Výživa v starobe

Výživa v starobe

Význam výživy pre zdravie je známy od nepamäti. Už v 5. st. p. n. l. otec lekárstva Hippokrates vyhlásil: „Tvoja strava nech je tvojím liekom.“ Určite nepredpokladal, že jeho vyhlásenie bude mať plnú platnosť aj na začiatku tretieho tisícročia.

Nesprávnym životným štýlom je spôsobených až 60 percent ochorení v dospelosti, ktorého korene ale môžu siahať až do detstva. Často sa stáva, že dospelým sa oči otvoria až neskôr – pri prepuknutí ochorenia alebo po ohlásení sa jeho komplikácií. Platí jednoznačné pravidlo – čím skôr začneme so správnou výživou, tým je väčší predpoklad na dlhodobý úspech v podobe plného zdravia. Taktiež platí, že vždy je čas začať a nikdy nie je neskoro.

Skladba prijímanej potravy priamo ovplyvňuje psychické funkcie, vznik obezity, metabolických ochorení, rozvoj ochorení srdcovo-cievneho systému, imunitného systému a nádorových ochorení. Správna výživa je taká, ktorá zohľadňuje potrebu pre jednotlivé vekové kategórie. Svoje pravidlá má aj u starších ľudí alebo v starobe. Musí zohľadniť:

  1. energetickú potrebu
  2. fyziologické zmeny
  3. sprievodné ochorenia
  4. užívané lieky
  5. potrebu bielkovín, vitamínov, minerálov, stopových prvkov
  6. potrebu tekutín 

Energetická potreba

Počas starnutia klesá potreba energie o 2 – 3 percentá za každé desaťročie. Príčinou je pokles telesnej aktivity a zmena pomeru svalového a tukového tkaniva, v neprospech svalov. Preto je dôležité postupne uberať z množstva prijímanej stravy. Neakceptovanie tejto skutočnosti vedie k postupnému vzostupu hmotnosti. Celková denná dávka energie je asi 25 – 30 kcal/kg, čo je 105 – 126 kJ na kilogram hmotnosti. Absolútny denný príjem má byť 7 500 – 8 500 kJ, nie viac ako 9 000 kJ!

Fyziologické zmeny

Proces starnutia a staroby je ovplyvnený mnohými fyziologickými zmenami, ktoré vplývajú na chuť k jedlu, výber potravy a na skladbu potravy:

  • k zníženiu záujmu o jedlo vedie postupný zánik chuťových pohárikov, zníženie tvorby slín, zhoršenie čuchových vlastností a zraku
  • strata chrupu, zle sediace zubné náhrady vedú k uprednostňovaniu hlavne mäkkých jedál, kašovitej potravy, čo je obyčajne sprevádzané nedostatkom vitamínov a minerálnych látok pre vynechávanie ovocia a zeleniny zo stravy
  • zhoršený metabolizmus železa, vápnika, zinku a/alebo bielkovín je spôsobený aj znížením vylučovania žalúdočnej kyseliny, žlče a enzýmov tenkého čreva
  • dehydratácia je vyvolaná kombináciou nedostatku príjmu potravy spolu so zhoršenou koncentračnou schopnosťou obličiek

Sprievodné ochorenia

S pribúdajúcim vekom sa obyčajne množia aj zistené ochorenia. Najčastejšie sa vyskytujú srdcovocievne ochorenia, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu, kĺbové a nádorové ochorenia. Pri postihnutí kardiovaskulárneho aparátu je najčastejšou požiadavkou obmedzenie príjmu kuchynskej soli, maximálne na 7,5 g denne. Mnohé jedlá sa hlavne pre bývalých konzumentov soli stávajú nevýrazné, až nezaujímavé. Tu je dôležitá dômyselnosť pri príprave jedál – hlavne používanie iných korenín alebo špeciálnej soli so zníženým obsahom sodíka. Dôležitý je aj správny výber minerálnych vôd, vhodnejšie sú tie, ktoré majú menší obsah sodíka.

Pri zistení zvýšenej hladiny tukov (hyperlipopriteinémii), kôrnatenia ciev (ateroskleróze), ale aj ako prevencia, je dôležité redukovať množstvo tuku v potrave. Stravovacie zvyklosti však bývajú veľmi hlboko zakorenené a tak obmedziť príjem tuku, ktorý je v niektorých skupinách asi o 60 – 90 percent vyšší oproti odporúčanému, môže spôsobiť dezorientáciu pri výbere jedál. Obmedzenie mletých mäsových výrobkov, paštét, jaterníc či klobás je samozrejmosťou. Dôležité je venovať pozornosť aj mliečnym výrobkom, uprednostňovať tie so zníženým obsahom tukov. Príjem vajíčok by mal byť redukovaný na 2 – 3 týždenne.

Vekom pribúda aj porucha metabolizmu cukrov. Potvrdená cukrovka – diabetes mellitus alebo jej predstupeň (prediabetes) sú príčinou sledovania príjmu jednoduchých ale aj zložených cukrov. Pri nádorových ochoreniach obyčajne rastie potreba prijatej energie, strava má byť pestrá a bohatá.

Užívané lieky

Pribúdanie počtu užívaných liekov často ovplyvňuje aj denný režim. Polypragmázia, pri liečení viacerých diagnóz naraz väčším počtom liekov, si vynucuje aj úpravu stravovacieho režimu a výberu jedál. Dôležité je počúvať rady lekára a sestier a informácie potvrdiť aj na príbalových letákoch liekov.

Potreba bielkovín, vitamínov, minerálov a stopových prvkov

Vo vyššom veku obyčajne stúpa potreba bielkovín. Príčinou je fyziologická strata svalovej hmoty, zníženie bielkovinových zásob organizmu, sprievodné ochorenia. Denný príjem by nemal byť nižší ako 0,8 g bielkovín na kilogram hmotnosti, v indikovaných prípadoch 1 g/kg. Takéto množstvo (teda asi 70 – 90 g za deň) je zabezpečené pri konzumácii šálky mlieka, 50 g syra a porcie mäsa. Bielkoviny živočíšneho pôvodu možno veľmi ľahko a z dietologického hľadiska aj žiaduco kombinovať alebo nahradiť bielkovinami rastlinného pôvodu – predovšetkým strukovinami vo všetkých podobách (hrach, šošovica, fazuľa, bôb). Príjem bielkovín môže byť ale korigovaný, znížený pri obličkových ochoreniach.

V  staršom veku síce klesá energetická potreba stravy, potreba minerálov, vitamínov a stopových prvkov je však zachovaná, alebo dokonca zvýšená, podobne, ako je tomu v detskom veku. Dôležité je sledovať príjem vápnika ako prevenciu vzniku a rozvoja osteoporózy. Denný prívod by mal byť 1200 mg, čo je zabezpečené pri dennej konzumácii šálky mlieka a porcie syrov. Horčík je u nás obyčajne vo všetkých vekových kategóriách znížený. Súvisí to s jeho obsahom v pôde. Denný príjem by mal byť 400 mg, hlavne u ľudí s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, psychickými problémami. Znížená hladina železa v krvi obyčajne súvisí so znížením konzumácie mäsa, hlavne červeného. Príjem vitamínov je u starých ľudí dôležité cielene sledovať. Spravidla býva, v dôsledku zníženej konzumácie ovocia a zeleniny, nedostatočný. Adekvátna príprava krájaním, strúhaním, prípadne až mixovaním napomáha predchádzaniu infekčných a nádorových ochorení, aterosklerózy.

Potreba tekutín

Denne by mal starý človek vypiť 1,5 – 1,8 l tekutín. Príjem je často riadený pocitom smädu a ten je v tomto prípade nedostatočným ukazovateľom. Pravidelné podávanie a cielené ponúkanie vedie k prevencii dehydratácie, poruchám činnosti obličiek a k predchádzaniu zápche.

Okrem fyziologických zmien a sprievodných ochorení je stav výživy ovplyvnený aj mnohými sociálnymi faktormi, hlavne pocitom osamelosti, niekedy až bezvýchodiskovosti, ktoré sa zvýrazňujú pri zníženom záujme rodiny. Obmedzená hybnosť pri svalových alebo kĺbových ochoreniach spôsobuje problémy s nakupovaním a s prípravou jedla. Na skladbe stravy sa nemalou mierou podieľajú aj ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú nákup dostatočného množstva ovocia a zeleniny, kvalitného mäsa a mliečnych výrobkov.

Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia
Dátum vydania: 02.03.2011

Vytlačiť (zobrazí verziu optimalizovanú pre tlač) Vytlačiť článokdiskusia (0)

Najnovšie články

DISKUSIA 

Na tento článok ešte nebola napísaná reakcia.

 
Meno *
E-mail

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.