a bezpečné. Je dôležité vedieť, že ich liečebný účinok sa zjaví dva až tri týždne po začatí užívania. Je možné, že v priebehu ochorenia treba upraviť dávkovanie podľa stavu pacienta. Pacient by sa mal snažiť o dodržiavanie liečby najmä v prvých dňoch, keď sa môžu zjaviť niektoré nežiaduce účinky ako nutkanie na zvracanie, sucho v ústach a úzkosť, ktoré však väčšinou vymiznú v priebehu prvého týždňa užívania lieku.

Depresia a vzťahy

Depresia je choroba, ktorá poznačuje nielen postihnutého človeka, ale aj pracovné, priateľské a partnerské vzťahy. Problém medzi depresívnym človekom a jeho partnerom sa objavuje oveľa skôr, ako je diagnostikovaná príčina zmeneného správania. Odmietanie partnera, nezáujem o intímny život, nezáujem o dianie v rodine a neadekvátne reakcie vedú veľakrát k uzáveru, že depresívny človek stratil záujem o najbližších. Okolie si málokedy uvedomuje, že zmena správania súvisí s hlbokou duševnou poruchou, ktorú treba liečiť. Ochorenie tiež spôsobuje, že sa človek nedokáže sústrediť a správne rozhodovať, preto nezriedka prichádza aj o zamestnanie.

Úloha rodiny a blízkych

Veľmi dôležitou súčasťou liečby je opora zo strany najbližších. Depresívny človek väčšinou verbálne odmieta akúkoľvek odbornú pomoc, preto by ju mala zabezpečiť práve rodina. Treba si uvedomiť, že len veľmi ľahké formy depresie môže chorý prekonať sám. Pri ťažšej forme je vždy potrebné vyhľadať pomoc psychológa, lekára, alebo psychiatra. Štatistiky sú totiž neúprosné – každý siedmy človek trpiaci depresiou spácha samovraždu. Nepodceňujte preto signály, ktoré chorý vysiela svojmu okoliu. Je to vlastne prosba o pomoc.

Autor článku: Mária Lazárová
Dátum vydania: 19.05.2008

Vytlačiť (zobrazí verziu optimalizovanú pre tlač) Vytlačiť článokdiskusia (45)

Najnovšie články

DISKUSIA 

Reagovať na článok

najnovšie dole najnovšie hore
Autor: Vlado,
Dátum: 22.04.2013 - 12:38

Zažil som depresie pred 8 rokmi.

Pamätám si, že som mal neprekonateľný problém niekomu zavolať, čokoľvek vybaviť. Nemohol som spať, čo ešte problémy zhoršovalo. Alkohol krátkodobo pomáhal, ale v konečnom dôsledku zhoršoval môj stav. Rána boli vždy najťažšie. Ako jediné vyslobodenie so videl smrť. Strašne som túžil zomrieť. Keby som nebol veriaci a nemal milujúcu manželku a malé deti, tak si možno siahnem na život.

Keď som bol na pokraji síl, prekonal som hanbu a vybral sa k psychiatrovi. Predpísal mi antidepresíva. Po 2 týždňoch som pociťoval drobné zlepšenie, po mesiaci zo mňa bol úplne iný človek. Zhruba po roku mi lekárka lieky vysadila. Potom som mal veľké stresy v práci a depresie sa znova objavili, i keď v podstate miernejšej forme. Bral som opäť nejaký čas lieky a môj stav sa zlepšil. Teraz som už asi 5 rokov bez liekov a žijem normálny plnohodnotný život.

Na základe vlastných skúseností chcem všetkým, ktorí pociťujú depresívne príznaky poradiť, aby sa prekonali a vybrali k psychiatrovi. Naozaj vám pomôže! A uvidíte, že po niekoľkých týždňoch sa budete čudovať, prečo ste tak nespravili skôr. Držím vám palce, aby ste to dokázali. Život naozaj môže byť pekný! Chce to len urobiť tento prvý krok z vašej strany a potom poctivo brať predpísané lieky.

Autor: Simona,
Dátum: 03.06.2011 - 22:48

Ahojte, som matka 6 rocneho chlapceka. Pred styrmi rokmi mi operovali hlavu a odvtedy trpim neznesitelnymi migrenami, ktore mi doslova nicia zivot, hoc tie intervaly sa podstane predlzili. V najblizsej dobe ma opat caka angiografia mozgovych ciev a na zaklade vysledkov sa zvazi, ci je potrebny dalsi operacny zakrok. Velmi sa bojim, maly akurat ide do prveho rocnika a neviem ako to zvladnem so starostlivostou o neho. Nema ma kto podporit z rodiny, sama sa ich snazim od toho vsetkeho uchranit, manzel je alkoholik o dieta sa nestara, neviem ako dalej, som na vsetko sama, pred rokom a pol som sa obratila k Bohu, citam bozie slovo a navtevujem sluzby bozie spolu so synom, rodina sa z toho vysmieva a odsudzuje ma za to. Neviem ako dalej, vzdy ma nieco boli, mam vsetky prejavy depresie, brala som aj lieky, ale nepocitovala som efekt, skor viera mi pomaha. V poslednej dobe ma zasa nic nebavi, len placem, neviem co bude s dietatom kvoli mojmu zdravot. stavu, vsetko je na mojich pleciach, posledny mesiac ledva zvladam domace prace a trpim az chorobnou unavou, kazdy den ma stoji obrovske sabazaprenie, aby som vobec dokazala fungovat, z nicoho sa neviem tesit, len syn ma drzi nad vodou, som bezradna, rodina o tom nevie, nepochopili by ma a vobec nepochopili, ze vsetko je dosledok traumy z tazkej choroby. Co mam robit?

Autor: M,
Dátum: 27.04.2010 - 19:44

Poznávacie znamenie pri tych ťažších stavoch je to, že človek nechápe, ako sa ostatní môžu usmievať, prečo sa smejú a on sám sa usmiať a udržať úprimný úsmev nedokáže, tobôž nie zasmiať sa úprimne na niečom. Takisto daný človek môže zabudnúť, že aj on bol kedysi veselý a plný energie a elánu.

Autor: monika E-mail,
Dátum: 26.04.2010 - 20:59

Je to na nic, rano otvorim oci a nechce sa mi zit. Mam 23 rokov a neviem co so svojim zivotom. Od malicka som mala zvlastne stavy, ale pripisovala som ich povahe a naladovosti. Poslednych par rokov sa to zhorsovalo a najhorsie prislo, ked ma sklamal clovek, ktoreho nekonecne lubila a stale lubim, neviem ako dlho vydrzim este takto zit.

Autor: Martin,
Dátum: 28.02.2011 - 10:58

Ahoj poznam tieto stavy velmi dobre a preto Ti odporucam zajdi k odbornikovi - psycholog, psychiater, urcite najdete spolocne riesenie a Tebe sa ulavi. Laska je velmi krasna, no vie velmi zranit, no netreba sa hanbit, ak takyto stav pretrvava viac ako pol roka, urcite chod. Si mlada a mas zivot pred sebou. Necakaj! A hlavne neobvinuj sa! Drzim palce.

Autor: Amabel,
Dátum: 11.11.2011 - 13:55

Ahoj, Tvoj článok ma zaujal. Zrejme si zažil sklamanie v láske podobne ako môj syn. Má príznaky depresíí, ale nechce si to priznať a odmieta pomoc od odborníka. Chcem mu pomôcť, ale neviem ho presvedčiť. Poradíš mi ako na to, aby som mu ešte viac neublížila. Je zhoršené videnie príznakom depresií?

Autor: Ria,
Dátum: 16.04.2010 - 19:03

Zdravim vsetkych,ktori trpite touto pliagou tak ako ja.Len ten,kto to zazil,alebo s tym bojuje vie,ake je to hrozne a znicujuce.Radsej by som prijala fyzicku bolest,ako bolest duse.Navyse som meterozenzitivna a tom mi riadne pridava.Pred rokom mi trgicky zahynul 38r.syn a odvtedy je to velmi,velmi tazke.Nemozem uzivat chemicke preparaty,tak mam z lekarne homeopatika,Persen a je fakt dobry.Ked mi je lepsie,vysadim ho,ale teraz na jar mi je najtazsie a znova ho berie.Je velmi dôležite mat pochopenie a lasku najblizsich,vieru v Boha,mne to velmi pomaha,denne motlitby ma odvadzaju od zlych myslienok.Citam tu krasne slova od vas,co to poznaju,chcu pomoct.Prajem vam z celeho srdca silu,lasku,zdravie,podporu v Bozom pozehnani,silu vydrzat,bude lepsie.To si opakujem a prajem slnko v dusi.

Autor: SPIRKO,
Dátum: 22.04.2010 - 20:43

DAKUJEM

Autor: Meno,
Dátum: 21.03.2010 - 22:38

je to svinstvo proste, som rad, že je to za mnou (klop,klop,klop), pretože v istej dobe som to skoro skončil .. neda sa žiť bez schopnosti sa usmiať, smiať, citiť radosť, tešiť sa zo života a mať energiu vobec na činnosť ako taku .. nie som lekar, ale lieky ak nie su nevyhnutne neodporučam (vlastna skusenosť) .. vyborne su vlašske orechy, alebo čokoľvek čo obsahuje omega 3 nmk, vitaminy b skupiny, zdrava a vhodne kombinovana strava, ak je to možne, tak aj pohyb .. prajem veľa trpezlivosti a chuti všetkym zainteresovanym :)

Autor: suseda,
Dátum: 01.03.2010 - 19:15

ahoj,mam 18 uz tri roky trpim depresiami mozno aj viac,sama uz ani neviem kedy a preco to zacalo iba viem ze trpim rychlimi zmenami nalada,raz som stastna a smejem a s minuty sa to dokaze zmenit a placem,uz to ani sama nedokazem ovladat som s toho uplne zufala,ja uz neviem co s tym mam robit...bojim sa ze stratim koli tomu priatela ano on o tom neviem ani nasi..prosim pomoste mi neviem co s tym mam urobit...:_(

Autor: R,
Dátum: 02.03.2010 - 12:48

preco nevyhladas psychologa, psychoterapeuta?,
R.Sv

Autor: Katka,
Dátum: 27.02.2011 - 18:17

Ahoj. Ja mam 21 a tiez sa uz rok a pol liecim na depresie. Ked to u mna pred rokom a pol zacalo, tiez som to nikomu nepovedala, no ked som to dusila v sebe, bolo to stale horsie a horsie. Preto si myslim, ze by si to mala niekomu blizkemu povedat. U mna to tiez neboli rodicia, ktori to vedeli prvi, no ked som sa s tym zverila niekomu, komu som verila, vedela som, ze v tom uz nie som sama. Drz sa!

