Aj jeseň života má svoje čaro

Aj jeseň života má svoje čaro
Zdroj: bigstockphoto.com

Staroba je prirodzenou etapou ľudského života a treba sa s tým vedieť vyrovnať. V procese starnutia prekonáva ľudský organizmus rôzne telesné zmeny, niektoré viditeľné, iné nie. Kvalitný život si však možno udržať aj v tejto etape života... Netreba zabúdať ani na včasnú prevenciu – napríklad na pravidelné zdravotné prehliadky, či očkovanie.

Staroba – choroba?

Starnutie je proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. „Prebieha v oblasti biologicko-fyziologickej, psychickej a sociálnej. Dá sa zjednodušene povedať, že všetky zmeny, ktoré súvisia so starnutím idú ruka v ruke s progredujúcou „stratou“. Táto strata môže často začínať už v dospelosti okolo 30. roku života, ale najčastejšie si ju uvedomíme až keď je veľmi obšírna, čiže extenzívna, a to je práve s pribúdajúcimi rokmi, v starobe (vo veku nad 65 rokov),“ hovorí MUDr. Tatiana Hanisková z geriatrického centra Senior v Modre. Pod biologicko-fyziologickým starnutím si predstavme zhoršovanie štruktúr a funkcie všetkých orgánov. Čo to znamená v praxi?

„Starému človeku sa mení koža, kardiovaskulárny systém, pľúca, obličky, nervový a endokrinný systém, klesá imunita a znižuje sa zmyslové vnímanie (starí ľudia horšie vidia, počujú...). Starne aj psychika, zhoršuje sa pamäť, koncentrácia a menia sa osobnostné rysy. Odchodom do dôchodku sa mení postavenie starého človeka v spoločnosti, znižuje sa životný štandard, mení sa životný plán. To, ako sa s týmito zmenami starý človek vyrovná je veľmi individuálne,“ upresňuje MUDr. Hanisková.

Návštevu lekára netreba odkladať

Kým je človek zdravý, mladý a plný sily, problémy staroby až tak veľmi nevníma. Čo sa týka prevencie, MUDr. Hanisková tvrdí, že netreba dodržiavať základné protistresové pravidlo: „Čo môžeš urobiť dnes, môžeš urobiť aj zajtra“.

„Podstatné je nebáť sa ísť k svojmu všeobecnému lekárovi a geriatrovi, ktorí preventívne vyšetrenie vykonajú. Prevencia je typicky rozdelená do kategórii: primárna, sekundárna a terciálna. Primárna prevencia zahŕňa prevenciu ochorení (napríklad očkovanie); sekundárna prevencia napomáha vyhľadávať rizikových starých ľudí a detekovať začiatočné predklinické chorobné zmeny, kým sú tieto poruchy ešte vratné a dajú sa liečiť (napríklad mamografia k detekcii nádorov prsníka); terciálna prevencia napomáha optimalizovať zdravie u ľudí, u ktorých bolo dané ochorenie zistené. Starnutím rastie význam sekundárnej a terciárnej prevencie.“

Špecifiká geriatrickej prevencie

Prevencia u starých ľudí zahŕňa aj zabezpečenie starostlivosti o bezvládnych a odkázaných na pomoc, ako aj prevenciu pokojnej aj dôstojnej smrti človeka. Vo vyššom veku má však aj svoje špecifiká. „Veľa svetových štúdií vylučuje zo skríningových štúdií ľudí starších ako 75 rokov. Veľmi dôležitá je očakávaná dĺžka života a taktiež zváženie rizika či benefitu daného vyšetrenia. Nie všetky vyšetrenia sú bez rizika, a práve u starých ľudí častejšie dochádza k iatrogénnemu poškodeniu. Takže prevencia je v geriatrickom veku individuálna,“ dopĺňa MUDr. Hanisková.

Keď je pomoc nablízku...

Starí ľudia sú najheterogénnejšou skupinou ľudí. Každý človek je veľmi individuálny a každý má iné zdravotné problémy. „Najčastejšími zdravotnými problémami v stareckom veku sú najmä celková slabosť, bolesti rôzneho charakteru, problémy s chôdzou, opakované pády, inkontinencia a strata pamäti, ktoré privádzajú pacientov do ambulancií. Najdôležitejšie však je ísť k lekárovi a zdôveriť sa s problémami, hoci to nie je vždy ľahké. Dôležitým pravidlom by malo byť, aby na vyšetrenie išiel so starým pacientom blízky človek, či už manžel, manželka, priateľ alebo deti. Platí to najmä u takých problémoch, akými sú pády a strata pamäti,“ upresňuje MUDr. Tatiana Hanisková.

Seniori sú vo vyššom veku častokrát v konečnej fáze svojho života odkázaní na pomoc ostatných, vrátane rodiny, príbuzných, či lekárov. Ako teda možno zlepšiť konečnú fázu života? MUDr. Hanisková tvrdí, že v živote je podstatné to, aby sme starobu brali ako prirodzenú súčasť života. Ako povedal B. Hope: „Starými sa stávame vtedy, keď sviečky na narodeninovej torte stoja viac ako celá torta“. Dôležité je to, aby sme si tie sviečky mali s kým zapáliť. A to závisí vo vysokej miere práve od toho, ako sa správame počas života k svojim blízkym, okoliu, ale aj k sebe samým.“

Čo prezrádzajú štatistiky

  • V porovnaní s krajinami Európskej únie je očakávaná dĺžka života vo veku 60 rokov v SR kratšia o 3 až 5 rokov a obdobie, počas ktorého sú starí ľudia závislí na pomoci iných, je relatívne dlhšie. Predpokladá sa, že o 30 rokov bude táto skupina tvoriť vyše 22 percent obyvateľov.
  • Zo štatistických údajov vyplýva, že v tomto storočí stúpol priemerný vek obyvateľstva. Zdravotná starostlivosť pre starnúcu  populáciu vo veku nad 65 rokov sa poskytuje ako geriatrická starostlivosť, ktorá kladie veľký dôraz na prevenciu, diagnostiku, liečbu, rehabilitáciu a ošetrovateľstvo starších ľudí.
  • Novelizácia zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je okrem iného zameraná aj na prevenciu.
  • Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) realizovalo prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva SR projekt „Mám 65 + a žijem zdravo“, v rámci tohto projektu prebiehajú prednášky pre seniorov.
  • Novela vyhlášky č. 428/2006 Z .z. Ministerstva zdravotníctva SR, má za cieľ okrem iného zvýšenie počtu ADOS, tým akceptovanie prirodzeného sociálneho prostredia s následným znížením dĺžky hospitalizácie, a tým zlepšenie starostlivosti o seniorov v domácom prostredí a zlepšenie kvality života.

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Autor článku: Zuzana Voštenáková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: