REKLAMA

 

REKLAMA

 

 

 

Dojčenie

Dojčenie

Správna výživa, okrem krytia energetických potrieb, by mala pozitívne ovplyvňovať fungovanie jednotlivých systémov organizmu tak, aby sme boli pripravení a schopní prekonávať akútny i chronický stres a aby s predlžovaním života neklesala jeho kvalita. Vplyv výživy na vývoj kardiovaskulárnych chorôb, imunitný systém a pod., je nielen všeobecne známy, ale mnohými z nás aj akceptovaný s kontinuálnou snahou zdravo sa stravovať.

Žiaľ, túto racionálnu tendenciu často prerušujú prehrešky a slabosti (najmä prejedanie), ktoré sú vlastne skoro takmer všetkým. Z tohto aspektu je preto veľmi dôležité poznať a rešpektovať úsek života, v ktorom je otázka vhodnej výživy nielen vyriešená, ale v ktorom vzhľadom na vek, nie je možný vyber stravy a preto spôsob výživy výlučne určujú rodičia. Ide o detský vek a najmä o obdobie ihneď po narodení a v prvom roku života. Všeobecne, bez výhrad, sa pre toto obdobie pokladá za optimálnu a nenahraditeľnú prirodzená výživa materinským mliekom, a to z viacerých dôvodov, predovšetkým však z:

Nutričné dôvody

Novorodenec nie je zďaleka zrelým jedincom. Mnohé organy po narodení nielen rastú, ale súčasne prekonávajú zložitý vývoj svojej funkcie, aby až v priebehu detstva dosiahli funkčné parametre dospelých. Predovšetkým v priebehu prvého roku života prudko pokračuje vývoj organizmu – dieťa do roka strojnásobí svoju hmotnosť, vyrastie o 50% a formuje svoje budúce schopnosti: napr. obranyschopnosť, protinádorovy dozor, cesty látkovej výmeny a pod., ktoré ovplyvnia celý jeho ďalší život. Na zabezpečenie tohto prudkého rastu a vývoja musí dieťa, v porovnaní s dospelými, prijať 3 – 4 razy väčšie množstvo nutričnej „nálože“ a pritom sú jeho orgány, ktoré predovšetkým zabezpečujú metabolizmus - pečeň, obličky, endokrinné systémy, stále ešte nezrelé. Výživa materinským mliekom bola do začiatku 20. storočia otázkou života a smrti dojčiat. Prežitie, pri nemožnosti dojčenia, bolo výnimočné. V majetných rodinách si v takýchto prípadoch najímali dojky, dojčiace cudzie dieťa, aby dieťa mohlo prežiť.

Umelá výživa kravským mliekom sa v priebehu 20. storočia postupne rozvíjala na základe nových poznatkov v oblastiach fyziológie výživy a technológií spracovateľského priemyslu do tej miery, že v jeho druhej polovici (50. – 80. roky) vytlačila prirodzenú výživu vo väčšine vyspelých štátov na druhé miesto. Zaviedol sa systém umelej výživy dojčiat, ktorý bol často nesprávne chápaný aj samotnými detskými lekármi, výrazne ovplyvnil ich odporúčania v poradniach pre matky a prispeli k „strate schopnosti matiek dojčiť“. A tak miesto toho, aby sa umelá výživa stala len alternatívou pre deti, ktorým z objektívnych príčin nemožno zabezpečiť materinské miesto, došlo k nečakanému odklonu od dojčenia.

Tento nepriaznivý trend vrcholil v 60. – 70. rokoch minulého storočia, kedy napríklad u nás bolo v 3. mesiaci života dojčených len 23 % deti. Samozrejme, že príčiny tejto „populačnej hypogalakcie,“ sú komplexne: medicínske aktivity bagatelizujúce predpôrodnú laktačnú prípravu, „demokratizácia“ voľby výživy matkou, oddelením novorodenca od matky ihneď po narodení, prísnym dodržiavaním termínov dojčenia, snahou o kontrolu vypitého množstva mlieka, včasným zavadzaním prikrmovania a nemliečnych prípravkov do výživy.

Rozpoznanie významu materinského mlieka vo výžive deti viedlo k renesancii dojčenia, ktorého nositeľmi sa stala Svetová zdravotnícka organizácia a zdravotníci, ktorí ošetrujú novorodencov a dojčatá na všetkých úsekoch starostlivosti o nich. Všetky doterajšie výskumy dokázali, že pre toto najzraniteľnejšie obdobie života, bez pochybnosti, je materinské mlieko optimálny spôsob výživy najmä pre jeho unikátne zloženie, pretože dokonale zabezpečuje adaptáciu novorodenca na nezávislý život po narodení.

Kolostrum

V prvých hodinách po pôrode sa tvorí tzv. kolostrum – husté, smotanovo žltkasté mlieko, ktoré je dobre prispôsobené potrebám novorodenca bezprostredne po narodení. Vo vysokých koncentráciách obsahuje ochranne latky: protilátky (imunoglobulíny) a imunitné bunky (lymfocyty), ktoré tvoria základ ochrany novorodenca proti infekcii pri jeho prvom kontakte so svetom osídlenom množstvom mikróbov. Okrem toho kolostrum obsahuje viacej bielkovín, vitamíny rozpustne v tukoch (A, D, K), zinok, menej tuku a laktózy, pri porovnaní so zrelým materinským mliekom. Toto zloženie rešpektuje nižšiu schopnosť obličiek novorodenca vylúčiť nálož tekutiny, nižšiu tvorbu enzýmu laktázy sliznicou čreva (je nevyhnutná pre trávenie laktózy), pričom vitamín A a E chránia novorodenca pred oxidačným stresom a vitamín K (faktor potrebný pre zrážanie krvi) znižuje riziko krvácania. Kolostrum sa postupne od 40. hodiny po pôrode až do 14 dni postupne mení na zrelé materinské mlieko.

Zrelé materinské mlieko obsahuje stovky zložiek, ktorých pomer sa v priebehu dojčenia individuálne mení. V minulosti sa materinské mlieko delilo na včasné a neskoré, keďže sa zistilo, že sa jeho zloženie v priebehu dojčenia mení. Toto delenie však nevystihuje individuálnosť a variabilitu zmien, ktorá kolíše podľa požiadaviek dojčaťa a preto sa od neho upúšťa. Mechanizmus tejto regulácie zmien v zložení materinského mlieka nie je ešte jasný a je predmetom ďalších štúdií. Všetky zložky materinského mlieka sa tak výrazne kvantitatívne a kvalitatívne odlišujú od kravského mlieka, že ani v budúcnosti ho nebude možne optimálne nahradiť umelou výživou. Uvedieme tie najpodstatnejšie zmeny v zložení bielkovín, tukov, cukrov, vitamínov a minerálnych látok.

Bielkoviny

Materinské mlieko obsahuje najnižšiu koncentráciu bielkovín spomedzi všetkých živočíšnych druhov, čo ale úplne stačí kryť potreby dieťaťa na bielkoviny. Táto nízka potreba je daná optimálnym kvalitatívnym zložením bielkovín materinského mlieka, z ktorého vyplýva jeho výborná využiteľnosť. Na rozdiel od kravského mlieka, ktorého hlavnou bielkovinou je kazeín, v materinskom mlieku je to laktoglobulín, ktorý v kravskom mlieku úplne chýba. Kazeín je pre novorodenca a dojča ťažko stráviteľný, zatiaľ čo bielkoviny materinského mlieka laktoglobulín a laktoferín sú dobre stráviteľné a majú vhodnejšie zložiek aminokyselín pre rastúci organizmus dieťaťa.

Okrem toho materinské mlieko obsahuje vysoké koncentrácie aj voľných aminokyselín, ktoré sú tak ľahko dostupné pre tvorbu vlastných bielkovín. Napríklad vysoká koncentrácia taurínu priaznivo ovplyvňuje zrenie mozgu.

Tuky

Koncentrácia tuku v materinskom mlieku je jeho najvariabilnejšou zložkou (40 – 45 g/L). Dojča dostáva materinským mliekom asi 35 – 50% dennej energetickej dodávky vo forme tukov. Obsahuje však významné polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj mozgu.

Kravské mlieko, a čiastočne humanizované formuly kravského mlieka, ich zatiaľ neobsahujú. Medzi nimi dominuje kyselina linolová a arachidonová – dôležitá napr. pre dozrievanie buniek sliznice čreva a imunitu.

Cukry

Hlavným cukrom materinského mlieka je laktóza, ďalej obsahuje galaktózu a oligosacharady. Galaktóza je dôležitá pre tvorbu štruktúr mozgu a podporuje v čreve rast Lactobacillus bifidus, ktorý v ňom vytvára kyslé prostredie, brániace rastu škodlivých baktérii (rad koliformných baktérií). Oligosacharidy hrajú úlohu falošných receptorov a tak bránia prichyteniu celého radu baktérií, kvasiniek a vírusov na črevnú sliznicu.

Vitamíny

Koncentrácie vitamínov v materinskom mlieku zvyčajne spĺňajú potreby dojčených deti i keď ich koncentrácie kolíšu podľa stravovania matky. Dôležité sú vyššie koncentrácie vitamínu K v kolostre v prevencii krvacania, napriek tomu sa odporúča jeho preventívne podanie v indikovaných prípadoch. Obsah vitamínu D je v ženskom mlieku nízky a preto sa odporúča jeho podávanie dojčeným deťom rovnako, ako aj deťom nedojčeným. Keďže primárnym organom získavania vitamínu D je koža ožiarená slnečným svetlom, odporúča sa miesto podávania vitamínu D cez ústa, slnenie (10 minútová expozícia celého tela, alebo 30 minútová expozícia na odkryte ruky a tvar) ako prevencia nedostatku vitamínu D. Vyhneme sa tak možnosti predávkovania vitamínu D a jeho toxickým účinkom.

Imunologické dôvody

Ochranný vplyv materinského mlieka pred infekciami je známy mnoho rokov, avšak až ostaných 25 rokov sa prinieslo rad poznatkov o tom, že prsná žľaza je orgánom imunity. Kolostrum obsahuje veľa leukocytov, z nich 80 – 90% tzv. monocytových makrofágov, ktoré fagocytujú („požierajú“) baktérie a kvasinky. Asi 10% bunkových elementov kolostra tvoria lymfocyty B, ktoré prevažne tvoria tzv. sekrečný imunoglobulín A, ktorý je základným faktorom ochrany čreva pred vírusmi a baktériami. Medzi ďalšie ochranné faktory dojčenia patri aj tvz. bifidus faktor – komplexne pôsobenie jednotlivých zložiek materinského mlieka v čreve, podporujúce rast Lactobacillus bifidus.

Psychosociálne dôvody

Presne kontrolované prospektívne štúdie zistili, že včasný, intímny kontakt novorodenca s matkou (v prvých 2 hodinách po narodení) pozitívne ovplyvňuje materinské správanie, ktoré pretrváva týždne a pravdepodobne po celý život. Priloženie dieťaťa k prsníku, v prvých chvíľach po narodení, optimalizuje rozvoj tvorby mlieka a zabezpečí osídlenie rovnakými baktériami, ako má matka a ochranu spomínaným kolostrom. Podpora dojčenia, presvedčenie matky o schopnosti dojčiť, je úlohou výchovy, prenatálnej výchovy a trvalej aktivity zdravotníckych pracovníkov. Väzby medzi matkou a dieťaťom, ktoré dojčenie generuje pozitívne, ovplyvňujú aj jeho postoje v ďalšom živote, sociálne cítenie, schopnosť empatie (vcítenia sa) a pod. Je mimoriadne dôležité, aby sa tento vývoj ďalej podporoval prítomnosťou matky aspoň do 3. roku života dieťaťa. Len tak sa vytvoria podmienky pre jeho optimálny vývoj a úspešné začlenenie do spoločnosti. V tomto snažení má nezastupiteľne miesto pediatria, vedný odbor medicíny, ktorý sa uvedenými problémami detského veku zaoberá a ktorého nositelia – detskí lekári a detské sestry aplikujú pri starostlivosti a matku a dieťa.

Autor článku: Prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc., časopis Bedeker zdravia
Dátum vydania: 13.01.2013

Vytlačiť (zobrazí verziu optimalizovanú pre tlač) Vytlačiť článokdiskusia (0)

Najnovšie články

DISKUSIA 

Na tento článok ešte nebola napísaná reakcia.

Reagovať na článok
 
Meno *
E-mail

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.