Autor: Meno mám E-mail,
Dátum: 27.01.2010 - 14:52

vela o depresií sa dozviete aj tu >link<

Autor: Adina E-mail,
Dátum: 05.01.2010 - 21:40

Vzdy som bola plna elanu,energie a zivot ma strasne bavil.Uz roky som rozvedena a mam 17rocneho syna,na ktoreho som pysna.Priatelia chodia za mmou so svojimi problemamy a vzdy im rada pomozem.Ale uz nevladzem.Mam priatela s ktorym sa mame rady.Pred rokom zistili mojmu otcovi rakovinu a potom som prisla o pracu.Cely cas som podporovala otca a davala mu zmysel zivota.Depresia zacala pred sviatkami a zmenila vsetko v rodine aj vo vztahu.Som strasne naladova,nechce sa mi s nikym rozpravat,najradsej som v izbe a rozmyslam a placem nad svojim zivotom.Priatelovi som navrhla rozchod ale nechce o tom ani pocut.CO MAM ROBIT,LEN MI PROSIM NERADTE IST K LEKAROVI!!!!

Autor: elena,
Dátum: 06.01.2010 - 18:24

Ahoj Adina,
nie samozrejme Ti nebudeme teraz radiť ísť k lekárovi.Môžeš ísť potom neskôr, najprv si niečo prečítaj. Môj manžel trpí depresiou roky.Kto nežil s takým partnerom nevie o čo ide. Okrem iného ma psychycky týra a celá rodina je podriadená jeho náladám ako sa strieda dobrá a zlá,nikdy nevieme čo príde. Lekára navštevuje,lieky neužíva. Minule som išla s plačom k jeho lekárovi povedať čo robí aký je a aká som už vyčerpaná.Chcela som nejaké číslo kde by som mohla zavolať a vyžalovať sa,nejakú linku dôvery,žiaľ nikto mi nemôže pomôcť..znamená že si musím pomôcť sama.
To nieje všetko. Prežila som si svoju krízu.Pred 7.rokmi som prišla o prácu. Vystriedala som všetko možné za minimálnu mzdu..potom som sa naučila jazyk. začala som chodiť pracovať von..ked som si zaplatila za miesto peniazmi čo mi požičali kamarátky-odpracovala so 3turnusy a padla diagnoza- musela som na 8týždnov na odelenie Rad.onkologie,podstúpila som ťažkú liečbu, po nej operáciu. Po celý čas boja s chorobou som sa modlila v tom zmysle že Boh, ktorý ma stvoril má moc ma znovu uzdraviť a obnoviť v zdraví.Nepochybovala som ani na okamih že sa uzdravím, aj ked je tam vždy strach. Vdaka bohu so zdravá a splnilo sa mi to čo som chcela robiť. Pred dvoma mesiacmi presne rok po mojej ličbe bol môj ocko na operáciu a teraz nastúpil na prvú dávku chemot.Vieš o čom hovorím? Ked môžem som pri nom v nemocnici.Ak by som to nebola prekonala sama zrejme by som sa teraz zrútila. Ale som kľudná. Vidím ho opäť zdravého, tak ako videli mna moje priateľky ked som sa liečila že budem opäť zdravá chodiť vonku.
Dúfam že som Ta nezmiatla. Chcela som TI POVEDAť že viem o čom píšeš,že viem ako Ti je.
A bud vdačná že máš priateľa,ktorý sa nechce rozísť...môj priateľ mi zavolá len vtedy ked to jemu vyhovuje.Nikdy mi nekúpil žiaden darček ani ma nepozval na kávu. Manžel je chorý a povie mi že ak mi niekto chýba,mám si nájsť. Ale to sa teraz všetko skončí.
Podstatné a najdôležitejšie je máť ráda samu seba! Neubližovať si a vážiť si samu saeba.
Ked som ležala v nemocnici pýtala som sa prečo sa mi to stalo!? Teraz viem že preto aby som mohla dalej žiť, musela som sa vyliečiť.
Tak neplač už nad svojim životom! Ja som sa naplakala dosť a aké to bolo zbytočné! Dokázala som preplakať celé dni,aj teraz sa mi to stane,ked mi niekto ublíži. Veľa ľudí si poplače, ale nie každý sa prizná.
Uvedom si všetci sme v rukách Božích! /to je citát/
Vieš kto si? Si milované Dieťa Božie!
neplač
zdravím Ta

Autor: Boba,
Dátum: 06.01.2010 - 19:07

Milá Elena, ďakujem Ti pekne za tento príspevok a dúfam, že si z neho zoberieme silu. A ďakujem aj Bohu za také silné ženy ako si aj ty. Prajem Ti zdravie, šťastie a Božie požehnanie.

Autor: elena,
Dátum: 07.01.2010 - 17:11

Uprimná vdaka,prajem všetkO dobré!

Autor: Adina,
Dátum: 07.01.2010 - 19:16

Ahoj Elenka!Ani neviem ako ti mam podakovat za tie krasne riadky co si mi napisala.Citala som ich asi 20krat a plakala som pri nich.Ja som nikomu nepovedala o svojich problemoch,lebo som nevedela ci by ma pochopili.Priatelovi som sa zdoverila vcera a dala som mu precitat tvoje krasne riadky.Dlho do noci sme sa rozpravali o tvojich a mojich problemoch.TY SI MI DODALA NOVU SILU DO ZIVOTA a priatel ma podrzal.Nech sa ti vsetko splni v zivote co si budes priat!!!Vzdy budem na teba mysliet,ked mi bude tazko na dusi a precitam si tvoje riadky,lebo mi dodaju novu silu do zivota!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!DAKUJEM TI

Autor: Elena,
Dátum: 08.01.2010 - 10:47

Milá Adina,
dakujem za to prianie,lebo chcem toho veľa!
Som šťastná že Ti to pomohlo,úprimne sa teším.Ak by dačo,ozvi sa, mám tých skúseností viac,len nemôžem všetko tu zavesiť.Prajem Ti zdravie,ovahu a úspech!
POZDRAVUJEM

Autor: helena,
Dátum: 28.01.2010 - 17:34

slzy sa mi tisníu do oči obdivujem Vás dodala ste mi slu

Autor: Roman,
Dátum: 20.01.2010 - 14:33

Ahoj Adina,mam 30 rokov a naladovost,vycerpanost,depky a nechut do zivota velmi dobre poznam.Asi pred mesiacom som natrafil na clanok o stitnej zlaze.Tam pisali,ze za toto vsetko moze byt zodpovedny nedostatok jodu,co je u stredoeuropanov normalna vec.Tak som si v lekarni kupil "Kelp"-morske riasy v tabletkach-prirodny zdroj jodu.A ver ci never,fakt mi to pomohlo.Pred tym som musel pit kavu,aby som aspon na par hodin ozil a v novom roku som sa kavy ani nedotkol.A nemam ani take cierne myslienky ako predtym.Mozno sa ti to zda prilis jednoduche,ale za pokus to stoji vyskusat.Teraz uzivam kelp pol tablety kazdy druhy den a uplne mi to staci,lebo ked som uzival 1 celu denne,tak som sa vyhadzal na rukach,ale za dva dni to zmizlo. ... Prajem vela zdravia a dusevnu pohodu

Autor: Marika,
Dátum: 27.04.2010 - 21:43

Mila Adina, mam len par slov. Aj ked je to tazke, skus si najst novy zmysel zivota ale co je hlavne, pokus sa mat rada samu seba. Nehovorim, ze ostatni su menej doleziti, ale ty tiez nefungujes na baterky. Chod si niekde oddychnut a dobit energiu. Vies, este nieco, mas predsa niekoho, koho lubis a on lubi teba, nie je uz toto stastie? Prajem ti krasny zivot, a on pekny bude vidis!

Autor: olga E-mail,
Dátum: 27.12.2009 - 06:28

Depresia sa dá vlastne prechodiť. potom to vyzerá tak, že chvíľu zvíťažiš Ty nad depresiou,chvíľu zvíťazí depresianad tebou. Tak si zvyknete žiť vedľa seba.. Lenže to Ťa oberá o nesmierne množstvo energie, ktoré by si mohla využiť úplne inde / napr. čo tie deti ???/. Jediná rada: navštíviť psychiatra. Depresia je porucha prenosu serotoninu - teda
biochemická záležitosť a kto by chcel napr. " prechodiť" cukrovku alebo poruchu funkcie
štítnej žľazy ? Tam tiež nedobre funguje
buď inzulín alebo hormón štítnej žľazy.
to radím podľa najlepšieho vedoia a svedomia

Autor: Silvia E-mail,
Dátum: 20.12.2009 - 23:00

Ahojte ,, ja som tiez v poslednej dobe uplne zufala ,, nic sa mi nechce furt mam naladu na plakanie , v skole mam same patky, skoro vobec nespim len stale rozmyslam preco som tu ked nikomu na mne nezalezi . Z mamou sa stale hadam aj z mojou naj kamaratkou som sa niak trosku pohadala a to ma velmi mzri . Ja uz neviem co mam robit , ja uz tu nechcem byt , mozno by to bolo aj lepsie keby som tu nebola . Ja fakt neviem co je so mnou :((

Autor: Eva,
Dátum: 01.01.2010 - 23:17

Ahoj Silvika, ak chceš môžeme si popísať osobne na pokeci, alebo cez skype, môj nick - eeevelineee. A ešte niečo - si tu preto, lebo ťa Boh miluje, preto Ti dal život, aby si sa tešila zo života. A prečo trpíme, keď chcel aby sme sa tešili? Ak ťa to zaujíma, môžem Ti pomôcť nájsť na to odpoveď. No i ja mávam podobné pocity, ako ty preto som dnes na tejto stránke a píšem Ti. prosim prečítaj si môj komentár k príspevku čo mám robiť? keď má človek pri sebe priateľa, ľahšie sa mu všetko zvláda, čo myslíš? Teším sa keď sa mi ozveš. Ahoj :O)

Autor: Amabel,
Dátum: 11.11.2011 - 14:07

Ahoj Silvia. Nie je pravdou, že na tebe nikomu nezáleží. Minimálne 3 ľuďom na Tebe záleží, lebo reagujú na Tvoje riadky a Bohu záleží na každom jednom z nás. Vyhľadaj pomoc u odborníka.

Autor: anja,
Dátum: 21.10.2011 - 14:58

Ahoj Silvika, až teraz som sa dostala ku čítaniu tvojho príspevku, preto reagujem tak neskoro. Verím, že sa už máš dobre, ak by to nebolo tak, rada pomôžem. Máš sa zle, preto si myslíš, že tu nechceš byť. Ale zajtra to nemusí už byť pravda a čo potom? Aj keby nikomu z ľudí na tebe nezáležalo, čo nie je pravda, určite Bohu na tebe záleží a má ťa veľmi rád a je smutný, keď si smutná a plače, keď plačeš... preto zmeň uhoľ pohľadu prosím a maj sa rada a uvidíš, že všetko pomaly sa začne meniť k lepšiemu, ak by to neišlo existujú na to aj lieky, nezúfaj si, prosím a napíš ako sa máš teraz... Vždycky je dôvod žiť, moja! Mám ťa rada. Ozvi sa.

Autor: ml E-mail,
Dátum: 29.11.2009 - 11:08

Ahojte, študujem na gymnáziu a popri tom som ešte aj brigadovala v jednom obchodnom dome.
V poslednom čase nič nestíham, nič sa mi nece, v škole je to stále horšie, doma atmosféra hustne, ja som potom nervózna, mám zdravotné problémy a všetci ma bez príčiny rozčulujú. Brigádu som už nehala, lebo som myslela, že sa to zlepší, ale nezlepšilo. Kedysi som bola silno veriaci človek, ale teraz mám všetko na háku(aj Boha), čo ma mrzí, ale nevidím v tom žiaden zmysel.
Spoločnosť mi robí parta, ktorá podľa mňa nie je dobrá, lebo iba pijeme a aj skúšame ľahké drogy. čo mám robiť?

Autor: Ivana,
Dátum: 14.12.2009 - 12:09

Ahoj ,uz si urobila spravnu vec , ziadas o radu , pomoc . Tym dokazujes mozno nam , mozno i sebe , ze ti zalezi na tvojom zivote a chces riesit problemy . Ja nie som lekar , psycholog ani nic podobne ale myslim si , ze trpis tym istym co ja DEPRESIOU a za to sa nemusis hanbit . Viem ako sa citis , ja som sa v sahe stat sa najlepsiou v skole , len ucila aby boli na mna rodicia hrdi . teraz beriem lieky a nechodim ani do skoly . Citim sa zle , som smutna , stale placem . I ja som veriaca a vratila som sa k bohu . Pochopila som ze ja som si zivot nedala a tak nemam pravo si ho ani vziat . Boh je tu , je pri tebe a chce ti pomoct len mu to musis dovolit . Casto krat sa pytas preco este zit? Preco si sama? Preco ta nic nebavi? Vedz , ze prave mi mame najblizsie k Jezisovi , lebo i on na krizi sa pyta preco si ma opustil? I on citil to co citime teraz mi a utiekal sa k bohu . JA viem , ze len viera ti nepomoze . Skus navstivit psychologa . Ja chodim uz k psychiatrovi a tiez sa bojim ze sa to niekto dozvie . Rodina by bola zo mna strasne sklamana a ja sa bojim prave toho . Ale lekari mi pomahaju a celkovo sa citim lepsie . Beriem lieky (antidepresiva) a citim sa lepsie i ked je to mozno len preto ze sa blizia vianoce (cas zivota) a preto aj ty ZI!
Ak ti mozem poradit prestan brat drogy , nepomozu ti ani tvoji ,,priatelia,, .Skus si niekedy ked ti bude zle zajst do kostola , ked tam nikto nebude a len tak si sadni , venuj tomu aspon 5 minut . a ked z neho vyjdes porozmyslaj kde sa citis lepsie , ci v dome svojho otca alebo s priatelmi . na bohu je nadherne to ze sa mu mozes vyplakat a on sa ti nebude smiat . Mozes mu povedat vsetko co citis a on ta bude vzdy pocuvat a vies preco? lebo prave ty si tou oveckou z jeho stada , ktora sa stratila a on sa rozhodol ta najst . ale ty mu to musis dovolit . on ta nebude nutit nasilu vzdy si pyta od teba povolenie . Doporucim ti jednu knihu ak najdes sil (ja verim ze najdes) precitaj si ju vola sa Chatrc od Paula Younga je to nadherny pribeh .
A este nieco ak si myslis ze ta nikto nema rad tak vedz ze boh ta nesmierne miluje rovnako tak ako ja lebo mi si musime pomahat . Dufam ze som ta aspon trochu podporila a ak si to niekedy precitas mozes mi napisat , i mne padne dobre ked sa budem mat s kym porozpravat .
Tak sa zatial maj a prajem ti vela sil , pevnej vole, nadeje a stastne a vesele.

Autor: Eva,
Dátum: 01.01.2010 - 23:46

Ahoj Ivanka, páčilo sa mi, čo si napísala. Vidieť, že si duchovne založený človek a Tvoja viera Ti pomáha, tak to má byť. I mne pomáha moja viera a najmä náš Stvoriteľ, ktorý vie čo všetko prežívame a s čím musíme zápasiť. I s takouto chorobou - psychickou chorobou ako je DEPRESIA. Viera nám môže len pomôcť zmierniť jej príznaky, pomôže nám byť s pravými priateľmi, ale máš pravdu je to choroba a tá sa musí liečiť. A to s pomocou odborníkov - lekárov!!! Ps: nemusí sa to nikto dozvedieť, ak to nepovieš, ale podľa mňa rodina by to mala vedieť. Veď sú tvoji najbližší, ľúbia ťa. Iste by sa ti snažili viac pomáhať, keby vedeli s čím musíš bojovať, hm? :O)

Autor: Eva,
Dátum: 01.01.2010 - 23:02

Ahoj. Neviem, ako sa voláš, ale rada by som si s Tebou popísala. Otvorila som túto stránku, lebo aj ja mám podobné problémy. A zajímalo ma či sú ľudia, ktorí život pociťujú podobne, ako ja. Skús sa otestovať, či máš príznaky depresie. Ak áno, porozprávaj sa o tom so svojím odborným lekárom a možno ťa odporučí k odborníkovi. I ja sa na to chystám, lebo som si prečítala tie príznaky a mám ich všetky. No, čo ťa možno zaujme Boh mne zase pomohol zostať tu, a keby som ho nespoznala, tak som tu neni a nepíšem Ti teraz. A práve mi dodal zmysel života, ak by si chcela sa o tom porozprávať veľmi rada.
Páčilo sa mi ako Ivanka reagovala na Tvoj príspevok, je to ozaj tak, že Bohu môžeme povedať všetko a On nás nenechá tak, vypočuje si nás a pomôže nám. Musíš mu veriť.
No potrebuješ, aby Ti niekto ukázal, že sa o Teba opravdu zaujíma. Ja som dnes urobila prvý krok, môžme si pomôcť navzájom. Ako to tu aj robia mnohí ľudia. Ja som tu dnes prvý krát. A cítim sa lepšie, keď viem, že nie som sama kto musí bojovať s touto smutnou chorobou a že sa spolu o tom možme porozprávať.
Veľmi si cením tvoju úprimnosť a ja chcem byť rovnako úprimná k Tebe. Ja som našla zmysel života aj pravdu o Bohu, On k nám rozpráva skrze svoje Sväté Písmo - Bibliu.Tam sa dozvieš všetko o živote, ako ho žiť, aby si bola šťastnou. Ľahšie ti pomôže túto chorobu zvládať. Spolu s pravými priateľmi, nie s tými, o ktorých si myslíš a je to tak, že nie je dobrá.
Na záver jeden citát z Božieho Slova, to sú Ježišove slová:
,,Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký."-ev. Matúša 11:28-30
Teším sa, keď sa mi ozveš a budem mať novú kamarátku, je to teraz na Tebe, ak sa chceš viac o tom porozprávať. Ale píšem a opakujem, ak máš príznaky depresie, neváhaj ísť za lekárom a poradiť sa s ním. Ja ti odborne neviem pomôcť, môžem Ti však pomôcť tak, že sa môžme porozprávať touto formou.
Alebo, keby si mala otázky na nášho Stvoriteľa, mohla by som Ti ukázať odpoveď z Božieho Slova na mnohé otázky, ktoré ťa možno zaujímajú. A možno byť tvojou kamarátkou... :O) môj nick na pokeci eeevelineee, alebo meil mojakovaeva@centrum.sk

Autor: Lenka,
Dátum: 19.04.2010 - 14:44

pekny den prajem,precitala som si tu vase riadky a poviem vam,ze to je vsetko pravda,ja som tiez niecim podobnym presla,ale proste odislo to nejak,sice nie uplne,ale myslim ze je to v pohode,horsie je to s mojou sestrou mladšou,je vydata ma 2deti(4a12r.)ma depresie zistila som to podla toho co som tu precitala a ma take priznaky ake ste tu vy niektori uviedli,a naozaj mam o nu starosti,anazim sa byt s nou co najcastejsie aj s detmi,jej manzel pracuje na 4smeny,a aj medzi nimi je to na nic,pretoze on to vnima tak akosi inac,ja som tiez myslela ze prehana,ale po precitani tychto riadkov som zistila ako to je vlastne s nou,neviem ci by nemala navstivit psychologa,pretoze jej stavy su naozaj niekedy si myslim dost vazne,napr.rozpravame sa ona je uplne inde myslienkami,taka je aj v praci co znamena ze jej sefka si to vsimla,neviem ako by som jej pomohla uz,niekedy si myslim ze som uz vsetko vycerpala,vsetky moznosti pomoci jej,ale asi nie,poradte mi ako by som jej mohla pomôct,naozaj rozmyslam ze vyhladam pre nu psychologa,pretoze si o nu robim velke starosti,dakujem vam,pekny den prajem

Autor: mariana,
Dátum: 26.04.2010 - 22:03

Ahoj Lenka, ja bojujem s depresiou u svojej dcéry už druhý rok a skladám ti poklonu za tvoju všímavosť. Máš pravdu, strata záujmu, pozornosti, nezáujem o dianie a podobné môžu, ale nemusia byť príznakmi depresie. Dobré by bolo, keby sa ti dokázala zdôveriť, či nemá nejaké iné problémy. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Toľko sĺz čo som vyplakala za tie dva roky som nevyronila za celý život. Opíšem ti stav mojej dcéry, skús nájsť zhodu medzi nimi. Začlo sa to nevinne búšením srdca a zhoršením videnia. Potom prišlo radikálne zhoršenie študijných výsledkov napriek tomu, že je veľmi inteligentná a bystrá. Nasledovala séria vyšetrení od kardiológa po hormóny, zdravá ako buk. Začala byť apatická, náladová, agresívna na najbližších a vzápätí dokázala spať dva dni a dve noci. Začala som uvažovať nad psychikou a vyhľadala pomoc. Z odstupu času som zistila, že je to individuálne, či treba brať lieky. V jej prípade pokladali problémy so srdcom už za fyzický prejav choroby a predpísali dvojnásobné dávky antidepresív. Diagnózu iba odhadli. A potom prišlo všetko to trápenie, začala mať hroznú potrebu sa zabiť, nepreháňam. O ničom inom nehovorila iba o tom ako je tu zbytočná, o čom je život atď. Oznámila som zmenu správania psychiatričke, ale tá ma ubezpečila, že je to prechodný stav a do dvoch týždňov sa to upraví. No nestalo sa a moja dcéra sa naviac začala rezať žiletkou. Ani to však s ňou nepohlo, povedala, že ju mám strážiť a tak sme zmenili lekára. Prišlo k zmene liekov aj dávkovania, ale nepomáhalo nič. Dcéra prestávala všetkým veriť, postupne prišla o priateľov a dokonca sa jej zriekla aj psychologička, vraj to už nie je v jej moci. Do toho prišlo pár tragédií, pri ktorých stratila úplne zmysel života. Áno je to tak, že takéhoto človeka neteší slnko, kvety, dobrí ľudia okolo. To všetko môže mať a má. Ale nechce. Dcéra mometálne nechodí na terapiu, neberie lieky a bojuje s abstinenčnými príznakmi, lebo všetky tieto lieky sú veľmi návykové. Neverí lekárom a nechce už lieky, tvrdí, že keď ich brala cítila sa horšie a horšie. Prerušila štúdium, nie je schopná ísť ani do práce. Neviem, už nič dobré nečakám, zvykla som si na jej večný smútok a dorezané ruky a to je hrozný pohľad. Už by som lieky brala ako naozaj poslednú možnosť, ale až po vyskúšaní alternatív. Z rôznych zdrojov viem, že úspešne liečia psychické problémy tibetskí mnísi a po pár sedeniach, len je ťažké sa k nim dostať. Prosím ťa, pomôž sestre najskôr rozhovormi, je jedno či s tebou alebo psychológom, ale nie liekmi. CHÉMII DÁVAM NIE! Veľa šťastia.

Autor: Iva E-mail,
Dátum: 20.11.2009 - 22:13

Pomoc a opora blizkych... blizki by radi boli oporou, aj pomocou, keby chory mal zaujem spolupracovat.

Aj ked ochorenie je evidentne na 100% okolie, ani blizki nemozu urobit nic... vobec noic, len sa prizerat, ako sa im ich blizky meni pred ocami.

Je to koli vydrbanemu zakonu, ze chory clovek musi sam chciet vysetrit sa... /dostante cloveka s maniodepresivnou psychozou dobrovolne k lekarovi, ked si o sebe mysli, ze je superman a vsetko zvladne a svet je pre neho gombicka... navyse, ked je nauceny vzdy a stale pocuvat len sam seba a niekedy aj cudzich ludi, ktorych nepozna, a ktori mu opakuju, aky je len uzasny:-)) /-

Ten kto toto nariadenie pisal a vydal pravdepodobne tiez prechadzal niektorou z faz maniodepresivnej psychozy.

Autor: zuzana E-mail,
Dátum: 02.03.2009 - 12:01

Som,nezamestnaná a asi tak mesiac sa cítim byť neužitočná a zbytočná.Často plačem,zle spím a hoci mi nikto nič nevyčíta,dokonca mi pomáhajú.Veľa krát ma napádajú myšlienky,ked si neviete nájsť poriadnu prácu,načo som tu vôbec?Deti mám dospelé,jedna je v UK a druhá v Blave,takže som celý deň sama doma,manžel prichádza o 17tej hod z práce a mňa prepadá debka.

Autor: Monika,
Dátum: 07.02.2009 - 00:03

Depresiou trpím už dlhší čas. Ale teraz je to ešte horšie. Manžel mi ubližoval, teraz on sám odo mňa odišiel a odchádza na Slovensko. (My žijeme v zahraničí). Aj keď mi nie raz ublížil, stále sa s tym nedokážem vyrovnať, trápim sa, nie veľmi komunikujem s okolím, v práci je to len o rozmýšľaní a kladení si rôznych otázok, na ktoré neviem odpovede. Začala som užívať lieky na ukľudnenie. Neviem či to zvládnem.

Autor: Hanka,
Dátum: 16.04.2010 - 16:29

Monika,citala som tvoj bol.Bolo to sice v kratkosti,ale zaujali ma tie lieky.Aj ja mam depresie.Mam rodinne problemy s 2 chlapcami hoci maju 24 a 2O rok. V praci mi je lepsie ako doma a obcas si dam tabletku na upokojenie. Pomaha mi to.Isla by som aj k psychologovi,ale vsetko sa plati a zial na to nemam tak to zatial riesim obcasnou tabletkou.Aj ja som pomyslala na vselico hrozne. Aj na to keby som zomrela.Ani zit sa mi nechce.Mam priatelku ktorej o tom vravim aspon sa mi ulavi,ale sa hanbim, ze mam take nevdacne deti. Vpraci sa odreagujem .Skus na to nemysliet,alebo sa s niekym blizkym o tomn porozpravat.Drzim palce.

Autor: 1,
Dátum: 10.01.2009 - 22:50

11111

Autor: Jozef E-mail,
Dátum: 09.01.2009 - 23:23

Zdravím Vás,volám sa Jozef.Mám priateľku , ktorú velmi milujem bohužiaľ to má jeden problém trpí pravdepodobne depresiou.Neviem o akú fázu ide, ale každý deň je velmi unavená k večeru a bolieva ju hlava.Chcem jej pomocť a neviem ako...prosím pomôžte mi.

Autor: Jozef,
Dátum: 11.01.2009 - 20:25

ahoj som Jana mám tiež depresiu najprv som ju začala riešit alkoholom potom som šla na liečenie a teraz sa učím znovu zaradiť do normálneho života je to ťažké ale ak pojde tvoja priatelka k psychyatrovi velmi jej to pomože nie je to nijaká hanba chodí tem velmi vela mladych ludí.

Autor: Sasha,
Dátum: 06.07.2009 - 08:09

Ahoj, drzim Vam velmi palce, aby ste to spolocnymi silami zvladli...depresia nieje sranda...moj ex priatel trpi depresiou a zivot s nim nebola prechadzka ruzovou zahradou...napriek mojej velkej snahe mu pomoct sa nas vztah rozpadol...odohnal ma od seba, vraj chce byt sam...a to bolo pravdepodobne jeho najhorsie rozhodnutie...depresivn clovek nemoze byt sam...a hl.bez lasky...

Autor: Isar E-mail,
Dátum: 21.09.2008 - 00:31

Prečo vnímaš hrabanie sa za majetkom? Asi preto, že aj ty máš také chúťky, len sa ti teraz nedarí = to ti proti únave neprospeje, zmier sa so svojimi možnosťami a rieš svoj život tak, ako sa DÁ a nie, ako nevieš dobehnúť tých šťaslivejších. Aj v malych možnostiach, pri skromnosti, človek prežije šťastný život; predstav si seba na mieste Matky Terezy!
Potrebuješ pomoc v tom, že svoj organizmus zbavíš stresu a doplníš si vitamíny a minerály. Poobzeraj sa po nejakých výživových doplnkoch, aspon selén, horčík a draslík si doplň

Autor: ivana šerbulová E-mail,
Dátum: 19.09.2008 - 09:44

mám3deti,som na materskej a ešte k tomu nezamestnaná ,lebo mám deti.stále som unavená nič ma nebavý nechce sa mi nič najradšejby som len spala a nikdy už nevstala.od naj bližších počúvam aká som neschopná.robím si vodíčák a nepodarili sa mi testy tak mi bolo povedané,,že načo som sa dotoho hrnula ked na to nemám.najhoršie je to že táto choroba neni choroba tých ktorý ju majú ,ale napríčine je najbližšie okolie pretože to dáva ten spúštací povel liečit by sa mali preto všetci .v dnešnej dobe zmyzla podpora medzi partnermi a aj priatelmi ,každý sa len hrabe za majetkom a to krásne ,že treba žit teraz lebo zajtra tu nemusíme byt to sa zabudlo.

Autor: Julka,
Dátum: 21.09.2008 - 14:48

podľa toho čo píšete, ste depresívna, preto vás nič nebaví, vidíte šedo svet, ale tu by naozaj mohla pomôcť rada skúseného psychológa, ale nepodceňujte to, odniesli by si to vaše deti, ten názor hore si nevšímajte, je to ďalší výkrik do tmy,

Autor: Jana,
Dátum: 23.09.2008 - 06:44

ahoj, som takisto matka dvoch deti na materskej. 3 by som uz nezvladla - vazne.uz za toto si zasluzis velky obdiv. stavy, ake opisujes, poznam. mne sa vsak s nimi podarilo skoncovat, alebo ich aspon minimalizovat. Takto:
1. som v kontakte s ludmi, ktori ma chapu a hlavne, ktori mi chcu naozaj pomoct, nielen o tom rozpravaju,
2. obmedzila som stretnutia s tymi ostatnymi,
3. vymedzila som si cas len pre seba, staci hodinka za par dni, kedy deti strazi niekto iny- manzel, rodicia, kamaratka,alebo ked spia,
4. planovanie dna a rozdelenie povinnosti v rodine s manzelom a starsim dietatom - aj pre nich je lepsie, ked nemaju doma mrzutu maminu,
5. nepodcenuj sama seba, lebo okolie to automaticky bude robit tiez.
drzim palce, verim, ze to zvladnes, nepises, ake velke mas deti, mne velmi medzi materskymi pomohol navrat do prace na ciastocny uvazok


 
Meno *
E-mail

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.