Alergia na zvieraciu srsť

Alergia na zvieraciu srsť
Zdroj: bigstockphoto.com

Mnohí alergici reagujú nadmieru citlivo na srsť a kožu domácich zvierat. Alergická reakcia na zvieraciu srsť sa nemusí vyvinúť a prejaviť ihneď. Alergiu môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom. Množstvo alergénu na vyvolanie problémom môže byť však častokrát veľmi malé. Väčšina ľudí, ktorí sú alergickí na zvieratá, sa postupne senzibilizovali stykom s vlastným domácim „miláčikom“. Zvieracia srsť samotná, ani jej dĺžka, nie sú pri alergiách na zvieratá skutočnou príčinou. Tou je bielkovina, ktorá sa nachádza v slinách, lupinách, krvnom sére, výlučkoch (holuby) alebo v koži (v kožnom epitely) zvierat.

Najagresívnejšie alergény spomedzi zvierat produkujú mačky. Samec (kocúr) alergizuje viac ako samica (mačka). Vzhľadom k tomu, že veľkým zdrojom alergénov sú sliny a mačky si oblizujú svoju srsť častejšie ako psy, rozotierajú si alergén po koži. Ten následne vysychá a dostáva sa do ovzdušia. Alergik prichádza do kontaktu so zvieracím alergénom, teda najčastejšie dýchacím traktom, alebo kožou, pri priamom kontakte s daným zvieraťom. Prejavy alergie majú hlavne dýchací charakter (kašeľ, svrbenie v nose, sekrécia z nosa až po astmatické ťažkosti), prípadne ide o prejavy na koži (tzv. kontaktná alergia). Ak sa zviera chované v domácom prostredí voľne pohybuje, roznáša alergény po celom byte, pričom najviac sa usádzajú v chlpatých a ťažko umývateľných materiáloch. Alergia na vtáky býva väčšinou len nepriama – ide v podstate o alergiu na roztoče žijúce v ich perí.

Alergik a domáci miláčik

Pri kúpe domáceho zvieratka je vhodné zvážiť možné nepriaznivé dôsledky aj všetky zdravotné riziká súvisiace s týmto rozhodnutím a zohľadniť alergickú anamnézu tých, s ktorými bude zviera žiť v spoločnej domácnosti. Alergiológ, vedec, profesor pediatrie Róbert A. Wood popisuje realitu a mýty v spolunažívaní astmatika s domácim zvieratkom. Zároveň odporúča členom rodiny, ktorí sú alergickí na domáce zvieratá a nie sú ochotní sa ich vzdať dodržiavať isté pravidlá:

  • ideálne je, aby zviera žilo vonku. Keď to nie je možné, vyhradiť v byte zvieratám miesto, kde sa môžu pohybovať
  • aspoň raz do týždňa kúpať zviera a pravidelne vonku vyčesať jeho srsť, čistiť klietku zvieraťa. Túto činnosť nesmie vykonávať alergik!
  • obmedziť kontakt so zvieratami na minimum, neprichádzať do priameho kontaktu so srsťou
  • vhodnejšou alternatívou pre ľudí, ktorí sú alergickí na zvieraciu srsť spomedzi zvierat sú psy – naháče, zvieratká, ktoré nemajú srsť ako napr.: rybičky, korytnačka, had alebo geneticky upravené mačky, ktoré nespôsobujú alergiu. Pre bežných ľudí sú, žiaľ, finančne nedostupné (jedna mačka stojí približne 116 000 Sk)
  • pravidelne dôkladné vyčistiť celý byt, vysávať obytný priestor, odstrániť čalúnený nábytok, odstrániť koberce, čalúnený nábytok, ťažké závesy, používať účinné čističky vzduchu
  • používať hypoalergénne vankúše, matrace
  • vyhýbať sa výrobkom zo zvieracej srsti (prikrývky, matrace, tkaniny), kožušinám a pod.
  • nepoužívať plyšové hračky alebo hračky plnené vlnou
  • nepúšťať zvieratá do spálne alergika
  • vzhľadom k tomu, že kocúr je najväčším zdrojom alergénu, odporúča sa kastrácia, ktorá znižuje množstvo produkovaných alergénov
  • ak je členom domácnosti alergik, najúčinnejším opatrením a vo svojej podstate jediným účinným, je odstrániť zviera z bytu alebo z domu.

Domáce zvieratá nepatria do bytu alergikov. Je potrebné si uvedomiť, že rizikové môžu byť aj návštevy ZOO alebo cirkusov a fakt, že po odstránení zvieraťa z domácnosti pretrvávajú jeho alergény v byte ešte dlhú dobu, niekedy aj niekoľko rokov.

Človek a zviera môžu šťastne a pokojne spolunažívať za predpokladu, že sa budú dodržiavať uvedené preventívne odporúčania. Pes môže spať vedľa postele, no v žiadnom prípade nie v posteli! Najideálnejšie je domáce zviera do spálne nepúšťať.

Autor článku: PhDr. Dagmar Magurová, PhD., Mgr. Slávka Mrosková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: