Infekcia získaná z povolania alebo hobby

Infekcia získaná z povolania alebo hobby
Zdroj: bigstockphoto.com

Exotické akvarijné ryby môže spôsobiť nepredvídateľné problémy. Časté sú najmä prenosy parazitov týmito druhmi. Okrem prenosu chorôb na ryby však zapríčiňujú aj ochorenie človeka.

Jedným z takýchto príkladov je Mycobacterium marinum. Táto baktéria je pomerne častým pôvodcom tuberkulózy sladkovodných aj morských druhov rýb. Tuberkulóza rýb je chronické ochorenie, kde nie je známa efektívna liečba, ale môže trvať až 12 mesiacov kým spôsobí u rýb úhyn, pričom nemusí byť do tej doby chovateľom alebo predajcom vôbec spozorovaná. V našich podmienkach je najčastejšie diagnostikovaná u akváriových exotických druhov rýb. Ochorenie však bolo popísané aj u hospodársky významných druhov rýb (pstruh dúhový, kapor, losos a i.). K zavlečeniu mykobaktérií do akvárií a chovateľských zariadení dochádza buď vodou, alebo chorými rybami, respektíve infikovaným zariadením, predmetmi, pieskom, kameňmi, alebo aj vodnými rastlinami a slimákmi.

Hrozba od rýb

Málo známa je skutočnosť, že tento patogén môže spôsobovať aj pomerne vážne kožné ochorenie u ľudí. Ako pôvodca ochorenia človeka je známy od roku 1954. Ochorenie sa niekedy nazýva aj „kúpalisková choroba“, respektíve „choroba chovateľov rýb“. Najrizikovejšou skupinou sú ľudia v častom kontakte s vodou, najmä profesionálni alebo amatérski chovatelia rýb, obchodníci s exotickými rybami, zamestnanci veľkých morských akvárií. Vstupnou bránou pre baktérie sú väčšinou končatiny na ktorých sa nachádzajú otvorené drobné alebo väčšie rany. Mykobaktérie rastú pri teplote 30 – 32°C a to vysvetľuje, prečo je ochorenie pozorované takmer výhradne na končatinách a na povrchových štruktúrach. Diagnostika ochorenia vychádza predovšetkým z predpokladu, že postihnutý bol v priamom kontakte s vodnými zvieratami.

Prvým príznakom je opuch a sčervenanie rany a neskôr suchá koža v okolí rany. Prvé príznaky po infekcii sa dostavia často až po niekoľkých týždňoch. Neskôr sa rany zväčšia, sú bolestivé, v koži sa vytvárajú nehojace sa uzlíky, ktoré sa môžu lymfatickými cestami šíriť ďalej. V posledných rokoch sú pozorované hlbšie a invazívnejšie infekcie zasahujúce až do šľachových puzdier, kĺbov a dokonca kostí. Neliečené prípady môžu končiť obmedzením pohyblivosti kĺbu, niekedy až amputáciou prsta.

Liečba

Terapia je pomerne náročná a zdĺhavá trvá 6 – 10 aj viac mesiacov. Po zistení citlivosti sa používajú kombinácie antibiotík, pri pokročilých zmenách aj chirurgická liečba. Je pravdepodobné, že ochorenia spôsobené Mycobacterium marinum, nie sú až také vzácne v našich podmienkach u rizikových skupín ľudí, len sú možno zamieňané za iný druh infekcie alebo kožné alergie, na ktoré sa v ranných štádiách podobajú. Pravdepodobne prvý zdokumentovaný prípad ochorenia spôsobeného Mycobacterium marinum sa stal na jeseň v roku 2003 na východnom Slovensku, a to u 40-ročného chovateľa a predajcu exotických druhov rýb. Veľmi dôležité je uvedomenie si možnosti nakazenia touto chorobou pri vzniknutých ťažkostiach, s tým spojená včasná diagnostika a promptná terapia.

V súčasnej dobe, keď sa silne rozvíja chov a zvyšuje sa dovoz exotických druhov zo zahraničia, stúpa počet drobných chovateľov akváriových rýb a rýb chovaných v záhradných bazénoch, bude potrebné venovať viac pozornosti aj tomuto ochoreniu. Zároveň je potrebné upovedomiť širokú chovateľskú verejnosť na nutnosť dodržiavať určité hygienické zásady pri manipulácii, transporte a chove rýb. Platí to najmä pre ľudí s poruchami imunitného systému a pre malé deti, kde je potrebné po manipulácii s rybami používať bežné dezinfekčné prostriedky, alebo sa chrániť gumenými rukavicami.

Autor článku: MVDr. Lenka Košuthová, MVDr. Peter Košuth, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: