Zlepšite svoj život!

Zlepšite svoj život!
Zdroj: bigstockphoto.com

V živote každého z nás sú dobré aj zlé obdobia. Všetko nám vychádza, sme šťastní, spokojní, vyrovnaní a zdraví... a vzápätí sa nám nič nedarí, ani tie najobyčajnejšie veci a to vplýva najmä na našu psychiku. Akoby na nás uvalili kliatbu. Viete, ako využiť takéto dobré aj zlé časy vo svoj prospech? V pracovnom aj súkromnom živote? V zdraví? V duševnej pohode? Práve to sa dozviete v knihe „Vrchy a údolia“ od Spencera Johnsona, ktorého titul Kam se poděl můj sýr sa stal svetovým bestsellerom.

Vrchy a údolia sú príbehom nešťastného mladého muža z doliny. Stretnutie so starcom, ktorý žije na vrchole hory, mu navždy zmení život. Mladík si spočiatku neuvedomuje, že hovorí s jedným z najvyrovnanejších a najúspešnejších ľudí na svete, no po sérii rozhovorov a skúseností, ktoré prežije hore na vrcholoch a dolu v dolinách, dospeje k prekvapujúcim objavom. Napokon pochopí, ako môže v dobrých i zlých časoch využiť pozoruhodné starcove princípy a praktické nástroje, a aj sám dosiahne vyrovnanosť, úspech, duševnú rovnováhu a zdravie.

Spencer Johnson úžasným spôsobom s rôznymi podobenstvami poukazuje na to, ako žiť zdravší a plnohodnotnejší život. Jeho knihy boli preložené do 26 jazykov, venovali sa im mnohé svetové médiá ako CNN, Time, Business Week či New York Times. Johnson má jedinečný talent nachádzať jednoduché riešenia zložitých problémov, ktoré ľuďom pomáhajú zlepšiť doterajšiu situáciu.

Prečítajte si úryvok z knihy „Vrchy a údolia“, exkluzívne iba na ZZZ.sk:

V jeden daždivý podvečer v New Yorku sa Michael Brown ponáhľal na stretnutie s osobou, o ktorej mu priateľ povedal, že by mu mohla pomôcť vyrovnať sa s ťažkým obdobím, ktoré práve prežíval. Keď vošiel do malej kaviarne, ešte netušil, aký veľký význam bude mať preňho niekoľko nasledujúcich hodín. Bol prekvapený, keď tam zbadal Ann Carrovú. Počul, že sama prežila ťažké časy, a očakával, že to bude na nej aj vidieť. Ona však pôsobila optimisticky a prekypovala energiou.

Po krátkom úvodnom rozhovore Michael povedal: „Vyzeráte, akoby ste boli v dobrom rozpoložení, a to aj napriek zlým časom, ktoré, ako som pochopil, ste prežili.“
Ann odvetila: „Ja som v dobrom rozpoložení, v práci aj v živote. Ale nie je to napriek zlým časom. Je to vďaka nim – a tomu, že som sa naučila čerpať z nich výhody.“
Michaela jej slová zmiatli. „Ako to?“ spýtal sa.
„No, napríklad v práci som si myslela, že nášmu oddeleniu sa darí, skutočnosť však bola celkom iná. Boli sme úspešní, ale začali sme byť samoľúbi. Kým sme si to uvedomili, iným spoločnostiam sa darilo oveľa lepšie ako nám. Môj šéf bol zo mňa veľmi nešťastný. Vtedy som prvý raz pocítila úzkosť a zároveň tlak, aby sa všetko v podniku začalo rýchlo zlepšovať. Každý deň bol čoraz stresujúcejší.“

Michael sa spýtal: „A o čo vlastne išlo?“
Ann odvetila: „Istý kolega, ktorého som si vážila, mi rozpovedal príbeh. Zmenil ním môj pohľad na dobré a zlé časy, a to, čo robím teraz, je už celkom iné. Príbeh mi pomohol byť vyrovnanejšou a úspešnejšou bez ohľadu na to, či sa všetko vyvíja dobre alebo zle, dokonca aj v mojom osobnom živote. Nikdy naň nezabudnem!“
„Čo to bol za príbeh?“ spýtal sa Michael.
Ann sa na chvíľu odmlčala a potom poznamenala: „A čo keby ste mi najskôr prezradili, prečo vás to tak zaujíma?“
Michael zdráhavo pripustil, že v zamestnaní necíti ktovieaké istoty, ale ani doma sa mu veľmi nedarí.
Viac sa o tom nechcel zmieňovať. Ann vycítila, že je v rozpakoch: „Pôsobíte dojmom, že si potrebujete vypočuť ten príbeh tak naliehavo, ako som si ho potrebovala vypočuť aj ja.“

Ann súhlasila, že Michaelovi vyrozpráva ten príbeh pod podmienkou, že ak ho naozaj osloví, podelí sa oň aj s inými. Michael bol za a Ann ho pripravila na to, čo bude počuť: „Zistila som, že ak chcete využiť príbeh na to, aby ste sa vyrovnali so vzostupmi aj pádmi, čo vás postretnú, pomôže, ak budete počúvať srdcom aj hlavou a doplníte si ho o vlastné skúsenosti, aby ste pochopili, čo platí pre vás. Okamihy uvedomenia sa v príbehu často opakujú, aj keď v trochu inej podobe.“
Michael sa spýtal: „Prečo to opakovanie?“
Ann odpovedala: „Nuž, ak mám povedať za seba, ľahšie sa mi to pamätalo. A keď som si pamätala tie okamihy uvedomenia, častejšie som ich uplatňovala.“

Nato pripustila: „Som dosť nedôverčivá, pokiaľ ide o zmeny. Preto musím niečo nové počuť dostatočne veľakrát, aby to v niektorom okamihu prekonalo moju kritickú, obozretnú myseľ, aby som to dôvernejšie spoznala a aby ma to chytilo za srdce. Potom sa to stane mojou súčasťou.“
Vzápätí dodala: „Presne to sa stalo, keď som veľa premýšľala o tom príbehu. Na to však prídete aj sám, ak budete chcieť.“
„Naozaj si myslíte, že nejaký príbeh môže spôsobiť takú veľkú zmenu?“ spýtal sa Michael. „Práve teraz som totiž v dosť neľahkej situácii.“
Ann odvetila: „Čo môžete v tom prípade stratiť? Poviem vám len toľko, že keď som uplatnila to, čo som si vzala z toho príbehu, malo to na mňa veľký dopad. Niektorí ľudia,“ varovala Ann, „si zoberú z príbehu veľmi málo, zatiaľ čo iní strašne veľa! Nejde o samotný príbeh, ale o to, čo si z neho zoberiete. V tom spočíva jeho sila. Ale to záleží, samozrejme, len na vás.“

Michael prikývol. „Dobre. Myslím, že by som si ho naozaj rád vypočul.“
A tak Ann začala rozprávať príbeh pri večeri a potom pokračovala pri zákusku aj pri káve.
Začala:
 
Príbeh o vrchoch a údoliach
1. časť
Pocity skľúčenosti v údolí

Žil raz jeden šikovný mladík, ktorý viedol nešťastný život v údolí, až kým sa nevybral navštíviť istého starca žijúceho na vrchole hory. Keď bol chlapec ešte mladší, v údolí sa cítil šťastný. Hrával sa na lúkach a plával v rieke. Poznal iba to svoje údolie a myslel si, že tam prežije celý život. Niektoré dni v údolí boli zamračené a iné slnečné, no ich nemennosť ho upokojovala. Ibaže keď vyrástol, začal si oveľa častejšie všímať to, čo nebolo správne, ako to, čo bolo správne. Čudoval sa, prečo predtým nevidel mnohé z toho, čo v údolí nebolo v poriadku. Postupom času bol čoraz nešťastnejší, hoci nevedel prečo. V údolí vyskúšal rôzne zamestnania, no ani jedno nebolo také, ako očakával.

