REKLAMA

 

REKLAMA

 

ZDIEĽAŤ TÚTO STRÁNKU NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

 

Hladám kvalitnú manželskú poradňu

« naspäť na zoznam tém
Autor: Zuzana T.
Dátum: 01.02.2007 - 14:42

Máte skúsenosti alebo poznáte kvalitnú a skutočne dobrú manželskú poradňu? Ďakujem Zuzana T.

Reagovať na úvodný príspevok

najstaršie hore najnovšie hore

STRÁNKOVANIE
začiatok | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

Autor: Katka E-mail
Dátum: 02.04.2014 - 16:52

Prosím poraďte manželskú a naozaj dobrú poradňu v Trenčíne. Ďakujem

Autor: Jasonpa E-mail
Dátum: 27.02.2014 - 19:42

Awesome forum, how do i send pm?

Autor: Lily
Dátum: 04.04.2013 - 11:07

Ahojte, potrebovala by som poradiť. Som 14 rokov vydatá a mám dve deti. S manželom sme sa v poslednej dobe odcudzili. Posledné 1 / 2 roka som mnou nespáva, svoje potreby si uspokojuje na porno stránkach. Nepomáhal rozhovor, hádky, krik ani plač. Podľa neho som neschopná a za nič nestojím. Je pravda že hádky vyvolám ja, ale sú zapríčinené touto situáciou. Jeho odpoveďou je že tam chodí každý chlap a bude aj on, nech sa s tým zmierim. poraďte mi čo mám robiť. Prestávam k nemu cítiť rešpekt a úctu.

Autor: Jana
Dátum: 11.11.2013 - 07:42

Ahoj Lily, poznám ten príbeh, prešla som si podobným a okrem návštevy manželskej poradne u psychológa Mgr. Záskalana v Banskej Bystrici kde som o tom v pokoji mohla hovoriť mi pomohlo aj jeho doporučenie pozrieť si film, ktorý sa volal Fireproof - v preklade Ohňuvzdorní. Existuje k tomu aj kniha, veľa sme o tom spolu na terapii diskutovali a musím povedať, že vzťah s manželom sa odvtedy postupne zlepšuje. Jedna z mnohých vecí, ktoré som si uvedomila bolo, že rešpekt a uznanie je to, čo mnohí muži dneška potrebujú. To čo sa Ti stalo nie je katastrofa, je to výzva ktorej sa treba postaviť čelom a zabojovať - máš o čo. Držím palce.

Autor: jana sevcikova
Dátum: 30.01.2013 - 18:59

Prosim vas viete mi poradit dobru predmanzelsku poradnu v trencine... surne ! dakujem

Autor: babina
Dátum: 29.01.2013 - 11:49

Arabela a Olívia - čo robiť po 38. rokoch manželstva, ak si už nemáme čo povedať, o čom sa porozprávať, lebo jeho moje reči nezaujímajú, a mám sa starať o seba. Zaujíma ho asi iba "sex", ale ho asi má málo ale všetku vinu hádže iba na mňa, lebo on si veľmi ťažko priznáva alebo vobec svoj podiel viny na manželskej kríze.
Viete, nikdy som sa s niečím podobným nikomu nikdy v živote nezverila ale asi som to mala urobiť už dávno. On vraj žiadnu poradňu nepotrebuje a nech sa každý stará o seba. A tak je koniec debaty. Dobre, nie?

Autor: viera E-mail
Dátum: 09.12.2012 - 22:11

Nechodím na túto stránku často, ale predsa. Ak toto prečíta pani Rebeka, príbeh ktorej ma veľmi zaujal, nech tu napíše pre mňa odkaz, príp. uvedie svoj mail. Ďakujem

Autor: Dada
Dátum: 31.01.2013 - 07:10

Ja som to tiež zažila po 25r. manželstva. Našťastie moj ex si potom našiel mladšiu ženu a bol rozvod. Ani som netušila, ze mi môže byť lepšie bez neho-egoista. Teraz mám priateľa, ktorý je pravý opak. Mám sa neskutočne fajn.

Autor: rebeka pre Vieru
Dátum: 24.02.2013 - 09:17

Posielam Vám svoj mail:rebeca4321@gmail.com

Autor: daniela
Dátum: 15.12.2013 - 12:50

Určite vás nepotešim ale ja som tieš takej situacii a sama potrebujem pomoc. Pomožte aj mne

Autor: zrela
Dátum: 08.10.2012 - 22:51

Milé pisateľky. Čítam vaše príspevky a každom z nich je niečo z môjho životného príbehu. Som vydatá 34 rokov, veľa som toho už s manželom prežila. Už 5 rokov riešime manželskú krízu a stále nie je vyriešená. Chodili sme k odborníkom, nikto nám nepomohol. Žijeme ako priatelia s tým, že sa niekedy hádame a vyšetrujeme jeden druhého, kto kde bol, s kým, či ten druhý niekoho má... Deti sú už z domu preč, máme viac času a namiesto toho, aby sme sa venovali jeden druhému, robíme si naprieky. Keď sme boli mladí, tiež to nebolo ružové, ale boli iné starosti. Teraz nemám istotu vo svojom manželovi a myslím, že v tomto veku je pravdepodobnosť rozvodu vyššia, ako v mladosti. Preto ľutujem, že som sa nerozviedla uprostred života, niekedy okolo štyridsiatky a dnes by som možno bola šťastná v druhom manželstve. Lebo len málo párov prežije jedno šťastné manželstvo. Muž si skôr nájde ženu aj vo vyššom veku. Ale koho si nájde žena pred šesťdesiatkou? Takže teraz sa rozvádzať nemá zmysel hlavne pre mňa. Keby som mohla vrátiť život späť, tak by som to urobila. Ak to nemôžete v tomto manželstve vydržať z nejakého dôvodu, netrpte, čo najskôr z neho odíďte, kým ste ešte mladé a krásne. Najdete si iných partnerov a budete šťastné. Lebo nie každý s každým dokáže žiť. Ale ten, s ktorým to dokážete niekde je, len ho hľadajte. Veľa šťastia vám prajem.

Autor: babina
Dátum: 29.01.2013 - 11:29

Asi som reagovala na nesprávny článok. Tento moj by mal byť pre zn. Zrela
Ďakujem

Autor: Daniela E-mail
Dátum: 08.10.2012 - 13:18

Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť o radu. S manželom sme už 8 rokov. Každy rok ked sme mali krízu, tak sme riešili problem aka by som mala byť, lebo jeho rodina nebola so mnou spokojna. Vždy stal na strane jeho rodiny a nie na mojej. Skoro nikdy sme spolu nikam nechodili. On išiel bud na oslavu s kolegmi alebo na rybačku s bratrancami a ja som ostavala stale doma s detmi. Čo sa týka deti, fotil sa s nimi iba on a ma na fotke nechcel. Teraz mam pocit že niekoho ma lebo zase vravi že som na vine všetkemu ja. Už sme sa bavili aj o rozvode ale on chce aby sme žili volny vzťah v manželstve aby mohol byť s detmi. Mam pocit že ma priatelku. Ja ale som radšej za rozvod a nech si každy žijeme svoj život. Na manželsku poradnu nechce isť lebo to vraj nezmeni jeho nazor voči mne. Vždy sme sa hadavali kvoli jeho mame. Už k nemu nič necitim a neviem či niekedy aj budem. Nikam som nechodila a aj tak som nebola dobra manželka. Prosim poradte čo spraviť. Dakujem.

Autor: R
Dátum: 10.10.2012 - 00:00

Daniela,
ak vas manzel nechce ist do poradne, navstivte ju sama a hladajte a skumajte, co potrebujete vy.
Nikoho sa neda donutit riesit krizu a hladat uctu a lasku k partnerovi-partnerke. Na otazku volneho vztahu v manzelstve si odpovedzte sama-je to to co naozaj chcete? a kolko rokov vas takyto vztah bude uspokojovat? je to vhodne podla vas pre deti ako vzor spoluzitia?
Ostatne detaily na skumanie potrebuju cas, doprajte si ho sama, alebo s odbornikom.
rita svihranova >link<

Autor: babina
Dátum: 29.01.2013 - 10:25

Nedá mi nereagovať na tento Váš príspevok, pretože to prežívam tentokrát aj ja. Sme spolu už 38 rokov a tá kríza začala pravdepodobne už pred 10 rokmi, keď som zistila manželovu neveru. Ale sme to asi kvoli deťom nejako urovnali, začal sa správať normálne, pretože sľúbil, že to bol len taký úlet a že sa to vraj už nikdy nestane. Ale akosi v kútiku som tomu stále nemohla uveriť, lebo to asi všetko bolo len také "akosi odložené ", kým sa to nezačalo drať na povrch postupne a pomaly znova. Viete, v mojom veku a po roznych zdravotných problémoch človek akosi zabudne na to vraj veľmi doležité vo vzťahu dvoch ľudí a to je "sexuálna stránka života". To je ten problém, ktorý riešia chlapi aj v pokročilom veku. Potrebujú lásku, nehu, pohladenie. Oni. Ale čo žena, ktorá to tiež nemá, ale problém je len u nej. Napíšte, ako ste sa s tým vysporiadali a ako sa to skončilo u Vás.
Budem čakať, nakoľko sme si asi vekovo podobné. Ďakujem

Autor: ali
Dátum: 26.04.2012 - 23:44

Mam 38r. som 4 r. vydata, chodili sme spolu 2 r. , mame 2 r. dieta. Po porode sa manzel zmenil, v mobile som mu nasla SMS od kolegyne, vraj jej chyba o 00. 30 hod. Bola som z toho zhrozena. Chodil na tyzdnovky, ale mal uz dohodnutu pracu v nasom meste, kde mal nastupit o mesiac. Moja dovera bola nalomena vraj nic nebolo a ona sa vnucuje. Tri mesiace na to som mala vazny uraz a pol roka sa o mna a dieta starala zvacsa mama. Manzel byval v praci. Myslela som, ze to postupne dame do poriadku, ale on je stale v praci a ked nie tam tak nieco vybavuje, rokuje riesi. S rodinou netravi ziadny cas ani cez vikend. Zoberie sa pracovat k mame, lebo nema doma klud. Nepomaha ani v domacnosti ani s dietatom si nerozumie, nechce k nemu ani ist. Viem, ze zaraba, ked som na MD. Manzelsky zivot som si ale takto nepredstavovala. Kazdy den ma program, ani nepovie kedy pride. Chodi domov o 22.00, malokedy skor. Prakticky sa ani nevidime. Nechce to riesit jemu to vyhovuje. Poradte mi prosim.

Autor: R
Dátum: 27.04.2012 - 06:50

Ali, ak vas vztah manzel nechce riesit, postavte ho aj seba pred otazku, ako dlho si viete predstavit este takyto spolocny zivot-5, 10 rokov, alebo viac? Pokuste sa navstivit poradnu pre pary, manzelov a ak nebude ochotny partner spolupracovat, bude dobre ak budete hladat riesenie pre seba a dieta. Rita Svihranova, >link<

Autor: slavkak
Dátum: 17.09.2012 - 11:55

Dobry den, chcem Vas poprosit o radu, pretoze zacinam byt zufala. Som vydata 6 rokov a mame 4-rocneho syna, ktory min. rok nasupil do skolky. Po MD som nasupila do prace, z ktorej som musela odist kvoli synovym zdravot. problemom, a od 03 / 2012 som nezamestnana. Moje manzelstvo je hrozne, neustale sa s manzelom hadame a v zasade sa vsetko riesi hlasnym presadzovanim si svojho nazoru. Manzel mi uz viackrat vyhodil na oci, ze si nehladam pracu, ale byvame v meste na vychode SR a s pracou je to tu hrozne. Myslim si, ze nase nezhody a vzajomne hrozne spravanie sa prenasa aj na nasho syna. Ibaze moj manzel ma nepocuva a nechce si priznat, ze nase manzelstvo je v hroznom stave a odraza sa to aj na synovom spravani. Syn je velmi aktivne dieta, neposedi chvilu na jednom mieste, nedokaze sa pohrat dlhsie s nejakou hrou, hrackou. Neustale nam uteka, kdekolvek a kedykolvek ako si prave zmysli. Najnovsie je velmi agresivny na deti. Ak mu niekto nechce dat hracku alebo neurobi nieco tak, ako to chce on, udrie ho s tym, co ma najblizsie po ruke alebo rukou - pastou. Dnes rano, ked som ho priviezla do skolky, sa nanho vykrical otecko chlapceka, ktoremu vraj v piatok hodil kamen do hlavy... neviem, kde bola ucitelka... Prosim Vas, uz nevladzem. Moje dieta urcite nie je zle, iba mi treba pomoct ukazat cestu, ako nanho... prosim Vas, co mam robit? Dakujem vopred. s.

Autor: R
Dátum: 17.09.2012 - 16:03

Slavkak
navstivte poradnu v mieste bydliska, rieste to cim skor - a aj vas vztah s manzelom, nakolko dieta casto odzera agresivne a nevhodne spravanie od dospelych. Pokuste sa hladat riesenie aj vo vasom vztahu, ak dieta pocituje nedostatok bezpecia v rodine, moze spravanie vasho syna byt aj dosledkom rodinnej atmosfery. Porozpravajte sa spolu s manzelom aj s ucitelkami MS a rieste to komplexne, vztah vas dvoch a spravanie dietata a zaroven usmernovanie spravnia ucitelkami MS.
Okrem toho hladajte v sebe aj za pomoci odbornikov svoju rodicovsku autoritu a hranice voci synovi, , na ktorych sa s manzelom dohodnite
r.s. >link<

Autor: slavkak
Dátum: 17.09.2012 - 16:19

Dakujem velmi pekne za usmernenie a odborny nazor. prajem pekn dem. s.

Autor: R
Dátum: 17.09.2012 - 16:43

Slavkak,
porozpravajte sa smanzelom o vasich prioritach-co je podla vas najdolezitejsie riesit a pokuste s nepodcenit tuto situaciu nakolko problemy mozu so synom zbytocne narastat. Do poradne by ste mali zajst najsor vy dvaja aj
hladat riesenie vo vztahu aj pri spolcnej vychove syna. Dohoda o hraniciach a vychovnych metodach je niekedy dlhodoby proces, ale vysledok stoji za to, aj ked doslednost a dohoda su pomienkou. Rivalita v nazoroch nie je to spravne risenie. Mozno je dolezite ucit sa vzajomne pocuvat, co kto preziva vo vasom vztahu.
r. s

Autor: Tereza
Dátum: 29.01.2012 - 20:53

Dobry den, poprosila by som vas o radu. S priatelom sme sa po 10 rokoch rozisli. Mame spolu 3 rocnu dcerku. Vieme spolu slusne komunikovat, nekricime po sebe. Stale sa mame radi, ale zaroven si uvedomujeme, ze spolu nevieme existovat ako par. Uz aj predtym sme sa rozsili, ale nakoniec sme zasa skoncili spolu. Viem, ze nas vztah nema zmysel, je to ako kolotoc, z ktoreho tazko vystupit. Uvedomujeme si to obaja. Nedavno sme spolu kupili byt, v ktorom byvame. Priatel navrhol, nech nadalej spolu byvame, ale bez narokov na toho druheho, v podstate ako "spolubyvajuci" co budu spolocne vychovavat dceru. Co si o tom myslite? Aky to bude mat vplyv na dcerku? Nebude to akesi klamstvo, ze vytvarame dojem fungujuceho vztahu a pritom to tak nie je? Je potrebne si to s dcerkou vyjasnit, chape uz 3 rocne dieta takuto situaciu? Dakujem za kazdu radu. Tereza

Autor: katka E-mail
Dátum: 22.01.2012 - 11:41

Dobry den, som vydata este len rok a pol, no s manzelom sme spolu chodili rokov, takze sme sa celkom dobre spoznali. Pocas nasho chodenia mu za nestastnych okolnosti zomrel otec, ktory mal velmi tvrde vychovne metody, bol dobry clovek, no aby sme sa chapali, zazili velmi malo lasky v rodine, nemali ziadne zvyky a tradicie poznali len tvrdu pracu a ziadne radosti ako ist na dovolenku, ci len tak na zmrzlinu. No ony ho mali velmi rady a jeho smrt nas este viacej zblizila, bola som pre neho oporou v tazkych chvilkach a mali sme pevny a uprimny vztah. Po svadbe sme sa prestahovali zatial k svokre, staviame si vlastny dom, no este nie sme v stadiu byvania a tak sa spolu snazime dobre vychadzat. Svokra je sice dobra zena, ktora nam pomaha v domacnosti, no velakrat je depresivna nema chut do zivota, no hocikako som sa jej snazila pomoct, bolo to horsie. V lete nam nestastnou nahodou zomrel svagor, cize jej syn, boli to tazke obdobia, ale moja svokra si aspon nasla kamarata, ktory bol velmi dobrym svagrovym priatelom. Ona ma aspon zaujem cestovat a planovat si s nim spolocny program, takze aspon jej negativny postoj a depresia sa zmenili k lepsiemu. No moj manzel je na tom horsie, asi mesiac po smrti sme isli na dovolenku, lebo som zhodnotila, ze to potrebuje, aby si po tom vsetkom odychol a zacal vnimat krasy zivota, tam sme sa velmi dobre citili a porozravali uprimne o vsetkom a zhodli sme sa, ze by sme mohli zacat planovat babatko, vraj uz nechce cakat a premarnit ani jednu chvilku zo zivota. Odvtedy sme ale nikde neboli, a to doslova ani len na prechadzke v meste aj ked mi to sluboval, ked nas pozyvala sestra ku nim nemal zaujem, z coho som bola smutna aj som mu to povedala, ale on mi len odpovedal, ze nema chut a ze som vedela, ked som sa vydavala, ze on nerad chodi von je typ domaseda a ze sa v tomto nezmeni nikdy. Teraz som tehotna a samozrejme jeho radost je nekonecna, no na druhej strane mam obavy, mojho manzela lubim, ale on nadalej chce zotrvat pri takej vychove aku mali ony, dokonca ked som mu na narodeniny kupila vikendovy pobyt pre 2 osoby, tak sa na mna urazil, vraj som horsi darcek nemohla vybrat, preco ho chcem zmenit, ak chcem chodit hore dole, mam ist sama, alebo s nejakymi kamaratkami, a to je jeho argument vzdy, ked by som s nim chcela travit nejaky cas aj mimo domu. Uprimne som mu povedala, ze nie som sirota ani vdova aby som vsade chodila sama, ze chcem si radosti uzivat spolu s manzelom a to, ze sme stale doma pozname len robota a domov nie je zivot. Pre moje dieta chcem to najlepsie a nechcem zit tak, ako zili ony nikam nikdy nechodili, nic nepoznali, z nicoho sa netesili, ziadne narodeniny ani vianoce neoslavovali, ja tak nechcem vychovavat nase buduce dieta. Na to sa urazil, a povedal len tolko, ze na tom sposobe nie je nic zle, ked chcem budem chodit s dietatom sama len jeho nemam nutit a uz sme ohladom tejto temy nekomunikovali. Citim sa strasne, lebo na jednej strane ho mam rada, len chcem, aby aj on chapal mna, aby na mna nepozeral tak, ze ho chcem zmenit, len si prajem zit plnohodnotny rodinne zalozeny zivot, ale podla neho rozpravam nezmysly ... uz neviem ako dalej, prosim poradte mi.

Autor: Dana
Dátum: 18.11.2011 - 07:56

Som vydatá 25 rokov. Máme jedného dospelého študujúceho syna. Problém nastal pre asi pol rokom. Manžel sa začal zvláštne srávať. Bol vždy podráždený, všetko kritizoval, všetko bolo zlé, s nikým sa nedá rozprávať. No atmosféra na nevydržanie. Potom nastal zvrat, zase veľmi milý, ale stále na internete. Mobil stále so sebou, na WC, do kúpeľne, strážil si ho ako oko v hlave. Nepomohol ani spoločný týždenný pobyt v kúpeľoch. Aj tam bol večne na internete a samé SMS. Ja už som nevydržala a najprv som sa ho rovno spýtala, či niekoho má. Poprel. Povedala som mu, čo mi vadí, samozrejme výpis z účtu svedčil o nejakých 300 odoslaných SMS. Povedal, že to nič nie je. Ja si len namýšľam. Pokračovalo to ďalej, bol z mojej strany výstup, akurát sa poriadne naštval, že mu neverím. No a potom som mu nalomila meil. A s nejakou vydatou 29-ročnou pani si tam vypisoval ako lasočka moja, ľubkám ťa, urobíme si dievčatko a tak. Chcela som ho vysťahovať. Povedal, že to bola len hra na hodinového manžela a bola to len sranda. Je vydatá, spokojná, nič s ňou nemá. Písal to na PC rovno, keď sme spolu boli v obývačke a ešte napíše, že sa strašne nudí. Potom som našla pokec, kde má takisto nejaké ženy. Teraz už na PC nechodí, všetko rieši meilom cez mobil. Po rozhovore s ním sme to nejako poriešili. Uznala som, že komunikácia u nás doma viazne, on zase povedal, že sa s tými ľuďmi nestretáva (až na tú, čo ju ľubká, na to som hneď prišla a bol z toho rámus) , len sa chodí vykecávať, ale že to už obmedzil. Fyzická nevera nebola. Ja som mu však prestala veriť, a nejde mi to, spamätať sa z toho. Je to u mňa asi čoraz horšie a vážne uvažujem o rozvode. Proste mi nejde do hlavy, že 47-ročný chlap nechce nikam chodiť, rodina ho nebaví, kamaráti sú všetci hlúpi, ale na pokeci je fajn. Hanbím sa za neho a uráža ma to. Chcela by som to manželstvo zachrániť, ale vážne neviem, ako ďalej.

Autor: R
Dátum: 18.11.2011 - 23:22

Dana, urcite vas nepotesim, kde napisem, ze to, co popisujete je dost caste. Niekedy dokonca, aj ked ziju v partnerstve s mladsim partnerom - partnerkou. Problemom casto nebyva len samotny vztah 2 ludi, stereotyp, nuda pod. oslabena komunikacia, intimny zivot. Niekedy je problem v starnuti jedneho z partnerov, pretoze sa mozno tazko zmieruju s procesom starrnutia. Mladsie partnerky alebo partneri, pretoze sa to tyka aj zien vedia trochu potiahnut a "zakryt" proces starnutia, pretoze su realne mladsi - mladsie a maju ine temy, iny zorny uhol a ine problemy. Nie je na skodu sa rozpravat o predstavach, ako spolu starnut, ake zmeny su potrebne, aby sa nasla vzajomna spokojnost - kolko byt spolu a kolko casu ma kazdy sam svoj program., svoje muzince, babince, svoje cestovanie a splnanie snov, ktore boli nerealne, ked boli deti male a pod. ... Zachranit manzelstvo mozete dvaja, sama asi tazko, pokial v tejto pozicii nespokojnej nechcete zotrvat. Treba sa rotzpravat, bud samy ale s odbornikom, ktory vasu diskusiu ozivi, usmerni, podpori mozno smerom, ktory vas dvoch nenapadne. Mozete si polozit otazku, co dava zmysel spolu zostarnut a ostat a co je proti tomu a ake sny si kazdy sam, alebo spolu mozete este plnit, v ramci vasich moznosti? Starnutia sa z mojho pohladu nemusi clovek obavat, ak si ho prizna a v tomto smere uvazuje, co este chce, co ocakava a co je realne este naplnit po telesnej, psychickej stranke aj svojej vlastnej duchovnej cesty. Co by mohlo byt mojim dalsim zmyslom zivota a mnoho dalsich otazok. Mozno skupina ludi s podobnymi otazkami a problemami, by spolu mohla diskutovat a hladat svoje "nove cesty" existuju sebapodporne skupiny a su mozne aj s prizvanim odbornikov. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, >link<

Autor: Dana
Dátum: 21.11.2011 - 13:21

Milá Rita! Ďakujem za odpoveď. Len sa bojím, že to už neutiahnem. Toľko problémov a ešte bojovať s manželovou krízou stredného veku, to je aj na koňa veľa. Celý ubehnutý rok som pobehovala po nemocniciach, raz s mojou mamou, potom otcovi diagnostikovali rakovinu v poslednom štádiu, potom so svokrou a nakoniec ešte tento úder. Ešte keď Vám predtým manžel povie, že by bral ešte malé dieťa, ale nie so mnou, lebo... Niekto by musel byť aj mladší, aby sa mal o dieťa kto postarať. Pred 20-timi rokmi mi nebránil ísť na interupciu. Povedal, že to nechá na mňa. Tak ako všetko v živote. Pomôž si sama. Tak som si pomohla. Až na to, že my sa vnúčat nikdy nedočkáme, to ešte navyše k tým všetkým problémom. Ja som sa s tým vyrovnala, možno on ani nie, ale dala som mu na výber. Mohol to riešiť už dva roky dozadu. Nie teraz a takto. Vraciam mu to plným priehrštím za to, že ma nechal samú so všetkými problémami. Viním ho asi zo všetkého, čo sa udialo a deje ďalej. Nechal mi na krku aj svoju mamu, o ktorú nemá záujem. Pritom je jej jediný syn. Žila len s ním a pre neho. Ja neviem, kam sa mám hnúť a ako to všetko poriešiť, keď o tom nechce so mnou rozprávať. Hovorí, že sú to ťažké témy. Boli aj pekné chvíle a bolo ich viac, ako tých zlých. Možno preto nemám odvahu to ukončiť. Ale cítim, že ma to ťahá ku dnu v práci a aj v osobnom živote.

Autor: R
Dátum: 21.11.2011 - 21:08

Milá Dana, o druhych sa starajte len mierou, kolko vladzete, aby ste aj vy neochorela. Svokra je jeho matka a vas manzel je asi zvyknuty nechat to na vas. Rozhodnite sa preto, akou mierou budete aj za neho riesit jeho zodpovednost a problemy. Cast vasej unavy a vycerpania pripisujem vasej mensej odvahe ohranicit sa a nechat si nakladat viac ako vladzete. Je na case nieco si premysliet, uvedomit a riesit inak, ako doteraz. Zmobilizujte vsetok svoj vztah k sebe samej a skumajte kolko % energie vam este zostava pre seba, ak sa o vsetkych starate a kolko by ste skutocne chceli, aby vam - pre vas samu ostalo. Skumajte to velmi pozorne, pretoze prave z takychto prepisknutych situacii mozeme ochoriet. Jednoducho oznamte po skumani vasej energie a chuti vase rozhodnutie a nemusite vobec diskutovat, ani vy. Niekedy sa diskutovat neda, ale to neznamenam, ze vy nemozete rozhodnut. Zial zeny na Slovensku su vychovavane, aby sa obetovali pre druhych a nemysleli na seba. Ja si myslim, ze sa da aj inak zit a zmenit tieto z mojho pohladu velmi nezdrave vzorce vychovy. Drzim vam palce! Rita Svihranova, >link<

Autor: Alena E-mail
Dátum: 20.11.2011 - 21:38

Mila Dana! Tiez som bola 25 rokov vydana, tiez mam dospeleho studujuceho syna. Presne takym sposobom, ako si popisala Ty, si moj manzel nasiel na pokeci inu zenu. Prisla som mu na to. Bolo to pred rokom. Davala som mu druhu sancu, neprijal! Do mesiaca sa odstahoval k nej. Pol roka som sa utapala v slzach. Nezijeme uz 10 mesiacov spolu. Celu tuto dobu bol zaslepeny a velmi zalubeny. Som rozvedena tyzden a nelutujem. Uz mu neverim!

Autor: Dana
Dátum: 21.11.2011 - 14:48

Ahoj, Alenka! Aj tak nerozumiem tomu, ako sa môže zaľúbiť niekto do človeka z pokecu. Skúšala som tam mesiac komunikovať a stačilo. Nehovorím, že to platí o všetkých, ale prevažná časť sú tínedžeri, dosť úchylov, kadejakí skrachovanci, samozrejme osamelí a osamelé, ktorí sú ochotní sa akokoľvek a komukoľvek predať. Častokrát sú to zúfalci alebo chlapi hľadajúci dobrodružstvo, unudení, bez cieľa a ťažko sa to píše, koľko sa toho na teba vyvalí. Zistila som, že nie je o čo stáť a je to bieda. Je to pod úroveň sa takto baviť a nikdy, nikdy by som už na pokec nešla. Skús to a uvidíš, že je to tak. 95% sa točí o sexe a tých normálnych je ako šafránu. Ťažko sa bojuje proti tomuto fenoménu.

Autor: Mitka74
Dátum: 02.11.2011 - 14:13

Dobrý deň. S manželom sme spolu od osemnástich rokov, šesť rokov sme spolu chodili a dvanásť sme manželia. Prvé roky nášho vzťahu boli celkom dobré aj keď občas sa vyskytli nezhody, ktoré sme, ale vždy sa snažili vyriešiť, ale väčšinou viac ja ako manžel. Najskôr sme bývali u mojich rodičov, kde začali prvé problémy. Veľakrát sa nám hlavne mama miešala do vecí, ktoré sa jej netýkali, vznikali hádky. Keď mal syn tri roky, kúpili sme byt a presťahovali sa, začali sme žiť sami a niekoľko rokov nám bolo dobre. Po čase som chcela druhé dieťa ale bohužiaľ sa nám nedarilo, bola som na rôznych vyšetreniach, laparoskopii... manžel mi nikdy nepovedal, že nechce druhé dieťa aj keď musím priznať, že čím ďalej tým menej chcel. Otehotnela som až skoro po desiatich rokoch a odvtedy nám to s manželom ide "dolu vodou". Jeho reakcia na to, keď som mu povedala, že som tehotná, bola negatívna. Ale o dva dni už názor zmenil a na dieťa sa tešil, ja som ale z toho ako reagoval bola nešťastná, nečakala som to. Prvé mesiace bol celkom spokojný, ja som bola strašne šťastná, ale postupne som videla že on nie ... Bol zamyslený, začal stále viac odchádzať preč, keď som s ním chcela komunikovať odmietal, keď sa syn narodil chvíľu bolo dobre, ale cítila som, že náš vzťah nie je v poriadku, nepomohol mi vôbec pri malom, domov chodil nahnevaný, nadával, nezaujímal sa o staršieho syna, vlastne vôbec o rodinu a asi pred rokom sa mi priznal, že sa zaľúbil do inej ženy a chce sa rozviesť ... odišla som od neho, ale o pár dní povedal, že si to rozmyslel, aby som mu prepáčila a chce byť so mnou, možno mesiac bolo dobre, ale potom zase začal chodiť do baru v ktorom robila ona barmanku, tiež som mu našla smsky od nej, tak vlani pred vianocami som od neho odišla, sľuboval a sľuboval, že s ňou skončí čo aj urobil, aspoň doteraz neviem o ničom a tak som sa opät vrátila. Ale nie je to dobré. O rodinu sa starám v podstate sama ... on veľa času trávi mimo domu, vždy si nájde nejakú zámienku, aby nemusel byť so mnou a deťmi, prakticky sa chodí domov len najesť a vyspať. Prácu má takú, že si sám plánuje, takže keby chcel trošku času pre rodinu by si určite našiel. Keď sa s ním chcem porozprávať, tak ma ignoruje alebo sa iba pohádame, nerozumieme si čím ďalej tým viac, chcela by som, aby sme žili ako rodina. O domácnosť sa starám sama, domáce práce, nákupy, deti... a intímny život je stále horší a horší, posledné tri - štyri mesiace už vôbec nechce so mnou nič mať, jeho reakcia je že ho to nebaví. Som zo všetkého nešťastná, do poradne manžel povedal, že nikdy nepôjde, preto by som Vás chcela poprosiť o Váš názor psychológa. Ďakujem veľmi pekne

Autor: Angie2977
Dátum: 21.10.2011 - 23:28

Ahojte. Som 11 rokov vydatá. Máme 2 deti, 10 r. a 1 r. Problém je v tom, že si s manželom nerozumieme a myslím, že sme si ani nikdy nerozumeli. Nevieme spolu komunikovať, každý čo i len pokus o riešenie problému skončí hádkou. Ja si myslím, že na vine je on, pretože, celá domácnosť je na mne, nákupy, úrady, deti, všetko riešim ja. On je prakticky stále preč, keď nie v práci, tak na dvore, v garáži, hockde, len nie s nami. A práve to mu neustále vyčítam. Všetko čo poviem, otočí proti mne. Keď chcem riešiť problém vo vzťahu, on mlčí, ignoruje ma, a za všetko môžem ja, lebo vraj kričím. No nekrič, keď ma vytočí. On si chybu neuzná. V minulosti mi bol aj neverný, ale odpustila som mu. Neviem čo ďalej, zvažujem rozvod i keď ho mám stále rada. Okrem iného ani intímny život nie je nic moc. 1-2x do mesiaca. Pod chvílou ho niečo bolí, preventívne, aby som ho neotravovala. A tak ja volný čas trávim pri počítači. Vždy si nájde zámienku čo je na vine, ale svoju chybu si neprizná ani keby bomby padali. No som toho názoru, že zbytočne ostávame spolu, keď si nerozumieme, možno s niekím iným by sme mohli byť šťastnejší. Dík za každú reaakciu na môj príspevok.

Autor: R
Dátum: 22.10.2011 - 00:15

Angie2977, predstavte si ako dlho chcete este tak zit, ako doteraz. To vam snad pomoze zvazit svoje priority a ciele do dalsich mesiacov, rokov. Komunikacia je min. o 2 ludoch, ak jeden nespolupracuje, byva to tazke, tak, ako to popisujete. Komunikacii sa podla mna da rovnako ucit, ako comukolvek inemu - jazykom, novym sportom apod. Nekomunikovanie byva najcastejsie odzrete z povodnej rodiny, alebo byva dosledkom nejakych tazkych zazitkov z detstva / alkohol, rozvod, psych a fyz. tyranie, tazke choroby atd.. / V niektorych vztahoch sa prenasaju tradicie, zvyky delby prac na muzske / v praci, okolo domu, auta.. apod / a zenske-v domacnosti, s detmi a ticho, bez vzajomnej dohody, ze takto to chceme my dvaja mat, sa to prenasa z generacie na generaciu. Kazda mlada rodina ma pravo sa dohodnut na svojom novom style spolubyvania, spolu hospodarenia a delby prace. To vsak malokto robi a dohaduje sa este pred manzelstvom a potom byvaju mladi prekvapeni, ako sa to deje. Intimny zivot ma vacsiu sancu fungovat, ak sa komunikuje a je vzajomna spokojnost, ak su uz konflikty, tak dosledkom je znizena chut na sex s partnerom. Partneri sa malo ocenuju za to, co je dobre, pekne a ak sa neocenime, nepochvalime, nepodakujeme, len vytykame nedostatky, zmizne chut, radost, vasen, tuzba porozumenie a laska. Ak si myslite, ze je sanca na zmenu, a vnimate este zrnka lasky, navstivte odbornikov a ucte sa spolu komunikovat tak, ako keby ste sa prihlasili do nejakeho kurzu / jazykoveho, tanecneho a pod ... / Pri obojstrannom zaujme sa to da rozvijat. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. >link<

Autor: Angie2977
Dátum: 22.10.2011 - 11:13

Ďakujem za odpoveď. Ja som tiež toho názoru, že keby sme vedeli spolu komunikovaťm, bolo by všetko lepšie. On vyrastal v prostredí, kde otec bol pán a mama musela čušať, ale keď bol malý, tak jeho mama bola vážne chorá a o deti sa staral otec, dodnes napr. varí. Môj muž to nerobí, žije v predstave, že žena má robiť všetko a trpieť manželove nedostatky. Ja však nie som ten typ, čo mu vyhovie. Navrhla som mu manželskú poradňu, v minulosti ju odmietal, teraz som prekvapená, že súhlasil. Asi si uvedomuje, že je to fakt vážne. Tak uvidím, či nám to aspoň trochu pomôže i keď veľké šance tomu nedávam. Lebo podla mňa je to o jeho zlej povahe a odmietaní prispôsobiť sa.

Autor: drse
Dátum: 15.10.2011 - 09:45

Dobry den, som 18 rokov vydata. Moj muz ma krizu stredneho veku. Ma motorku, frajerku a vazne rozmysla, ze sa od nas s detmi odstahuje. Vela sa rozpravame, nerobim sceny, ale neviem, ci to tak to ja vydrzim. Neviem co mam robit. Stale mi vravi, ze mam pockat, ale do kedy a chcem vobec na nieco cakat? Prosim poradte mi, neviem co mam robit. Dakujem za pochopenie. Pekny den.

Autor: Janka
Dátum: 16.10.2011 - 04:27

Ahoj drse, nie som odbornik, ale suhlasim s p. Ritou v jednej veci, skus sa na to pozriet z pohladu, ci by on bol taky trpezlivy a poviem ti pravdu, ja som velmi umierneny clovek, ale cakat na takeho chlapa, ktory si udrziava frajerky a motorku a na mna kasle, daj mi jeden dovod preco cakat? Ale fakt jeden jediny... Ak si leniva na zmenu, tak je to bohuzial ale tvoja chyba, lebo zmena je niekedy super vec, vie cloveka osviezit a znova zacne zit, svojho stareho uz poznas, vies co od neho mozes cakat a vacsinou sa ludia nemenia, na to nemusis ani pozerat filmy, staci sledovat v rodine alebo okoli, raz niekto chlasta, tak chlasta, raz niekto deti bije, tak ich bude bit stale, raz za cas sa stane zazrak a clovek sa da dokopy, ale musi mat velku motivaciu, raz si chalan zvykol chodit za frajerkami, ak ho co len trocha nastves v buducnosti, pojde uz do isteho - vyskusaneho, nebude sa toho ani bat, ani zdrahat.

Autor: R
Dátum: 16.10.2011 - 09:19

Drse, janka - z mojho pohladu, to co nazyvate lenivostou na zmenu sa skor dotyka obav, zo zmeny. Su ludia, ktori zmeny robia lahsie a su ludia, ktori sa zmeny velmi obavaju, pretoze nevedia do coho pojdu. Drse nevie, ako bude zit materialne, kde by byvala, kto by ju z rodiny a znamych podporil, kolko by mala penazi na zivobytie a ci by ostala sama zit, alebo mala casom odvahu hladat noveho partnera. Ked prestanete po nevere doverovat, tento strach a znizena dovera a sebadovera vas sprevadza este chvilu dalej, aj po odstahovani. Preto je dolezite na takuto zmenu v zivote zbierat odvahu, zvysovat svoje sebavedomie, posilnovat vsetky dostupne vnutorne zdroje sily na to, aby si zena / a niekedy opusteny muz "nevernou zenou" / hlbsie uvedomili, co bolo pricinou nevery. V kazdom vztahu skor vnimam neveru ako dôsledok niecoho, bud nespracovanie procesu starnutia, alebo neriesenia niecoho vo vztahu partnerov / komunikaciu, sexualitu apod.. / ,alebo neriesenia svojich vlastnych vnutornych problemov a konfliktov v sebe samom, ktore sa partnera az tak netykaju, Je dobre si uvedomovat rozne suvislosti v kazdom partnerskom zivote-svoje individualne problemy / psychicke, zdravotne, fyzicke... /, vztahove problemy-komunikacne, citove, sexualne.. / rozlisenie toho, co je podstatnou pricinou, toho, co sa deje - dialo vo vztahu moze sebavedomie posilnit. Niekedy aj pravda a dozvedenie sa o sebe, o partnerovi to, o com sme nerozmyslali moze cloveka posunut dalej ... smer je individualny, moze vztah obnovit a rekonstruovat, moze vztah ukoncit. Potom je dolezity sposob a forma ukoncovania vztahu. Ja zastavam nazor, ze zmena je lepsia, aj ked prinasa niekedy smutok a lucenie so starym sposobom myslenia, zitia. Podla mna je lepsia zmena ako bezmocne cakanie. Bezmocne cakanie je zase niekedy zdanlive, je casom, v ktorom clovek mobilizuje sily a odhodlava sa k niecomu, akoby priprava na nieco, co bude potom, neskor. Mobilizovanie svojich sil a odvahy k zmene uz samotne umoznuje nejaky pohyb, motivaciu a znizuje bezmocne cakanie. V uvedomovani si sirsich suvislosti toho, co sa deje v nas moze podporit odbornik. Rita Svihranova, >link<

Autor: Janka
Dátum: 17.10.2011 - 01:35

Ďakujem, súhlasím, snáď to dobre dopadne pre drse. Prajem vám obom pani. Rita a drse pekný večer.

Autor: R
Dátum: 15.10.2011 - 19:03

Drse, aj vas zivot bezi, ak ste spokojna s cakanim je to OK. Ak potrebujete aj vy nieco ine, potom vas cakanie brzdi, v tom, co vam chyba. Tu niet rady, nakolko kazda zena je ina. Vacsina zien neveru velmi tazko znasa, a riesia to roznymi sposobm. Vas manzel si je vami isty, uziva si a vy cakate. Myslite si, ze by bol aj on taky velkorysy, keby to bolo opacne? To, co vnimam je, ze jedna vasa cast je nespokojna s danym stavom a ina caka, je tu este nieco dalsie, co vas napada? Ak by sa manzel "vratil" uz to aj tak bude inak, ako predtym, ako? To sa neda povedat. Nie je nam jasne, ci byva mimo vasho domu, alebo s vami, ako casto je prec, co mate este spolocne? Rita Svihranova, >link<

Autor: drse
Dátum: 16.10.2011 - 20:53

Milá Rita, máte pravdu. Je si mnou istý a vie, že tu budem pre neho vždy. Neviem, či by bol taký veľkorysý aj on, asi nie. Bývame spolu a okolie a nik nič nevie. Je to vo mne a ja naozaj čakám, čo bude. Verím, že sa spamätá. Priateľka je jeho kolegyňa a verím aj jej, lebo má malé deti. Možno som naivná, ale ja naozaj inú možnosť v sebe nepripúšťam. Teraz si asi položíte otázku, tak načo som chcela radu. Bojím sa, aby som ja neurobila v tej bolesti hlúposť. Napadá ma rôzne riešenie od tých radikálnych, po banality. Nezvláda to tak, ako som si myslela, niekedy sa mi zdá ľahšie zo všetkým skoncovať. Strašne ma to bolí co sa stalo medzi nami.

