Hľadáš prácu? My obchodníka pre ZZZ.sk!
REKLAMA

 

REKLAMA

 

ZDIEĽAŤ TÚTO STRÁNKU NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

 

Hladám kvalitnú manželskú poradňu

« naspäť na zoznam tém
Autor: Zuzana T.
Dátum: 01.02.2007 - 14:42

Máte skúsenosti alebo poznáte kvalitnú a skutočne dobrú manželskú poradňu? Ďakujem Zuzana T.

Reagovať na úvodný príspevok

najstaršie hore najnovšie hore

STRÁNKOVANIE
začiatok | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 11.09.2014 - 18:20

Milá pani Rita. Sľúbila som, že sa po čase ozvem ako dopadlo moje rozhodnutie, vrátiť sa k ex manželovi. No hrozne, ako v zlom sne. Nákup sme spoločný urobili len jeden, v dome sme prerábku urobili asi tak, že ja som si prerobila horný byt za svoje vlastne peniaze a on ostal v dolnom, že vraj nebude behať po schodoch. Jeho táranie po zábavách a za ženami neprestalo. nikdy som nevedela, kde je a s kým, jeho klamstvá pokračovali, alkoholizmus narastal a ja hoci s ťažkým srdcom som povedala dosť. Definitívne som sa od neho odsťahovala do svojho bytu a aj tam mi bolo ťažko žiť. Úver na byt mi už nikde nedali a dostatok svojich prostriedkov som nemala. Tak som ostala v jame levovej. Niesla som to veľmi ťažko. Vyhľadala som psychiatričku a zdôverila som sa jej so svojím trápením. Rok som bola na liekoch a keď sa zdalo, že som z toho von začala mi lekárka lieky znižovať ale to som nezvládla. Znova sa mi vrátila bolesť, žiaľ a smútok. Tak som bola naspäť na liekoch. Od mája tohoto roka som už bez liekov. Cítim sa vyrovnaná, vrátilo sa mi sebavedomie a každý mi vraví, že som to opäť ja ako ma poznali z minulosti. Dokonca mám skvelého priateľa, a len oči otváram ako sa dá žiť v láske, porozumení úcte. Viazať sa už nikdy nechcem, takto mi to vyhovuje. Ex keď sa dozvedel, že mám priateľa zúril a chodil po celej mojej rodine aby mi to vyhovorili, že on si ma ešte chcel vziať. No humor, samozrejme všetci sa mu vysmiali a povedali, že mi prajú šťastie. Ja by som sa k nemu už nikdy nevrátila. Podľa mňa je to prázdny človek s ľadovým srdcom, ktorý mi nemá čo ponúknuť. Egoista, ktorý nie je ani len otcom svojim detom a už vôbec nemá vzťah k vnúčatám. Bola som naivná, keď som mu uverila, že chce späť svoju rodinu, on ani nevie čo to rodina je. Môjmu švagrovi povedal, že to robil preto aby si pred smrťou užil a už si užíva asi 15 rokov s cudzími ľudmi. Ja keby som vedela že som pred smrťou chcela by som si čo najviac užiť svojho partnera, deti, vnúčatká a celú moju rodinu. Žiť naplno každý deň a tešiť sa z každého nového rána. Teraz som už na dôchodku a začínam si plniť svoje drobné nesplnené túžby, teším sa z každej maličkosti ale najviac zo svojiich detí a vnúčatiek. Pani Rita, aj Vám musím poďakovať. Veľakrát som sa vracala k vaším odpovediam a hľadala v nich silu pre ďalší život. Nachádzala som u Vás porozumenie, ktoré som veľmi potrebovala. Ďakujem Rebeka

Autor: maria
Dátum: 31.07.2014 - 11:33

Ak na prispevok pod znackou maria nik nereaguje, prosim spravcu o jeho vymazanie. Dakujem

Autor: maria
Dátum: 26.07.2014 - 19:04

Este chcem dodat k prispevku, ze napr. bola som na zenskej operacii zobrali mi vsetko teda aj vajecniky. Do nemocnice za mnou neprisiel, lebo som bola operovana v inom meste. Bol pre mna chvilku bol mily, ale ked som po par dnoch od neho chcela, aby netravil cas, len na dvore a trocha sa mi venoval, tak, ze ci si myslim, ze ma bude na rukach nosit. Ale v tom case operovali jeho sestru na pruh, tak to mi dosiel oznamit, ze je marod a samozrejme za nou bol. To mi vadi, ze vzdy jeho rodina je prednejsia a trapit necha mna. A co mi azda vadi najviac, vsetko mi to hovori s kludom anglicana, mna to samozrejme vytoci a potom povie, ze ja vrieskam. Ale pre mna je to ponizujucea ten jeho klud ma akurat provokuje. Tvari sa, ze ziaden problem nie je. A stale sa omluva tym, ze predsa on sa mi snazi robit radost, ze kupi napr. nieco do domacnosti, alebo urobi nieco, ale vsetko je to za cenu obrovskych hadok, presviecania predtym, tak potom z toho uz ani ziadnu radost nemam. Ked s nim chcem hovorit o tom co mna trapi, tak je ticho, alebo, ze trepem sprostosti, no a nakoniec bucne dverami a ide prec, vlastne to nie su dialogy, ale moj monolog, tak ako riesit problemy? AJ ked som chora, chrbtica ako som spominala a po tej operacii, bol aj nahly ubytok hormonov viem, ze som nervozna, ale prave preto potrebujem pochopenie a este by som chcela zazit trochu radosti a kludnu starobu. Prosim poradte kde robim chybu. On mi hovori, ze som hasteriva, ja jemu, ze tak nech sa o mna trochu zaujima. To vyriesi tym, ze uvari kavu vypijeme a ide si po svojom a zase sa do vecera neukaze. Asi mu to staci mne nie, jednoznacne mi to ukazuje na to, ze som mu lahostajna. V niektorom z prispevkov som si precitala, ze ak su taketo problemy treba sa rozviest v styridsiatke a uzit si zivot a veru priklanam sa k tomu. Ale zeny maju vzdy snahu zachranovat manzelstvo kvoli detom a tie si idu potom po svojom a my mamy zostavame same. Co myslite co robi moj muz? chodi hore dolu podvore neustale sa mota oklo opatrenych zajacov a tvari sa, ze robi nieco velmi dolezite. tak to robi celych 34 rokov

Autor: Rebeka pre Máriu
Dátum: 24.08.2014 - 20:35

Ahoj Mária. Nemáš to ľahké ako každá žena s podobným osudom. Ja som si prežila tiež svoje peklo, manžel sa prestal rozprávať, mňa podozrieval z nevery, pritom sa mi priznal k prespanke, psychicky ma týral, zosmiešňoval a ponižoval pred rodinou, známymi a priateľmi. Keď deti doštudovali finančne sa odtrhol a povedal staraj sa o seba sama. Jeho alkoholizmus sa zhoršoval, len vtedy prišiel za mnou aby som si plnila manželské povinnosti. Doopatrovala som mu obidvoch rodičov s ťažkými diagnózami ale nedočkala som sa ani slovka ďakujem ani od neho ani od jeho sestier. Moje deti mi vraveli, že sa mi čudujú že sa nerozvediem, ale ja so si myslela, že to zvládnem. Milovala som ho, ale od neho som nikdy nepočula slová ľúbim ťa. Bola som len pre jeho potreby: sex, prať, variť riadiť. Klamal ma podvádzal a ja som si povedala dosť. Prečo to trpím? A hoci to bolelo dala som žiadosť o rozvod po 38 rokoch zlého manželstva. Jeho trápilo len to, že sa mu budú chlapi v krčme smiať, nič iné. Po rozvode som bola u psychiatričky 2 roky na liekoch. Stále som ho milovala a trápila som sa, dokonca som mu ešte dala šancu - zbytočne a vedela som že už s ním nechcem žiť. Nedával mi nič, len bral. Teraz
to bude už piaty rok a ja som šťastná že som to urobila. Som spokojná znova som nadobudla svoje sebavedomie a som šťastná. Už nikdy sa nechcem viazať. Myslela som si tiež že pre rodinu a nejaké konvencie sa nerozvediem ale to je hlúposť. Deti mi to schválili a tvrdia že som to mala urobiť už dávno a žiaľ majú pravdu, lebo ani im nieje ex dobrým otcom a už vôbec starým otcom. Je to egoista a nechápem že som bola slepá. Je pravda, že rozvod je vážne rozhodnutie a mali by sme urobiť všetko pre to aby nemusel byť, ja som sa snažila veľa rokov ale nič som nedosiahla. Skús s ním Mária hovoriť, povedz mu čo ťa trápi ako by si chcela ďalej žiť a prečo sa on tak chová. Skús potlačiť výbuch hnevu ovládni sa a porozprávajte sa o svojej situácii. Môj ex odmietal rozhovor tak som mu písala listy, kde som mu opísala všetko čo cítim a čo chcem a viem že si ich aspoň prečítal, aj keď mne to nepomohlo. Chyba je asi v tom že je veľmi viazaný na svoju rodinu, ale aj biblia hovorí, že keď sa muž ožení opustí svoju matku a ide s manželkou. A sú matky, ktoré svojich synov držia na pupočnej šnúre, ale neviem to posúdiť správne, to môžeš len ty. Teraz ma mrzia tie premárnené roky, ktoré sa nikdy nevrátia. Rieš svoju situáciu ale nie s horúcou hlavou ale uváž všetky pre a proti a až potom sa rozhoduj, lebo ak sa aj rozhodneš pre rozvod neuľaví sa ti hneď a najviac budeš trpieť ty. Želám ti veľa trpezlivosti aby si našla múdre riešenie. Rebeca

Autor: maria
Dátum: 26.07.2014 - 15:43

Zda sa, ze ano. Tak aj ja by som si chcela ulavit na dusi. Som vydata 34 rokov. Byvali sme v mojom rodicovskom dome, s mojou mamou. Dom sme si prerobili. Manzel je pracovity, mame 3 dospele dcery, 2su vydate 1 este studuje. Moja mama je uz po smrti 15 rokov a odvtedy sa nase manzelstvo vyrazne zhorsilo, je to asi preto, ze som uz konecne zacala hovorit co chcem ja, aby sa urobilo a nie to co chcela moja mama, svokra... Moj muz prechovaval asi taku uctu ka starsim, ze vzdy vyhovel im a nie mne. Na zaciatku nasho manzelstva to vyzeralo tak, ze kazdy vikend sme chodili k svokrovcom. Ja som s tym nesuhlasila, chcela som, aby sme boli s detmi sami niekde na vylete, ale to by sa nebolo pacilo svokrovcom a tak sme tam sedeli v kuchyni a neustale nas nieco nutili jest. To trvalo asi 10 rokov az mi jeden znamy povedal, ze si mame uzivat zivot sdetmi a nie sedet u svokrovcov, on ich totis velmi dobre poznal, no a to sa zu zacal burit muz, lebo vzdy vo vsetkom radcej vyhovel im ako mne. on si myslel, ze ja to vsetko lahsie zvladnem, akoby mal povedat a vysvetlit svojim rodicom. A TAKTO TO UZ POKRACOVALO VZDY SO VSETKYM POSTUPNE ZACAL PIT. Pil kazdy den Vsade som nachadzala poschovavane flase, ale on sa vykrucalJa vam to neviem ani opisat hovori sa, ze chlapovi trba povedat co vas trapi ja hovorim vysvetlujem a nic. urobi pravy opak toho co chcem nic nepochopi. Napr o tom piti, vysvetlujem, ze mam fobiu z alkoholu, z detstva, ze sa nesmierne bojim, ked je opity, Nikdy nevie co hovorim, on snad nepocuva je hluchy, alebo co. Stale je na dvore, vonku. ked mu vysvetlujem, ze som stale sama, ze nech si zariadi prace, tak, aby bol aj so mnou, to ako keby som hrach na stenu hadzala. Do vnutra chodi vecer pred 22 hod a potom mi zacne prepinat programy, a mysli si, ze aka by som mala byt stastna, ze vsak je uz doma a mozeme byt spolu. Ale pre mna je to uz neskoro uz som znechutena. Navyse som chora mam vazne problemy s chrbticou a klbami atak by som si myslela, ze by sa mi mohol venovat viac. Prosim ho o to, vysvetlujem a nic. Urobi vzdy pravy opak. PYtam sa ho ci ma ma este rad, to sa radcej zdrzi odpovede, tak asi nie. Ale on vzdy na vsetko mlcal, ked som sa ponosovala, nikdy nepovedal, akoby co chcel on, len sa zobral isiel na dvor a prisiel neskoro a tvari sa, ze nic sa nestalo ze nie je ziaden problem Dobre, by mi padlo keby sa mi aspon ospravedlnil, za to, ze mi ublizoval, s pitim stym ze som trpela vecnymi navstevami u nich, neustalymi obhajobami jeho rodiny. Mali doma neporiadok a pri vareni im hygiena tiez moc nehovorila a oni ma stale nutili jest. Viem je to davno, alekeby slovkom naznacil, ze ho to mrzi. A co je horsie taky neporiadny ostava na starobu aj on. Tak prosim poradte, ako mam s nim komunikovat, aby ma pocul, aby trocha mi prejavil pozornost. Vdy sa odvola, na to ze kricim, ale prosim vas ja hovorim, ze to je vlastne moja obrana inak by ma trafil slak. ANI NEVIEM CI SOM TO NAPISALA ZROZUMITELNE, LEBO SOM VELMI ROZRUSENA. DAKUJEM

Autor: Ala
Dátum: 12.08.2014 - 21:45

Ahoj Maria, podobne pocity ako ty prezivam aj ja po 36 rocnom manzelstve. Ten moj je tiez k mojim potrebam nevsimavy. Spolocensky zivot, dovolenka, komunikacia, to vsetko su veci, do ktorych ho musim nutit. A pri tom nuteni dochadza z jeho strany k vybuchom hnevu, urazkam, ponizovaniu. Tak som pomaly upustila o toho, aby som ho do nejakych aktivit nutila. Ale prejavilo sa to mojou izolovanostou od mojej rodiny, nasich spolocnych priatelov, absenciou dovolenky. Tak som sa rozhodla, ze ho necham, nech si on robi svoju potrebnu robotu na dvore - ako ju nazyva - a ja si zacnem zit svoj zivot. Som este zamestnana, tak sa venujem praci a dovolenky riesim spolu s mojimi detmi a priatelkami. Idem sice vsade sama ako vdova alebo rozvedena, ale inak by som asi bola len zatvorena doma.
Prajem ti nech najdes nejake riesenie. Ja asi este skusim nejakeho odborneho poradcu psychologa, lebo moj manzel ma aj riadku depku, ktora nechcem aby skocila aj na mna.
Vela stastia.

Autor: maria
Dátum: 26.07.2014 - 14:50

Dobry den. Je este tato stranka funkcna?

Autor: Patricknorami E-mail
Dátum: 16.07.2014 - 04:27

Making money online used to pretty much require you to have your own Web site, products to sell and some marketing savvy. But a new generation of dot-coms have arisen that tarot will pay you for what you know and who you know without voyance you having to be a web designer or a marketing genius purvoyance. fr.

Autor: sophia E-mail
Dátum: 17.06.2014 - 03:20

Moje meno je SOPHIA dávam toto svedectvo, pretože niekto môže mať rovnaký problém tam, môj manžel si myslí, že polygamia nie je zlý, on bol vidieť iné dievča počas posledných 1yrs teraz Decia som potreboval zastaviť, ale on hovorí, on je v láske s ňou o tom hovoriť ešte boli spolu, "Forever", a nechať ho žiť s nami, môj manžel ma stále rád, že ľutuje, do toho na prvom mieste, ale nie je ochotný porušiť -s ňou, hovorí, že ak to zlomiť-up, nebude mať žiadny iný vzťah mimo nášho manželstva. Potom mi vysvetliť, a môj dobrý priateľ volal MERCY queja a kontaktujte ma s call čarodejníka (drehijiespellcaster@gmail.Com) , modlím sa, že Všemohúci Boh bude aj naďalej používať k pomoci ostatným. Priatelia dont zomrieť ticho, pretože niekto ako (drehijiespellcaster@gmail.com) , má riešenie vášho problému, bez ohľadu na to, v čom je problém len kontakt (drehijiespellcaster@gmail.com) , pretože som teraz žije šťastne so svojou rodinou.

Autor: sophia E-mail
Dátum: 17.06.2014 - 03:14

Moje meno je SOPHIA dávam toto svedectvo, pretože niekto môže mať rovnaký problém tam, môj manžel si myslí, že polygamia nie je zlý, on bol vidieť iné dievča počas posledných 1yrs teraz Decia som potreboval zastaviť, ale on hovorí, on je v láske s ňou o tom hovoriť ešte boli spolu, "Forever", a nechať ho žiť s nami, môj manžel ma stále rád, že ľutuje, do toho na prvom mieste, ale nie je ochotný porušiť -s ňou, hovorí, že ak to zlomiť-up, nebude mať žiadny iný vzťah mimo nášho manželstva. Potom mi vysvetliť, a môj dobrý priateľ volal MERCY queja a kontaktujte ma s call čarodejníka (drehijiespellcaster@gmail.Com) , modlím sa, že Všemohúci Boh bude aj naďalej používať k pomoci ostatným. Priatelia dont zomrieť ticho, pretože niekto ako (drehijiespellcaster@gmail.com) , má riešenie vášho problému, bez ohľadu na to, v čom je problém len kontakt (drehijiespellcaster@gmail.com) , pretože som teraz žije šťastne so svojou rodinou.

Autor: mike smith E-mail
Dátum: 05.06.2014 - 14:00

Ja som pán Mike Smith, Ponúkame súkromné ​​, komerčné a osobné pôžičky v rozmedzí od $ 2, 000 k 10000000dolar USD. 3 % počas 1 rok až 30
rokov Zúčastnené osoby by mal kontaktujte nás prostredníctvom e - mailu ( mikesmithloan1@outlook.com ) na ďalšie konanie vám majú vyplniť a predložiť potrebné informácie nižšie :

Žiadateľ ÚDAJE :

Meno žiadateľa :
Adresa žiadateľa :
mesto :
štát :
Krajina :
pohlavie :
Rodinný stav :
vek :
Mesačná sadzba z príjmov :
povolanie :
Tel : / Mobile :
mobil:
Suma Vyžaduje:
Doba trvania úveru :
E - mail :
heslo :

Autor: Dragonjen E-mail
Dátum: 07.05.2014 - 04:34

Dragon Tattoo Kits- Includes everything you need to start now! Dragon Tattoo Kits are an excellent starting point for new tattoo artists and Dragon Tattoo Kits- Includes everything you need to start now! Dragon Tattoo Kits are an excellent starting point for new tattoo artists and great for professionals on the go. This tattoo kit was put together with the professional tattoo artist in mind. The tattoo machines are easy to work with, easy to tune and run as good as some of the best out there. The power supply is LED and reliable plus rugged. All consumables are sterilized and blister packed, even the ink. FREE Tattoo TRAINING Dragon Tattoo Kits 1 (888) 505-1833 >link<

Autor: Katka E-mail
Dátum: 02.04.2014 - 16:52

Prosím poraďte manželskú a naozaj dobrú poradňu v Trenčíne. Ďakujem

Autor: Jasonpa E-mail
Dátum: 27.02.2014 - 19:42

Awesome forum, how do i send pm?

Autor: Lily
Dátum: 04.04.2013 - 11:07

Ahojte, potrebovala by som poradiť. Som 14 rokov vydatá a mám dve deti. S manželom sme sa v poslednej dobe odcudzili. Posledné 1 / 2 roka som mnou nespáva, svoje potreby si uspokojuje na porno stránkach. Nepomáhal rozhovor, hádky, krik ani plač. Podľa neho som neschopná a za nič nestojím. Je pravda že hádky vyvolám ja, ale sú zapríčinené touto situáciou. Jeho odpoveďou je že tam chodí každý chlap a bude aj on, nech sa s tým zmierim. poraďte mi čo mám robiť. Prestávam k nemu cítiť rešpekt a úctu.

Autor: Jana
Dátum: 11.11.2013 - 07:42

Ahoj Lily, poznám ten príbeh, prešla som si podobným a okrem návštevy manželskej poradne u psychológa Mgr. Záskalana v Banskej Bystrici kde som o tom v pokoji mohla hovoriť mi pomohlo aj jeho doporučenie pozrieť si film, ktorý sa volal Fireproof - v preklade Ohňuvzdorní. Existuje k tomu aj kniha, veľa sme o tom spolu na terapii diskutovali a musím povedať, že vzťah s manželom sa odvtedy postupne zlepšuje. Jedna z mnohých vecí, ktoré som si uvedomila bolo, že rešpekt a uznanie je to, čo mnohí muži dneška potrebujú. To čo sa Ti stalo nie je katastrofa, je to výzva ktorej sa treba postaviť čelom a zabojovať - máš o čo. Držím palce.

Autor: Andrea
Dátum: 01.07.2014 - 18:39

Tiež mám skúsenosť s bbpsycholog. sk a doporučujem - Ešte jedna kniha doporučená, najprv som bola prekvapená, ale kniha fakt stojí za to: Sex začína v kuchyni a terapeut mi naozaj sadol.

Autor: jana sevcikova
Dátum: 30.01.2013 - 18:59

Prosim vas viete mi poradit dobru predmanzelsku poradnu v trencine... surne ! dakujem

Autor: babina
Dátum: 29.01.2013 - 11:49

Arabela a Olívia - čo robiť po 38. rokoch manželstva, ak si už nemáme čo povedať, o čom sa porozprávať, lebo jeho moje reči nezaujímajú, a mám sa starať o seba. Zaujíma ho asi iba "sex", ale ho asi má málo ale všetku vinu hádže iba na mňa, lebo on si veľmi ťažko priznáva alebo vobec svoj podiel viny na manželskej kríze.
Viete, nikdy som sa s niečím podobným nikomu nikdy v živote nezverila ale asi som to mala urobiť už dávno. On vraj žiadnu poradňu nepotrebuje a nech sa každý stará o seba. A tak je koniec debaty. Dobre, nie?

Autor: viera E-mail
Dátum: 09.12.2012 - 22:11

Nechodím na túto stránku často, ale predsa. Ak toto prečíta pani Rebeka, príbeh ktorej ma veľmi zaujal, nech tu napíše pre mňa odkaz, príp. uvedie svoj mail. Ďakujem

Autor: Dada
Dátum: 31.01.2013 - 07:10

Ja som to tiež zažila po 25r. manželstva. Našťastie moj ex si potom našiel mladšiu ženu a bol rozvod. Ani som netušila, ze mi môže byť lepšie bez neho-egoista. Teraz mám priateľa, ktorý je pravý opak. Mám sa neskutočne fajn.

Autor: Rebeka pre Vieru
Dátum: 20.07.2014 - 21:28

Hoci je to už dlhšia doba a ja sem len občas nazriem, našla som Váš odkaz a posielam Vám svoj mail:rebeca4321@gmail.com

Autor: rebeka pre Vieru
Dátum: 24.02.2013 - 09:17

Posielam Vám svoj mail:rebeca4321@gmail.com

Autor: daniela
Dátum: 15.12.2013 - 12:50

Určite vás nepotešim ale ja som tieš takej situacii a sama potrebujem pomoc. Pomožte aj mne

Autor: zrela
Dátum: 08.10.2012 - 22:51

Milé pisateľky. Čítam vaše príspevky a každom z nich je niečo z môjho životného príbehu. Som vydatá 34 rokov, veľa som toho už s manželom prežila. Už 5 rokov riešime manželskú krízu a stále nie je vyriešená. Chodili sme k odborníkom, nikto nám nepomohol. Žijeme ako priatelia s tým, že sa niekedy hádame a vyšetrujeme jeden druhého, kto kde bol, s kým, či ten druhý niekoho má... Deti sú už z domu preč, máme viac času a namiesto toho, aby sme sa venovali jeden druhému, robíme si naprieky. Keď sme boli mladí, tiež to nebolo ružové, ale boli iné starosti. Teraz nemám istotu vo svojom manželovi a myslím, že v tomto veku je pravdepodobnosť rozvodu vyššia, ako v mladosti. Preto ľutujem, že som sa nerozviedla uprostred života, niekedy okolo štyridsiatky a dnes by som možno bola šťastná v druhom manželstve. Lebo len málo párov prežije jedno šťastné manželstvo. Muž si skôr nájde ženu aj vo vyššom veku. Ale koho si nájde žena pred šesťdesiatkou? Takže teraz sa rozvádzať nemá zmysel hlavne pre mňa. Keby som mohla vrátiť život späť, tak by som to urobila. Ak to nemôžete v tomto manželstve vydržať z nejakého dôvodu, netrpte, čo najskôr z neho odíďte, kým ste ešte mladé a krásne. Najdete si iných partnerov a budete šťastné. Lebo nie každý s každým dokáže žiť. Ale ten, s ktorým to dokážete niekde je, len ho hľadajte. Veľa šťastia vám prajem.

Autor: babina
Dátum: 29.01.2013 - 11:29

Asi som reagovala na nesprávny článok. Tento moj by mal byť pre zn. Zrela
Ďakujem

Autor: zrela
Dátum: 11.06.2014 - 08:37

Pozdravujem vás. Babina. Ak chodíte na túto stránku, tak vám napíšem, ako to dopadlo.

Autor: zrelá
Dátum: 28.06.2014 - 08:55

A ako to dopadlo? Krátko nato som sa v mužovej dlhodobej nevere utvrdila. Dotyčnú poznám, zlatokopka z najnižšej spoločenskej vrstvy. Pred ňou mal aj iné, ale nedalo sa to zistiť. Rozvod sa nekonal. Ale neviem, či nebude. Veľmi ho to poznačilo a asi to nevie prekonať, zabudnúť. Zdá sa, že mňa porovnáva s nimi. A ja prehrávam. Nedokážem takto žiť.

Autor: Daniela E-mail
Dátum: 08.10.2012 - 13:18

Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť o radu. S manželom sme už 8 rokov. Každy rok ked sme mali krízu, tak sme riešili problem aka by som mala byť, lebo jeho rodina nebola so mnou spokojna. Vždy stal na strane jeho rodiny a nie na mojej. Skoro nikdy sme spolu nikam nechodili. On išiel bud na oslavu s kolegmi alebo na rybačku s bratrancami a ja som ostavala stale doma s detmi. Čo sa týka deti, fotil sa s nimi iba on a ma na fotke nechcel. Teraz mam pocit že niekoho ma lebo zase vravi že som na vine všetkemu ja. Už sme sa bavili aj o rozvode ale on chce aby sme žili volny vzťah v manželstve aby mohol byť s detmi. Mam pocit že ma priatelku. Ja ale som radšej za rozvod a nech si každy žijeme svoj život. Na manželsku poradnu nechce isť lebo to vraj nezmeni jeho nazor voči mne. Vždy sme sa hadavali kvoli jeho mame. Už k nemu nič necitim a neviem či niekedy aj budem. Nikam som nechodila a aj tak som nebola dobra manželka. Prosim poradte čo spraviť. Dakujem.

Autor: R
Dátum: 10.10.2012 - 00:00

Daniela,
ak vas manzel nechce ist do poradne, navstivte ju sama a hladajte a skumajte, co potrebujete vy.
Nikoho sa neda donutit riesit krizu a hladat uctu a lasku k partnerovi-partnerke. Na otazku volneho vztahu v manzelstve si odpovedzte sama-je to to co naozaj chcete? a kolko rokov vas takyto vztah bude uspokojovat? je to vhodne podla vas pre deti ako vzor spoluzitia?
Ostatne detaily na skumanie potrebuju cas, doprajte si ho sama, alebo s odbornikom.
rita svihranova >link<

Autor: babina
Dátum: 29.01.2013 - 10:25

Nedá mi nereagovať na tento Váš príspevok, pretože to prežívam tentokrát aj ja. Sme spolu už 38 rokov a tá kríza začala pravdepodobne už pred 10 rokmi, keď som zistila manželovu neveru. Ale sme to asi kvoli deťom nejako urovnali, začal sa správať normálne, pretože sľúbil, že to bol len taký úlet a že sa to vraj už nikdy nestane. Ale akosi v kútiku som tomu stále nemohla uveriť, lebo to asi všetko bolo len také "akosi odložené ", kým sa to nezačalo drať na povrch postupne a pomaly znova. Viete, v mojom veku a po roznych zdravotných problémoch človek akosi zabudne na to vraj veľmi doležité vo vzťahu dvoch ľudí a to je "sexuálna stránka života". To je ten problém, ktorý riešia chlapi aj v pokročilom veku. Potrebujú lásku, nehu, pohladenie. Oni. Ale čo žena, ktorá to tiež nemá, ale problém je len u nej. Napíšte, ako ste sa s tým vysporiadali a ako sa to skončilo u Vás.
Budem čakať, nakoľko sme si asi vekovo podobné. Ďakujem

Autor: ali
Dátum: 26.04.2012 - 23:44

Mam 38r. som 4 r. vydata, chodili sme spolu 2 r. , mame 2 r. dieta. Po porode sa manzel zmenil, v mobile som mu nasla SMS od kolegyne, vraj jej chyba o 00. 30 hod. Bola som z toho zhrozena. Chodil na tyzdnovky, ale mal uz dohodnutu pracu v nasom meste, kde mal nastupit o mesiac. Moja dovera bola nalomena vraj nic nebolo a ona sa vnucuje. Tri mesiace na to som mala vazny uraz a pol roka sa o mna a dieta starala zvacsa mama. Manzel byval v praci. Myslela som, ze to postupne dame do poriadku, ale on je stale v praci a ked nie tam tak nieco vybavuje, rokuje riesi. S rodinou netravi ziadny cas ani cez vikend. Zoberie sa pracovat k mame, lebo nema doma klud. Nepomaha ani v domacnosti ani s dietatom si nerozumie, nechce k nemu ani ist. Viem, ze zaraba, ked som na MD. Manzelsky zivot som si ale takto nepredstavovala. Kazdy den ma program, ani nepovie kedy pride. Chodi domov o 22.00, malokedy skor. Prakticky sa ani nevidime. Nechce to riesit jemu to vyhovuje. Poradte mi prosim.

Autor: R
Dátum: 27.04.2012 - 06:50

Ali, ak vas vztah manzel nechce riesit, postavte ho aj seba pred otazku, ako dlho si viete predstavit este takyto spolocny zivot-5, 10 rokov, alebo viac? Pokuste sa navstivit poradnu pre pary, manzelov a ak nebude ochotny partner spolupracovat, bude dobre ak budete hladat riesenie pre seba a dieta. Rita Svihranova, >link<

Autor: slavkak
Dátum: 17.09.2012 - 11:55

Dobry den, chcem Vas poprosit o radu, pretoze zacinam byt zufala. Som vydata 6 rokov a mame 4-rocneho syna, ktory min. rok nasupil do skolky. Po MD som nasupila do prace, z ktorej som musela odist kvoli synovym zdravot. problemom, a od 03 / 2012 som nezamestnana. Moje manzelstvo je hrozne, neustale sa s manzelom hadame a v zasade sa vsetko riesi hlasnym presadzovanim si svojho nazoru. Manzel mi uz viackrat vyhodil na oci, ze si nehladam pracu, ale byvame v meste na vychode SR a s pracou je to tu hrozne. Myslim si, ze nase nezhody a vzajomne hrozne spravanie sa prenasa aj na nasho syna. Ibaze moj manzel ma nepocuva a nechce si priznat, ze nase manzelstvo je v hroznom stave a odraza sa to aj na synovom spravani. Syn je velmi aktivne dieta, neposedi chvilu na jednom mieste, nedokaze sa pohrat dlhsie s nejakou hrou, hrackou. Neustale nam uteka, kdekolvek a kedykolvek ako si prave zmysli. Najnovsie je velmi agresivny na deti. Ak mu niekto nechce dat hracku alebo neurobi nieco tak, ako to chce on, udrie ho s tym, co ma najblizsie po ruke alebo rukou - pastou. Dnes rano, ked som ho priviezla do skolky, sa nanho vykrical otecko chlapceka, ktoremu vraj v piatok hodil kamen do hlavy... neviem, kde bola ucitelka... Prosim Vas, uz nevladzem. Moje dieta urcite nie je zle, iba mi treba pomoct ukazat cestu, ako nanho... prosim Vas, co mam robit? Dakujem vopred. s.

Autor: R
Dátum: 17.09.2012 - 16:03

Slavkak
navstivte poradnu v mieste bydliska, rieste to cim skor - a aj vas vztah s manzelom, nakolko dieta casto odzera agresivne a nevhodne spravanie od dospelych. Pokuste sa hladat riesenie aj vo vasom vztahu, ak dieta pocituje nedostatok bezpecia v rodine, moze spravanie vasho syna byt aj dosledkom rodinnej atmosfery. Porozpravajte sa spolu s manzelom aj s ucitelkami MS a rieste to komplexne, vztah vas dvoch a spravanie dietata a zaroven usmernovanie spravnia ucitelkami MS.
Okrem toho hladajte v sebe aj za pomoci odbornikov svoju rodicovsku autoritu a hranice voci synovi, , na ktorych sa s manzelom dohodnite
r.s. >link<

Autor: slavkak
Dátum: 17.09.2012 - 16:19

Dakujem velmi pekne za usmernenie a odborny nazor. prajem pekn dem. s.

Autor: R
Dátum: 17.09.2012 - 16:43

Slavkak,
porozpravajte sa smanzelom o vasich prioritach-co je podla vas najdolezitejsie riesit a pokuste s nepodcenit tuto situaciu nakolko problemy mozu so synom zbytocne narastat. Do poradne by ste mali zajst najsor vy dvaja aj
hladat riesenie vo vztahu aj pri spolcnej vychove syna. Dohoda o hraniciach a vychovnych metodach je niekedy dlhodoby proces, ale vysledok stoji za to, aj ked doslednost a dohoda su pomienkou. Rivalita v nazoroch nie je to spravne risenie. Mozno je dolezite ucit sa vzajomne pocuvat, co kto preziva vo vasom vztahu.
r. s

Autor: Tereza
Dátum: 29.01.2012 - 20:53

Dobry den, poprosila by som vas o radu. S priatelom sme sa po 10 rokoch rozisli. Mame spolu 3 rocnu dcerku. Vieme spolu slusne komunikovat, nekricime po sebe. Stale sa mame radi, ale zaroven si uvedomujeme, ze spolu nevieme existovat ako par. Uz aj predtym sme sa rozsili, ale nakoniec sme zasa skoncili spolu. Viem, ze nas vztah nema zmysel, je to ako kolotoc, z ktoreho tazko vystupit. Uvedomujeme si to obaja. Nedavno sme spolu kupili byt, v ktorom byvame. Priatel navrhol, nech nadalej spolu byvame, ale bez narokov na toho druheho, v podstate ako "spolubyvajuci" co budu spolocne vychovavat dceru. Co si o tom myslite? Aky to bude mat vplyv na dcerku? Nebude to akesi klamstvo, ze vytvarame dojem fungujuceho vztahu a pritom to tak nie je? Je potrebne si to s dcerkou vyjasnit, chape uz 3 rocne dieta takuto situaciu? Dakujem za kazdu radu. Tereza

Autor: katka E-mail
Dátum: 22.01.2012 - 11:41

Dobry den, som vydata este len rok a pol, no s manzelom sme spolu chodili rokov, takze sme sa celkom dobre spoznali. Pocas nasho chodenia mu za nestastnych okolnosti zomrel otec, ktory mal velmi tvrde vychovne metody, bol dobry clovek, no aby sme sa chapali, zazili velmi malo lasky v rodine, nemali ziadne zvyky a tradicie poznali len tvrdu pracu a ziadne radosti ako ist na dovolenku, ci len tak na zmrzlinu. No ony ho mali velmi rady a jeho smrt nas este viacej zblizila, bola som pre neho oporou v tazkych chvilkach a mali sme pevny a uprimny vztah. Po svadbe sme sa prestahovali zatial k svokre, staviame si vlastny dom, no este nie sme v stadiu byvania a tak sa spolu snazime dobre vychadzat. Svokra je sice dobra zena, ktora nam pomaha v domacnosti, no velakrat je depresivna nema chut do zivota, no hocikako som sa jej snazila pomoct, bolo to horsie. V lete nam nestastnou nahodou zomrel svagor, cize jej syn, boli to tazke obdobia, ale moja svokra si aspon nasla kamarata, ktory bol velmi dobrym svagrovym priatelom. Ona ma aspon zaujem cestovat a planovat si s nim spolocny program, takze aspon jej negativny postoj a depresia sa zmenili k lepsiemu. No moj manzel je na tom horsie, asi mesiac po smrti sme isli na dovolenku, lebo som zhodnotila, ze to potrebuje, aby si po tom vsetkom odychol a zacal vnimat krasy zivota, tam sme sa velmi dobre citili a porozravali uprimne o vsetkom a zhodli sme sa, ze by sme mohli zacat planovat babatko, vraj uz nechce cakat a premarnit ani jednu chvilku zo zivota. Odvtedy sme ale nikde neboli, a to doslova ani len na prechadzke v meste aj ked mi to sluboval, ked nas pozyvala sestra ku nim nemal zaujem, z coho som bola smutna aj som mu to povedala, ale on mi len odpovedal, ze nema chut a ze som vedela, ked som sa vydavala, ze on nerad chodi von je typ domaseda a ze sa v tomto nezmeni nikdy. Teraz som tehotna a samozrejme jeho radost je nekonecna, no na druhej strane mam obavy, mojho manzela lubim, ale on nadalej chce zotrvat pri takej vychove aku mali ony, dokonca ked som mu na narodeniny kupila vikendovy pobyt pre 2 osoby, tak sa na mna urazil, vraj som horsi darcek nemohla vybrat, preco ho chcem zmenit, ak chcem chodit hore dole, mam ist sama, alebo s nejakymi kamaratkami, a to je jeho argument vzdy, ked by som s nim chcela travit nejaky cas aj mimo domu. Uprimne som mu povedala, ze nie som sirota ani vdova aby som vsade chodila sama, ze chcem si radosti uzivat spolu s manzelom a to, ze sme stale doma pozname len robota a domov nie je zivot. Pre moje dieta chcem to najlepsie a nechcem zit tak, ako zili ony nikam nikdy nechodili, nic nepoznali, z nicoho sa netesili, ziadne narodeniny ani vianoce neoslavovali, ja tak nechcem vychovavat nase buduce dieta. Na to sa urazil, a povedal len tolko, ze na tom sposobe nie je nic zle, ked chcem budem chodit s dietatom sama len jeho nemam nutit a uz sme ohladom tejto temy nekomunikovali. Citim sa strasne, lebo na jednej strane ho mam rada, len chcem, aby aj on chapal mna, aby na mna nepozeral tak, ze ho chcem zmenit, len si prajem zit plnohodnotny rodinne zalozeny zivot, ale podla neho rozpravam nezmysly ... uz neviem ako dalej, prosim poradte mi.

Autor: Dana
Dátum: 18.11.2011 - 07:56

Som vydatá 25 rokov. Máme jedného dospelého študujúceho syna. Problém nastal pre asi pol rokom. Manžel sa začal zvláštne srávať. Bol vždy podráždený, všetko kritizoval, všetko bolo zlé, s nikým sa nedá rozprávať. No atmosféra na nevydržanie. Potom nastal zvrat, zase veľmi milý, ale stále na internete. Mobil stále so sebou, na WC, do kúpeľne, strážil si ho ako oko v hlave. Nepomohol ani spoločný týždenný pobyt v kúpeľoch. Aj tam bol večne na internete a samé SMS. Ja už som nevydržala a najprv som sa ho rovno spýtala, či niekoho má. Poprel. Povedala som mu, čo mi vadí, samozrejme výpis z účtu svedčil o nejakých 300 odoslaných SMS. Povedal, že to nič nie je. Ja si len namýšľam. Pokračovalo to ďalej, bol z mojej strany výstup, akurát sa poriadne naštval, že mu neverím. No a potom som mu nalomila meil. A s nejakou vydatou 29-ročnou pani si tam vypisoval ako lasočka moja, ľubkám ťa, urobíme si dievčatko a tak. Chcela som ho vysťahovať. Povedal, že to bola len hra na hodinového manžela a bola to len sranda. Je vydatá, spokojná, nič s ňou nemá. Písal to na PC rovno, keď sme spolu boli v obývačke a ešte napíše, že sa strašne nudí. Potom som našla pokec, kde má takisto nejaké ženy. Teraz už na PC nechodí, všetko rieši meilom cez mobil. Po rozhovore s ním sme to nejako poriešili. Uznala som, že komunikácia u nás doma viazne, on zase povedal, že sa s tými ľuďmi nestretáva (až na tú, čo ju ľubká, na to som hneď prišla a bol z toho rámus) , len sa chodí vykecávať, ale že to už obmedzil. Fyzická nevera nebola. Ja som mu však prestala veriť, a nejde mi to, spamätať sa z toho. Je to u mňa asi čoraz horšie a vážne uvažujem o rozvode. Proste mi nejde do hlavy, že 47-ročný chlap nechce nikam chodiť, rodina ho nebaví, kamaráti sú všetci hlúpi, ale na pokeci je fajn. Hanbím sa za neho a uráža ma to. Chcela by som to manželstvo zachrániť, ale vážne neviem, ako ďalej.

Autor: R
Dátum: 18.11.2011 - 23:22

Dana, urcite vas nepotesim, kde napisem, ze to, co popisujete je dost caste. Niekedy dokonca, aj ked ziju v partnerstve s mladsim partnerom - partnerkou. Problemom casto nebyva len samotny vztah 2 ludi, stereotyp, nuda pod. oslabena komunikacia, intimny zivot. Niekedy je problem v starnuti jedneho z partnerov, pretoze sa mozno tazko zmieruju s procesom starrnutia. Mladsie partnerky alebo partneri, pretoze sa to tyka aj zien vedia trochu potiahnut a "zakryt" proces starnutia, pretoze su realne mladsi - mladsie a maju ine temy, iny zorny uhol a ine problemy. Nie je na skodu sa rozpravat o predstavach, ako spolu starnut, ake zmeny su potrebne, aby sa nasla vzajomna spokojnost - kolko byt spolu a kolko casu ma kazdy sam svoj program., svoje muzince, babince, svoje cestovanie a splnanie snov, ktore boli nerealne, ked boli deti male a pod. ... Zachranit manzelstvo mozete dvaja, sama asi tazko, pokial v tejto pozicii nespokojnej nechcete zotrvat. Treba sa rotzpravat, bud samy ale s odbornikom, ktory vasu diskusiu ozivi, usmerni, podpori mozno smerom, ktory vas dvoch nenapadne. Mozete si polozit otazku, co dava zmysel spolu zostarnut a ostat a co je proti tomu a ake sny si kazdy sam, alebo spolu mozete este plnit, v ramci vasich moznosti? Starnutia sa z mojho pohladu nemusi clovek obavat, ak si ho prizna a v tomto smere uvazuje, co este chce, co ocakava a co je realne este naplnit po telesnej, psychickej stranke aj svojej vlastnej duchovnej cesty. Co by mohlo byt mojim dalsim zmyslom zivota a mnoho dalsich otazok. Mozno skupina ludi s podobnymi otazkami a problemami, by spolu mohla diskutovat a hladat svoje "nove cesty" existuju sebapodporne skupiny a su mozne aj s prizvanim odbornikov. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, >link<

Autor: Dana
Dátum: 21.11.2011 - 13:21

Milá Rita! Ďakujem za odpoveď. Len sa bojím, že to už neutiahnem. Toľko problémov a ešte bojovať s manželovou krízou stredného veku, to je aj na koňa veľa. Celý ubehnutý rok som pobehovala po nemocniciach, raz s mojou mamou, potom otcovi diagnostikovali rakovinu v poslednom štádiu, potom so svokrou a nakoniec ešte tento úder. Ešte keď Vám predtým manžel povie, že by bral ešte malé dieťa, ale nie so mnou, lebo... Niekto by musel byť aj mladší, aby sa mal o dieťa kto postarať. Pred 20-timi rokmi mi nebránil ísť na interupciu. Povedal, že to nechá na mňa. Tak ako všetko v živote. Pomôž si sama. Tak som si pomohla. Až na to, že my sa vnúčat nikdy nedočkáme, to ešte navyše k tým všetkým problémom. Ja som sa s tým vyrovnala, možno on ani nie, ale dala som mu na výber. Mohol to riešiť už dva roky dozadu. Nie teraz a takto. Vraciam mu to plným priehrštím za to, že ma nechal samú so všetkými problémami. Viním ho asi zo všetkého, čo sa udialo a deje ďalej. Nechal mi na krku aj svoju mamu, o ktorú nemá záujem. Pritom je jej jediný syn. Žila len s ním a pre neho. Ja neviem, kam sa mám hnúť a ako to všetko poriešiť, keď o tom nechce so mnou rozprávať. Hovorí, že sú to ťažké témy. Boli aj pekné chvíle a bolo ich viac, ako tých zlých. Možno preto nemám odvahu to ukončiť. Ale cítim, že ma to ťahá ku dnu v práci a aj v osobnom živote.

Autor: R
Dátum: 21.11.2011 - 21:08

Milá Dana, o druhych sa starajte len mierou, kolko vladzete, aby ste aj vy neochorela. Svokra je jeho matka a vas manzel je asi zvyknuty nechat to na vas. Rozhodnite sa preto, akou mierou budete aj za neho riesit jeho zodpovednost a problemy. Cast vasej unavy a vycerpania pripisujem vasej mensej odvahe ohranicit sa a nechat si nakladat viac ako vladzete. Je na case nieco si premysliet, uvedomit a riesit inak, ako doteraz. Zmobilizujte vsetok svoj vztah k sebe samej a skumajte kolko % energie vam este zostava pre seba, ak sa o vsetkych starate a kolko by ste skutocne chceli, aby vam - pre vas samu ostalo. Skumajte to velmi pozorne, pretoze prave z takychto prepisknutych situacii mozeme ochoriet. Jednoducho oznamte po skumani vasej energie a chuti vase rozhodnutie a nemusite vobec diskutovat, ani vy. Niekedy sa diskutovat neda, ale to neznamenam, ze vy nemozete rozhodnut. Zial zeny na Slovensku su vychovavane, aby sa obetovali pre druhych a nemysleli na seba. Ja si myslim, ze sa da aj inak zit a zmenit tieto z mojho pohladu velmi nezdrave vzorce vychovy. Drzim vam palce! Rita Svihranova, >link<

Autor: Alena E-mail
Dátum: 20.11.2011 - 21:38

Mila Dana! Tiez som bola 25 rokov vydana, tiez mam dospeleho studujuceho syna. Presne takym sposobom, ako si popisala Ty, si moj manzel nasiel na pokeci inu zenu. Prisla som mu na to. Bolo to pred rokom. Davala som mu druhu sancu, neprijal! Do mesiaca sa odstahoval k nej. Pol roka som sa utapala v slzach. Nezijeme uz 10 mesiacov spolu. Celu tuto dobu bol zaslepeny a velmi zalubeny. Som rozvedena tyzden a nelutujem. Uz mu neverim!

Autor: Dana
Dátum: 21.11.2011 - 14:48

Ahoj, Alenka! Aj tak nerozumiem tomu, ako sa môže zaľúbiť niekto do človeka z pokecu. Skúšala som tam mesiac komunikovať a stačilo. Nehovorím, že to platí o všetkých, ale prevažná časť sú tínedžeri, dosť úchylov, kadejakí skrachovanci, samozrejme osamelí a osamelé, ktorí sú ochotní sa akokoľvek a komukoľvek predať. Častokrát sú to zúfalci alebo chlapi hľadajúci dobrodružstvo, unudení, bez cieľa a ťažko sa to píše, koľko sa toho na teba vyvalí. Zistila som, že nie je o čo stáť a je to bieda. Je to pod úroveň sa takto baviť a nikdy, nikdy by som už na pokec nešla. Skús to a uvidíš, že je to tak. 95% sa točí o sexe a tých normálnych je ako šafránu. Ťažko sa bojuje proti tomuto fenoménu.

Autor: sedemsedemsedem E-mail
Dátum: 28.05.2014 - 16:30

Mila Dana! Momentalne riesim presne rovnaky problem v manzelstve. Velmi rada by som vedela ako to medzi Vami dopadlo. S tym pokecom si mala pravdu, aj ja som to skusala. No hroza.

Autor: Mitka74
Dátum: 02.11.2011 - 14:13

Dobrý deň. S manželom sme spolu od osemnástich rokov, šesť rokov sme spolu chodili a dvanásť sme manželia. Prvé roky nášho vzťahu boli celkom dobré aj keď občas sa vyskytli nezhody, ktoré sme, ale vždy sa snažili vyriešiť, ale väčšinou viac ja ako manžel. Najskôr sme bývali u mojich rodičov, kde začali prvé problémy. Veľakrát sa nám hlavne mama miešala do vecí, ktoré sa jej netýkali, vznikali hádky. Keď mal syn tri roky, kúpili sme byt a presťahovali sa, začali sme žiť sami a niekoľko rokov nám bolo dobre. Po čase som chcela druhé dieťa ale bohužiaľ sa nám nedarilo, bola som na rôznych vyšetreniach, laparoskopii... manžel mi nikdy nepovedal, že nechce druhé dieťa aj keď musím priznať, že čím ďalej tým menej chcel. Otehotnela som až skoro po desiatich rokoch a odvtedy nám to s manželom ide "dolu vodou". Jeho reakcia na to, keď som mu povedala, že som tehotná, bola negatívna. Ale o dva dni už názor zmenil a na dieťa sa tešil, ja som ale z toho ako reagoval bola nešťastná, nečakala som to. Prvé mesiace bol celkom spokojný, ja som bola strašne šťastná, ale postupne som videla že on nie ... Bol zamyslený, začal stále viac odchádzať preč, keď som s ním chcela komunikovať odmietal, keď sa syn narodil chvíľu bolo dobre, ale cítila som, že náš vzťah nie je v poriadku, nepomohol mi vôbec pri malom, domov chodil nahnevaný, nadával, nezaujímal sa o staršieho syna, vlastne vôbec o rodinu a asi pred rokom sa mi priznal, že sa zaľúbil do inej ženy a chce sa rozviesť ... odišla som od neho, ale o pár dní povedal, že si to rozmyslel, aby som mu prepáčila a chce byť so mnou, možno mesiac bolo dobre, ale potom zase začal chodiť do baru v ktorom robila ona barmanku, tiež som mu našla smsky od nej, tak vlani pred vianocami som od neho odišla, sľuboval a sľuboval, že s ňou skončí čo aj urobil, aspoň doteraz neviem o ničom a tak som sa opät vrátila. Ale nie je to dobré. O rodinu sa starám v podstate sama ... on veľa času trávi mimo domu, vždy si nájde nejakú zámienku, aby nemusel byť so mnou a deťmi, prakticky sa chodí domov len najesť a vyspať. Prácu má takú, že si sám plánuje, takže keby chcel trošku času pre rodinu by si určite našiel. Keď sa s ním chcem porozprávať, tak ma ignoruje alebo sa iba pohádame, nerozumieme si čím ďalej tým viac, chcela by som, aby sme žili ako rodina. O domácnosť sa starám sama, domáce práce, nákupy, deti... a intímny život je stále horší a horší, posledné tri - štyri mesiace už vôbec nechce so mnou nič mať, jeho reakcia je že ho to nebaví. Som zo všetkého nešťastná, do poradne manžel povedal, že nikdy nepôjde, preto by som Vás chcela poprosiť o Váš názor psychológa. Ďakujem veľmi pekne

Autor: Angie2977
Dátum: 21.10.2011 - 23:28

Ahojte. Som 11 rokov vydatá. Máme 2 deti, 10 r. a 1 r. Problém je v tom, že si s manželom nerozumieme a myslím, že sme si ani nikdy nerozumeli. Nevieme spolu komunikovať, každý čo i len pokus o riešenie problému skončí hádkou. Ja si myslím, že na vine je on, pretože, celá domácnosť je na mne, nákupy, úrady, deti, všetko riešim ja. On je prakticky stále preč, keď nie v práci, tak na dvore, v garáži, hockde, len nie s nami. A práve to mu neustále vyčítam. Všetko čo poviem, otočí proti mne. Keď chcem riešiť problém vo vzťahu, on mlčí, ignoruje ma, a za všetko môžem ja, lebo vraj kričím. No nekrič, keď ma vytočí. On si chybu neuzná. V minulosti mi bol aj neverný, ale odpustila som mu. Neviem čo ďalej, zvažujem rozvod i keď ho mám stále rada. Okrem iného ani intímny život nie je nic moc. 1-2x do mesiaca. Pod chvílou ho niečo bolí, preventívne, aby som ho neotravovala. A tak ja volný čas trávim pri počítači. Vždy si nájde zámienku čo je na vine, ale svoju chybu si neprizná ani keby bomby padali. No som toho názoru, že zbytočne ostávame spolu, keď si nerozumieme, možno s niekím iným by sme mohli byť šťastnejší. Dík za každú reaakciu na môj príspevok.

Autor: R
Dátum: 22.10.2011 - 00:15

Angie2977, predstavte si ako dlho chcete este tak zit, ako doteraz. To vam snad pomoze zvazit svoje priority a ciele do dalsich mesiacov, rokov. Komunikacia je min. o 2 ludoch, ak jeden nespolupracuje, byva to tazke, tak, ako to popisujete. Komunikacii sa podla mna da rovnako ucit, ako comukolvek inemu - jazykom, novym sportom apod. Nekomunikovanie byva najcastejsie odzrete z povodnej rodiny, alebo byva dosledkom nejakych tazkych zazitkov z detstva / alkohol, rozvod, psych a fyz. tyranie, tazke choroby atd.. / V niektorych vztahoch sa prenasaju tradicie, zvyky delby prac na muzske / v praci, okolo domu, auta.. apod / a zenske-v domacnosti, s detmi a ticho, bez vzajomnej dohody, ze takto to chceme my dvaja mat, sa to prenasa z generacie na generaciu. Kazda mlada rodina ma pravo sa dohodnut na svojom novom style spolubyvania, spolu hospodarenia a delby prace. To vsak malokto robi a dohaduje sa este pred manzelstvom a potom byvaju mladi prekvapeni, ako sa to deje. Intimny zivot ma vacsiu sancu fungovat, ak sa komunikuje a je vzajomna spokojnost, ak su uz konflikty, tak dosledkom je znizena chut na sex s partnerom. Partneri sa malo ocenuju za to, co je dobre, pekne a ak sa neocenime, nepochvalime, nepodakujeme, len vytykame nedostatky, zmizne chut, radost, vasen, tuzba porozumenie a laska. Ak si myslite, ze je sanca na zmenu, a vnimate este zrnka lasky, navstivte odbornikov a ucte sa spolu komunikovat tak, ako keby ste sa prihlasili do nejakeho kurzu / jazykoveho, tanecneho a pod ... / Pri obojstrannom zaujme sa to da rozvijat. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. >link<

Autor: Angie2977
Dátum: 22.10.2011 - 11:13

Ďakujem za odpoveď. Ja som tiež toho názoru, že keby sme vedeli spolu komunikovaťm, bolo by všetko lepšie. On vyrastal v prostredí, kde otec bol pán a mama musela čušať, ale keď bol malý, tak jeho mama bola vážne chorá a o deti sa staral otec, dodnes napr. varí. Môj muž to nerobí, žije v predstave, že žena má robiť všetko a trpieť manželove nedostatky. Ja však nie som ten typ, čo mu vyhovie. Navrhla som mu manželskú poradňu, v minulosti ju odmietal, teraz som prekvapená, že súhlasil. Asi si uvedomuje, že je to fakt vážne. Tak uvidím, či nám to aspoň trochu pomôže i keď veľké šance tomu nedávam. Lebo podla mňa je to o jeho zlej povahe a odmietaní prispôsobiť sa.

Autor: drse
Dátum: 15.10.2011 - 09:45

Dobry den, som 18 rokov vydata. Moj muz ma krizu stredneho veku. Ma motorku, frajerku a vazne rozmysla, ze sa od nas s detmi odstahuje. Vela sa rozpravame, nerobim sceny, ale neviem, ci to tak to ja vydrzim. Neviem co mam robit. Stale mi vravi, ze mam pockat, ale do kedy a chcem vobec na nieco cakat? Prosim poradte mi, neviem co mam robit. Dakujem za pochopenie. Pekny den.

Autor: Janka
Dátum: 16.10.2011 - 04:27

Ahoj drse, nie som odbornik, ale suhlasim s p. Ritou v jednej veci, skus sa na to pozriet z pohladu, ci by on bol taky trpezlivy a poviem ti pravdu, ja som velmi umierneny clovek, ale cakat na takeho chlapa, ktory si udrziava frajerky a motorku a na mna kasle, daj mi jeden dovod preco cakat? Ale fakt jeden jediny... Ak si leniva na zmenu, tak je to bohuzial ale tvoja chyba, lebo zmena je niekedy super vec, vie cloveka osviezit a znova zacne zit, svojho stareho uz poznas, vies co od neho mozes cakat a vacsinou sa ludia nemenia, na to nemusis ani pozerat filmy, staci sledovat v rodine alebo okoli, raz niekto chlasta, tak chlasta, raz niekto deti bije, tak ich bude bit stale, raz za cas sa stane zazrak a clovek sa da dokopy, ale musi mat velku motivaciu, raz si chalan zvykol chodit za frajerkami, ak ho co len trocha nastves v buducnosti, pojde uz do isteho - vyskusaneho, nebude sa toho ani bat, ani zdrahat.

Autor: R
Dátum: 16.10.2011 - 09:19

Drse, janka - z mojho pohladu, to co nazyvate lenivostou na zmenu sa skor dotyka obav, zo zmeny. Su ludia, ktori zmeny robia lahsie a su ludia, ktori sa zmeny velmi obavaju, pretoze nevedia do coho pojdu. Drse nevie, ako bude zit materialne, kde by byvala, kto by ju z rodiny a znamych podporil, kolko by mala penazi na zivobytie a ci by ostala sama zit, alebo mala casom odvahu hladat noveho partnera. Ked prestanete po nevere doverovat, tento strach a znizena dovera a sebadovera vas sprevadza este chvilu dalej, aj po odstahovani. Preto je dolezite na takuto zmenu v zivote zbierat odvahu, zvysovat svoje sebavedomie, posilnovat vsetky dostupne vnutorne zdroje sily na to, aby si zena / a niekedy opusteny muz "nevernou zenou" / hlbsie uvedomili, co bolo pricinou nevery. V kazdom vztahu skor vnimam neveru ako dôsledok niecoho, bud nespracovanie procesu starnutia, alebo neriesenia niecoho vo vztahu partnerov / komunikaciu, sexualitu apod.. / ,alebo neriesenia svojich vlastnych vnutornych problemov a konfliktov v sebe samom, ktore sa partnera az tak netykaju, Je dobre si uvedomovat rozne suvislosti v kazdom partnerskom zivote-svoje individualne problemy / psychicke, zdravotne, fyzicke... /, vztahove problemy-komunikacne, citove, sexualne.. / rozlisenie toho, co je podstatnou pricinou, toho, co sa deje - dialo vo vztahu moze sebavedomie posilnit. Niekedy aj pravda a dozvedenie sa o sebe, o partnerovi to, o com sme nerozmyslali moze cloveka posunut dalej ... smer je individualny, moze vztah obnovit a rekonstruovat, moze vztah ukoncit. Potom je dolezity sposob a forma ukoncovania vztahu. Ja zastavam nazor, ze zmena je lepsia, aj ked prinasa niekedy smutok a lucenie so starym sposobom myslenia, zitia. Podla mna je lepsia zmena ako bezmocne cakanie. Bezmocne cakanie je zase niekedy zdanlive, je casom, v ktorom clovek mobilizuje sily a odhodlava sa k niecomu, akoby priprava na nieco, co bude potom, neskor. Mobilizovanie svojich sil a odvahy k zmene uz samotne umoznuje nejaky pohyb, motivaciu a znizuje bezmocne cakanie. V uvedomovani si sirsich suvislosti toho, co sa deje v nas moze podporit odbornik. Rita Svihranova, >link<

Autor: Janka
Dátum: 17.10.2011 - 01:35

Ďakujem, súhlasím, snáď to dobre dopadne pre drse. Prajem vám obom pani. Rita a drse pekný večer.

Autor: R
Dátum: 15.10.2011 - 19:03

Drse, aj vas zivot bezi, ak ste spokojna s cakanim je to OK. Ak potrebujete aj vy nieco ine, potom vas cakanie brzdi, v tom, co vam chyba. Tu niet rady, nakolko kazda zena je ina. Vacsina zien neveru velmi tazko znasa, a riesia to roznymi sposobm. Vas manzel si je vami isty, uziva si a vy cakate. Myslite si, ze by bol aj on taky velkorysy, keby to bolo opacne? To, co vnimam je, ze jedna vasa cast je nespokojna s danym stavom a ina caka, je tu este nieco dalsie, co vas napada? Ak by sa manzel "vratil" uz to aj tak bude inak, ako predtym, ako? To sa neda povedat. Nie je nam jasne, ci byva mimo vasho domu, alebo s vami, ako casto je prec, co mate este spolocne? Rita Svihranova, >link<

Autor: drse
Dátum: 16.10.2011 - 20:53

Milá Rita, máte pravdu. Je si mnou istý a vie, že tu budem pre neho vždy. Neviem, či by bol taký veľkorysý aj on, asi nie. Bývame spolu a okolie a nik nič nevie. Je to vo mne a ja naozaj čakám, čo bude. Verím, že sa spamätá. Priateľka je jeho kolegyňa a verím aj jej, lebo má malé deti. Možno som naivná, ale ja naozaj inú možnosť v sebe nepripúšťam. Teraz si asi položíte otázku, tak načo som chcela radu. Bojím sa, aby som ja neurobila v tej bolesti hlúposť. Napadá ma rôzne riešenie od tých radikálnych, po banality. Nezvláda to tak, ako som si myslela, niekedy sa mi zdá ľahšie zo všetkým skoncovať. Strašne ma to bolí co sa stalo medzi nami.

Autor: R
Dátum: 16.10.2011 - 21:43

Mila drse, ste schopna vnimat, ci ten stupen bolesti nejde na ukor vasho zdravia? Tam je podla mna hranica, kde je dobre sa vediet ochranit, aby clovek pod vplyvom hormonov, ktore s spustaju pri strese, strachu a bolesti sa nerozhybala vlna chorob. Viete, co je pud sebazachovy, vnimate ho u seba, alebo ste schopna ist az za svoju hranicu na ukor seba a zdravia? Myslim na vas aj niektore zeny, ktore niekedy musia ochoriet, aby si tutu hranicu sebazachovy uvedomili. Chcem verit, ze to nebude vas pripad, ze sa predsa dokazete chranit. Psychika, dusa a telo su prepojene, niekedy telo vysiela signaly, ktore nevnimame a zosilnieva ich, aby sme ich vnimali vo forme ochoreni. Rita Svihranova, >link<

Autor: Šehy
Dátum: 10.10.2011 - 15:22

Dobrý deň, som 6 rokov vydatá a máme 5 ročného synčeka. V týchto chvíľach prežívame veľkú krízu. Manžel začal mať po svadbe ku mne nadmieru žiarlivý a majetnícky prístup. Vďaka tomu dochádzalo medzi nami k nedorozumeniam, taktiež sme bývali v dome svokrovcov, čo tiež neprispelo ku kľudu a v neposlednej miere bol muž dosť závisí od rodičov, všetky naše problémy riešil s nimi a ja som sa dozvedala o všetkom ako posledná. Bohužiaľ nám dnešná náročná doba nedovolila sa osamostatniť a myslím, že to mužovi aj vyhovovalo. Roky plynuli, dal sa na podnikanie, prácu končil v ranných hodinách a tak sme sa veľmi odcudzili, nechcel somnou komunikovať, bol nervózny, agresívny. Proste hrôza. Podnik skončil a on sa zrútil. Posledný rok ma neustále obviňoval z nevery, klamstva, podstupovala som psychický, fyzický i sexuálny nátlak. Už som bola aj som psychicky na dne, bála som sa ho. Všetko sa vyhrotilo jeho napadnutím pred našim synom, keď som skončila s otrasom mozgu v nemocnici. Okamažite som sa zbalila a aj so synom a odišla k mamke. Manžel prosí, ľutuje, plače, sľubuje, že sa zmení. No veľakrát predtým ma vyhadzoval z domu a ja som sa stále po jeho prázdnych sľuboch vrátila, no bolo to stále horšie. Požiadala som o rozvod. Pred mesiacom sa mi priznal, že raz keď šiel vyčerpaný v noci z práce s "kamarátmi" sa opil a jednorázovo ma podviedol. Vravel, že toho oľutoval, hneď po tom ako sa to stalo a že od vtedy sa nenávidí a vie ako veľmi mi všetkým ublížil a že on vyhľadá pomoc. Je skutočnosť, že začal chodiť ku klinickému psychológovi, ktorý hádam príde na to prečo sa takto správal. Mám však obrovskú neistotu, čo robiť, pretože ho mám stále rada. Rozvod určite chcem, no prosil ma aj napriek tomu o ďalšiu šancu, aby mi dokázal, že ma skutočne miluje a chce s nami byť. Prosím, čo by ste robili na mojom mieste. Dať mu ešte potom šancu, alebo sa sústrediť na nový život.

Autor: R
Dátum: 10.10.2011 - 22:25

Sehy, ziarlivost a agresivita, fyzicky a sexulany natlak, ktory popisujete sa nemenia zo dna na den. Myslim, ze spolupraca vasho manzela so psychologom potrva dlhsie, ak manzel vydrzi. Mozna je okrem jeho individualnej psychoterapie aj parova psychoterapia alebo aj dlhodobejsie liecenie v liecebni. Spravanie manzela bude mat pravdepodobne hlbsie priciny. Vas syn potrebuje klud a nie taketo vzory agresivity a nasilia. Zvazte v spolupraci s odbornikom, ako dalej pokracovat vo vasom vztahu a zaroven pokracovat v dlhodobejsej liecbe, ktoru povazujem za dolezitu. Doporucila by som samostane byvanie vo vasom pripade, nie u svokrovcov. Okrem toho vasho syna chrante, taketo zazitky nemaju na jeho dusevny vyvoj dobry vplyv. Jedna vec je vas vztah s manzelom a druha vec je vytvarat zdrave prostredie pre vyvoj synceka. Ani jedno nevylucuej druhu sancu, sama budete najlepsie citit, kedy pride ten spravny cas, aby ste mohli zit v klude a nie v napati. Rita Svihranova, >link<

Autor: Šehy
Dátum: 11.10.2011 - 08:28

Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď. Vo všetkom máte pravdu, takýto názor mám aj ja. So synčekom žijeme stále oddelene od manžela, no často je s ním v kontakte. Je to ťažké, pretože má syna naozaj rád a aj syn jeho, hoci sa často stáva, že mi syn povie, že nikdy nezabudne na to, čo mi tatik spravil. Som úplne bezradná, muž je teraz milý, ohľaduplný, stále mi chce pomáhať a byť s nami, no ja si stále myslím, že je to hlavne tou samotou a neviem, či niekedy uverím, že sa takýto človek, ktorý robil to čo robil dokáže zmeniť natoľko, že by sa do nášho života vrátila radosť a úsmev. Viete najhoršie pre mňa je to naťahovanie času. Skutočne stále uvažujem, či by nebolo najlepšie s tým všetkým skoncovať a začať odznova, veď nikdy nikto nevie, čo bude, možno ešte aj na nás so synčekom čaká človek, s ktoým si užijeme srandu a budeme šťastný. Možno u mňa je to trošku aj strach, že už ostanem navždy sama, no aj tak váham, či by aj život osamote nebol oveľa lepší ako znovu sa pokúšať o obnovenie niečoho, čo bolo pre mňa kedysi peklom. Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem, pomáha to, keď človek pozná názor nestrannej osoby.

Autor: R
Dátum: 11.10.2011 - 09:00

Sehy, liecba manzela pokracovanie spoluprace so psychologom je dolezite aj kvoli kontaktu syna s otcom. Tento vztah je dolezite udrziavat a preto trvajte na tom, aby manzel spolupracoval s odbornikom, ak chce mat zdravy kontakt so synom. Priciny takehoto agresivneho spravania maju niekedy povod v historii viacerych generacii rodiny, preto sa tazko skuma a lieci na par sedeni. Motivacia vsak ma byt manzelova viac ako natlak na liecbu zvonku. Niekedy aj agresivni ludia maju viacere "tvare", pokial nespoznaju svoje vnutorne hlbsie dovody na agresivitu, nie je jasne, kedy a v ktorom momente vystupia na povrch. Cas ukaze, co vy ako zena potrebujete pre seba, rola matky je ina ako rola manzelky a partnerky. Doverujte svojej intuicii a rozlisujte pre seba co potrebujete ako partnerka a co ako matka -rodicia pre dieta. Rita Svihranova.

Autor: Šehy
Dátum: 11.10.2011 - 10:26

Momentálne moje potreby sa nedajú zosúladiť s potrebami pre môjho syna a preto viem, že si radšej vyberiem cestu lepšieho a krajšieho života pre synčeka, ako sa prispôsobiť svojim potrebám a unáhliť nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vážne dôsledky hlavne pre neho. Som objednaná na sedenie u klinického psychológa, ktorého navštívil môj "ešte" manžel, poradím sa aj s ním a uvidím. Rozhodne na rozvode trvám a čas mi azda sám pomôže a vyrieši všetko bolestivé. Buď ešte v živote stretnem svojho "manžela" zmeneného - na čo budem potrebovať skutočné dôkazy a nie len prázdne reči, alebo mi osud dopraje stretnúť dobrého muža, ktorému sa oplatí venovať svoju lásku a dôveru. Ak sa nenahneváte, rada by som sa s Vami ešte poradila ak by nastali nejaké zmeny. Veľmi to človeku v mojej situácii pomáha. Zatiaľ Vám ešte raz pekne ďakujem a prajem krásny deň.

Autor: majulik
Dátum: 05.09.2011 - 14:26

Dobrý deň pani Rita, ozývam sa po niekoľkých mesiacoch, s manželom sa nedalo hovoriť o ničom, tobôž nie o našich problémoch. Podala som si žiadosť o rozvod, a v týchto dnoch pomaličky očakávam termín, rozhodla som sa, zmobilizovala svoje sily a dala som sa na cestu, ktorá nesľubuje síce, že ten život bude veselší, no bude pokojnejší nielen pre mna, ale hlavne pre malého. Manžel sa ukázal ako "vzorný" manžel, a to štýlom, že nepotrebuješ peniaze, načo by som vás choval atď. Záujem o malého takmer nulový, ale vyhrážal sa, že mi malého zoberie, že ho viac neuvidím a podobné hlúposti. Nevidím snahu v zlepšení a už ani nechcem, teším sa z kľudu, ktorý máme obaja, aj keď ťažšie, s odopieraním niektorých vecí, ale s pokojom chodíme spať, s pokojom sa najeme, a tešíme sa z drobností. Želám Vám pani Rita, hlavne veľa úspechov či už v práci, alebo v súkromí, a hlavne plné priehrštie dobrých rád pre zúfalých ľudí. Mne ste pomohla veľmi, rozhodnúť sa, nabrať odvahu, nedať sa zlomiť a verím, že všetko dotiahnem do úspešného konca. Na každého čaká šťastie :) Ďakujem

Autor: R
Dátum: 16.09.2011 - 22:47

Majulik, dobre sa cita, ze ste pozbierala odvahu a silu a uverila svojej intiucii, co je pre vas a syna najlepsie. Aj, ked to momentalne nemate lahke, pokoj, ktory popisujete budete nahradou a novou silou na hladanie vsetkeho, co by ste v zivote rada robila, zazila a mohla opat viac verit sebe samej, pripadne inemu muzovi v buducnosti. Vase doterajsie skusenosti, so vsetkym, co ste prezili vam budu voditkom aj oporou. Drzim vam palce a zelam vase vysnivane stastie. kazdy den moze nieco drobne priniest pre radost a pokusste sa tie drobne zrniecka vsimat si a neprehliadnut. Skuste s manzelom o syna nesuperit a v ramci moznej spoluprace elimnovat zataz z rozvodu. Dieta to nevladze spracovat, ak je zatazovane problemami dospelych. Vetim, ze mate oporu aj v par priateloch, nebojte sa poprosit o pomoc aj ich, ak to budete potrebovat. Synovi doprajte aj lasku a pozornost ludi, ktorych vnimate, ze on ma rad, a kde sa citi bezpecne, ci uz z rodiny / aj manzelovej / alebo znamych. Ini ludia mozu tiez trochu vyvazit, ak rozvod preziva nepokojne, aj ine muzske vzory, ktore pre jeho rozvoj budu potrebne. / napr. kruzky s muzskymi trenermi, muzi v rodine a pod. ... / Krasne dni vam zelam. Rita Svihranova

Autor: majulik
Dátum: 08.11.2011 - 15:05

Dobrý deň pani Rita, ozývam sa ešte raz, teraz už ako rozvedená žena. Chcem sa vám podakovať za všetky tie rady, ktoré ste mi dala, dakujem za podporu, ktorú som od vás cítila. Rozviedli nás paradoxne v deň sobáša. Ešte sme neboli ani vonku zo súdnej siene a už manžela trápilo odškodné. Nečakal ani minútu. Neprejavil lútosť nad ničím a ako som sa dozvedela, mal priateľku, s ktorou udržiaval pomer už niekolko mesiacov. Tri týždne po rozvode sa spolu sťahujú do spoločnej domácnosti. Som velmi rada, že som sa dokázala zmobilizovať a urobiť pre dobro svojho syna a seba maximum. Žijeme si spokojný život, v rámci možností a neľutujem, že som urobila tento závažný krok. Ešte raz Vám chcem podakovať za podporu a želám vám všetko dobré v dalšom živote. Verím, že aj na mna a môjho syna čaká konečne to pokojné šťastie. Nič nie je zadarmo. Ale za pokoj sa oplatí bojovať. Krásne dni, Majulik

Autor: R
Dátum: 08.11.2011 - 17:12

Majulik, dakujem za priania aj ja vam zelam uzivanie si vasho vysnivaneho pokojneho stastia. Ste prikladom pre zeny, ktore maju obavy robit kroky a rozhodnutia, ktore vnutri citia. Niekedy je lepsie zit sam-sama aj s dietatom, ako v konfliktoch, nezaujme a prazdne. Na pekny vztah by mali byt dvaja a vztah, ak neprinasa viac pekneho a radostneho, ako vo vasom pripade. Je tazke sa prizerat, nie to este zit v nom.. zelam vam so syncekom hladanie toho, po com tuzite. verim, ze toto tazke rozhodnutie a pocit slobody vas aj posilnil do buducnosta skusenost, ktoru mate vam bude voditkom pri pripadnom vybere noveho partnera. Zosumarizujte si svoje skusenosti a pocity popripade aj pisomne pre seba tak, aby ste ich v buducnosti vedela zuzitkovat, ak by ste nadviazali novu znamost. Pekne dni a pokoj v dusi nielen na Vianoce vam zelam. Rita Sv.

Autor: Pavel
Dátum: 20.07.2011 - 11:54

Dobry den. Potreboval by som radu ako sa zbavit pocitu lasky k niekomu s kym to uz nikdy nepojde. Mame spolu dieta, druhy krat ma opustila, ja ju neviem prestat milovat, aj potom vsetkom, co sa stalo. Nejde mi nadviazat ani novy vztah, nic mi nedava zmysel. Ako zacat?

Autor: Rebeka pre Pavla
Dátum: 07.08.2011 - 22:13

Milý Pavel. Ste presne v takom položení ako ja. Ale ja oveľa viac rokov. Už som rozvedená a stále svoho ex milujem, dokonca tak, že som mu dala ešte šancu ani neviem koľkú. A opäť sa opakuje scenár, ako počas celého manželstva ja dávam, on berie a nedáva nič. Zrejme ju milujete bezhranične tak ako ja a stým sa nedá veľa urobiť. Ja už ani nechcem, ale vy ste mladý človek, život rýchlo uletí a vy zistíte, že ste sám s nekonečnou láskou k niekomu, kto si ju nezaslúži, tak ako ja. Preto sa musíte silou vôle dostať z tohoto bludného kruhu, v ktorom som ja uviazla bez nádeje. Pokuste si nájsť nový vzťah a žiť nový život, lebo budete banovať za premárnenými rokmi.

Autor: R
Dátum: 22.09.2011 - 11:27

Pavel, precitajte si knizku od Ericha Froma - Byt nebo mit, mozno vam pomoze priblizit a ujasnit niektore veci. Citit lasku by mohlo prinasat viac radosti. Novy vztah nadviazete, ak bude pre vas vhodny cas. Mozno tazko opustate a viazete sa na stare veci, zazitky a spomienky. Ked niekto niekoho opusti, druhemu to casto prinasa otras, ako keby symbolicku smrt, ktora moze prinasat smutok, hnev. Z toho, co popisujete sa mi zda, ze vy zatial potrebujete tento vnutorny vztah k byvalej partnerke drzat a nie pustit. Pokial to takto potrebujete a neuvazujete o vasom "opustani" citovej vazby k nej, tak sa da tazko zacinat s otvorenou dusou a myslou nieco nove. Vy ste ten, ktory citi a rozhoduje sa, ci chce opustit stare a vytvarat podmienky a podu pre nove veci, zazitky a vztahy. Tie pekne veci z minulosti mozu ostat oporou do noveho "zivota" V kazdom vztahu su aj pekne aj menej pekne zazitky. Oboje moze byt startovacim bodom. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. >link<

Autor: Veronika E-mail
Dátum: 01.07.2011 - 08:55

Mám 22 rokov a píšem vlastne za svojich rodičov, ktorí sú spolu už 26 rokov. Mali v živote už veľa spoločných hádok a problémov, ktoré boli podľa môjho názoru oveľa horšie ako tie, ktoré riešia v poslednej dobe. Za posledných 8 rokov čo si uvedomujem ich problémy, boli veľmi časté. Pred dvoma týždňami sa pohádali a teraz je to tu opäť. Mamina sa už chce odsťahovať, čomu by som chcela zabrániť a chcela by som, aby už konečne mali normálny, partnerský, láskyplný vzťah, bez mesačného vzájomného nekomunikovania a nevrlosti. Obaja sú veľmi tvrdohlaví a hrdí, a to je ich najväčší problém, ktorí im bráni prísť za tým druhým. Neviem ako to riešiť a preto by som potrebovala pomôcť. Asi by potrebovali partnerskú poradňu no obávam sa, že by ju nenavštívili (obaja naraz). Čo mám robiť? Prosím o radu. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 01.07.2011 - 15:04

Veronika, si dospela a preto bude najlepsie, ak si budes zit svoj zivot, budes mat svoje zivotne plany, vztahy, zaujmy a radosti. Zivot Tvojich dospelych rodicov nezmenis, ak to oni sami nebudu chciet spravit. Verim, ze je to pre Teba smutne, a zaroven verim, ze si z toho vezmes ponaucenie a to, co budes potrebovat do zivota. Mylsim, ze by si sa nemala nechat vtahovat do ich konfliktov a riesit ich vztah. Neviem, ci studujes alebo pracujes, pouvazuj, ci by nebolo pre Teba lepsie ist na podnajom a zit sama svoj zivot, rovnako nechaj Tvoju mamu, nech spravi, co sama uzna za vhodne. Niekedy nie je dobre udrzovat vztah za kazdu cenu a cenu castych hadok, to sa ale musia rozhodbnut Tvoji rodicia, ci budu riesit konflikty navstevou poradne alebo nie. Ty ries svoje temy sama, alebo s odbornikom ako napr. preco sa snazit riesit problemy rodicov?
Rrita Svihranova psychologicka, psychoterapeutka, >link<

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 13.06.2011 - 06:34

Milá pani Rita. Tak už som si prešla svojím peklom a som rozvedená aj majetkovo vysporiadaná. Žijeme s exmanželom stále v jednom byte. On si chodil po zábavách a užíval si, ja som sa maximalne snažila pomáhať svojím deťom ako to len bolo možné. Ex si začal hladať partnerku prostredníctvom inzerátov skôr, ako sme boli rozvedení. Ale niektoré ženy, ktoré on vyhľadával ho chceli len využívať, dávali si platiť a chceli rôzne darčeky a pod. a na to on neni. Je tak troška lakomý, slušne povedané. Deti sa k nemu správali slušne, ale odmerane a aj celá moja rodina a to on ťažko znáša. Povedal mi, že by chcel naspäť svoju rodinu, že nikoho nemá a vraj mňa stále miluje. A ja čuduj sa svet som zistila, že ho tiež stále milujem. Aj napriek všetkému, ako mi ubližoval a čo mi vykonal ho milujem. Slubuje, že sa bude snažiť napraviť svoje chyby ako sa len bude dať a aby som mu dala šancu získať naspäť svoju rodinu. A ja - rozum vraví, daj si pozor a srdce za ním stále túži. Veľa sme sa rozprávali ako dávno nie. Pani Rita čo Vám mám vravieť, ja som mu tú šancu dala. Mám strach z ďalšieho sklamania a mám strach, že už by som ho nemala. Je toto normálne, vari naozaj platí, že milujeme svojho kata. Rebeka

Autor: R
Dátum: 13.06.2011 - 09:22

Milá Rebeka, niekedy musime prist o to, co je vzacne, aby sme si uvedomili, co nam chyba. Pri sanci manzelovi by bolo vhodne vela sa rozpravat a presne zadefinovat zmeny, ktore vy potrebujete, na to, aby ste s nim mohli zit, pripadne navstevovat aj poradnu odbornika, aby sa nestalo, ze sklznete do strajich kolaji. Poznate presne kriteria a pozna ich aj manzel, ci ich chce menit v prospech vasho spoluzitia? A co je to vo vasom pripade, milovat sa navzajom - aj to sa da presnejsie povedat ako jednym slovom, co si to teda vazi a cti na vas? Pretoze laska podla mna bez ucty jeden k druhemu tazko existuje. Asi obaja potrebujete cas na to, ba ste vnimali hlbsie, co by bol rozchod a co ina kvalita spoluzitia? Pretoze niekedy plati, ze sa bojime rozist a radsej ostavme v tom straom, co pozname. Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 13.06.2011 - 10:37

Milá pani Rita. Všetko čím som v našom manželstve prešla je to pomyselné peklo, do ktorého by som už nechcela vkĺznuť. Ako som už spomenula veľa sa teraz rozprávame, prečo sa stalo to čo sa stalo. Manžel ma prosil veľa krát o odpustenie a že keby mohol všetko by vzal späť. Povedal mi, že si ma veľmi váži, že si uvedomil že takú ženu ako som ja by iste nenašiel, ako hovoril obetavá, láskavá, tolerantná, že všetko čo robím pre niekoho iného je nezištné a že mi navždy bude vďačný, že som doopatrovala až do samého konca jeho rodičov a že preto ho veľmi trápi, že mi tak ublížil. Zdôvodnil to nesmiernou žiarlivosťou, ktorú rozdúchali jeho "priatelia" v krčme a že vtedy bol ako zaslepený. Moja úcta k nemu môže byť väčšia a silnejšia, ale to bude záležať aj od toho, ako bude plniť svoje sľuby. Urobili sme hrubú čiaru za minulosťou a chceli by sme si vybudovať nový vzťah, kde by ani z jednej strany nechýbala úcta, láska a dôvera. Naši synovia sa nevyjadrujú k našemu rozhodnutiu, ale videla som na poslednom rodinnom stretnutí úľavu a uvolnenie v ich tvárach. Počas doby čo som Vám dávnejšie písala som často na Vás myslela, čo by ste mi poradili ako ďalej, ale vedela som, že všetko rozhodnutie je na mne, bez ohľadu na názory príbuzných a okolia. A teraz je to vlastne tiež tak, dala som manželovi šancu ani neviem koľkú a názory príbuzných a okolia sa rôznia. Ale ja som sa už rozhodla dať šancu za istých podmienok a tak si tieto názory len vypočujem. Velmi si Vás Vážim, čo pre nás robíte a ďakujem. Prípadne chyby mi prepáčte ale teraz neuvažujem o pravopise, ale píšem, čo mi diktuje srdce. Ďakujem.

Autor: R
Dátum: 13.06.2011 - 13:34

Mila Rebeka, drzim vam palce a obdivujem vase srdce, nie kazdy ma tolko priestoru v sebe pre druhych. Len vy najlepsie viete, ci je to na ukor vas alebo, ci vas tento vztah aj obohacuje a nieco pekne prinasa. Vnimajte svoje hranice a rozdavajte v miere, ktora vam neskodi, ale prinasa radost a lasku. Svoje podmienńky jasne formulujte a rovnako jasne formulujte aj vsetko, po com tuzite este vo vztahu zazit. ja osobne verim v mozne zmeny v akomkolvek veku, len na to su vo vztahu vzdy dvaja. Ak to cele taha jeden clovek, rychlo sa unavi, to si vsimajte a podla toho reagujte. Nazory okolia nie su podstatne, oni neziju vo vasej kozi, len zvonku pozoruju. Kazdy vztah ma nieco, co zvonku nevidno, alebo neukazuje navonok, preto je to cele na vasom citeni a komunikovani a rozhodovani. Verim, ze kriza vo vztahu moze priniest viac intimity, najma v inej, hlbsej komunikacii, na ktoru ludia zabudaju a ktora byva velkym prinosom a obohatenim. Mozno vas partner pochopi byvalu "pomoc" priatelov z krcmy. Z mojho pohladu vasa odvaha rozviest sa priniesla svoje ovocie a vam zvysila sebauctu aj v ociach vasich aj v ociach vasho partnera. Zelam vam vsetko dobre a nieco pekne v kazdom dni. Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 16.06.2011 - 10:36

Milá pani Rita. Tak ako sa hovorí, karty sú rozdané. Rozprávala som sa s exmanželom, presne som mu vysvetlila čo očakávam od našeho vzťahu, ako si predstavujem naše ďalšie spolužitie. On stále opakuje, no veď ja si navarím, ja si operiem ja... ja... ja. Vtedy som sa ho opýtala a kde sme my? Povedal, že nechápe čo chcem. Tak som mu presne formulovala, čo si predstavujem pod pojmom spolužitie partnerov. Spoločné hospodárenie s finančnými prostriedkami, spoločné pranie, varenie, riadenie, nákupy a podobne. Žiadne obmedzovanie partnera v prípade stretnutí s priateľmi, dôvera, úcta a samozrejme láska. Boli sme spolu v Podhájskej a hoci má väčší príjem, neprispel mi ani jediným centom na nič - ako dvaja cudzí ľudia. Aj to som mu povedala vtedy len mlčal, oči sklopené. Teraz išiel na dva dni na chalupu, tak som mu povedala nech si riadne porozmýšla, či chce so mnou žiť opäť ako manžel, lebo mňa ten jeho pohľad na spolužitie ponižuje, navariť v nedeľu obed a pomilovať keď bude mať chuť, to som prežívala a už sa tam nechcem vrátiť. Teraz budem čakať do soboty, či ma má naozaj rád a povie mi, že súhlasí, alebo ma chcel len využiť a povie, že mu to tak nevyhovuje a bude koniec. Držte mi palce, bola by som rada, keby to bola tá prvá alternatíva, ale duševne sa pripravujem aj na tú druhú. Srdečne Vás pozdravuje a ďakujem Vám za každé Vaše slovo, lebo z nich čerpám svoju silu vydržať. Rebeka

Autor: R
Dátum: 16.06.2011 - 14:01

Mila Rebeka, ste presvedcena, ze exmanzel rozumie, co mu hovorite? Zazili ste uz niekedy spolu tak, ako si to zelate vy vo vsetkych sferach, ktore popisujete a kedy to bolo naposledy? Alebo by to mohlo byt pripadne pre neho nieco abstraktne, a nerozumie, co po nom chcete? Viete, mam skusenost, ze niekdy jeden mysli a druhy nerozumie, preto treba byt jasny a konkretny a pytat sa, co rozumie, ak nieco vyslovite. Pretoze sa vam moze zdat, ze partner rozumie a nakoniec otazkou, co pocul, co ste povedala zistite, ze pocul a chape nieco ine. A toto vsetko nemusi znamenat, ze nechce aj to, co vy, len mysli a citi cez svoje filtre a svoje city a pocity. A to sa casto stava v priebehu spoluzitia, ze si kazdy hovori svoje a partneri sa v hlbke nerozumeju, To, co vam ponukam, presvedcte sa, ci vasim otazkam a ocakavaniam - exmanzel konkretne a detailne rozumie a co su priority a v akom poradi su vase a jeho. To je dost podstatne, aby ste sa bud chapali, ak mate ine priority alebo pokusili hladat kompromisy. Na uvod mozete ist so vsetkym financne na polovicu a potom casom uvidite, je toho ovela viac, co ma napada, len vasho exmanzela nepoznam vobec a netusim, co preziva v zivote, muzi maju tiez svoje krizy osobne aj vztahove, myslim si, ze cakat, co bude v sobotu, po rokoch krizy je unahlene ... mate predstavu o case svojej trpezlivosti na vytvaranie noveho zaciatku? Po hrubej ciare? Drzim vam palce na viacere podrobne rozhovory a vzajomne ozajstne pocuvanie sa, ako dalej, kto z vas co chce a potrebuje a a dokaze zmenit! To sa nedeje lusknutim prsta a treba ocenovat velmi male drobnosti a snahu, to je zial realita dlhorocne zauzivanych zlozvykov a nepochopeni. Teste sa aj z drobnosti, inak budete sklamana. Vsimajte a zapisujte si drobne zmeny, aby sa v celku nestratili. Drzte sa ! Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 16.06.2011 - 14:47

Milá pani Rita. Máte úplnú pravdu vo všetkom. Ale moja trpezlivosť je naozaj uprimná, veľká ale hlavne neunáhlená. Tu sobotu myslím vlastne ako nový začiatok od hrubej čiary. Som si vedomá, že ihneď to nejde, ale aspoň malý signál pre mňa je, že ma exmanžel snáď stále ľúbi je jeho telefonát, ktorý som dnes na obed mala / a on nerád takéto veci telefonuje / asi v tom znení zlatko v sobotu sa vrátim a porozprávame sa a nehnevkaj sa na mňa. Či rozumel čo mu vravím, aké ja mám priority pre spoločný život? Máte pravdu, niekedy je úplne inde, ale dnes ráno som sa ho opýtala, či presne vie o čom som večer hovorila a pomaly bod po bode som mu zopakovala moje poradie dôležitosti pre náš spoločný život, aby mohol v kľude porozmýšľať aké sú tie jeho. Viem, aký je a viem, že sa nezmení, ale ak prejaví aspoň snahu o toleranciu pri spolužití ak mu to bude stáť za to, tak ja budem trpezlivá pokiaľ bude treba. O dva mesiace sa náš syn sťahuje od nás do svojo domu. Pri naších rozhovoroch si robíme plány ako si pomeníme byt, že vymaľujeme, poprekladáme nábytok, niečo dokúpime, niečo vynovíme a keby ste poznali jeho nechuť k takýmto veciam, určite by ste ocenili aspoň snahu, že mi v tomto vyhovie. Keď povie, bude ako ty chceš, tak ja mu poviem nie bude tak, aby to nám obidvom vyhovovalo a na čom sa spoločne dohodneme. Možno aj to je malý signál do budúcna. Ale dnes viem istotne jedno, alkohol a žiarlivosť a následne nedôvera je to najhoršie, čo sa manželom môže stať. Dal by Boh aby sa také veci nediali. Ďakujem. Rebeka

Autor: Rebeka pre pani Ritu
Dátum: 18.06.2011 - 07:56

Milá pani Rita. Hoci som už odpovedala, stále sa v mysli vraciam k otázkam, ktoré ste uviedli, či som už niekedy zažila to, čo chcem teraz vo všetkých sférach spoločného života. A náhle mnou prešiel strach. Možno na začiatku našeho manželstva ale iste nie vo všetkých sférach. Moja nevesta mi povedala, že si ho stále idealizujem a že ho vidím takého, akého by som ho chcela mať, ale že podľa nej som celý život žila s egoistom, ktorý využíval moju lásku a dobrotu. Povedala mi mama vráť sa z kratšej cesty, lebo budeš opäť nešťastná a bude to teraz ešte horšie a že je to názor aj môjho mladšieho syna, jej manžela, hoci mne nepovedal ani slovo, len toľko je to tvoje rozhodnutie. Tak ako sme to vlastne žili? Spoločne hospodáriť sme prestali, keď mladší syn spromoval, vtedy mi manžel povedal, že on si berie svoje peniaze, lebo chlapi mu povedali, že čo ja mám mať jeho peniaze. Postupne začal znižovať spoločne príspevky na stravu, veď načo, keď sa spolu varí len sobotu a nedeľu. Potom už ani to nie, veď nakupime a výdavok si rozdelímem. Ale ešte vždy platil celé nájomné a ja som zabezpečovala všetko čo v rodine je treba. Ale keď išiel na dôchodok, ktorý má stále vyšší ako ja plat, tak mi povedal, plať si za seba nájomné, ja som dôchodca. A keď som mu povedala, že teda prestávam prať, variť a riadiť, povedal dobre, však ja sa o seba postarám. A odvtedy asi tri roky sa staráme každý o seba, on si začal žiť svoj život slobodného muža až došlo k rozvodu. Zvyšok vlastne poznáte. Teraz mi povedal, že taký život už ho nebaví, že chce naspäť svoju rodinu a ja celá heppy si myslím, že chce mňa, až sa za seba hanbím za svoju naivitu. Ale sľub na novú šancu som mu dala a ja svoje sľuby, čo ako ťažké plním. Uvidím teda, čo mi dnes, teda v sobotu povie a čo bude ďalej. Môže moju naivitu ospravedlniť moja láska k nemu? Ďakujem Rebeka

Autor: R
Dátum: 18.06.2011 - 23:16

Mila Rebeka, neviem, ci potrebujete ospravedlnenie, pre koho vlastne, pre seba? Mna by skor zaujimalo, ci ide muzovi, ak su deti dospele o rodinu alebo o manzelku-partnerku? V tom vidim podstatny rozdiel, ak su uz deti dospele urcite aj ked su mensie. To je taky zlozvyk, slabost skryvat sa za rodinu, hierarchia je: 1. ja zena a ja muz 2. partneri alebo manzelia 3. rodicia. To su stare z mojho pohladu zvyky minulosti hovorit o rodine. Vasi synovia maju svoje zivoty, rodiny a vy ste sice stale rodicia, ale davno dospelych deti. Takze z mojho pohladu ste po rozvode teraz ja + ja a hladate, ci budete partneri partneri a to na zaciatku niecoho noveho, takze dohody odznova vo vsetkych sferach a tak, aby boli podla vasich predstav, s kompromismi, ale nie po starom, co viedlo k rozvodu. Uvazujte smerom dopredu, ako chcete zit v starobe, s kym a akym sposobom travit cas, delit sa - o co? Viete ludia sa mozu statnutia osamote obavat a to ich privedie k inym uvaham, je to prirodzene a zaroven, len strach by nemal byt voditkom opatovneho spojenia, skor nieco ine a to vy viete najlepsie, o co vam samej ide. Naivni byvame niekedy zo strachu, tusite coho sa obavate? Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 21.06.2011 - 06:41

Milá pani Rita. Ďakujem za Vaše úprimné a pravdivé slová. Veľa teraz o všetkom premýšľam, ako ste aj vy uviedli čo vlastne chcem a čo čakám. Čo chcem? Partnera, na ktorého by som sa mohla spoľahnúť v každom smere, pre pokojné dni ďaľšieho života, ktorý by mi bol oporou v každej životnej situácii. A či je to práve môj exmanžel po všetkom čo sa stalo? Na to mi odpovie čas, ktoý sme sa rozhodli spoločne ďalej žiť. V sobotu, keď sa vrátil z chalupy, som sa ho rovno opýtala či premýšlal o všetkom, čo sme sa zhovárali a odpovedal mi približne takto: Ano veľa som premýšlal o Tebe, že Ťa naozaj stále ľúbim, že neviem prečo som to všetko postváral a ublížil Tebe aj celej rodine, a že súhlasí so všetkými otázkami, ktoré sme si položili pre spoločné spolužitie. Teda, že všetko budeme robiť spoločne, hospodáriť, nakupovať, variť, prať a rozhodovať o rodinných veciach. Opäť som sa ho opýtala, či presne vie čo to obnáša, či presne rozumie čo ja chcem v ďalšom partnerskom spolužití, a že v žiadnom prípade by som už nemohla tolerovat veci, pre ktoré došlo k rozvodu. Povedal jasne, že áno rozumie, a že sa mi bude snažiť vynahradiť tie stratené roky. Viem, že by som chcela zostarnúť s ním, byť si oporou v dobrých aj zlých chvíľkach, zažiť ešte pekné a romantické chvíle, byť nápomocná svojím deťom, ďalej sa venovať svojím záľubám, ktorých je dosť, ale teraz sa hlavne snažím, aby sme mali spoločné záľuby, aby sme spolu trávili viac času ako pred rozvodom. Chcem zabudnúť na strach, ktorý ma zväzoval a opäť začať veriť. A čoho som sa bála? Že už nebudem s ním, keď ráno otvorím oči, že už nepocítím silu jeho objatia, že by som nebola pri ňom, keď ochorie a on pri mne. Skrátka toho, že by mi v srdci navždy ostala rana, ktorá by sa nezahojila, lebo ja so svojou povahou a láskou k nemu by som to nedovolila a tak by som bola do konca svojho života nešťastná. Tak z toho som mala strach. Dúfam, pochopíte moje možno troška zmätené slová. Ďakujem. Rebeka

Autor: R
Dátum: 21.06.2011 - 13:39

Mila Rebeka, Vase slova nie su zmatene, su celkom jasne citatelne. Mate svojho muza rada a zaroven potrebujete kvalitnu zmenu v spoluziti s nim. Mozem vam len popriat, nech sa podstatna cast Vasich snov splni, vasmu manzelovi odvahu vnimat aj Vas s otvorenymi ocami. Myslim, ze o tom, co pisete snivaju viacere zeny. Sny sa daju konkretizovat a postupne splnat, aj to moze byt zmyslom starnutia. Pekne dni. Rita Svihranova

Autor: Rebeka pre pani Ritu.
Dátum: 22.06.2011 - 08:07

Milá pani Rita. Chcem sa Vám poďakovať za každý Váš názor a za každú myšlienku ako mám ďalej pokračovať v budovaní staro-nového vzťahu. Po určitom čase sa Vám ozvem, či sa naplnia moje sny a túžby. Ešte raz Vám z celeho srdca ďakujem a želám Vám všetko len to najlepšie. Rebeka

Autor: Radka
Dátum: 28.04.2011 - 13:33

Dobry den prajem, mam 30 rokov, moj manzel 33, mame 4 a pol rocneho syna a uz rok zijeme oddelene kazdy na inom konci krajiny. Pochadzam z jednej z tych na oko harmonickej rodiny, kde otec zarabal dlhe roky v zahranici a chodil domov par krat za rok a mamka drzala vsetko pevne v rukach. Ked som mala 15, otec mal vaznu nehodu a niekolko rokov nemohol vykonavat svoju predchadzajucu pracu. Nasiel si milenku a mamku niekolko rokov podvadzal. Pocas puberty a vlastne aj pred nou som mala komplikovany vztah s matkou. Matka je autoritativna a prisna a ja som si pocas puberty nasla sposob, ako sa jej podriadit, no obcas to obnasa z mojej strany pasivitu k zivotu, ze ju necham mi zivot riadit a potom sa hnevam, ze som to dopustila. S otcom moj vztah definovat neviem, na jednej strane sa nestara len sa opyta priamo a jasne, co mi vyhovuje, aka je situacia, ale na druhej strane je nekompromisny v svojich nazoroch s vekom stale viac a viac. Dalo by sa povedat ze pochadzam z konzervativnej rodiny. Moj manzel pochadza z menej konzervativnej rodiny, matka s otcom zili zle a ked otec rodinu opustil a dostal sa pre podnikanie do problemov s vtedajsim systemom a tak vo veku 10 rokov jeho syn spachal samovrazdu. Manzel sa casom dostal do pozicie hlavy rodiny, ako bezne chlapci vyrastajuci bez otca a plus sa na to nabalila rebelia s pridanim liberalnej vychovy mojej svkory, moj manzel nedokoncil ani jednu strednu skolu, alebo ucnovku. Nase predchadzajuce vzathy sa mi zdaju celkom normalne, ja sama som mala 2x trojrocny vztah, prvy vztah som ukoncila kratko potom, ako som sa dozvedela o vztahovych problemoch mojich rodicov. Z druheho som odisla, ked som stretla mojho manzela. V oboch vztahoch som mala priatelov, ktori mi boli oddani a prisposobivi. Manzel mal predomnou jeden 7 rocny vztah, kde bol on ten dominantny a priatelka mi trpela ako alkohol, tak aj flakanie a pochybny sposob zarabania penazi. Pocas planovania svadby od nej odisiel. My dvaja sme sa spoznali cez internet a nabrali sme razny spad. Pozvala som ho zo Spanielska, kde vtedy zil, na prve rande Londyna a uz o niekolko tyzdnov sa ku mne prestahoval. Zila som v tej dobe s rodicmi, takze sa prestahoval k nam. Po dvoch mesacoch sme sa zasnubili a na treti som uz bola tehotna. Manzel vstupoval do vztahu s duchmi z minulosti a ja s naivitou. Vztah sa nam komplikoval spoluzitim s rodicmi, v ocakavani dietatka sme vsak chceli ostat s nimi, aby nam v cudzej krajine pomohli. Financne sme na tom neboli velmi zle, aj ked manzel pracoval obcasne. Mavali sme problemy s castymi hadkami a mne vadilo manzelove pitie a odchadzanie z domu. Riesili sme to odstahovanim sa od rodicov, no sli sme do uplne noveho mesta, kde sme nemali ziadne kontakty a ja na materskej som to velmi tazko zvladala. Z toho dovodu sme sa po niekolkych mesiacoch vratili spat k mojim rodicom a ja som nastupila po pol roku materskej do prace. Manzel zacal pracovat tiez a dokonca ho praca aj bavila a vsetko sa zdalo byt fajn. Ked o svoju pracu vsak prisiel, rozhodol sa, ze sa chce vratit do Bratislavy, ze iba doma sa o nas dokaze postarat. Po troch mesiacoch som ho nasledovala. Zivot na Slovensku bol tazky. Znova som sla na matersku, kedze syn mal jeden a pol roka a manzel so sestrou pracoval na zivnost. Jeden plat nam vsak nepostacoval a mne bolo tak nekonecne smutno a sustavne som na neho tlacila, aby bol so mnou viac doma a aby sa mi viac venoval, volavala som mu do prace a vecne sa pytala, kedy pride. Slubil ale, kedze pre neho cas nehraje rolu, prisiel o nejaky cas neskor a ja som uz zurila. Dostali sme ponuku prenajmu krajsieho domceku so zahradkou. Manzel mal uz v tom case zase problemy s alkoholom a nasledne prisiel o vodicak a pracu. Co jeho problemy este viac prehlbilo. Ja som sa mu snazila pomoct, ale nejak sa mi nedarilo. Nasla som si aspon dobru pracu, ktora sice nebola podla jeho predstav, travila som v praci vela casu moc sa zaujimala o sefa, no moj vztah so sefom bol priatelsky a ja som bola nadsena, ze po roku zivota v tom meste som konecne mala pocit, ze mam priatelov. Manzel sa rozhodol svoje problemy s alkoholom riesit a zacal navsetvovat poradnu. Bola som tam par krat s nim, ale nie tolko, ako si predstavoval. Nepracoval a ani nepoberal nejake davky, tak som zabezpecovala financny chod rodiny. Po niekolkych mesiacoch si nasiel pracu na par mesiacov a ked skoncila, znova zacal pit. Cele obdobie jeho nepitia ma varoval, ze to nedopadne dobre, ze ho nepocuvam a vela pracujem a vela sa zaujimam o sefa. V novembri toho roku zacal znova pit a vo februari sa zacal zchadzat s jednou jeho byvalou priatelkou. Naprv tvrdil, ze je to len platonicke, neskor prestal chodit domov, marodovala som so synom dlhodobo a 6 tyzdnov, kedy manzel chodil domov dat si sprchu s pohrat sa s malym a sem tam prespat. Planovali sme to riesit odlucenim, ze na tyzden mozno dva pojdem k rodicom a uvidime.

Autor: Radka
Dátum: 28.04.2011 - 13:42

Pred odchodom mi povedal, ze Silvia, ta byvala priatelka s ktorou sa stretava je laskou jeho zivota, tak som sa pobalila kompletne, ze uz sa nevratim. Ked som prisla k rodicom, este ma informoval, ze spolu cakaju dieta. Potom nastal chaos a rozne obdobia. Ja som zatla v jednej veci a to, ze sa do Bratislavy nevratim. Citim sa tam sama, bez put a uplne odkazana na manzela, na ktoreho sa neviem spolahnut. A zaroven mam silnu potrebu sa usadit. Za 5 rokov spolocneho zivota sme sa stahovali 11 krat. Manzel svoju milenku opustil a ona sa rozhodla pre umele prerusenie tehotenstva. Nasledovala obdobie alkoholu a depresii. Ja som sa pustila do prace a kariery a cosi podobne som ocakavala od manzela. Trapila ma nasa financna situacia, kym sme zili spolu a dost jej prikladam aj nase vztahove problemy. Posledny rok je ako na hojdacke, chvilku sa snazi on, kaslem na to ja, potom zas naopak. Nevieme najst cestu k sebe, lebo ani jeden z nas sa nechce stahovat. Manzel tvrdi, ze tu na vychode sa to proste financne neda a ja uz nechcem podnajmy a vecne stahovanie. Od noveho roka sa zemnil, zda sa mi zodpovednejsi a zrazu dospely. O syna sa zacal starostlivo starat, no podviedla som ho prezmenu ja a ostal chladny a odmerany. Uprimne uz neviem co robit. Mame vobec este sancu? Ak som nieco nenapisala rada doplnim. Dakujem

Autor: manzel E-mail
Dátum: 28.04.2011 - 14:32

Nuz, zopar veci sa tu trochu nezhoduje s faktami, po 7 rocnom vztahu som neodisiel ja, ale priatelka, ale to je len malinky detail, k nazyvaniu so svokrovcami asi tolko, myslim, ze nepresiel den, kedy by som manzelke nepovedal, ze ma zivot s jej rodicmi ubija, islo to jednym uchom dnu a druhym von, mojou odpovedou boli uniky z domu a z reality. Nebol to spravny sposob, ale na druhej strane jediny, co som videl. Neviem aky suvis s tym celym ma fakt, ze som nedokoncil ani jednu strednu skolu, ze by to malo poukazat na moj nizky intelekt? K financnej stranke veci sa mi tazko vyjadruje, pretoze este v zahranici som do rodiny priniesol 14 000 eur za rodicovsky dom a ked sme sa vratili na SVK, tak som domov nosil kazdy mesiac 30.000 a viac SKK, mali sme kazdy svoje vlastne auto a byvali sme v byte 110 m2. K tomu, ze manzelka isla na matersku opat ... no, ostala doma, ale bohuzial si nenasla cas na to, aby sadla do auta a zbehla si vybavit do socialky matersku, prihlasit sa do zdravotnej (dnes ma dlh 300 eur z toho obdobia) napriek tomu, ze som ju tak 2x do tyzdna na to upozornoval. Ked som ostal doma ja, prestal pit a manzelka zacala chodit do prace, tak to neznamenalo, ze som nenosil domov nic, ale nebolo to pravidelne (2000 e pred vianoccami potesi, alebo 500 kazdy mesiac) videl som a dokonca som to bol nuteny aj pocuvat, ako manzelka vzhliada k svojmu sefovi, pocuval som pravidelne, aky je sikovny, vzdelany, uzasny, raz mi bolo povedane, ze sekretarka je manzelka v praci, manzelka nejavila o mna zaujem, nepocuvala co jej hovorim a tak samozrejme, ked som sa stretol z niekym, kto ma ochotne vypocul a aj pochopil, tak tam zacalo vznikat citove puto. Manzelku som niekolko krat poprosil, ci by mohla respektovat moju snahu zbavit sa alkoholu, ale napriek tomu si dopriala vinko a nielen vonku, ale i doma, co bolo dost bezohladne. Kazdopadne, manzelka sa mala vyjadrit do konca roku 2010 k tomu ako dalej, nevyjadrila, miesto toho ma podviedla kratko pred tym mi tvrdila, ako velmi chce, aby sme boli rodina a ako ma lubi, podviedla ma v podstate 2x s dvoma ludmi v priebehu 6 dni, to su veci, ktore tazko spracuvam, asi som divny, dalsia vec je, ze mi manzelka permanentne klamala a tahala ma za nos cely cas, co zijeme oddelene, ked som prisiel za nou na vychod, musel som spat v druhej izbe ako ona, koli jej rodicom, alebo zaplatit hotel, aby sme mohli byt spolu a aj to nad ranom musela ist na taxik, lebo co by povedala rodicom, ze kde bola? Cele toto je chore, myslim si, ze moja manzelka je bohuzial velmi nezrela osobnost, neschopna samostatnych rozhodnuti a zavisla na rodicoch, co ma velmi desi, pretoze vychovava nase spolocne dieta, ktoremu sa ja snazim dat maximum za tych par chvil, co mozeme travit spolu. V BA mam prenajaty rodinny dom, kde ma nas syncek svoju izbu a chodi ku mne velmi rad, mame kopec zabavy a vzdy sa na neho najdem kopec casu, co sa mojej manzelke koli praci nedari. Mohol by som sa tu rozpisovat este viac, ale podla mna by to zasa len bolo o tom, ako to vnimam cele ja a to nieje take dolezite ako to, ako to vnima nas syncek, ja chcem, aby travil rovnaky cas s oboma rodicmi, kym je to mozne, manzelka je proti, napriek tomu, ze ma na neho velmi malo casu a vacsinu casu travi so starymi rodicmi, ktori ho navyse tak trochu stvu proti mne (Kubko si u mna sam vyrobil sadrove masky, poprosil deda, aby mu ich zavesil v izbe, ale kedze je to nieco z BA od tatinka, tak masky nevisia do dnes, dal som malemu keltsky kriz privesok, predpokladam ze skoncil v kosi ... atd. ) Takze neviem, ci toto splnilo ocakavania mojej manzelky a prispelo to nejakym sposobom k jej vnutornej ociste, ale silno o tom pochybujem, lebo to treba zacat u seba a zabudnut na chvilu na svoje ego, naplnit svoje srdce pokorou a uctou k zivotu, ludom a svetu celkovo a az potom sa clovek moze ocistit.

STRÁNKOVANIE
začiatok | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |

 

REAKCIA NA ÚVODNÝ PRÍSPEVOK

Meno:

E-mail:


email nie je povinný

Upozornenie, prečítajte si!

  • Používajte medzery, čiarky, bodky, nerobte gramatické chyby.
  • Nepíšte všetko veľkými písmenami, nepoužívajte vulgarizmy.
  • Vetu začnite veľkým písmenom, ukončite bodkou, otázku otáznikom.
  • Prečítajte si pravidlá prispievania. Príspevok by sa mal podobať na slušný list.
TEXT PRÍSPEVKU

Kliknutím na tlačidlo "Odloslať" súhlasím s pravidlami prispievania.