V jednom zamestnaní ho šéf ustavične akoby len kritizoval za to, čo urobil nesprávne, a nikdy nevyzdvihol to, čo robil správne. V inom bol jedným z takého množstva zamestnancov, že nikomu akoby nezáležalo na tom, či usilovne pracuje alebo či vôbec pracuje. Jeho príspevok sa zdal zanedbateľný dokonca aj jemu samému. Raz si myslel, že konečne našiel to, po čom túžil. Cítil ocenenie aj výzvu, pracoval s odborníkmi a bol hrdý na výsledky spoločnosti, v ktorej pôsobil. Vypracoval sa na manažéra malého oddelenia. Nanešťastie mal pocit, že jeho práca mu neposkytuje istoty.

Ani v osobnom živote nebol na tom lepšie. Jedno sklamanie nasledovalo za druhým. Myslel si, že jeho priatelia ho nechápu, a príbuzní mu hovorili, že „iba prechádza takou fázou“. A tak si mladík začal lámať hlavu, či by niekde inde nebol na tom lepšie. Niekedy stával na lúke a pozeral na hrebeň majestátnych štítov, ktoré sa dvíhali vysoko nad jeho údolím. Predstavoval si, že stojí na vrchole neďalekého štítu. Na chvíľu sa cítil lepšie. Čím častejšie však porovnával štít so svojím údolím, tým horšie sa cítil.

S rodičmi aj s priateľmi sa rozprával o ceste na štít. Oni však hovorili iba o tom, aké ťažké je dostať sa na štít a aké pohodlné je zostať v údolí. Všetci ho odhovárali, aby nešiel tam, kde oni sami nikdy neboli. Mladík mal rád svojich rodičov a vedel, že na tom, čo hovoria, je kus pravdy. Takisto však vedel, že on je iný ako oni. Niekedy mal pocit, že mimo údolia môže existovať iný spôsob života, a chcel ho pre seba objaviť. Možnože na vrchole štítu by mohol získať lepší výhľad na svet. Lenže vzápätí sa do jeho mysle opäť vkradli pochybnosti a strach, tak začal uvažovať, že radšej zostane tam, kde je. Mladík sa dlho nevedel odhodlať opustiť údolie.

Jedného dňa si však spomenul na ranú mladosť a uvedomil si, ako veľmi sa odvtedy zmenil. Už necítil vnútornú vyrovnanosť. Nevedel, prečo si to rozmyslel, no zrazu sa rozhodol, že musí vyjsť na vrchol tej hory. Strach odsunul nabok a čo najrýchlejšie sa pripravil na odchod. Potom sa vydal na cestu na neďaleký štít. Nebola to ľahká cesta. Trvala mu oveľa dlhšie, ako predpokladal, a to nebol ešte ani v polovici kopca. Ako však stúpal vyššie, studený vánok a čerstvý vzduch ho vzpružili. Čím bol vyššie, tým menšia sa zdalo jeho údolie. Keď bol dolu v údolí, vzduch sa mu zdal dosť čistý. Keď sa však pozeral na údolie zhora, videl, že tam nehybne stojí sivý opar. Mladík sa otočil a pokračoval v ceste nahor. Čím vyššie vystúpil, tým viac toho videl.

Zrazu sa však cestička, po ktorej kráčal, skončila. Ďalej už nemal ísť po akej ceste a cítil sa stratený medzi hustými stromami, ktoré tienili svetlu. Bál sa, že nenájde cestu von z lesa. A tak sa rozhodol prejsť krížom po nebezpečne úzkom hrebeni. Počas prechodu spadol. S modrinami a krvácajúci sa pozviechal a pokračoval ďalej. Napokon našiel novú cestu. Mysľou mu preleteli výstrahy ľudí z údolia. Potom však nabral odvahu a liezol ďalej. Čím vyššie vyšiel, tým bol šťastnejší, pretože vedel, že opúšťa údolie a odsúva bokom svoje obavy. Bol na ceste na nejaké nové miesto. Keď vystúpil nad mraky, uvedomil si, že je krásny deň, a predstavil si, ako bude asi z vrcholu vyzerať západ slnka. Sotva sa vedel dočkať, až ho odtiaľ uvidí.