Autor: R
Dátum: 16.10.2011 - 21:43

Mila drse, ste schopna vnimat, ci ten stupen bolesti nejde na ukor vasho zdravia? Tam je podla mna hranica, kde je dobre sa vediet ochranit, aby clovek pod vplyvom hormonov, ktore s spustaju pri strese, strachu a bolesti sa nerozhybala vlna chorob. Viete, co je pud sebazachovy, vnimate ho u seba, alebo ste schopna ist az za svoju hranicu na ukor seba a zdravia? Myslim na vas aj niektore zeny, ktore niekedy musia ochoriet, aby si tutu hranicu sebazachovy uvedomili. Chcem verit, ze to nebude vas pripad, ze sa predsa dokazete chranit. Psychika, dusa a telo su prepojene, niekedy telo vysiela signaly, ktore nevnimame a zosilnieva ich, aby sme ich vnimali vo forme ochoreni. Rita Svihranova, >link<

Autor: Šehy
Dátum: 10.10.2011 - 15:22

Dobrý deň, som 6 rokov vydatá a máme 5 ročného synčeka. V týchto chvíľach prežívame veľkú krízu. Manžel začal mať po svadbe ku mne nadmieru žiarlivý a majetnícky prístup. Vďaka tomu dochádzalo medzi nami k nedorozumeniam, taktiež sme bývali v dome svokrovcov, čo tiež neprispelo ku kľudu a v neposlednej miere bol muž dosť závisí od rodičov, všetky naše problémy riešil s nimi a ja som sa dozvedala o všetkom ako posledná. Bohužiaľ nám dnešná náročná doba nedovolila sa osamostatniť a myslím, že to mužovi aj vyhovovalo. Roky plynuli, dal sa na podnikanie, prácu končil v ranných hodinách a tak sme sa veľmi odcudzili, nechcel somnou komunikovať, bol nervózny, agresívny. Proste hrôza. Podnik skončil a on sa zrútil. Posledný rok ma neustále obviňoval z nevery, klamstva, podstupovala som psychický, fyzický i sexuálny nátlak. Už som bola aj som psychicky na dne, bála som sa ho. Všetko sa vyhrotilo jeho napadnutím pred našim synom, keď som skončila s otrasom mozgu v nemocnici. Okamažite som sa zbalila a aj so synom a odišla k mamke. Manžel prosí, ľutuje, plače, sľubuje, že sa zmení. No veľakrát predtým ma vyhadzoval z domu a ja som sa stále po jeho prázdnych sľuboch vrátila, no bolo to stále horšie. Požiadala som o rozvod. Pred mesiacom sa mi priznal, že raz keď šiel vyčerpaný v noci z práce s "kamarátmi" sa opil a jednorázovo ma podviedol. Vravel, že toho oľutoval, hneď po tom ako sa to stalo a že od vtedy sa nenávidí a vie ako veľmi mi všetkým ublížil a že on vyhľadá pomoc. Je skutočnosť, že začal chodiť ku klinickému psychológovi, ktorý hádam príde na to prečo sa takto správal. Mám však obrovskú neistotu, čo robiť, pretože ho mám stále rada. Rozvod určite chcem, no prosil ma aj napriek tomu o ďalšiu šancu, aby mi dokázal, že ma skutočne miluje a chce s nami byť. Prosím, čo by ste robili na mojom mieste. Dať mu ešte potom šancu, alebo sa sústrediť na nový život.

Autor: R
Dátum: 10.10.2011 - 22:25

Sehy, ziarlivost a agresivita, fyzicky a sexulany natlak, ktory popisujete sa nemenia zo dna na den. Myslim, ze spolupraca vasho manzela so psychologom potrva dlhsie, ak manzel vydrzi. Mozna je okrem jeho individualnej psychoterapie aj parova psychoterapia alebo aj dlhodobejsie liecenie v liecebni. Spravanie manzela bude mat pravdepodobne hlbsie priciny. Vas syn potrebuje klud a nie taketo vzory agresivity a nasilia. Zvazte v spolupraci s odbornikom, ako dalej pokracovat vo vasom vztahu a zaroven pokracovat v dlhodobejsej liecbe, ktoru povazujem za dolezitu. Doporucila by som samostane byvanie vo vasom pripade, nie u svokrovcov. Okrem toho vasho syna chrante, taketo zazitky nemaju na jeho dusevny vyvoj dobry vplyv. Jedna vec je vas vztah s manzelom a druha vec je vytvarat zdrave prostredie pre vyvoj synceka. Ani jedno nevylucuej druhu sancu, sama budete najlepsie citit, kedy pride ten spravny cas, aby ste mohli zit v klude a nie v napati. Rita Svihranova, >link<

Autor: Šehy
Dátum: 11.10.2011 - 08:28

Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď. Vo všetkom máte pravdu, takýto názor mám aj ja. So synčekom žijeme stále oddelene od manžela, no často je s ním v kontakte. Je to ťažké, pretože má syna naozaj rád a aj syn jeho, hoci sa často stáva, že mi syn povie, že nikdy nezabudne na to, čo mi tatik spravil. Som úplne bezradná, muž je teraz milý, ohľaduplný, stále mi chce pomáhať a byť s nami, no ja si stále myslím, že je to hlavne tou samotou a neviem, či niekedy uverím, že sa takýto človek, ktorý robil to čo robil dokáže zmeniť natoľko, že by sa do nášho života vrátila radosť a úsmev. Viete najhoršie pre mňa je to naťahovanie času. Skutočne stále uvažujem, či by nebolo najlepšie s tým všetkým skoncovať a začať odznova, veď nikdy nikto nevie, čo bude, možno ešte aj na nás so synčekom čaká človek, s ktoým si užijeme srandu a budeme šťastný. Možno u mňa je to trošku aj strach, že už ostanem navždy sama, no aj tak váham, či by aj život osamote nebol oveľa lepší ako znovu sa pokúšať o obnovenie niečoho, čo bolo pre mňa kedysi peklom. Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem, pomáha to, keď človek pozná názor nestrannej osoby.

Autor: R
Dátum: 11.10.2011 - 09:00

Sehy, liecba manzela pokracovanie spoluprace so psychologom je dolezite aj kvoli kontaktu syna s otcom. Tento vztah je dolezite udrziavat a preto trvajte na tom, aby manzel spolupracoval s odbornikom, ak chce mat zdravy kontakt so synom. Priciny takehoto agresivneho spravania maju niekedy povod v historii viacerych generacii rodiny, preto sa tazko skuma a lieci na par sedeni. Motivacia vsak ma byt manzelova viac ako natlak na liecbu zvonku. Niekedy aj agresivni ludia maju viacere "tvare", pokial nespoznaju svoje vnutorne hlbsie dovody na agresivitu, nie je jasne, kedy a v ktorom momente vystupia na povrch. Cas ukaze, co vy ako zena potrebujete pre seba, rola matky je ina ako rola manzelky a partnerky. Doverujte svojej intuicii a rozlisujte pre seba co potrebujete ako partnerka a co ako matka -rodicia pre dieta. Rita Svihranova.

Autor: Šehy
Dátum: 11.10.2011 - 10:26

Momentálne moje potreby sa nedajú zosúladiť s potrebami pre môjho syna a preto viem, že si radšej vyberiem cestu lepšieho a krajšieho života pre synčeka, ako sa prispôsobiť svojim potrebám a unáhliť nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vážne dôsledky hlavne pre neho. Som objednaná na sedenie u klinického psychológa, ktorého navštívil môj "ešte" manžel, poradím sa aj s ním a uvidím. Rozhodne na rozvode trvám a čas mi azda sám pomôže a vyrieši všetko bolestivé. Buď ešte v živote stretnem svojho "manžela" zmeneného - na čo budem potrebovať skutočné dôkazy a nie len prázdne reči, alebo mi osud dopraje stretnúť dobrého muža, ktorému sa oplatí venovať svoju lásku a dôveru. Ak sa nenahneváte, rada by som sa s Vami ešte poradila ak by nastali nejaké zmeny. Veľmi to človeku v mojej situácii pomáha. Zatiaľ Vám ešte raz pekne ďakujem a prajem krásny deň.

Autor: majulik
Dátum: 05.09.2011 - 14:26

Dobrý deň pani Rita, ozývam sa po niekoľkých mesiacoch, s manželom sa nedalo hovoriť o ničom, tobôž nie o našich problémoch. Podala som si žiadosť o rozvod, a v týchto dnoch pomaličky očakávam termín, rozhodla som sa, zmobilizovala svoje sily a dala som sa na cestu, ktorá nesľubuje síce, že ten život bude veselší, no bude pokojnejší nielen pre mna, ale hlavne pre malého. Manžel sa ukázal ako "vzorný" manžel, a to štýlom, že nepotrebuješ peniaze, načo by som vás choval atď. Záujem o malého takmer nulový, ale vyhrážal sa, že mi malého zoberie, že ho viac neuvidím a podobné hlúposti. Nevidím snahu v zlepšení a už ani nechcem, teším sa z kľudu, ktorý máme obaja, aj keď ťažšie, s odopieraním niektorých vecí, ale s pokojom chodíme spať, s pokojom sa najeme, a tešíme sa z drobností. Želám Vám pani Rita, hlavne veľa úspechov či už v práci, alebo v súkromí, a hlavne plné priehrštie dobrých rád pre zúfalých ľudí. Mne ste pomohla veľmi, rozhodnúť sa, nabrať odvahu, nedať sa zlomiť a verím, že všetko dotiahnem do úspešného konca. Na každého čaká šťastie :) Ďakujem

Autor: R
Dátum: 16.09.2011 - 22:47

Majulik, dobre sa cita, ze ste pozbierala odvahu a silu a uverila svojej intiucii, co je pre vas a syna najlepsie. Aj, ked to momentalne nemate lahke, pokoj, ktory popisujete budete nahradou a novou silou na hladanie vsetkeho, co by ste v zivote rada robila, zazila a mohla opat viac verit sebe samej, pripadne inemu muzovi v buducnosti. Vase doterajsie skusenosti, so vsetkym, co ste prezili vam budu voditkom aj oporou. Drzim vam palce a zelam vase vysnivane stastie. kazdy den moze nieco drobne priniest pre radost a pokusste sa tie drobne zrniecka vsimat si a neprehliadnut. Skuste s manzelom o syna nesuperit a v ramci moznej spoluprace elimnovat zataz z rozvodu. Dieta to nevladze spracovat, ak je zatazovane problemami dospelych. Vetim, ze mate oporu aj v par priateloch, nebojte sa poprosit o pomoc aj ich, ak to budete potrebovat. Synovi doprajte aj lasku a pozornost ludi, ktorych vnimate, ze on ma rad, a kde sa citi bezpecne, ci uz z rodiny / aj manzelovej / alebo znamych. Ini ludia mozu tiez trochu vyvazit, ak rozvod preziva nepokojne, aj ine muzske vzory, ktore pre jeho rozvoj budu potrebne. / napr. kruzky s muzskymi trenermi, muzi v rodine a pod. ... / Krasne dni vam zelam. Rita Svihranova

Autor: majulik
Dátum: 08.11.2011 - 15:05

Dobrý deň pani Rita, ozývam sa ešte raz, teraz už ako rozvedená žena. Chcem sa vám podakovať za všetky tie rady, ktoré ste mi dala, dakujem za podporu, ktorú som od vás cítila. Rozviedli nás paradoxne v deň sobáša. Ešte sme neboli ani vonku zo súdnej siene a už manžela trápilo odškodné. Nečakal ani minútu. Neprejavil lútosť nad ničím a ako som sa dozvedela, mal priateľku, s ktorou udržiaval pomer už niekolko mesiacov. Tri týždne po rozvode sa spolu sťahujú do spoločnej domácnosti. Som velmi rada, že som sa dokázala zmobilizovať a urobiť pre dobro svojho syna a seba maximum. Žijeme si spokojný život, v rámci možností a neľutujem, že som urobila tento závažný krok. Ešte raz Vám chcem podakovať za podporu a želám vám všetko dobré v dalšom živote. Verím, že aj na mna a môjho syna čaká konečne to pokojné šťastie. Nič nie je zadarmo. Ale za pokoj sa oplatí bojovať. Krásne dni, Majulik

Autor: R
Dátum: 08.11.2011 - 17:12

Majulik, dakujem za priania aj ja vam zelam uzivanie si vasho vysnivaneho pokojneho stastia. Ste prikladom pre zeny, ktore maju obavy robit kroky a rozhodnutia, ktore vnutri citia. Niekedy je lepsie zit sam-sama aj s dietatom, ako v konfliktoch, nezaujme a prazdne. Na pekny vztah by mali byt dvaja a vztah, ak neprinasa viac pekneho a radostneho, ako vo vasom pripade. Je tazke sa prizerat, nie to este zit v nom.. zelam vam so syncekom hladanie toho, po com tuzite. verim, ze toto tazke rozhodnutie a pocit slobody vas aj posilnil do buducnosta skusenost, ktoru mate vam bude voditkom pri pripadnom vybere noveho partnera. Zosumarizujte si svoje skusenosti a pocity popripade aj pisomne pre seba tak, aby ste ich v buducnosti vedela zuzitkovat, ak by ste nadviazali novu znamost. Pekne dni a pokoj v dusi nielen na Vianoce vam zelam. Rita Sv.

Autor: Pavel
Dátum: 20.07.2011 - 11:54

Dobry den. Potreboval by som radu ako sa zbavit pocitu lasky k niekomu s kym to uz nikdy nepojde. Mame spolu dieta, druhy krat ma opustila, ja ju neviem prestat milovat, aj potom vsetkom, co sa stalo. Nejde mi nadviazat ani novy vztah, nic mi nedava zmysel. Ako zacat?

Autor: Rebeka pre Pavla
Dátum: 07.08.2011 - 22:13

Milý Pavel. Ste presne v takom položení ako ja. Ale ja oveľa viac rokov. Už som rozvedená a stále svoho ex milujem, dokonca tak, že som mu dala ešte šancu ani neviem koľkú. A opäť sa opakuje scenár, ako počas celého manželstva ja dávam, on berie a nedáva nič. Zrejme ju milujete bezhranične tak ako ja a stým sa nedá veľa urobiť. Ja už ani nechcem, ale vy ste mladý človek, život rýchlo uletí a vy zistíte, že ste sám s nekonečnou láskou k niekomu, kto si ju nezaslúži, tak ako ja. Preto sa musíte silou vôle dostať z tohoto bludného kruhu, v ktorom som ja uviazla bez nádeje. Pokuste si nájsť nový vzťah a žiť nový život, lebo budete banovať za premárnenými rokmi.

Autor: R
Dátum: 22.09.2011 - 11:27

Pavel, precitajte si knizku od Ericha Froma - Byt nebo mit, mozno vam pomoze priblizit a ujasnit niektore veci. Citit lasku by mohlo prinasat viac radosti. Novy vztah nadviazete, ak bude pre vas vhodny cas. Mozno tazko opustate a viazete sa na stare veci, zazitky a spomienky. Ked niekto niekoho opusti, druhemu to casto prinasa otras, ako keby symbolicku smrt, ktora moze prinasat smutok, hnev. Z toho, co popisujete sa mi zda, ze vy zatial potrebujete tento vnutorny vztah k byvalej partnerke drzat a nie pustit. Pokial to takto potrebujete a neuvazujete o vasom "opustani" citovej vazby k nej, tak sa da tazko zacinat s otvorenou dusou a myslou nieco nove. Vy ste ten, ktory citi a rozhoduje sa, ci chce opustit stare a vytvarat podmienky a podu pre nove veci, zazitky a vztahy. Tie pekne veci z minulosti mozu ostat oporou do noveho "zivota" V kazdom vztahu su aj pekne aj menej pekne zazitky. Oboje moze byt startovacim bodom. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. >link<

Autor: Veronika E-mail
Dátum: 01.07.2011 - 08:55

Mám 22 rokov a píšem vlastne za svojich rodičov, ktorí sú spolu už 26 rokov. Mali v živote už veľa spoločných hádok a problémov, ktoré boli podľa môjho názoru oveľa horšie ako tie, ktoré riešia v poslednej dobe. Za posledných 8 rokov čo si uvedomujem ich problémy, boli veľmi časté. Pred dvoma týždňami sa pohádali a teraz je to tu opäť. Mamina sa už chce odsťahovať, čomu by som chcela zabrániť a chcela by som, aby už konečne mali normálny, partnerský, láskyplný vzťah, bez mesačného vzájomného nekomunikovania a nevrlosti. Obaja sú veľmi tvrdohlaví a hrdí, a to je ich najväčší problém, ktorí im bráni prísť za tým druhým. Neviem ako to riešiť a preto by som potrebovala pomôcť. Asi by potrebovali partnerskú poradňu no obávam sa, že by ju nenavštívili (obaja naraz). Čo mám robiť? Prosím o radu. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 01.07.2011 - 15:04

Veronika, si dospela a preto bude najlepsie, ak si budes zit svoj zivot, budes mat svoje zivotne plany, vztahy, zaujmy a radosti. Zivot Tvojich dospelych rodicov nezmenis, ak to oni sami nebudu chciet spravit. Verim, ze je to pre Teba smutne, a zaroven verim, ze si z toho vezmes ponaucenie a to, co budes potrebovat do zivota. Mylsim, ze by si sa nemala nechat vtahovat do ich konfliktov a riesit ich vztah. Neviem, ci studujes alebo pracujes, pouvazuj, ci by nebolo pre Teba lepsie ist na podnajom a zit sama svoj zivot, rovnako nechaj Tvoju mamu, nech spravi, co sama uzna za vhodne. Niekedy nie je dobre udrzovat vztah za kazdu cenu a cenu castych hadok, to sa ale musia rozhodbnut Tvoji rodicia, ci budu riesit konflikty navstevou poradne alebo nie. Ty ries svoje temy sama, alebo s odbornikom ako napr. preco sa snazit riesit problemy rodicov?
Rrita Svihranova psychologicka, psychoterapeutka, >link<

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 13.06.2011 - 06:34

Milá pani Rita. Tak už som si prešla svojím peklom a som rozvedená aj majetkovo vysporiadaná. Žijeme s exmanželom stále v jednom byte. On si chodil po zábavách a užíval si, ja som sa maximalne snažila pomáhať svojím deťom ako to len bolo možné. Ex si začal hladať partnerku prostredníctvom inzerátov skôr, ako sme boli rozvedení. Ale niektoré ženy, ktoré on vyhľadával ho chceli len využívať, dávali si platiť a chceli rôzne darčeky a pod. a na to on neni. Je tak troška lakomý, slušne povedané. Deti sa k nemu správali slušne, ale odmerane a aj celá moja rodina a to on ťažko znáša. Povedal mi, že by chcel naspäť svoju rodinu, že nikoho nemá a vraj mňa stále miluje. A ja čuduj sa svet som zistila, že ho tiež stále milujem. Aj napriek všetkému, ako mi ubližoval a čo mi vykonal ho milujem. Slubuje, že sa bude snažiť napraviť svoje chyby ako sa len bude dať a aby som mu dala šancu získať naspäť svoju rodinu. A ja - rozum vraví, daj si pozor a srdce za ním stále túži. Veľa sme sa rozprávali ako dávno nie. Pani Rita čo Vám mám vravieť, ja som mu tú šancu dala. Mám strach z ďalšieho sklamania a mám strach, že už by som ho nemala. Je toto normálne, vari naozaj platí, že milujeme svojho kata. Rebeka

Autor: R
Dátum: 13.06.2011 - 09:22

Milá Rebeka, niekedy musime prist o to, co je vzacne, aby sme si uvedomili, co nam chyba. Pri sanci manzelovi by bolo vhodne vela sa rozpravat a presne zadefinovat zmeny, ktore vy potrebujete, na to, aby ste s nim mohli zit, pripadne navstevovat aj poradnu odbornika, aby sa nestalo, ze sklznete do strajich kolaji. Poznate presne kriteria a pozna ich aj manzel, ci ich chce menit v prospech vasho spoluzitia? A co je to vo vasom pripade, milovat sa navzajom - aj to sa da presnejsie povedat ako jednym slovom, co si to teda vazi a cti na vas? Pretoze laska podla mna bez ucty jeden k druhemu tazko existuje. Asi obaja potrebujete cas na to, ba ste vnimali hlbsie, co by bol rozchod a co ina kvalita spoluzitia? Pretoze niekedy plati, ze sa bojime rozist a radsej ostavme v tom straom, co pozname. Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 13.06.2011 - 10:37

Milá pani Rita. Všetko čím som v našom manželstve prešla je to pomyselné peklo, do ktorého by som už nechcela vkĺznuť. Ako som už spomenula veľa sa teraz rozprávame, prečo sa stalo to čo sa stalo. Manžel ma prosil veľa krát o odpustenie a že keby mohol všetko by vzal späť. Povedal mi, že si ma veľmi váži, že si uvedomil že takú ženu ako som ja by iste nenašiel, ako hovoril obetavá, láskavá, tolerantná, že všetko čo robím pre niekoho iného je nezištné a že mi navždy bude vďačný, že som doopatrovala až do samého konca jeho rodičov a že preto ho veľmi trápi, že mi tak ublížil. Zdôvodnil to nesmiernou žiarlivosťou, ktorú rozdúchali jeho "priatelia" v krčme a že vtedy bol ako zaslepený. Moja úcta k nemu môže byť väčšia a silnejšia, ale to bude záležať aj od toho, ako bude plniť svoje sľuby. Urobili sme hrubú čiaru za minulosťou a chceli by sme si vybudovať nový vzťah, kde by ani z jednej strany nechýbala úcta, láska a dôvera. Naši synovia sa nevyjadrujú k našemu rozhodnutiu, ale videla som na poslednom rodinnom stretnutí úľavu a uvolnenie v ich tvárach. Počas doby čo som Vám dávnejšie písala som často na Vás myslela, čo by ste mi poradili ako ďalej, ale vedela som, že všetko rozhodnutie je na mne, bez ohľadu na názory príbuzných a okolia. A teraz je to vlastne tiež tak, dala som manželovi šancu ani neviem koľkú a názory príbuzných a okolia sa rôznia. Ale ja som sa už rozhodla dať šancu za istých podmienok a tak si tieto názory len vypočujem. Velmi si Vás Vážim, čo pre nás robíte a ďakujem. Prípadne chyby mi prepáčte ale teraz neuvažujem o pravopise, ale píšem, čo mi diktuje srdce. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 13.06.2011 - 13:34

Mila Rebeka, drzim vam palce a obdivujem vase srdce, nie kazdy ma tolko priestoru v sebe pre druhych. Len vy najlepsie viete, ci je to na ukor vas alebo, ci vas tento vztah aj obohacuje a nieco pekne prinasa. Vnimajte svoje hranice a rozdavajte v miere, ktora vam neskodi, ale prinasa radost a lasku. Svoje podmienńky jasne formulujte a rovnako jasne formulujte aj vsetko, po com tuzite este vo vztahu zazit. ja osobne verim v mozne zmeny v akomkolvek veku, len na to su vo vztahu vzdy dvaja. Ak to cele taha jeden clovek, rychlo sa unavi, to si vsimajte a podla toho reagujte. Nazory okolia nie su podstatne, oni neziju vo vasej kozi, len zvonku pozoruju. Kazdy vztah ma nieco, co zvonku nevidno, alebo neukazuje navonok, preto je to cele na vasom citeni a komunikovani a rozhodovani. Verim, ze kriza vo vztahu moze priniest viac intimity, najma v inej, hlbsej komunikacii, na ktoru ludia zabudaju a ktora byva velkym prinosom a obohatenim. Mozno vas partner pochopi byvalu "pomoc" priatelov z krcmy. Z mojho pohladu vasa odvaha rozviest sa priniesla svoje ovocie a vam zvysila sebauctu aj v ociach vasich aj v ociach vasho partnera. Zelam vam vsetko dobre a nieco pekne v kazdom dni. Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 16.06.2011 - 10:36

Milá pani Rita. Tak ako sa hovorí, karty sú rozdané. Rozprávala som sa s exmanželom, presne som mu vysvetlila čo očakávam od našeho vzťahu, ako si predstavujem naše ďalšie spolužitie. On stále opakuje, no veď ja si navarím, ja si operiem ja... ja... ja. Vtedy som sa ho opýtala a kde sme my? Povedal, že nechápe čo chcem. Tak som mu presne formulovala, čo si predstavujem pod pojmom spolužitie partnerov. Spoločné hospodárenie s finančnými prostriedkami, spoločné pranie, varenie, riadenie, nákupy a podobne. Žiadne obmedzovanie partnera v prípade stretnutí s priateľmi, dôvera, úcta a samozrejme láska. Boli sme spolu v Podhájskej a hoci má väčší príjem, neprispel mi ani jediným centom na nič - ako dvaja cudzí ľudia. Aj to som mu povedala vtedy len mlčal, oči sklopené. Teraz išiel na dva dni na chalupu, tak som mu povedala nech si riadne porozmýšla, či chce so mnou žiť opäť ako manžel, lebo mňa ten jeho pohľad na spolužitie ponižuje, navariť v nedeľu obed a pomilovať keď bude mať chuť, to som prežívala a už sa tam nechcem vrátiť. Teraz budem čakať do soboty, či ma má naozaj rád a povie mi, že súhlasí, alebo ma chcel len využiť a povie, že mu to tak nevyhovuje a bude koniec. Držte mi palce, bola by som rada, keby to bola tá prvá alternatíva, ale duševne sa pripravujem aj na tú druhú. Srdečne Vás pozdravuje a ďakujem Vám za každé Vaše slovo, lebo z nich čerpám svoju silu vydržať. Rebeka

Autor: R
Dátum: 16.06.2011 - 14:01

Mila Rebeka, ste presvedcena, ze exmanzel rozumie, co mu hovorite? Zazili ste uz niekedy spolu tak, ako si to zelate vy vo vsetkych sferach, ktore popisujete a kedy to bolo naposledy? Alebo by to mohlo byt pripadne pre neho nieco abstraktne, a nerozumie, co po nom chcete? Viete, mam skusenost, ze niekdy jeden mysli a druhy nerozumie, preto treba byt jasny a konkretny a pytat sa, co rozumie, ak nieco vyslovite. Pretoze sa vam moze zdat, ze partner rozumie a nakoniec otazkou, co pocul, co ste povedala zistite, ze pocul a chape nieco ine. A toto vsetko nemusi znamenat, ze nechce aj to, co vy, len mysli a citi cez svoje filtre a svoje city a pocity. A to sa casto stava v priebehu spoluzitia, ze si kazdy hovori svoje a partneri sa v hlbke nerozumeju, To, co vam ponukam, presvedcte sa, ci vasim otazkam a ocakavaniam - exmanzel konkretne a detailne rozumie a co su priority a v akom poradi su vase a jeho. To je dost podstatne, aby ste sa bud chapali, ak mate ine priority alebo pokusili hladat kompromisy. Na uvod mozete ist so vsetkym financne na polovicu a potom casom uvidite, je toho ovela viac, co ma napada, len vasho exmanzela nepoznam vobec a netusim, co preziva v zivote, muzi maju tiez svoje krizy osobne aj vztahove, myslim si, ze cakat, co bude v sobotu, po rokoch krizy je unahlene ... mate predstavu o case svojej trpezlivosti na vytvaranie noveho zaciatku? Po hrubej ciare? Drzim vam palce na viacere podrobne rozhovory a vzajomne ozajstne pocuvanie sa, ako dalej, kto z vas co chce a potrebuje a a dokaze zmenit! To sa nedeje lusknutim prsta a treba ocenovat velmi male drobnosti a snahu, to je zial realita dlhorocne zauzivanych zlozvykov a nepochopeni. Teste sa aj z drobnosti, inak budete sklamana. Vsimajte a zapisujte si drobne zmeny, aby sa v celku nestratili. Drzte sa ! Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 16.06.2011 - 14:47

Milá pani Rita. Máte úplnú pravdu vo všetkom. Ale moja trpezlivosť je naozaj uprimná, veľká ale hlavne neunáhlená. Tu sobotu myslím vlastne ako nový začiatok od hrubej čiary. Som si vedomá, že ihneď to nejde, ale aspoň malý signál pre mňa je, že ma exmanžel snáď stále ľúbi je jeho telefonát, ktorý som dnes na obed mala / a on nerád takéto veci telefonuje / asi v tom znení zlatko v sobotu sa vrátim a porozprávame sa a nehnevkaj sa na mňa. Či rozumel čo mu vravím, aké ja mám priority pre spoločný život? Máte pravdu, niekedy je úplne inde, ale dnes ráno som sa ho opýtala, či presne vie o čom som večer hovorila a pomaly bod po bode som mu zopakovala moje poradie dôležitosti pre náš spoločný život, aby mohol v kľude porozmýšľať aké sú tie jeho. Viem, aký je a viem, že sa nezmení, ale ak prejaví aspoň snahu o toleranciu pri spolužití ak mu to bude stáť za to, tak ja budem trpezlivá pokiaľ bude treba. O dva mesiace sa náš syn sťahuje od nás do svojo domu. Pri naších rozhovoroch si robíme plány ako si pomeníme byt, že vymaľujeme, poprekladáme nábytok, niečo dokúpime, niečo vynovíme a keby ste poznali jeho nechuť k takýmto veciam, určite by ste ocenili aspoň snahu, že mi v tomto vyhovie. Keď povie, bude ako ty chceš, tak ja mu poviem nie bude tak, aby to nám obidvom vyhovovalo a na čom sa spoločne dohodneme. Možno aj to je malý signál do budúcna. Ale dnes viem istotne jedno, alkohol a žiarlivosť a následne nedôvera je to najhoršie, čo sa manželom môže stať. Dal by Boh aby sa také veci nediali. Ďakujem. Rebeka

Autor: Rebeka pre pani Ritu
Dátum: 18.06.2011 - 07:56

Milá pani Rita. Hoci som už odpovedala, stále sa v mysli vraciam k otázkam, ktoré ste uviedli, či som už niekedy zažila to, čo chcem teraz vo všetkých sférach spoločného života. A náhle mnou prešiel strach. Možno na začiatku našeho manželstva ale iste nie vo všetkých sférach. Moja nevesta mi povedala, že si ho stále idealizujem a že ho vidím takého, akého by som ho chcela mať, ale že podľa nej som celý život žila s egoistom, ktorý využíval moju lásku a dobrotu. Povedala mi mama vráť sa z kratšej cesty, lebo budeš opäť nešťastná a bude to teraz ešte horšie a že je to názor aj môjho mladšieho syna, jej manžela, hoci mne nepovedal ani slovo, len toľko je to tvoje rozhodnutie. Tak ako sme to vlastne žili? Spoločne hospodáriť sme prestali, keď mladší syn spromoval, vtedy mi manžel povedal, že on si berie svoje peniaze, lebo chlapi mu povedali, že čo ja mám mať jeho peniaze. Postupne začal znižovať spoločne príspevky na stravu, veď načo, keď sa spolu varí len sobotu a nedeľu. Potom už ani to nie, veď nakupime a výdavok si rozdelímem. Ale ešte vždy platil celé nájomné a ja som zabezpečovala všetko čo v rodine je treba. Ale keď išiel na dôchodok, ktorý má stále vyšší ako ja plat, tak mi povedal, plať si za seba nájomné, ja som dôchodca. A keď som mu povedala, že teda prestávam prať, variť a riadiť, povedal dobre, však ja sa o seba postarám. A odvtedy asi tri roky sa staráme každý o seba, on si začal žiť svoj život slobodného muža až došlo k rozvodu. Zvyšok vlastne poznáte. Teraz mi povedal, že taký život už ho nebaví, že chce naspäť svoju rodinu a ja celá heppy si myslím, že chce mňa, až sa za seba hanbím za svoju naivitu. Ale sľub na novú šancu som mu dala a ja svoje sľuby, čo ako ťažké plním. Uvidím teda, čo mi dnes, teda v sobotu povie a čo bude ďalej. Môže moju naivitu ospravedlniť moja láska k nemu? Ďakujem Rebeka

Autor: R
Dátum: 18.06.2011 - 23:16

Mila Rebeka, neviem, ci potrebujete ospravedlnenie, pre koho vlastne, pre seba? Mna by skor zaujimalo, ci ide muzovi, ak su deti dospele o rodinu alebo o manzelku-partnerku? V tom vidim podstatny rozdiel, ak su uz deti dospele urcite aj ked su mensie. To je taky zlozvyk, slabost skryvat sa za rodinu, hierarchia je: 1. ja zena a ja muz 2. partneri alebo manzelia 3. rodicia. To su stare z mojho pohladu zvyky minulosti hovorit o rodine. Vasi synovia maju svoje zivoty, rodiny a vy ste sice stale rodicia, ale davno dospelych deti. Takze z mojho pohladu ste po rozvode teraz ja + ja a hladate, ci budete partneri partneri a to na zaciatku niecoho noveho, takze dohody odznova vo vsetkych sferach a tak, aby boli podla vasich predstav, s kompromismi, ale nie po starom, co viedlo k rozvodu. Uvazujte smerom dopredu, ako chcete zit v starobe, s kym a akym sposobom travit cas, delit sa - o co? Viete ludia sa mozu statnutia osamote obavat a to ich privedie k inym uvaham, je to prirodzene a zaroven, len strach by nemal byt voditkom opatovneho spojenia, skor nieco ine a to vy viete najlepsie, o co vam samej ide. Naivni byvame niekedy zo strachu, tusite coho sa obavate? Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 21.06.2011 - 06:41

Milá pani Rita. Ďakujem za Vaše úprimné a pravdivé slová. Veľa teraz o všetkom premýšľam, ako ste aj vy uviedli čo vlastne chcem a čo čakám. Čo chcem? Partnera, na ktorého by som sa mohla spoľahnúť v každom smere, pre pokojné dni ďaľšieho života, ktorý by mi bol oporou v každej životnej situácii. A či je to práve môj exmanžel po všetkom čo sa stalo? Na to mi odpovie čas, ktoý sme sa rozhodli spoločne ďalej žiť. V sobotu, keď sa vrátil z chalupy, som sa ho rovno opýtala či premýšlal o všetkom, čo sme sa zhovárali a odpovedal mi približne takto: Ano veľa som premýšlal o Tebe, že Ťa naozaj stále ľúbim, že neviem prečo som to všetko postváral a ublížil Tebe aj celej rodine, a že súhlasí so všetkými otázkami, ktoré sme si položili pre spoločné spolužitie. Teda, že všetko budeme robiť spoločne, hospodáriť, nakupovať, variť, prať a rozhodovať o rodinných veciach. Opäť som sa ho opýtala, či presne vie čo to obnáša, či presne rozumie čo ja chcem v ďalšom partnerskom spolužití, a že v žiadnom prípade by som už nemohla tolerovat veci, pre ktoré došlo k rozvodu. Povedal jasne, že áno rozumie, a že sa mi bude snažiť vynahradiť tie stratené roky. Viem, že by som chcela zostarnúť s ním, byť si oporou v dobrých aj zlých chvíľkach, zažiť ešte pekné a romantické chvíle, byť nápomocná svojím deťom, ďalej sa venovať svojím záľubám, ktorých je dosť, ale teraz sa hlavne snažím, aby sme mali spoločné záľuby, aby sme spolu trávili viac času ako pred rozvodom. Chcem zabudnúť na strach, ktorý ma zväzoval a opäť začať veriť. A čoho som sa bála? Že už nebudem s ním, keď ráno otvorím oči, že už nepocítím silu jeho objatia, že by som nebola pri ňom, keď ochorie a on pri mne. Skrátka toho, že by mi v srdci navždy ostala rana, ktorá by sa nezahojila, lebo ja so svojou povahou a láskou k nemu by som to nedovolila a tak by som bola do konca svojho života nešťastná. Tak z toho som mala strach. Dúfam, pochopíte moje možno troška zmätené slová. Ďakujem. Rebeka

Autor: R
Dátum: 21.06.2011 - 13:39

Mila Rebeka, Vase slova nie su zmatene, su celkom jasne citatelne. Mate svojho muza rada a zaroven potrebujete kvalitnu zmenu v spoluziti s nim. Mozem vam len popriat, nech sa podstatna cast Vasich snov splni, vasmu manzelovi odvahu vnimat aj Vas s otvorenymi ocami. Myslim, ze o tom, co pisete snivaju viacere zeny. Sny sa daju konkretizovat a postupne splnat, aj to moze byt zmyslom starnutia. Pekne dni. Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 22.06.2011 - 08:07

Milá pani Rita. Chcem sa Vám poďakovať za každý Váš názor a za každú myšlienku ako mám ďalej pokračovať v budovaní staro-nového vzťahu. Po určitom čase sa Vám ozvem, či sa naplnia moje sny a túžby. Ešte raz Vám z celeho srdca ďakujem a želám Vám všetko len to najlepšie. Rebeka

Autor: Radka
Dátum: 28.04.2011 - 13:33

Dobry den prajem, mam 30 rokov, moj manzel 33, mame 4 a pol rocneho syna a uz rok zijeme oddelene kazdy na inom konci krajiny. Pochadzam z jednej z tych na oko harmonickej rodiny, kde otec zarabal dlhe roky v zahranici a chodil domov par krat za rok a mamka drzala vsetko pevne v rukach. Ked som mala 15, otec mal vaznu nehodu a niekolko rokov nemohol vykonavat svoju predchadzajucu pracu. Nasiel si milenku a mamku niekolko rokov podvadzal. Pocas puberty a vlastne aj pred nou som mala komplikovany vztah s matkou. Matka je autoritativna a prisna a ja som si pocas puberty nasla sposob, ako sa jej podriadit, no obcas to obnasa z mojej strany pasivitu k zivotu, ze ju necham mi zivot riadit a potom sa hnevam, ze som to dopustila. S otcom moj vztah definovat neviem, na jednej strane sa nestara len sa opyta priamo a jasne, co mi vyhovuje, aka je situacia, ale na druhej strane je nekompromisny v svojich nazoroch s vekom stale viac a viac. Dalo by sa povedat ze pochadzam z konzervativnej rodiny. Moj manzel pochadza z menej konzervativnej rodiny, matka s otcom zili zle a ked otec rodinu opustil a dostal sa pre podnikanie do problemov s vtedajsim systemom a tak vo veku 10 rokov jeho syn spachal samovrazdu. Manzel sa casom dostal do pozicie hlavy rodiny, ako bezne chlapci vyrastajuci bez otca a plus sa na to nabalila rebelia s pridanim liberalnej vychovy mojej svkory, moj manzel nedokoncil ani jednu strednu skolu, alebo ucnovku. Nase predchadzajuce vzathy sa mi zdaju celkom normalne, ja sama som mala 2x trojrocny vztah, prvy vztah som ukoncila kratko potom, ako som sa dozvedela o vztahovych problemoch mojich rodicov. Z druheho som odisla, ked som stretla mojho manzela. V oboch vztahoch som mala priatelov, ktori mi boli oddani a prisposobivi. Manzel mal predomnou jeden 7 rocny vztah, kde bol on ten dominantny a priatelka mi trpela ako alkohol, tak aj flakanie a pochybny sposob zarabania penazi. Pocas planovania svadby od nej odisiel. My dvaja sme sa spoznali cez internet a nabrali sme razny spad. Pozvala som ho zo Spanielska, kde vtedy zil, na prve rande Londyna a uz o niekolko tyzdnov sa ku mne prestahoval. Zila som v tej dobe s rodicmi, takze sa prestahoval k nam. Po dvoch mesacoch sme sa zasnubili a na treti som uz bola tehotna. Manzel vstupoval do vztahu s duchmi z minulosti a ja s naivitou. Vztah sa nam komplikoval spoluzitim s rodicmi, v ocakavani dietatka sme vsak chceli ostat s nimi, aby nam v cudzej krajine pomohli. Financne sme na tom neboli velmi zle, aj ked manzel pracoval obcasne. Mavali sme problemy s castymi hadkami a mne vadilo manzelove pitie a odchadzanie z domu. Riesili sme to odstahovanim sa od rodicov, no sli sme do uplne noveho mesta, kde sme nemali ziadne kontakty a ja na materskej som to velmi tazko zvladala. Z toho dovodu sme sa po niekolkych mesiacoch vratili spat k mojim rodicom a ja som nastupila po pol roku materskej do prace. Manzel zacal pracovat tiez a dokonca ho praca aj bavila a vsetko sa zdalo byt fajn. Ked o svoju pracu vsak prisiel, rozhodol sa, ze sa chce vratit do Bratislavy, ze iba doma sa o nas dokaze postarat. Po troch mesiacoch som ho nasledovala. Zivot na Slovensku bol tazky. Znova som sla na matersku, kedze syn mal jeden a pol roka a manzel so sestrou pracoval na zivnost. Jeden plat nam vsak nepostacoval a mne bolo tak nekonecne smutno a sustavne som na neho tlacila, aby bol so mnou viac doma a aby sa mi viac venoval, volavala som mu do prace a vecne sa pytala, kedy pride. Slubil ale, kedze pre neho cas nehraje rolu, prisiel o nejaky cas neskor a ja som uz zurila. Dostali sme ponuku prenajmu krajsieho domceku so zahradkou. Manzel mal uz v tom case zase problemy s alkoholom a nasledne prisiel o vodicak a pracu. Co jeho problemy este viac prehlbilo. Ja som sa mu snazila pomoct, ale nejak sa mi nedarilo. Nasla som si aspon dobru pracu, ktora sice nebola podla jeho predstav, travila som v praci vela casu moc sa zaujimala o sefa, no moj vztah so sefom bol priatelsky a ja som bola nadsena, ze po roku zivota v tom meste som konecne mala pocit, ze mam priatelov. Manzel sa rozhodol svoje problemy s alkoholom riesit a zacal navsetvovat poradnu. Bola som tam par krat s nim, ale nie tolko, ako si predstavoval. Nepracoval a ani nepoberal nejake davky, tak som zabezpecovala financny chod rodiny. Po niekolkych mesiacoch si nasiel pracu na par mesiacov a ked skoncila, znova zacal pit. Cele obdobie jeho nepitia ma varoval, ze to nedopadne dobre, ze ho nepocuvam a vela pracujem a vela sa zaujimam o sefa. V novembri toho roku zacal znova pit a vo februari sa zacal zchadzat s jednou jeho byvalou priatelkou. Naprv tvrdil, ze je to len platonicke, neskor prestal chodit domov, marodovala som so synom dlhodobo a 6 tyzdnov, kedy manzel chodil domov dat si sprchu s pohrat sa s malym a sem tam prespat. Planovali sme to riesit odlucenim, ze na tyzden mozno dva pojdem k rodicom a uvidime.

Autor: Radka
Dátum: 28.04.2011 - 13:42

Pred odchodom mi povedal, ze Silvia, ta byvala priatelka s ktorou sa stretava je laskou jeho zivota, tak som sa pobalila kompletne, ze uz sa nevratim. Ked som prisla k rodicom, este ma informoval, ze spolu cakaju dieta. Potom nastal chaos a rozne obdobia. Ja som zatla v jednej veci a to, ze sa do Bratislavy nevratim. Citim sa tam sama, bez put a uplne odkazana na manzela, na ktoreho sa neviem spolahnut. A zaroven mam silnu potrebu sa usadit. Za 5 rokov spolocneho zivota sme sa stahovali 11 krat. Manzel svoju milenku opustil a ona sa rozhodla pre umele prerusenie tehotenstva. Nasledovala obdobie alkoholu a depresii. Ja som sa pustila do prace a kariery a cosi podobne som ocakavala od manzela. Trapila ma nasa financna situacia, kym sme zili spolu a dost jej prikladam aj nase vztahove problemy. Posledny rok je ako na hojdacke, chvilku sa snazi on, kaslem na to ja, potom zas naopak. Nevieme najst cestu k sebe, lebo ani jeden z nas sa nechce stahovat. Manzel tvrdi, ze tu na vychode sa to proste financne neda a ja uz nechcem podnajmy a vecne stahovanie. Od noveho roka sa zemnil, zda sa mi zodpovednejsi a zrazu dospely. O syna sa zacal starostlivo starat, no podviedla som ho prezmenu ja a ostal chladny a odmerany. Uprimne uz neviem co robit. Mame vobec este sancu? Ak som nieco nenapisala rada doplnim. Dakujem

Autor: manzel E-mail
Dátum: 28.04.2011 - 14:32

Nuz, zopar veci sa tu trochu nezhoduje s faktami, po 7 rocnom vztahu som neodisiel ja, ale priatelka, ale to je len malinky detail, k nazyvaniu so svokrovcami asi tolko, myslim, ze nepresiel den, kedy by som manzelke nepovedal, ze ma zivot s jej rodicmi ubija, islo to jednym uchom dnu a druhym von, mojou odpovedou boli uniky z domu a z reality. Nebol to spravny sposob, ale na druhej strane jediny, co som videl. Neviem aky suvis s tym celym ma fakt, ze som nedokoncil ani jednu strednu skolu, ze by to malo poukazat na moj nizky intelekt? K financnej stranke veci sa mi tazko vyjadruje, pretoze este v zahranici som do rodiny priniesol 14 000 eur za rodicovsky dom a ked sme sa vratili na SVK, tak som domov nosil kazdy mesiac 30.000 a viac SKK, mali sme kazdy svoje vlastne auto a byvali sme v byte 110 m2. K tomu, ze manzelka isla na matersku opat ... no, ostala doma, ale bohuzial si nenasla cas na to, aby sadla do auta a zbehla si vybavit do socialky matersku, prihlasit sa do zdravotnej (dnes ma dlh 300 eur z toho obdobia) napriek tomu, ze som ju tak 2x do tyzdna na to upozornoval. Ked som ostal doma ja, prestal pit a manzelka zacala chodit do prace, tak to neznamenalo, ze som nenosil domov nic, ale nebolo to pravidelne (2000 e pred vianoccami potesi, alebo 500 kazdy mesiac) videl som a dokonca som to bol nuteny aj pocuvat, ako manzelka vzhliada k svojmu sefovi, pocuval som pravidelne, aky je sikovny, vzdelany, uzasny, raz mi bolo povedane, ze sekretarka je manzelka v praci, manzelka nejavila o mna zaujem, nepocuvala co jej hovorim a tak samozrejme, ked som sa stretol z niekym, kto ma ochotne vypocul a aj pochopil, tak tam zacalo vznikat citove puto. Manzelku som niekolko krat poprosil, ci by mohla respektovat moju snahu zbavit sa alkoholu, ale napriek tomu si dopriala vinko a nielen vonku, ale i doma, co bolo dost bezohladne. Kazdopadne, manzelka sa mala vyjadrit do konca roku 2010 k tomu ako dalej, nevyjadrila, miesto toho ma podviedla kratko pred tym mi tvrdila, ako velmi chce, aby sme boli rodina a ako ma lubi, podviedla ma v podstate 2x s dvoma ludmi v priebehu 6 dni, to su veci, ktore tazko spracuvam, asi som divny, dalsia vec je, ze mi manzelka permanentne klamala a tahala ma za nos cely cas, co zijeme oddelene, ked som prisiel za nou na vychod, musel som spat v druhej izbe ako ona, koli jej rodicom, alebo zaplatit hotel, aby sme mohli byt spolu a aj to nad ranom musela ist na taxik, lebo co by povedala rodicom, ze kde bola? Cele toto je chore, myslim si, ze moja manzelka je bohuzial velmi nezrela osobnost, neschopna samostatnych rozhodnuti a zavisla na rodicoch, co ma velmi desi, pretoze vychovava nase spolocne dieta, ktoremu sa ja snazim dat maximum za tych par chvil, co mozeme travit spolu. V BA mam prenajaty rodinny dom, kde ma nas syncek svoju izbu a chodi ku mne velmi rad, mame kopec zabavy a vzdy sa na neho najdem kopec casu, co sa mojej manzelke koli praci nedari. Mohol by som sa tu rozpisovat este viac, ale podla mna by to zasa len bolo o tom, ako to vnimam cele ja a to nieje take dolezite ako to, ako to vnima nas syncek, ja chcem, aby travil rovnaky cas s oboma rodicmi, kym je to mozne, manzelka je proti, napriek tomu, ze ma na neho velmi malo casu a vacsinu casu travi so starymi rodicmi, ktori ho navyse tak trochu stvu proti mne (Kubko si u mna sam vyrobil sadrove masky, poprosil deda, aby mu ich zavesil v izbe, ale kedze je to nieco z BA od tatinka, tak masky nevisia do dnes, dal som malemu keltsky kriz privesok, predpokladam ze skoncil v kosi ... atd. ) Takze neviem, ci toto splnilo ocakavania mojej manzelky a prispelo to nejakym sposobom k jej vnutornej ociste, ale silno o tom pochybujem, lebo to treba zacat u seba a zabudnut na chvilu na svoje ego, naplnit svoje srdce pokorou a uctou k zivotu, ludom a svetu celkovo a az potom sa clovek moze ocistit.

Autor: Lubica
Dátum: 26.04.2011 - 12:49

V Nových Zámkoch alebo v Nitre, prosím, vie niekto poradiť kvalitnú poradňu?

Autor: Adri
Dátum: 09.04.2011 - 19:09

Prajem pekný deň, chcem poprosiť o radu ako ďalej. Som rozvedená, mám 2 deti (20r. a 17r. ) ja mám 40 rokov. 8 rokov mám priateľa. Ja žijem s rodičmi on tiež so svojimi. Spoločnú domácnosť teda nemáme. On pracuje na zmeny a keď má voľno chodí k nám. Je to asi každých 10 dní. Donedávna som si myslela, že máme ideálny vzťah. Už asi dva mesiace som pozorovala, že s priateľom niečo nie je v poriadku. Keď som sa pýtala čo mu je, odpovedal, že v práci majú problémy. Až nedávno sa priznal, že potrebuje viac sexu. Vraj so mnou ho má málo a je z toho nervózny. Už schudol aj niekoľko kíl. Rozmýšľal, že si nájde ešte niekoho na sex, ale nedokáže to urobiť, lebo by mal pred očami mňa a vedomie ako mi ubližuje. Bol to pre mňa šok. My máme sex vždy keď sme spolu až na pár prípadov. No musím podotknúť, že len 1x za deň. U nás doma stále niekto je, a ja nedokážem zamknúť spálňu a milovať sa keď za dverami je pohyb. Chodievame aj k priateľovi, tam je to trochu iné, tam je to volnejšie. Ale viac sme u nás. On potrebuje viac sexu a aj mi to viac krát povedal, ale ja som vždy argumentovala že až večer. Všetko sa vždy dialo na jeho podnet. Mne to vyhovovalo. Ja ten sex až tak často nepotrebujem. Ale milovanie s ním je krásne. Veľmi ho ľúbim a nechcem ho stratiť. Povedal, že aj on ľúbi mňa a preto ma nedokáže podviesť. Ja som mu navrhla, že to môžeme skúsiť teda aj častejšie. No on nevie či by to fungovalo. Pri otázke, že keď by ma nechal a našiel si niekoho iba na sex, či by bol potom spokojný, povedal, že ani toto nevie. V podstate chce viac sexu a nevie ako to riešiť aby nikomu neublížil. Aj pri tomto našom probléme sme sa rozprávali a plakali obaja. Ani jeden nezvýšil hlas, žiadne obviňovanie. Musím zároveň dodať, že počas tých 8 rokov sme sa ani raz nepohádali, vždy sme našli východisko. Teraz mi povedal, že sa on radšej prispôsobil. Chcel aby som bola šťastná. Doma sa tiež prispôsoboval rodičom, chcel im vychádzať v ústrety a pomáhať im. Teraz sa to všetko v ňom nahromadilo a vypuklo to až tak, že vyhľadal psychológa, ale zatiaľ sa mal iba objednať. Ja som vôbec netušila čo sa s ním vo vnútri deje. Deti ho majú radi a aj on ich. V podstate sme fungovali ako rodina. Teraz mám výčitky svedomia že tieto jeho problémy som nechtiac zavinila ja. Stále si to vyčítam a neviem ako ďalej. Nechcem ho stratiť ale nechcem aby skončil zle keby s nami zostal. No neviem si svoj život bez neho predstaviť. Určite si nemienim ublížiť, nemôžem si to dovoliť, mám deti a zodpovednosť, no už to nebude život ale prežívane. Na záver chcem povedať, že spolu bývať nemôžeme. Ja mám doma dobrú prácu, on tiež ju má doma a musí pomáhať rodičom. Toto sme spolu už dávnejšie preberali. Sme vzdialený asi 100 km. Taktiež sa priznal, že zabúda. Niekam ide po niečo a zrazu zistí že nevie po čo. Poraďte prosím, ako to riešiť. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 09.04.2011 - 21:24

Adri, v prvom rade si myslim, ze ak sa dvaja maju radi, mali by hladat riesenie ako zit spolu a nie ako sa to neda, kvoli praci, alebo rodicom. Pokuste sa hladat riesenie, ako byvat spolu, vase deti su jedno dospele a druhe o rok. myslite na svoj partnersky zivot, spolocne byvanie, ktore prinasa viac intimity aj na milovanie a hlavne inu atmosferu ako u rodicov. Vztah - resp. par je samostatna rodinna bunka, ktora ma prioritu pred rodicmi. Osobne si myslim, ze pomoc rodicom by nemala byt na ukor rozvoja vztahu a sukromia mladych. Ak sa vas partner prilis prisposobuje, tak sa necudujem ze sa neciti celkom ok. Preto si myslim, hladajte riesenia smerom k rozvoju vasej vztahovej roviny, novej prace, noveho byvania, 100 km je velka vzdialenost. Ste mladi a roky letia, zite teraz, to, co vam vas vek a zdravie ponuka. Co sa tyka psychickeho stavu priatela, to si riesi s kolegom. Vy ste jeho problemy nezavinila, pretoze je dospely a je dolezite o veciach hovorit nielen vtedy, ked sa nahromdia, ale ovela skor. Preto sa nadalej otvorene rozpravajte o vsetkom a hladajte riesenia pre vas dvoch ako paru aj v oblasti intimity. Ak ste sa doteraz nehadali, verim, ze mate potencial najst riesenie aj v intimnej oblasti. Vase deti budu coskoro zit svoj vlastny zivot a vy myslite a aj vas priatel aj na svoj zivot. Je vas priatel vas rovesnik? Psychologicka, psychoterapeutka, Rita Svihranova, >link<

Autor: Adri
Dátum: 11.04.2011 - 12:22

Prajem pekný deň, zároveň ďakujem za odpoveď. Priateľ má 48 rokov. Mne to osobne veľmi vyhovuje. Bývalý manžel bol len o 2 roky odo mňa starší a nebolo to dobré. Vaša odpoveď mi dosť pomohla, doposiaľ som sa nepozerala na to z tohoto Vášho uhla pohľadu. Uvidím čo bude ďalej, ale aj tak veľmi pekne ďakujem.

Autor: R
Dátum: 11.04.2011 - 14:20

Adri, celkom mi nie je jasne, preco 48 r. muz zije este s rodicmi. Nova generacia ma pravo na svoj zivot so vsetkym, co zivot prinasa pre nich. Na Slovensku, su z mojho pohladu, nie celkom zdrave tradicie, ze deti splnaju do vysokeho veku viac predstavy rodicov, co casto sposobuje psychicke problemy mladych a aj problemy v parovom spoluziti. Podla mna mladi maju pomahat rodicom len do tej miery, pokial su s tym obaja muz aj zena spokojni, / a to financne, casovo, aj inak.. / Akonahle je starostlivost a pomoc rodicom v inej miere, ako su obaja partneri spokojni, treba sa rozpravat a dohodnut na miere a kompromisoch tak, aby boli obaja spokojni. Inak, ak by splnali viac predstavy rodicov, rodiny, ako svoje, a asi by nikdy nemohli prezit svoj zivot zmysluplne podla svojich predstav. Viem, ze to na sloveske pomery znie mozno nezvyklo, ze tradicie dost viazu a kazda rodina ma ine, a zaroven mlada rodina - nova rodinna bunka - par ma pravo si vytvarat svoje vlastne a aj ine tradicie, na ake boli zvyknuti. Co sa tyka vas ako partnerov, zvyknete travit aj vikendy osamote mimo dosahu skoro dospelych deti a mimo rodicov z oboch stran? Myslim, ze pre vztah je dolezite byt aj osamote len vy dvaja, kdekolvek podla vasho vyberu a moznosti. Pokial nevyriesite rozhovormi ine byvanie, inu pracu alebo akykolvek iny napad na to, aby ste mohli najst spolocnu dohodu na zmenu a vzajomnu spokojnot dovtedy sa o tom rozpravajte. Same sa to nevyriesi a z mojho pohladu kazda debata aspon o 1mm nieco posunie dalej a poskytne vam moznost zazit, ze vam zalezi na vzajomnom porozumenia dohode ako dalej zit. Drzim vam palce na nove napady a diskusie, a podrobnejsie, ak mate zaujem mozeme komunikovat internetovym poradenstvom. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. >link<

Autor: Adri
Dátum: 18.04.2011 - 12:37

Prajem pekný deň,
určite máte pravdu s tým spoločným bývaním, ale aj tak musím povedať, že v momentálenj situácii to nie je možné. Rozhovory síce pokračujú, ale asi iba na takej úrovni, že priateľ povie je to ťažké. Ja som v takej pozícii, že čakám ako sa rozhodne. Po sviatkoch by mal navštíviť 1x psychológa. Uvidíme, ako sa vyjadrí on. v myšlienkach si prehrávam jeho prvé slová keď mi povedal že má málo sexu a tie boli také, že potrebuje si nájsť inú ženu. V podstate to nechce riešiť medzi nami, ale on sám a pre seba. Nenavrhol nič také aby sme to riešili spolu. Má iba zlý pocit z toho, že nám ublíži. Musím sa priznať, že po opadnutí prvých šokujúcich emócií, a niekoľkých spoločných rozhovoroch, ktoré som vždy na túto tému začala ja, začínam uvažovať nad tým ako budem žiť bez neho. Už sa skoro ani nezaoberám s tým, či sa to medzi nami vyrieši. Bohužiaľ som človek, ktorý skôr hľadá chybu na sebe a nie na niekom inom. Preto si myslím, že je lepšie ak bude nešťastný iba jeden človek a nie dvaja. Ja mám dve deti, ktoré mi robia radosť, on nemá nikoho. Skôr si pripadám ako záťažová guľa na jeho nohe. A tou ja nenienim byť. Preto ešte počkám na to, čo mu povie psychológ. A čo bude ďalej, neviem.

Autor: R
Dátum: 18.04.2011 - 12:57

Adri, hlboke osobne veci z mojho pohladu neriesi ani vymena partnera. Partnerka len na sex, zabezpeci sex, a kto chce aj pekny vztah, tak ten bez aktivity a zmien a aktivnych rozhovorov z oboch stran "nepadne z neba". Myslim, ze keby ste pomenovali ako vnimate, to, co sa deje u partnera, urobili by ste lepsie ako len hladanie chyb u seba. Vas vztah sa na niecom zacyklil. Mózno odlucenie, rozchod objasni, co vlastne vy dvaja chcete, aj to byva niekedy dobra volba. Zelam vam, pekne jarne dni a chut spoznavat aj novych ludi. Rita Svihranova

Autor: Adri
Dátum: 05.03.2012 - 19:28

Milá pani Rita, o chvíľu bude rok, čo som Vám písala. Veľa sa zmenilo. Náš život už nebol náš, ale každý mal svoj svet. Spoločné chvíle sme trávili zásadne doma, nikam sme nechodili. Pri komunikácii sme sa natoľko kontrolovali až to bolo neúnosné. Aj keď som to urobila s ťažkým srdcom a dodnes neviem, či som urobila dobre, navrhla som náš rozchod. Tak sme sa v decembri rozišli, síce sme stále v kontakte (telefonickom), ale sú to už iba také rozhovory o bežných veciach. Mám do istej miery pokoj na duši, že už nikoho netrápim a neobmedzujem, no na druhej strane nie je pekné, že som opustila človeka, ktorý má problémy. Pokúšam sa s tým vyrovnať a žiť. Ide to, ale pomaly. Možno ste mala pravdu o tom, že rozchod nám objasní čo chceme. Asi to chce čas. Chcem Vám ešte raz poďakovať za slová, ktoré určite pomohli. Prajem Vám krásne dni všedné aj nevšedné.

Autor: julia Mulnerova
Dátum: 03.06.2011 - 13:07

Pekný deň! Mam 46 rokov, dvoch dospelých synov. Môj manžel je alkoholik a ja si neviem rady. Pracuje v zahraničí a keď príde domov, tvári sa ako najlepší manžel a otec, ale po 3-4 dňoch sa prejaví. Začne mať triašku a začína piť. Potom neje ani sa nerozpráva a začne si vymýšľať, že niekoho mám, že sa umývam, prezlikam, čo je normálne, mne on príde ako z doby kamenej a i hrozné veci. Ja sa jednoducho neviem brániť. Som zúfala. Niekedy by som radšej ani nežila. Mám ešte skoro 90. ročných rodičov, ktorí to musia počúvať. Bola som pred rokmi v poradni, vtedy to na pár mesiacov prestalo. Chcela by som navštíviť nejakého dobrého psychológa v okolí Brezna. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 03.06.2011 - 22:40

Pani, Julia v Brezne nepoznam psychologa, v BB je Sanarea, kvalifikovane psychosomaticke a psychoterapeuticke centrum, najdete to na internete aj na zzz.sk ambulancie psychologicke - v BB - Sanarea. Z mojho pohladu, ak sa manzel nechce liecit skumajte, preco s nim, ak je alkoholik ako popisujete zijete? Liecba je jeho rozhodnutim a vas zivot, je vo vasich rukach, ste este mlada zena a polozte si otazku, kolko rokov este takto chcete zit ako zijete doteraz? Pre alkoholika nestaci len navsteva poradne, ale seriozna protialkoholicka liecba, ktora je dlhodobejsia, rovnako ako rozhodovanie sa pre vas ako dalej zit? Zelam vam sil a odvahu spravit to, co vy sama najviac potrebujete, za manzela rozhodnutie nemozete spravit. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut >link<

Autor: juan
Dátum: 05.04.2011 - 13:50

Dobry den. Mam 34 rokov a manzelka 30. Manzelmi sme takmer 9 rokov. Mame dve deti vo veku 7 a 2.5 roka. Problem je v tom, ze nas sexualny zivot cca 7 rokov / ne / funguje systemom tak asi raz za mesiac. Naposledy pauza trvala 3 mesiace. Ked uz aj na to pride po velkom presviedcani, tak musi byt totalna tma a manzelka si nepraje, aby som ju bozkaval. Proste mrtvola, ktora sa ku koncu trocha preberie. To posledne sa deje tak 2 roky. Snazim sa odhalit pricinu tohto stavu rozhovorom, navrhom na manz. poradnu, navstevu sexuologa, prestal som sa zo zenou na cas bavit, nic. Odborna pomoc bola tvrdo odmietnuta, nebavenie sa situaciu len zhorsilo a rozhovor? Viacmenej sa rozpravam sam so sebou, ale co som sa dozvedel zhrniem: 1 / Asi pred 8 rokmi som zene povedal, naco som si ju bral, ked mi nieco mala zasit a tyzden jej to trvavalo. Priznavam povedal som to, 10 krat som sa ospravedlnil a 1000 krat olutoval. 2 / Tak rok po svadbe som bol velky frajer a vadilo mi drzanie za ruku bozky na privitanie a na rozlucku, ano bol som blbec. Odvtedy vraj ku mne citovo ochladla a stale sa to zhorsuje. 3 / Bud som urazil alebo som malo vdacny svokre. Velakrat svokra nevedela o tom, ze je urazena. 4 / Malo si ju zastanem pred mojou rodinou. Je to ciastocna pravda ide o uhol pohladu na problem. 5 / Vraj malo pomaham s detmi. Pomaham ako sa len da. 6 / Klasika unava, bolest hlavy, radsej ranna sprcha miesto vecernej atd. Do 19.00 h fungujeme ako kazda druha rodina a po tejto hodine sa zena meni na Mr. Hyda hlada zadrapky a konflikty. Paradoxne ked ma svoje dni, je u nas najlepsia harmonia. V inych sferach zivota to celkom klape. Tento stav mi pomaly, ale urcite lezie na mozog, rastie vo mne agresivita, ktoru este zvladam. Nejaka bokovka manzelky je malo pravdepodobna. Neviem som v koncoch, skuste mi niekto prosim poradit. Dakujem.

Autor: R
Dátum: 08.04.2011 - 07:29

Juan, vztah 2 ludi je velmi citliva vec a myslim z toho, co popisujete, ze obaja ste vzajomne prehliadali detaily, ktore mozu zranovat toho druheho. Ak sa navrstvene zranenia neriesia a trva to dlho vysledok je taky, aky popisujete. Z mojhio pohladu je dobre sa rozpravat, co koho ranilo a nechat vyplavat emocie, nech su akekolvek. Agresivita rastie casto, ak je clovek bezmocny. Niekedy je ovela lepsia ventilacia hnevu ako "agresivne trestajuce ticho" Poproste manzelku, ci by naozaj nebola ochotna sa rozpravat a spytajte sa jej ako dlho chce este v takejto atmosfere zit, nakolko je nezdrava aj pre deti. Vo vztahoch sa vasto opakuju vzorce chovania, aj pri konfliktoch, ktiore sme zazivaali a videli ako deti u rodicov. Je dobre sa nad nimi zamyslat a menit ich na nove a zdravsie vzorce komunikacie, inak ostavame zacykleni v tom starom. Psychologicka, psychoterapeutka Rita Svihranova, >link<

Autor: E E-mail
Dátum: 24.03.2011 - 19:04

Dobry den, chcela by som poprosit o radu. Skusim v co mozno najsirsom spektre popisat situacie, ktore ma postretli a ktore ma trapia. Mam 36 rokov, som vydata 16 rokov a mame spolu 9 rocnu dcerku. Moje problemy zacali asi pred 8 rokmi, kedy som si uvedomovala, ze moj manzel mi neprejavuje lasku, tak ako by som si to predstavovala. Zili sme spolu ako dvaja najlepsi priatelia, vychovavali sme spolu nasu nadhernu dcerku a nasa komunikacia sa obmedzila na prakticke veci. Spominam si, ako som svojmu manzelovi velakrat urobila scenu s tym, ze takto zit nechcem, ze mi to takto nevyhovuje a ze ja potrebujem k svojmu zivotu aj vasen. Avsak pre mojho manzela to boli len prazdne slova, sam sa uzatvaral do seba a nic sa nemenilo. Ak som chcela nejaky intimny styk, muselo som to vzdy iniciovat sama.

Zhruba pred tromi rokmi som po internetovej diskusii nadviazala milenecky vztah s 50 rocnym muzom, s ktorym sme si velmi rozumeli. Obaja sme boli umelecky zamerani, posunul ma v tejto oblasti do dalsich dimenzii. Spoznala som pri nom to, co som so svojim manzelom nespoznala. On je taktiez zenaty a tvrdil, ze zije v nefunkcnom nazelskom zvazku. Nas vztah sa stupnoval, az do takej miery, ze som zacala uvazovat, ze uz nechcem dalej zostavat vo vztahu so svojim manzelom, ale chcela by som skusit zit s nim, pripadne ak nie s nim, tak hoci sama s dcerou. Urcite tu zohrala rolu aj situacia, ze o priatela sa zacala zaujimat ina zena. Situacia dospela do takehoto spadu: Manzelovi som povedala, ze s nim uz nechcem nadalej zit, ze radsej budem sama, alebo s milencom ako s nim. Milencovi som povedala, ze to teda chcem skusit s nim.

Avsak, po tejto situacii sa manzel neuveritelne zmenil. Zacal o mna bojovat, jeho spravanie sa uplne zmenilo, zacal mi prejavovat vsetko to, co mi doteraz absentovalo.

Na druhej strane mi milenec vycital, ze som dala sancu obom, ze hram na dve strany a prerusil so mnou akekolvek spojenie. Este v ten isty den, ako sa dozvedel, ze som sa milovala so svojim manzelom, utekal k tej druhej priatelke a miloval sa s nou. Nasledovala dost nechutna mailova komunikacia ako s nim, tak aj s nou, pricom som sa akurat od nej dozvedela aka som najhorsia na celom svete. On so mnou komunikovat nechce, svoju akukolvek chybu si priznat nechce, odmieta stretnutie, aby sme to mohli ako dospeli ludia ukoncit. Vyblokoval ma na Facebooku, taktiez som bola vyblokovana aj jeho priatelkou. Jeho priatelka na FB neustale dava najavo prislusnost k nemu, neustalou zmenou mena, kde nezabudne zdoraznit, ze patria k sebe.

Aj ked so mnou odmieta komunikovat, ja sa nemozem jednoducho odputat od tejto situacie, denne niekolkokrat cez „falosny“ profil kontrolujem statusy oboch, dokonca aj jej dcery.

Taktiez sa pokusam mailom vyvolat nejaku komunikaciu, avsak bez uspechu.

Na druhej strane, moj manzel je uzasny. Chova sa neskutocne chapavo, vidim na nom, ze je stastny, ked moze byt so mnou, ked ma moze masirovat, dotykat sa ma. Mne jeho dotyky nevadia, pokial nie su sexualne, sexu sa vyhybam.

Verim, viem, ze tato zmena je trvala, uvedomil si, vsetky dosledky a prejavil maximalnu ochotu sa zmenit. Pochopili sme spolu, ze vlastne ma stale miloval, stale som bola pre neho pritazliva, avsak bohuzial mi to nevedel prejavit. Dalsim rozoberanim tychto situaci, v snahe najst dovody tychto problemov sme dospeli k poznaniu, ze toto jeho spravanie ma korene v detstve, kde v jeho rodine nikdy nebolo a doteraz nie je „normalne“ si prejavit lasku. Obaja sme k sebe maximalne uprimni, verim a doverujem mu. Avsak necitim k nemu lasku a vasen. Popisala by som to asi tak, ze tolko to vo mne utlmoval, az tu vasen vo mne uplne udupal.

Chcela by som poprosit o radu ako dalej. Na jednej strane vidim, ako manzelovi ublizujem tym, ze mu neviem povedat, ze ho milujem, nechcem mu davat falosnu nadej, som zmierena s tym, ze sa mozno dohromady nikdy nedame. Vidim, ze on si nepripusta stav, ze by sme spolu neboli, velmi sa snazi, a nielen snazi, vidim, ze sa skutocne zmenil. Stale citim taku tazobu v hrudi, mozno od tej zodpovednosti za nasu rodinu a za to, ze neviem, ci sa to podari zachranit. Chcela by som zachranit nas zvazok, ale bez pritomnosti vasne a lasky v mojom srdci neviem, ci to bude mozne. Stale mi lieta v hlave aj pocit sklamania, ako som mohla byt taka a uverit milencovi, ze to bude dobre a pri najblizsej moznej prilezitosti ma hodil cez palubu. Strasne ma sklamal ako clovek.

Prosim o radu, ako dalej postupovat, ako sa pokusit dat do poriadku po tomto nase spolocne manzelstvo, a potrebujem sa hlavne dostat z toho sklamania, ktore mi sposobil milenec, lebo ma to stale neuveritelne tazi, neviem sa z nicoho tesit ani poriadne na nic sustredit. Dakujem velmi pekne za pochopenie a odpoved a akukolvek radu.

Autor: Marta T.
Dátum: 28.03.2011 - 09:07

Pani E., podla vasho opisu situacie si velmi dobre uvedomujete vyznam slov ako su laska a zodpovednost. Uvedomujete si, ze vztah ma viac rovin, ako rodicovsku, tak aj partnersku. Obidve tieto roviny su navzajom prepletene, prave preto su rozhodnutia take tazke. Prosite o radu, tak Vam skusim napomoct. V prvom rade by ste sa mali uplne snazit zbavit zavislosti na milencovi a na neustalej kontrole jeho profilu. Skuste si dat zavazok, je to ako zavislost na comkolvek inom. Vyzaduje pevnu volu a podari sa to. Berte ho ako minulost, v tej skatulke ho uzavrite a nesnazte sa ho kontaktovat ani kontrolovat. Neradim Vam zabudnut, radim Vam netrapit sa tym. Chapem, ze vyrovnanie s tymto stavom je pre Vas tazke, v tomto Vam mozu pomoct prave Vasi najblizsi, ako su milujuci manzel a dcera. Myslim, ze ste s manzelom uz presli dlhu cestu vzajomneho sebapoznania, identifikacie pricin vzniku tejto krizy. Podla to, co pisete, ste dokazali urcit prapriciny vzniku naslednych problemov (mam na mysli manzelovo detstvo). To je velmi dobry zaklad na stavanie a budovanie nasledneho vztahu. Najvacsim prinosom pre vas oboch je vzajomna dovera a uprimna komunikacia. Vela parov toto nedokaze nikdy. Nechcem Vam tvrdit, ze laske sa da naucit, ale pokial jej date sancu, nebudete sa jej branit, tak mate vysoku pravdepodobnost nasledneho uspechu. V prvom rade by ste mali odpustit sebe, nebrat to, co sa stalo prilis osobne (ja viem, ze je to tazke), poucit sa z minulosti a pokusit sa implementovat skusenosti z predchadzajucich rokov do budovania vztahu. Vsetko je to podmienene jedinou okolnostou. Ci to obaja chcete. Ako Vas manzel, tak aj Vy. Zelam vela trpezlivosti vam obom a drzim vam palce. Marta T. (klinicka psychoterapeutka)

Autor: Anna1
Dátum: 06.03.2011 - 19:27

Som vydatá 16,5 rokov, mám 2 deti - syn má 16, dcéra 11 rokov. Ja mám 39 rokov a manžel tiež. Moje problémy sa začali v októbri 2009, keď sa mi manžel priznal, že už necelý rok má pomer s jednou ženou od nich z práce. Je to jeho podriadená, o 11 rokov mladšia. Až do jeho priznania som o ničom nevedela, náš život plynul úplne normálne, bez komplikácii, neboli žiadne problémy - dokonca ani po sexuálnej stránke. Bol to pre mňa šok. Po dlhých rozhovoroch sme sa dohodli na druhej šanci, ja ho ľúbim, život bez neho som si nevedela predstaviť, preto som mu bola ochotná neveru odpustiť. On tiež tvrdil, že ma ľúbi. Náš život plynul ďalej, pracovali sme na našom vzťahu, nachádzali znova stratenú dôveru. Občas sme síce riešili problém, že ona sa mu ozvala, ale vždy to zdvôvodnil, že je s ňou iba kamarát, lebo jej nechce viac ublížiť. Teraz vo februári som iba náhodou, zistila, že sú opäť spolu. Manžel vyšiel s pravdou von, že to bolo len párkrát, aleže je to silnejšie ako on a on sa jej nevie vzdať. Psychicky som sa zosypala. Znovu sme mali dlhé rozhovory, povedal mi, že to chcel tajiť, lebo nechcel ani mne a ani deťom ublížiť a vraj čakal na vhodnú príležitosť. Problém je v tom, že ja ho stále ľúbim viac ako svoj život. Pre záchranu nášho manželstva som ochotná urobiť všetko. Tentoraz mi sľúbil, že už bude konať férovo, že s ňou preruší všetky kontakty / to predtým neurobil /. Ona má tiež dlhoročný vzťah, s rozvedeným mužom, ktorý má 2 deti, bývajú spolu. Manžel sa s ňou musel stretávať tajne, keď mala voľný byt. Ona sa s tým priateľom tiež ešte nerozišla, vraj čakala čo urobí môj manžel. S manželom sme sa dohodli, že sa pokúsime zachrániť naše manželstvo. Myslím si, že aj on je dosť zmätený, iba dúfam, že to čo teraz pociťuje k nej je iba spôsobené tým vzrušením s ich utajovaného vzťahu. Viem, že nás čaká dlhá cesta, ale ja chcem bojovať. Už len preto, aby som sa z toho všetkého spamätala, teraz sa cítim totálne ponížená a občas aj ako nejaká špina, ktorá nestojí ani za to aby o ňu nejaký muž zakopol. Neviem, či som sa rozhodla správne, to ukáže čas, ale dúfam, že áno. Nechcem už trpieť a hlavne nechcem, aby trpeli moje deti. Oni o ničom nevedia a majú s nami obidvoma veľmi dobrý vzťah a ja mám strach, že im to hrozne ublíži a poznačí to ich správanie k nám. Neviem, či mi niečo poradíte, ale ja som sa potrebovala hlavne niekomu vyrozprávať. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 06.03.2011 - 22:16

Anna1, jedine, co ine ma napada, sa tyka vasho manzela. Ci vlastne vas manzel hlbsie rozumie, co ho k dotycnej dame taha, motivy mozu byt niekedy hlbsie, ako navonok vyzeraju, ale to sa da skumat len individualne a nie na mail. Mozu suvisiet aj s jeho rodinnou historiou alebo niecim o com vy dvaja mozno nekomunikujete, alebo o niecom, coho si nie stevy dvaja vedomí. To, co je dolezite su rozhovory. Cim by vas manzel mohol vyvazit, to co sa dostalo do nerovnovahy, aby sa casom mohol vztah harmonizovat a mohli by ste mu zacat znovu doverovat? Vas vztah ma rovinu rodicovsku a partnersku. Co znamena pre vas zachranovat manzelstvo, zachranovat partnersku, alebo rodicovsku rovinu, alebo oboje? To je tema, ci rozumiete obaja, co idete zachranovat, alebo preco potrebuje vas manzel hladat v inych vztahoch nieco - a co vlastne ide v tom inom vztahu, len o sexualitu alebo aj nieco ine? Co sa tyka vas, vzdy spozorniem trosku, ak niekto pise alebo hovori, ze miluje druheho viac ako svoj zivot. Ak sa nevera opakuje zvazte, ci by ste spolu, alebo manzel nenavstivili odbornika, ak mate zaujem vztah udrzat a rozvijat inak, ako doteraz. Psychologicka, psychoterapeutka, Rita Svihranova, >link<

Autor: majulik
Dátum: 25.02.2011 - 09:56

Dobrý deň, ani neviem, ako začať, ale niekde treba začať, pretože pomoc občas potrebuje každý z nás. Dúfam, že mi niekto poradí a pomôže, ako ďalej. Som vydatou ženou 8 rokov a maminou 5-ročného chlapca. No v manželstve si pripadám ako keby mám deti dve, nie jedno. Ťažko je hovoriť o niektorých veciach, ale ak chcem, aby mi niekto pomohol, musím odprezentovať to, čo sa deje. Môj manžel sa s prestávkami, ktoré ani nebadám ako prestávky, celé manželstvo vlastne hrá. Keď sme sa brali, fungovala v jeho rodine playstation, ktorú si zobral z domu do spoločného bývania. Nemala som nič proti tomu, ako každý nejakým spôsobom trávime voľný čas, ale toto začalo prechádzať do neobmedzeného "hrania". Keď prišiel z rannej domov, zapla sa playstation, a nič iné neexistovalo. Dokázal pri tom presedieť 7, 8 hodín v kuse a keď sa mu nedarilo, vedel byť zlosťou celý bez seba. Prosila som ho, aby s tým skončil, mali sme spoločné záujmy, radi sme chodili von, bicyklovať, na prechádzky, no týmto všetko skončilo. Obaja sme boli zamestnaní, mali sme byt, pokoj od rodičov, takže nejak radikálne nám do nášho manželského života nezasahovali. Samozrejme, našli sa chvíle, keď mali jeho rodičia poznámky typu, a vy nič nemáte, nič ste si neušetrili, mali ste so svadbou počkať atď. Svokrovci sú veľmi šporiví, nazvala by som to až lakomosťou. Viem, že si manžel prežil detstvo s alkoholikom, ktorý ich vyháňal z domu, bil ich a svokra sa na to ticho pozerala. Keď som sa ozvala na to, že manžel hrá tieto hry, svokra ho podporovala tým, že veď chodí do práce, a musí si nejako oddýchnuť, keď príde domov. Postupne sa z nášho vzťahu vytrácali spoločné chvíle, tie pekné hlavne. Vrcholom bolo, keď sa nám po 3, 5 roku narodil synček, a náš tatinko stále hral a nedal si povedať. Nevyspala som sa ako tehotná, pretože sme bývali v malom byte, a nevyspala som sa ako čerstvá mamička, ktorá potrebovala určite oddych a pomoc. Na moje prosby reagoval tak, že nerobí nič zlé, veď nechodí do krčmy, nebije ma, nefajčí, veď je vlastne ideálny manžel, až na to, že sa hrá. Na moje prosby stále nereagoval, vždy si presadzoval svoje záujmy, nehľadel na naše potreby a záujmy. Kolkokrát sa stalo, že sme boli nachystaní do obchodu, keďže bolo treba nakúpiť, a jemu sa zrazu nechcelo, tak sme mohli byť aj nastúpení pri dverách, nešli sme, lebo jemu sa nechcelo. Vedela som, že ked sa nezbavím playstation, nebude pokoj. Poprosila som jeho brata, aby ju predal, hocičo, len aby bol pokoj v rodine. Pomohlo to asi na pol roka, a manžel si kúpil pc, a hry začali znovu. Vo veľkom. nezaujímalo ho už nič, ani rodina, ani malý, chodil do práce a z práce rovno za pc, bol arogantný, keď sa mui nedarilo, vybíjal si zlosť na klávesnici, alebo na myške. Ťukal do toho ako zmyslov zbavený. Nepomohlo dohováranie, prosenie, slzy ani odlúčenie na pár dní. Keď som prosila jeho mamu o pomoc, tá krčila plecami, že nevie ako pomôcť. Vzápätí mi bolo vykričané cestou domov v aute, že mu podrážam nohy a chcem zničiť lásku. Zlom nastal, keď svokor oslavoval 50tku, kde ma ponížil pred asi 40timi ľudmi. Nebral ohľad na 1, 5ročného syna, že potrebuje ísť spinkať, a celý deň bol mrchavý, nesvoj, jednoducho malé dieťa. Vykričal mi že so nič, že som handra, ktorá mu nesiaha ani po členky, vyčítal mi, že neviem šoférovať, svokor sa ma prvý raz zastal, a prepuklo to do hádky takých rozmerov, že mi muž povedal, že končí so mnou, že kvoli mne a moje neschopnosti ho zavrhol otec, ktorý potom na druhý deň ho prišiel odprosiť. Pochopila som, že ma berie ako súčasť majetku, veci, ktorú vlastní a nič viac. Jeho hranie pokračovalo ďalej, a moje city pomaličky chladli. Vrátila som sa do práce, ked mal malý 2, 5 roka, a kým malý šiel do škôlky, striedavo ho varovali babky a on, jeho štýlom, že ja sedím za pc a malý? nejako bude. Na mne zostala všetka starostlivosť o domácnosť, o malého, či do škôlky, postarať sa o nákupy, varenie, starosť o auto, jeho servis, ano, s autom som chodila do servisu, lebo vraj, ja chodím na aute, tak nech sa starám. Mal postarané o všetko, popri práci som stíhala všetko, začala som chodiť na kurz angličtiny, a celú dobu som počúvala, že pochybuje, že chodím naozaj do školy, že sa chodím flákať, jemne povedané. Skončila som s 96 bodmi, zo 100. Svojimi výčitkami, a zároveň nezáujmom, ktorý prezentoval tým, že jeho nezaujíma, aké problémy mám, či už doma, alebo v robote, on mi tiež nehovorí svoje problémy, sme sa citovo odcudzili. Z mojej strany určite. On ale problém nevidel, mal o všetko postarané, mal pravidelný sex, doma navarané, upratané. Na moje výčitky, aby sa nám začal venovať, nereagoval. Prosila som ho, vyhrážala, že odídeme, ak sa nespamätá, že potrebuje pomoc, ma vysmial.

Autor: majulik
Dátum: 25.02.2011 - 09:57

Pokračovanie: V tom čase, ako toto všetko vrcholilo, mi ochorela mama a zomrela po troch týždnoch v nemocnici. Vyčítal mi, že chodím za ňou do nemocnice, že mínam benzín, že keď si miniem na mamu, nedostanem sa do práce, lebo mi viac nedá auto. A ani nedal, do práce som sa musela dostať, ako som vedela, malého so sebou do škôlky. Presvedčilo ma to o tom, že je to sebec, ktorý myslí len na seba. Musím spomenúť, že v tom istom čase, ako mne ochorela mamina, ochorela aj jeho. Netrápilo ho, ako sa má, ležala v nemocnici, 50 km od miesta nášho bydliska a boli sme ju pozrieť len raz, na moje naliehanie, ved tá mama potrebuje oporu! Celou cestou žundral a nadával, že on sa má niekam trepať a prísť tam aj tak neskoro, že sa tam zdrží možno 10 min, to sa mu kvôli tomu neoplatí nikam chodiť. Dokonca sa pred nemocnicou otočil, že ide späť, lebo sa mu to neoplatí, na moje prehováranie nakoniec šiel za tou mamou. Podotýkam, že náš mesačný príjem je celkom uspokojivý. Nemusel sa obmedzovať, nič mu nechýbalo, čo potreboval, si kúpil. Nebol mi oporou počas maminej choroby, počas jej smrti, ani počas obdobia potom. Vyhadzoval mi na oči, že mínam peniaze, a chodím každý deň za otcom, ktorý ma potreboval. Toto sa stupňovalo, až prerástlo do vnútornej blokácie mojej osoby voči nemu. Zistila som, že sa neviem spoľahnúť na človeka, s ktorým žijem, ktorý mi sľubil, že ma bude lúbiť, lebo ma ľúbi ako vec, nie ako človeka. Vždy, keď sa vyskytnú problémy, otočí sa mi chrbtom, a keď má problém on, čaká, že ja prídem a podám tú ruku. Rezignovala som. Priznávam, že po týchto skúsenostiach som zistila, že ma vie aj niekto iný ľúbiť, ale inak, nie majetnícky. Po dlhom opatrnom písaní som zistila, že je tu človek, ktorému na mne a mojich pocitoch záleží. Preto som v januári prišla za manželom, že takto to ďalej nejde, že si len ubližujeme, a nevidím šancu na nápravu z jeho strany, že ho už neľúbim. Že mne a synovi spôsob jeho života ubližuje, ničí nás, malý sa začal vracať do čias, keď mal asi tri roky, a začali sme navštevovať psychologičku. Musím spomenúť, že manžel, aby sa zbavil malého, si ho posadil na kolená a tie bojové hry hral s ním alebo, keď on chcel spať, tak to pustil malému, napr. taká hra, ako je Stalker, alebo Mafia, alebo Far Cry, tí, čo to poznajú, vedia, o čom hovorím. Malý si to preniesol do snov a v noci má nočné mory. Bojí sa spávať vo svojej izbe, hoci to už dobrého pol roka nevidel, ale spomienky mu zostali. Pomohla návšteva psychologičky. To ma ale úplne momentálne odrovnalo, je fakt, že odkedy manžel vie, že chcem od neho odísť a že mám niekoho, koho ľúbim, sa otočil. Snaží sa neskutočne, upratuje, vypol pc, venuje sa malému, mňa neustále bombarduje rozhovormi, výčitkami, slzami, prosí o odpustenie, mne odpúšťa, potom mi vykričí, že aj tak mi neverí, balí sa a zase sa vybalí, bombarduje ma telefonátmi, že ma ľúbi, že je nešťastný, lebo vraj všetko stratí, vyhráža sa, že mi nedá peniaze, potom zase, že mi dá všetko. Sľubuje, že navštívi lekára a tvrdí, že nám iba pomôže manželská poradňa, lebo mi vraj toho druhého vytlčú z hlavy, keď on preukáže, že má záujem zachovať rodinu. Keď som mu povedala, že je na toto trošku neskoro, že som ho prosila milion krát, podávala mu pomocnú ruku, odmietal to, vraj, láska sa dá naučiť, že aj keď ho už nelúbim, tak sa to naučím, že to časom pôjde. Cítim ľútosť, ktorá sa mieša s pocitmi, že mu beriem syna, a do toho všetkého sa mi miešajú spomienky, ale neverím mu, pretože po mesiaci zase sklamal, keď som zistila, že zase začal hrať tie hry a už to netajil, ale nechal, aby som na to prišla. Vraj sa všetko dá zabudnúť, ale musím chcieť, ja sa bojím už niečo chcieť, pretože, keď som chcela a povedala som si, bol problém a keď bol problém, musela som ho riešiť sama, lebo on nemal záujem a keď už začal mať záujem, tak jedine v tom, že vinná som vlastne ja. Prosím o radu, lebo sama som z toho strašne zmätená, a bojujem vnútorne, čo ďalej. Bojím sa zostať s človekom, ktorý mi síce tvrdí, že ma ľúbi a tvrdí, že mám mu dať šancu, aspoň kvôli tomu malému, ktorý teraz na otcovi doslova lipne, lebo zistil, že odrazu sa mu tatinko venuje celým svojím volným časom. Ďakujem veľmi pekne. Snáď mi pomôžete, ako postupovať ďalej.

Autor: R
Dátum: 28.02.2011 - 14:47

Majulik, pokuste sa rozlisovat rovinu partnersku a rovinu rodicovsku. V tej druhej budete komunikovat ako rodicia ohladom syna este dlhe roky. Mozno uvedomenie si tychto rovin Vam pomoze vnimat samostatne Vas vztah. Co sa tyka manzela, ak vyrastol v rodine alkoholika je pravdepodobnost, ze forma jeho hier je len iynm typom zavislosti, navonok spolocensky viac akceptovana. Zavislosti sa daju liecit len, ak klient sam prejavi zaujem a je motivovany, malokedy vsak len natlakom zvonku. Ak by ste mali zaujem manzelovi pomoct, tak ho podporte v liecbe na hry, nakolko to prospeje aj pri vychove Vasho syna, v preruseni vzorcov spravania pre dalsiu generaciu, /syna/ a aj vo vztahoch aj pre neho osobne. V tomto smere vidim moznost, ak sa clovek lieci, je sanca na zmenu. Pri tolkych hodinach hier, a pri liecbe a hlbsom pochopeni suvislosti, preco vlastne hram atd. je nadej, inak je to obvykle tazsie. Najucinnejsia je ustavna skupinova liecba /V BB, na Murani, Pezinok a inde/ a nadvazne este pokracovat v psychoterapii. Vela trpezlivosti zelam. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, >link<

Autor: majulik
Dátum: 01.03.2011 - 15:22

Dobrý deň p. Švihranová, ďakujem za radu, manžel sa vyjadril, že by naňho pozerali ako na blázna, keby v robote povedal, že ide na liečenie, takže z jeho postoja mám pocit, že jemu to takto vyhovuje, ako to je. Nemá problém, celý problém som nafúkla ja. On si iba vypĺňal voľný čas v práci a doma. V podstate sa nezmenilo nič. Pribudlo asi iba ešte väčšie obviňovanie, že ja som zlyhala, a na všetko som mala pozerať s nadhľadom. Z mojej strany si uvedomujem to, že láska vychladla, no pomôcť mu chcem. Hoci tým, že uvažujem nad rozvodom, to z mojej strany veľmi veľká pomoc nebude. No chcem mu pomôcť v prvom rade ako otcovi svojho syna, pretože na malom začínam pozorovať tie isté návyky, ktoré videl u otca. Aby v budúcnosti dal lepší príklad, možno, aby bol v budúcnosti lepším partnerom niekomu inému. V prvom rade mi ide o syna, hoci to možno tak nevyzerá, lebo chcem rozbiť rodinu, podľa jeho slov, ale chcem, aby mal k otcovi dobrý vzťah, lepší, ako má môj manžel k svojmu otcovi. Aby si ho vážil, a aby sa ho nebál, lebo zostal mu ten syndróm strachu, že ak zvýši nanho hlas, malý sa radšej skryje pod stôl v kuchyni, alebo v obývačke, a potom v noci máme zase nepokojné sny, kde syn vykrikuje zo sna, že už bude poslúchať. Je zakríknutý v spoločnosti iných ľudí, a keď sa zase osmelí, nevie, čo s svojou energiou. Mám sa na toto prizerať? Kde je tá hranica, kedy je malému ubližované a kde je iba kladený dôraz na to, aby počúvol a on sa správa takto? Sama podľa seba cítim, že v tej domácnosti nie je ideálne ovzdušie, povedala by som, že až dusné. Ak by som sa aj vedela nejako obetovať pre tú rodinu, že nebudem hľadieť na seba a svoje potreby, túžby (napr. moja túžba študovať na VŠ, nemôžem si ju jednoducho dovoliť, nie z hľadiska financií, ale z hľadiska rodiny, vraj sa nebudem vedieť postarať o všetko tak, ako doteraz, a on ma nechce podceňovať, ale ja to aj tak nezvládnem a je to z mojej strany zbytočné, alebo túžba byť jednoducho s niekým, s kým mi je lepšie, ako s ním) , tak toto chcem podstúpiť len za tých podmienok, že sa zmení jeho postoj k sebe, že pôjde a bude sa liečiť, že dokáže sebe a nám, že má pevnú vôľu a chuť zmeniť sa. Preto stále váham, ale to je asi normálne, pretože sa bojím, že to dopadne tak isto, ako predtým, a zase mi zostanú oči iba pre plač a budem si vyčítať, že som to nechala zájsť tak ďaleko, a môj syn má zničené detstvo. Sebaobetovanie? Sebaobviňovanie? Vo vzťahu by mali robiť kompromisy obaja, približne rovnakým dielom, raz jeden, raz druhý. V mojom manželstve som tieto kompromisy robila sama. Chcem sa spýtať možno to, čo sa pýta každý: Pomôže v našom prípade manželská poradňa? Či už pozitívne, alebo negatívne, pomôže nám rozhodnúť sa, ktorým smerom sa brať? Pomôže nám nabrať odvahu vykročiť tým smerom? Ak budem vidieť snahu v pozitívum, pokúsim sa urobiť maximum, aby to fungovalo. Ak uvidím, že nie je záujem, pomôže mi to rozhodnúť sa tak, ako to viac-menej cítim, že bude lepšie, v konečnom dôsledku pre dobro nás všetkých, aj za cenu, že sa rozídeme. Asi priveľmi rozmýšľam nad tým všetkým, ale ide mi o manželstvo. Ďakujem vopred za akúkoľvek radu. M.

Autor: R
Dátum: 01.03.2011 - 17:00

Majulik, poradna pomoze v tom, co popisujete, bud v ochote spolupracovat vzajomne na vztahu, alebo v odvahe hladat lepsie riesenie pre seba a dieta. To, co popisujete pocujem, ze syn ma uz teraz nasledky / strach z otca apod.. / Pat rocne dieta uz videlo, poculo a odzrelo vela, takze zmiernovanie nasledkov minimalne pre syna by bolo vhodne. Rany duse sa daju hojit, ak sa pre hojenie najde dostatok casu. Je mi luto a casto to pocuvam od klientov, ze ludia sa viac boja posudzovania kolegov, susedov, rodiny a ze to byva rozhodujucejsi moment v tom, ci sa budem, alebo nebudem liecit, resp hladat nove moznosti fungovania ama so sebou alebo vo vztahu. Nie je dolezite, ci sa to vola liecenie, alebo skumanie, objavovanie hladanie niecoho noveho ku svojej a aj vzajomnej spokojnosti. Myslim si, ze malokto mal uplne harmonicke a zdrave detstvo, dolezite je si uvedomit, ci pre dalsiu generaciu a aj seba sme ochotni nieco v tych starych vzorcoch spravania, imitovania rodinnych modelov nieco zmenit tak, aby sme mohli byt stastnejsi, slobodnejsi od tienov nasich povodnych rodin. Tiene boli, su aj budu, ale mozu byt miernejsie a kazdy z mojho pohladu moze kusok niecoho posunut, o tom je vyvoj osobny, spolocensky aj vztahovy.. Same sa to neudeje. Odvahu zacat inak niektore pary a niektori jednotlivci maju, a casom citia, smutok, ako doteraz zili a zaroven nadej na moznu zmenu. Klientom hovorievam, ze ak xxx rokov zili takto, potrebuju adekvatny cas na zmenu, zo dna na den sa zmena sama neudeje! Ale nezacat vobec prinasa casto zazitky, ktore uz roky poznaju.. Spytajte sa manzela, ci si mysli, ze ma nadej a chut nieco zmenit kvoli sebe a aj kvoli synovi. Co napr. robi inak a co sa mu dari inak, ako zazil v detstve a v rodicovskom dome a po com tuzi, po akej zmene pre seba, svojho syna, a pre vas dvoch?. Liecit sa da aj v psychoterapii, parovej aj individualnej. O tom sa nemusi nikto dozvediet, klient je chraneny etickym kodexom profesionala. To, co popisujete, ze ste ochotna podstupit -ak sa bude manzel liecit, resp. skumat svoje potreby, spravanie, sny, tuzby atd. sa da presne ohranicit a presnejsie zadefinovat v parovej aj individualnej terapii. Niekedy sa kombinuje parova terapia s 2 terapeutmi na riesenie otazok ohladne paru, vztahu a rodicovstva a individualna terapia s 1 teraputom bud pre 1 alebo pre oboch partnerov, v ktorej sa riesia aj otazky individualne - osobne. / napr. zazitky z detstva, porozumenie sebe samemu... , Viac x som pisala, ze k parovej terapii je vhodne byt motivovany. Chut nieco zmenit v sebe, vo vztahu nespravi za vas odbornik, on vam napomoze skumat, podporit, hladat, pomenovat, porozumiet, zahojit... Uz samotne rozhodnutie a navsteva odbornika je novym krokom v porovnani s rozmyslanim osamote, alebo s priatelkou-om. Preco to je na Slovensku stale hanbou, to len tusim. Menej sa ludia hanbia hadat, pit, kricat, pobit sa atd.. ako zajst ku psychologovi? nezda sa vam to zvlastne? Mozete sa rozhodnut, ci budete cakat na to, co spravi a ako sa rozhodne manzel, alebo s akoukolvek zmenou v tomto starom sposobe zivota zacnete sama pre seba a pre syna. Potom to mozete a aj nemusite manzelovi oznamit. zalezi na vas. Ak mate dojem, ze syn ma nasledky, moze so synom pracovat aj detsky psycholog a predidete tak narastaniu a vrstveniu ran na detskej dusi. Drzim Vam palce v odvahe skumat, co skutocne chcete a potrebujete a zelam vela trpezlivosti a dostatok casu pre seba na toto skumanie. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut >link<

Autor: majulik
Dátum: 15.03.2011 - 10:59

Pekný deň, prešli dva týždne, a môj manžel sa odsťahoval. Problém vyriešil úverom na 10 000 eur a kúpou auta a ešte v ten deň si zbalil veci a odišiel. Po týždni si uvedomil, čo sa deje a chce sa vrátiť späť. Ale čo sa tým vyrieši? Konečne sme sa so synom vyspali, načerpali silu, obaja sme boli chorí a ten kľud, čo sme mali, sa nedá zaplatiť. Detská psychologička nám len potvrdila to, čo som si stále myslela, že on si myslí, že peniazmi sa dá udržať rodina. Manžel si úver zobral preto, aby nás udržal pokope ďalších 5 rokov. Hoci to popiera, zaujímalo by ho napríklad to, že malý má horúčky, a on si ide do predajne vyberať nové auto a potom sa s tým pochváliť rodičom, kde ho samozrejme poľutujú (ktorá matka by neľutovala svojho syna?) a príde si domov, ako keby sa nič nedialo večer. Rečami sa dá ľúbiť nekonečne, no skutkami - je to bieda. Stále opakuje, ako nám bude dobre, ako nás zoberie na dovolenku, že malému všetko kúpi. Po takmer dvoch týždňoch si uvedomujem, že máme kľud a malý je spokojnejší, je samozrejmé, že sa pýta na tatina, prečo je tam, kde je. Ale nemá problém spať v noci, nebudí sa, naje sa, nevyžaduje si toľko pozornosti, nekričí, vieme sa normálne v klude zahrať, najesť, obliecť, dokonca v škôlke mi pani učiteľka potvrdila, že je pokojnejší, nie je to veľký posun, ale že si to všimli. Manžel sa ľutuje, že je vo vyhnanstve, že chcem, aby malý nanho zabudol, čo nie je pravda, pretože s malým môže byť vždy, ked mu to vyhovuje. Keď ho má v starostlivosti on, na druhý deň mi vyčíta, že som si urobila volný deň a on sa mu venoval. Že ho k nemu len odložím, čo nie je pravda, ale hádať sa s ním nechcem. Chcela som hľadať riešenie pre nás všetkých, nech by bolo akékoľvek, no k psychológovi odmieta ísť, lebo vraj, všetci držia moju stranu, na chvíľku hovoril s detskou, ktorú navštevujeme s malým, a usúdil, že drží stranu mne. Keď som mu vravela, aby sme navštívili manželskú poradňu, tak jedine vtedy, ak to bude vyhovovať jemu, on si predsa voľno kvôli tomu brať nebude. Viem, že sa dá dohodnúť na všetkom. Robím ústupky, ale nejde to takto donekonečna. Pekne ste to napísala pani doktorka, aby som mala odvahu skúmať, čo skutočne chcem a potrebujem, nechcem byť sebecká, ale keď vidím, že ten pokoj prospel nielen mne, ale hlavne synovi, tak viac menej mám rozhodnuté. Skúmaním svojich a synových potrieb som prišla na to, že hoci sa nám bude žiť ťažšie, ten pocit pokoja sa nedá ničím kúpiť ani zaplatiť. Len treba zobrať tie všivavé peniaze na jeho vyplatenie, keďže je úver na nás ako manželov, ja ďalší úver nedostanem, pravdepodobne. No za ten pocit slobody a pokoja nám to so synom stojí. Ďakujem za povzbudivé slová od Vás.

Autor: R
Dátum: 15.03.2011 - 22:42

Majulik, poradte sa s pravnikom ohladne materialnych veci. Nerozumiem, ak ste manzelia, ze manzel dostal uver aj bez vasho suhlasu, resp. podpisu? Ak sa manzel pre taketo rozhodnutia neradi s vami, hladajte aj vy pre seba ochranu a pravne poradenstvo. Suhlasim s vami, ze klud pre Vas oboch so synom je velmi dolezity, minimalne na to, aby ste nabrali silu dotiahnut veci smerom, pre ktory sa rozhodnete. Drzim palce. Rita Svihranova, >link<

Autor: majulik
Dátum: 16.03.2011 - 08:04

Myslím, že je načas začať riešiť aj toto, pretože nás to úplne rozdelilo. Stále rozhoduje o tom, či mám vôbec nárok na peniaze pre malého, alebo nie, potom ma odprosuje, zase sa vyhráža. Máme rozdelené účty a má taký príjem, že mu úver vyšiel bez problémov. On sa neporadil, prišiel domov s tým, že má vybraté auto a na druhý deň si ho kúpil. Nechcem už takto žiť a naplno si uvedomujem, že ten život čo ma čaká, bude ťažší, ale pokojnejší, aspoň čo sa manželského zväzku týka. Ako budeme vychádzať spolu ako rodičia si netrúfam povedať dopredu, pretože podľa môjho názoru potrebuje ambulantnú liečbu, aby si uvedomil dôsledky jeho správania. A keďže toto nie je ochotný podstúpiť, som viac menej presvedčená o tom, že fungovať to nebude. Nech by som urobila čokoľvek. Je mi toho všetkého ľúto, ale ľutovať by som nemala jeho, ale seba, že som dovolila, aby to zašlo až tam, kam to zašlo a malého, pretože má vo všetkom chaos. Idem hľadať právnu pomoc, a Vám ďakujem za povzbudivé slová, veľmi mi pomohli. Ešte raz ďakujem. M.

Autor: R
Dátum: 16.03.2011 - 09:09

Majulik, synovi vysvetlite, ze ak si rodicia nerozumeju, neznamena to este, ze ocko ho nema rad. Pohladajte priklad napr. ak si syn niekedy nerozumel s kamaratom apod. Jedna cast je vas vztah s manzelom a ina jeho vztah k synovi. Pokuste sa nebranit mu v tom a dohodnut sa s nim v poradni trebars u detskeho psychologa na pravidlach, aby ste syna do vasich sporov nezatahovali a nezatazili tym, jeho detsku dusu. To, ze ma manzel svoje osobne problemy, ktore neriesi, este neznamena, ze by nemohol byt dobry otec. Kazda kriza, oddelnie partnerov nieco pohne a smer uvidite, neda sa predpovedat vsetko. Ak je niekto naozaj zavisly, casto to byva nahrada za nieco hlboko citovo neuvedomene, potom by mohlo byt oddelenie pre manzela aj citovo neprijemne, hovorim zamerne v podmienovacom sposobe, lebo su to len hypotezy, nakolko vasho manzela nepoznam a nakoniec, ani vas osobne. Vnimajte svoju energiu a setrite si ju smerom, ktory je pre vas dolezity, nakolko aj pre vas to bude trochu zataz. Z vasich riadkov vnimam aj vasu silu, doverujte jej a skumajte a rozvijajte ju, sama s odbornikom, v sporte, tanci, kdekolvek vas napadne, ze by vam to mohlo pomoct. Rita Svihranova, >link<

Autor: majulik
Dátum: 13.04.2011 - 15:02

Pekný deň, po mesiaci sa ozývam znovu, spolupracujeme s detskou psychologičkou, malému sa snažím vysvetľovať situáciu, ktorá vznikla. Odporučila mi v prvom rade chrániť svoje dieťa, nie manžela. Začala som podnikať kroky k tzv. oslobodeniu sa, odpútaniu sa od manžela. Či už finančne, ako aj psychicky. Oddelená domácnosť spôsobila, že som nabrala nové sily a odvahu riešiť a začať žiť lepší a pokojnejší život spolu so synom. Pracujeme na aktivitách, ktoré nám poradila pani doktorka. Manžel sa do toho veľmi nezapája, na otázku, či mu môžem malého doviesť, aj v jeho záujme, aby boli spolu viac a viac spolu trávili volný čas, mi odpovedal vetou, ktorá vo mne spustila lavínu vybavovačiek a rozhodnutí, že sa chcem rozviesť. Vraj on nebude nikomu pomáhať, lebo som mu podrazila nohy, a on má nárok na svoj osobný voľný čas a jemu to nevyhovuje. Nešlo mu o to, aby bol so synom, ked môže, ale mna nejako vytrestať. Vidí ho raz za tri, štyri dni, môže aj častejšie, ale neprejavuje onho záujem, čo ma mrzí, lebo potom musím vysvetľovať malému, prečo ten tatino za ním nepríde a osočovať ho pred malým, to nerobím. On s tým nemá problém, malý mi naposledy, ked prišiel z návštevy povedal, že aj tak som zlá, jedovatá ježibaba, ktorá robí prieky a že ved tatinko ťa miluje, mami. Bolelo to. Aj to bolí, veľmi. Mám pocit, že ho hucká proti mne a s týmto nesúhlasím. Tažko sa mi píše, ako mi vykrikoval, že som bez jeho peňazí chudera, nikto, a toto všetko pred očami malého. Tým dňom mi odovzdal kľúče od bytu a požiadala som ho, aby odišiel. Nechce sa rozviesť, ani počuť, vraj sa mám resetnúť konečne, že robím divadielko, ktoré je už trochu trápne. Že mi žiadna banka nedá peniaze na to, aby som ho vyplatila a pod. Že budem musieť povoliť, aby došiel domov a skúsime žiť ako normálna rodina. Mám odpor a strach pred týmto človekom. Toto ma zmobilizovalo a vybavila si všetko potrebné, a týmto dňom som spustila lavínu, podala som žiadosť o rozvod. Verím, že psychické ubližovanie týmto postupne skončí, mám nárok na krajší život, a môj syn tak isto. Ďakujem Vám veľmi pekne za pomoc, za povzbudivé slová, ktoré mi pomohli. Želám všetko dobré a veľa spokojných klientov. Majulik

Autor: R
Dátum: 13.04.2011 - 23:01

Predpokladam, ze sa vas manzel urazil, ze ho opustate a jeho hnev je reakcia na vase rozhodnutie. Zial vas manzel asi nevie inak reagovat ako hnevom, pripadne trestanim vas prostrednictvom dietata. Pokuste sa zapojit psychologa, alebo socialne oddelenie - poradnu k tomu, aby manzelovi vysvetlili, ze pre dieta nie je zdrave riesit spory a nezhody cez neho, mozno mu vysvetlia a ponuknu aj sancu liecit sa zo zavislosti. Je to pre deti neprimerana zataz a stres. Synovi vysvetlite, ze ma pravo povedat, ze je Dieta a nie dospely, a nech si otec riesi problemy s mamou sam a nie s nim. Ucte syna, aby sa chranil pred neprimeranymi vyrokmi otca, moze povedat dost, alebo stop, ked je na neho niecoho vela. Nakolko ste pisali, ze manzelovej rodine bol alkoholizmus, jeho hnevlive reakcie su tomu primerane. za mnohymi zavislostami je skryty hnev a smutok, to len pre vysvetlenie. najlepsie by bolo, keby sa manzel liecil. verim, ze synovi neublizuje zamerne, inak to zial zatial nevie. Vam drzim palce, zelam silu a podporu blizkych a znamych. Skumajte kolko vladzete a ako by vam pribuzni, priatelia vedeli pomoct - aspon, aby ste si mohli vydychnut a oddychnut, ak to budete potrebovat. Pre manzela je tazke prijat realitu, ta ho pravdepodobne ohrozuje, a zatial nevnima, ze cesta liecenia by bola najlepsia. Niekedy sa ludia musia citit az velmi zle, aby vyhladali odbornu pomoc. Pokuste sa vnimat manzelov hnev, a reakcie ako jeho obranu a mozno aj ohrozenie, nevstupujte radsej s nim do otvorenych konfliktov, rieste, co potrebujete, a komunikujte s nim podla moznosti s nadhladom a vecne, pripadne podla potreby len s pravnikom. Zelam vam este raz odvahu a silu. Rita Svihranova, >link<

Autor: Renka
Dátum: 24.02.2011 - 14:50

Dobrý deň. Mám vážny problém s manželom a neviem si už sama poradiť. Začnem asi tým, že som vydatá 14 rokov a máme spolu 2 deti. Dcéra má 13 a syn 6 rokov. Naše problémy sa začali asi pred 2 rokmi, keď mi manžel z ničoho nič oznámil, že sa asi dá rozviesť. Na moju otázku prečo to chce mi odpovedal, že už ku mne nič necíti a niekedy má pocit, že potrebuje od nás utiecť. To sme ešte riešili spoločnými aktivitami aj dovolenkami a zdalo sa, že je všetko v poriadku. Ale po roku sa mi začal vyhýbať a odmietal akékoľvek telesné zbližovanie. Nemohla som sa ho ani dotknúť. Už vyše roka sme sa nemilovali a pred pár dňami mi povedal, že už to nemá cenu a nechce so mnou žiť. Vraj sa zmieril aj s rozvodom a že ku mne už nič necíti. Ja viem, že nie som ideálna manželka. Viem vybuchnúť aj slovami ublížiť. Pred mesiacom začal navštevovať pokec a píše si tam s jednou rozvedenou. Iba s ňou. Keď sa ho pýtam o čom si s ňou píše toľko, tak mi len odpovie, že do toho ma nič. Veľmi ma to trápi, lebo kvôli tomu sa prestal so mnou baviť. Povedal o nej, že je to skvelá žena a že si s ňou rozumie lepšie ako so mnou. Začala som sa snažiť viac než inokedy sa s ním baviť, plánovala som spoločné víkendy a on mi na to len sucho povedal, že načo sa namáham. Zabolelo ma to. Pri každom mojom úsilí byť milá mi len odpovie no zrazu aká milá. Dokonca mi povedal, že si mám nájsť milenca, aby som zbytočne nebola sama. Povedzte mi či je to normálne? Ja už ďalej nevládzem a možno už ani nechcem bojovať. Pomohla by nám aj v tomto prípade poradňa? Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 24.02.2011 - 16:45

Renka, poradna moze podporit a pomoct v pripade, ze obaja partneri su motivovani k spolupraci, a chuti nieco pochopit. A zmenit na vztahu. Je to smutne, co popisujete, ale laska sa neda vynutit. Stava sa sice, ze po rozchode partneri zistia, dodatocne, ze stretli podobnu zenu /muza/ a to najma vtedy, ak sa aj oni spravaju podobnymi sposobmi aj v novom vztahu. Rozchod ma zmysel, ak obaja pochopia, v com mohli konat, spravat sa inak a co su ochotni zmenit aj v prospech partnera aj v prospech deti, ktore sa od nas ucia odzeranim, ako vo vztahoch fungujeme. Dolezite je, aby ste sa naucili slusne komunikovat aspon v roli rodicovskej, nakolko mate spolu 2 deti. V tomto smere sa poradenstvo doporucuje. Napriek tomu, ze nebudete ako manzelia, partneri, zostavate este dost dlhe roky rodicia. Vhodne je, deti nezatazovat vasimi partnerskymi problemami a najst, co najvhodnejsi sposob ako sa v rodicovskej roli respektovat a predat detom vzajomne informaciu, ze si ich mamu, otca vazite, a ze rozchod sa tyka len vasho partnerskeho vztahu. Dieta nema byt zatazovane spormi, konfliktmi a diskusiami rodicov. V tomto smere je poradenstvo vhodne aj pre vas. Otazkou nadalej ostava, co je to na pokeci s inou zenou ide, dari sa a co sa nedalo medzi vami a preco? Najcastejsie to byva v komunikacii resp - nekomunikacii medzi manzelmi a pomlcanim, ak ste boli nespokojni vo vztahu.
Rita Svihranova, psychologicka, psychoterapeutka, >link<

Autor: Maja
Dátum: 05.04.2011 - 13:27

Milá Renka! Poradňu? Aj ja by som ju hľadala, ale manžel spolupracovať nebude. Keď som to jedenkrát navrhla, povedal mi, že keď mi d..., nech sa idem liečiť. Navonok sme úplne normálna rodina, so starostlivým oteckom. Prečítala som si veľa príspevkov a tam, kde neverný alebo egoistický manžel navrhuje rozvod, nevidím problém, ale riešenie (čo niektoré ženy úplne zavrhujú). Som v manželstve vyše 20 rokov s cholerikom, narcisom a egoistom v jednej osobe, ktorý má stále paralelné vzťahy a neustále ma ponižuje. Boli aj svetlé chvíľky v našom živote, ale oproti tým ostatným je to veľmi málo. Urážky a nadávky všetkého druhu sú na dennom poriadku, lebo som podľa neho neschopná. Keď po tom odmietnem sex, tak som frigidná. Čo navrhnem ja, je debilné a keď sa mi niečo nepáči a jemu áno, tak mám idiotské názory. Ak svoj návrh zrealizujem a je úspešný, tak si ho privlastní. Rozumná som len vtedy, keď na všetko prikývnem a pochválim ho, aký je king. Pochopila som, o čomu ide. Mať navonok slušnú rodinu, doma kuchárku, upratovačku a starostlivú matku. Keďže zamestnaná žena, ktorá vedie celú domácnosť, pričom jej chlap nepomôže, býva často unavená, tak potešenie treba hľadať u oddýchnutých „herečiek“, ktoré sú schopné len to jedno. Rozvod jednoznačne odmieta, lebo rodina má držať pohromade. Ja ho navrhnúť nemôžem, lebo viem, že by som o všetko prišla a keby som prišla o deti, to by som neprežila. Finančne na ňom nie som závislá. Chce to veľký kus odvahy, to mi povedala aj psychologička. Moje ideály o normálnej rodine sú nenávratne preč. Rozhodla som sa vzťah neriešiť a maximálne sa venovať deťom. V tom nachádzam zmysel života. Deti sú šikovné, majú ma radi a moju starostlivosť mi oplácajú. Ak budú samostatné, možno naberiem odvahu odísť. Iného chlapa po tejto skúsenosti nechcem ani vidieť. A odpustiť neveru znamená zvyknúť si na ňu.
Už len tú odvahu alebo naučiť sa s tým žiť.

Autor: R
Dátum: 06.04.2011 - 21:53

Mila Maja, nikoho by som nenahovarala na rozvod, nemam na to pravo. A zaroven zivot bezi a partnerstvo je ina rovina ako rodicovstvo. Ak zijete sposobom aky popisujete, zaroven davate svojim detom vzor, ako sa v partnersklom vztahu funguje a komunikuje, teda dcere vzor, ze ma vydrzat a znasat v mene deti aj taketo spravanie muza a synovi dava otec vzor ako sa" ma komunikovat so zenou". Je smutne, ked popisujete, ze neverite v iny vztah s muzom. Neexistuje ideal, ale urcite su aj muzi aj zeny, co sa snazia prekracovat tiene povodnych rodin. V zmysle snahy o inu komunikaciu. Vacsinou ak niekto nezazil v detstve dostatok podpory, bezpecia lasky v dospelosti moze reagovat tak, ako popisujete vasho manzela. Nie je to ospravedlnenie, len vysvetlenie moznosti zdroja podobneho spravania. Zelam vam odvahu aj podporu vysvetlovat a rozpravat sa s detmi, o roznych formach komunikacie - bez toho, aby ste manzela pred detmi zhadzovala. Inak by ste robila podobne ako vas manzel. Dufam, ze sa vam dari aspon deti nevtahovat do vasich sporov. Zelam vam aj pekne dni a chvile a radost nielen z deti, ale aj so seba samej. Uvazujete z coho sa sama so sebou tesite? Deti rastu rychlo a ked vyletia z hniezda je dovtedy dobre mat aj svoje zaujmy a svoje radosti, aby ste zila aj svoj zivot nielen ako matka deti. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, >link<

Autor: Maja
Dátum: 19.04.2011 - 23:22

Milá Rita, ďakujem za reakciu na môj príspevok. Celkom ste odhadla aj našu rodinu - manžel, ktorý v detstve nedostal žiadnu lásku, syn a dcéra, ktorým sa snažím dať lásku za obidvoch. Do problémov ich nevťahujeme, bohužiaľ do niektorých sú nechtiac vťahovaní, lebo vidia a počujú a všetkému rozumejú. Veľa s nimi komunikujem a som rada, že o komunikáciu so mnou majú vždy záujem. Vychovávam ich k láske, ale zároveň aj k nezávislosti. Sama neviem, či je to dobre, ale tak to zo svojich skúseností cítim. Viac sa už rozpisovať nechcem, aby som nebrala priestor Renke, ktorej som ho svojim príspevkom "ukradla". Možno sa niekedy ešte ozvem. Želám Vám, aby Vaše rady pomáhali mnohým a vlievali do nich veľa nádeje.

Autor: dana E-mail
Dátum: 13.02.2011 - 19:30

Dobry vecer, zijeme spolu s priatelom sedem lebo osem rokov, mame kupeny byt, kde mame velke pozicky, ktore su este na 18 rokov splacania. Mame 3 rocnu dcerku, on pracuje v zahranici, aby sme nejako vyzili, nasla som mu sms od nejakej baby, neviem kto to je, len spolu robia, povedal, ze je to jeho najlepsia kamaratka, a co som potom ja? Uz som raz rozvedena, mam velkeho syna, od malicka ho vychovavam sama, lebo mi spravil to iste, nechal nas. Priatel ma doma vsetko, nic mu nechyba nekricim na neho, teraz ostal tam, nedosiel domov, povedal, ze ide kamaratovi na oslavu, ale neverim mu, uz dva dni sa neozval ani nenapisal, som z toho strasne nestastna, vsetko sa zrutilo, vsetky moje plany do buducna a opakijem si: preco zas ja, preco, co som mu spravila. Staram sa tu o dve deti sama, som bez prace, nemozem nic najst na jednu smenu, na viac by bolo, ale ja sa nemozem pohnut, ked je dcerka mala, takto som to mala aj so synom cele roky som obetovala len kvoli nemu. Co bude snami dalej, ani sa poriadne so mnou nerozprava, nepohladi nic, je nervozny, krici, maslela som, ze pride a sa porozpravame. Lenze on neni ten typ, ze sa chce o niecom bavit, je mi strasne, dva dni som v pyzame, nevladzem sa k nicomu prinutit, premyslam len o nom, co sa vlastne stalo.

Autor: R
Dátum: 16.02.2011 - 09:23

Dana, hranica medzi realitou a podozrievanim je velmi tenka. Neviem, co je pravda, ale budte opatrna, ak by to bola skutocne len kamaratka z prace, aby sa nestalo, ze zbytocnym podozrievanim znechutite manzela k navratu domov a k vam. Ano mate pravdu v tom, ak sa muzi, alebo aj zeny nechcu ani porozpravat o tom, co sa deje. Potom zostava len na kazdom z nich ako si zariadia zivot. ja osobne verim aj na cisto kamaratske vztahy, len v dnesnej dobe su aj nevery realitou. Praca v zahranici je rizikom v tomto smere, pre ludi, ktori su nestali, menej si vazia trvaly vztah alebo pre tych, co nezvladaju osamelost, samotu. Zvazte, ci by praca na Slovensku a navrat domov nebol lepsim riesenim pre vas oboch. Komunikujte radsej s nadhladom, viem, ze je to tazke, ale dalej sa v komunikacii dostanete ako s podozrievanim, vytykanim a vas manzel nemusi byt taky isty, ako ten byvaly. neoprenasajte hned minule skusensosti do tohto vztahu. Oprite sa viac o to, co ste s tymto muzom zazivali, nie o fantazie o nevere. Ak by to skutocne bola len kamaratka, co vam brani nezasahovat do toho vztahu? Nie vsetci muzi su hned neverni, netreba muzov a zeny hadzat do jedneho vreca. Rita Svihranova, >link<

Autor: eva
Dátum: 07.02.2011 - 09:17

Dobrý deň, som vydatá 16 rokov. Máme 14 a 6 ročnú dcéru. Obe sú veľmi bystré a šikovné. Máme problém v našom manželskom vzťahu. Manžel je človek, ktorý potrebuje spoločnosť, potrebuje sa predvádzať. V spoločnosti je vtipný, plný energie, ale nejak vždy zabudne, že v tej spoločnosti som aj ja. Doma je bez energie, bez vtipu, nemáme sa o čom rozprávať, maximálne o veciach okolo chodu domácnosti, a pod. Len ma mrzí, že mne nevenuje ani desatinu pozornosti, pekného pohľadu a úsmevu z toho, čo venuje iným ľuďom. Aj som sa mu to snažila vysvetliť, že ma to bolí, ale on to tak necíti, nemyslí si to a preto sa ku mne nemá prečo inak správať a nemá čo riešiť. Celkovo nerád rieši problémy, a v poslednom čase mám pocit že mi uniká, že sa mi vyhýba. Príde z roboty domov, buď ide niekam športovať, alebo zaspí. Potom sa zobudí a pozerá televízor do polnoci, keď vie že ja už určite pôjdem spať.
Takto to bolo vlastne od začiatku, ale ja už nemám silu, chuť riešiť to. Už sa nedokážem z ničoho radovať, na nič sa neteším. Pred mojimi rodičmi sa pretvarujem, neviem ako by prijali, keby som im povedala, že mám nejaké problémy a že to možno chcem riešiť rozvodom. Neviem, ako to mám riešiť. Ďakujem za radu.

Autor: R
Dátum: 07.02.2011 - 09:40

Eva, svoje problemy sa pokuste riesit bez ohladu na to, co by povedali vasi rodicia.Vas zivot je Vas zivot, oni svoj ziju tak ako vedia a ako si zvolia. Vy zijete pre seba a nie pre rodicov. Ake mate zaujmy a co vas bavi osobne? Ak ste vo vztahu nespokojna, hladajte riesenie bud spolu s manzelom v manzelskej poradni, alebo sama pre seba si hladajte riesenie, ak by manzel nebol ochotny spolupracovat. Ak ktorykolkvek partner nema zaujem spolupracovat a nieco menit a je spokojny tak ako to je, je moznost, aby ten co je nespokojny hladal svoje riesenie sam, s priatelom, alebo s odbornikom. Ak to bolo takto od zaciatku, je mala nadej, ze sa to same od seba zmeni. Akukolvek zmenu vykonate pre seba budete citit aspon nejaky pohyb a vymanite sa zo stereotypu, ktory odobera energiu. Ak sa neda rozpravat, a nie je ochota to zmenit, mozete aspon oznamit svoje nove plany a rozhodnutia. Hladajte hlavne pre seba, co by vas tesilo, akukolvek zmenu pre radost. Rita Svihranova

Autor: eva
Dátum: 07.02.2011 - 12:41

No viete, za tie roky manželstva: myslela som si, že keď do manželstva dám všetko - niečo odtiaľ aj budem dostávať. A tak som prišla na to, že som nikde nechodila, aby som ho nedráždila, hoci on absolvoval všetko čo sa dalo. Ale pred tromi rokmi som začala študovať na vysokej škole - celkom sa mi darí. Aj to mi šplechol naspäť, že ako to chcem stíhať, keď vraj nezvládam domácnosť. A ak to tohto roku šťastne dokončím chcem pokračovať aj ďalej. Už len preto, aby som vypadla z domu. Aj keď som si začala robiť vodičský, tiež to nemohol prežiť. Vždy šoférujem zle, je z toho nervózny. Namiesto toho, aby mi v tom pomohol, robil všetko preto, aby som prestala. Ale som rada, že som si to všetko uhájila - teraz si všetko obehám sama, školu, deti, doktorov. Veľmi mi v tom pomáhajú moji rodičia. Ale viete, keď sa o tú radosť nemáte s kým podeliť. Niekedy ho ani nezaujíma, ako som spravila skúšku.
Povedala som mu, že možno to vo mne časom dozrie a rozvediem sa s ním - reagoval na to, že ho vydieram.

Ďakujem Vám za radu a za to, že som sa mala komu vyrozprávať

Autor: R
Dátum: 07.02.2011 - 14:02

Eva, ano je to tak ako pisete, nejake vyvazenie vo vztahu, aj ked to nie o presnom dam - dostavam by malo podla mna byt. Nazory sa na tuto temu sa ale generacne rozlisuju. Dolezite je, ze sa nedate ubit a hybete sa akokolvek vpred, niekedy postojite, ale idete za svojimi snami, cielmi, tuzbami. Pokuste sa nevnimat manzelove zhadzovanie, vycitky a doverujte sebe a svojim predstavam, pocitom. To, ako budete alebo nebudete s manzelom zit, nech vam nebrani v napredovani. Aj ked je to smutne a tazke, je to len jedna cast Vasho zivota. Nezabudajte na rozvoj seba ako individuality aj ked vztah nefunguje, akoby ste si zelali. Sama pocitite, ci potrebujete vztah zmenit, ukoncit atd. Ak to vo vztahu dospeje tak daleko, clovek niekedy aj vydiera, niekedy z velkej tuzby, aby sa cokolkvek zmenilo. Ja rozlisujem pomenovanie faktov a situacie, a oznamenie svojich rozhodovani a planov od slova vydieranie. Vo vztahu su vzdy dvaja, preto zmenu atmosfery malokedy urobi len jeden clovek sam. Ten co je pasivnejsi a nesnazi sa robit zmeny, alebo komunikovat, znasa dosledky a moze mat pocit, ze je vydierany. Velmi casto sa opakuju vzory spravania komunikacie z povodnych rodin, v ktorych sme vyrastali. Drzim vam palce, aby ste nasla odvahu zit ako potrebujete a snivate a nezostala len zatrpknuta. Rita Svihranova, >link<

Autor: eva
Dátum: 08.02.2011 - 07:51

Pani Rita, ďakujem Vám za Vaše slová - rady, ani si neviete predstaviť, koľko sily a energie mi dali. Teraz aspoň viem, že sa uberám správnou cestou. Myslím, že z nej nevybočím, už nemám čo stratiť. Večer som si pri Vaších riadkoch aj poplakala - keď ešte nebol manžel doma. Cítim sa presne tak, ako píšete. Ešte raz Vám zo srdca ďakujem a želám aj ja Vám všetko dobré. Eva

Autor: macka
Dátum: 04.02.2011 - 12:48

Dobry den p. Rita, neviem ci som vas dobre pochopila, ale tam ste pisali, alebo ja som zle pochopila, ze vyraz vernost straca pre mna vyznam, prave naopak vernost je pre mna to najcennejsie, co medzi nami bolo. Dakujem za odpoved, ale ked mam byt uprimna, z toho, co som si precitala som sa dalej nepohla. Citim sa zradena a o bez dovery sa tazko v manzelstve funguje. Dakujem vam este raz za odpoved. macka

Autor: R
Dátum: 04.02.2011 - 16:44

Macka, viem, ze pre vas vernost ma vyznam, iba vnimam, ze v tejto dobe akoby pre mnohych stracala vyznam. Porozpravajte sa s manzelom, ci ma pre neho vyznam, hladajte hlbsi zmysel slova vernost, a pokuste sa hladat akoby ste mohli doveru znovu budovat. Same sa to neudeje, cim by to mohol manzel zacat vyvazovat, aby sa mohla vytvorit pôda pre znovunadobudanie dovery? Rita Svihranova

STRÁNKOVANIE
začiatok | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

 

REAKCIA NA ÚVODNÝ PRÍSPEVOK

Meno:

E-mail:


email nie je povinný

Upozornenie, prečítajte si!

  • Používajte medzery, čiarky, bodky, nerobte gramatické chyby.
  • Nepíšte všetko veľkými písmenami, nepoužívajte vulgarizmy.
  • Vetu začnite veľkým písmenom, ukončite bodkou, otázku otáznikom.
  • Prečítajte si pravidlá prispievania. Príspevok by sa mal podobať na slušný list.
TEXT PRÍSPEVKU

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.