9. časť
Radosť zo života na vrchole

O mnoho desiatok rokov neskôr sa aj z niekdajšieho mladíka stal starec. Dávno predtým presídlil na vlastný štít, kde žil väčšinu času, hoci sa stále príležitostne vracal do údolia. Jedného dňa po obede si sadol pod strom a vychutnával si nádherný výhľad. Premýšľal o svojom živote a spomínal, ako – keď bol ešte mladší – bol tvorcom mnohých svojich dobrých aj zlých období bez toho, aby si to uvedomil. S láskou spomínal na starca, ktorý sa s ním podelil o neoceniteľné rady, ako sa vyrovnať so vzostupmi a pádmi, ktoré ho postretali.

Aký neuveriteľný rozdiel to spôsobilo v jeho práci i v živote. Stal sa pozoruhodne vyrovnaným a úspešným v dobrých aj v zlých časoch. Pamätal si, ako veľa dlhuje starcovi. Potom sa usmial pri predstave starcovho hlasu, ako mu pripomína, že všetky skutočné zásluhy patria osobe, ktorá sa učí a uplatňuje svoje poznatky. A keď začul akýsi zvuk, otočil sa za ním. Nič však nevidel, a tak sa opäť ponoril do myšlienok. Cenil si čas, keď sa vrátil do údolia. Radšej však väčšinu dní trávil na vyššom štíte, kde si postavil úžasný domov. Rád pozýval priateľov a príbuzných, aby ho prišli navštíviť. Získal povesť štedrého hostiteľa a pozorného priateľa. A dlhé roky bol šťastne ženatý s onou pozoruhodnou ženou, ktorá ho vrúcne ľúbila.

Muž si uvedomil, že nejde o to, kde človek žije, ale ako žije. Nezáležalo na tom, či to bolo v úrodnom údolí ako jeho rodičia, alebo na nádhernom štíte ako starec. Teraz žil podľa toho, čo už vedel: že totiž radostný a bohatý život je prirodzene sa meniacou krajinou vrchov a údolí. Napokon mal pocit, že nebol iba na pokojnej ceste, ale že prišiel ešte predtým, ako dosiahol cieľ. Usmial sa. Zvuk, o ktorom si pred chvíľou myslel, že ho počul, zaznel hlasnejšie a zbližša. Muž sa pozrel a uvidel vyľakanú mladú ženu, ktorá povedala: „Prepáčte. Nechcela som vás obťažovať.“ Žena mu vysvetlila, že práve vyliezla na vrchol po dlhej ceste zo svojho domova v údolí. Pôsobila dosť unaveno.

Keď sa začali rozprávať, s prekvapením si uvedomila, ako celkom cudziemu človeku opisuje svoje ťažkosti, ktoré mala v údolí.

Z dôvodov, ktoré mladá žena nechápala, mala pocit, že na starcovi je niečo zvláštne. V tom okamihu nijako nemohla vedieť, že sa stretla s jedným z najvyrovnanejších a najúspešnejších ľudí na svete. Vyzeral iba ako milý starý muž. Ako deň ubiehal, začali debatovať o niečom, čo starec nazýval prirovnaním k vrchom a údoliam. Povedal, že to je filozofia zručností – spôsob nazerania na všetko okolo nás, ako i spôsob, ako všetko zvládnuť, čo robí človeka vyrovnanejším a úspešnejším v dobrých aj v zlých časoch. Muž si všimol, že mladá žena pozorne počúva, a dúfal, že využije to, čo práve išla objaviť, v ešte mladšom veku ako on. Pomyslel si: ‚Nikdy nie je priskoro na to, aby človek využíval dobré aj zlé obdobia vo svoj prospech.‘ Žena ho dlhú chvíľu počúvala a potom sa spýtala: „Neprekážalo by vám, keby som o tom všetkom porozprávala priateľom a niekoľkým kolegom?“ Starec sa zasmial a povedal: „Ste o krok predo mnou. Ste veľmi pozorná.“ „Veru, bolo by to úžasné...“

Prečítajte si ďalšie ukážky z knihy „Vrchy a údolia“.

Autor článku: Vydavateľstvo Ikar

Dátum zverejnenia: