Ak chceme vedieť, kde sa nachádzame a kam sa uberáme, je dobré sa pozrieť, odkiaľ sme vyšli. Prvé významné dielo, ktoré položilo základy modernej gerontológie, bola kniha Christopha Wilhelma Hufelanda „Umenie predĺžiť ľudský život“, ktorá vyšla v roku 1796 a už v roku 1800 bola preložená do slovenčiny.
Už 30 rokov pred Hufelandom, v roku 1766, vydal Matej Fabrícius, farár z Bojnej pri Topoľčanoch, svoj klasický traktát „Reč o starobe dobrej a čnostliwej jak chvalitebná jest“. O dvestoštyri rokov neskôr po Fabríciovi prichádza primár Dr. Eugen Gressner z Topoľčian a zakladá Slovenskú gerontologickú spoločnosť.
V doterajšej histórii Slovenskej geriatrie rozlišujeme 4 etapy vývoja.
Topoľčianska etapa
Prvá etapa sa začala v roku 1969 založením sekcie gerontológie pri Slovenskej internistickej spoločnosti. O rok neskôr, v roku 1970, sa sekcia osamostatnila a vytvorila Slovenskú gerontologickú spoločnosť. Prvá etapa vývoja spoločnosti trvala až do roku 1975. Počas tejto doby sa rýchlo rozšírila členská základňa. V prvých rokoch existencie spoločnosti spočívalo ťažisko jej činnosti vo vysvetľovaní pojmu a významu geriatrie v laickej i odbornej verejnosti. Veľkým prínosom boli celoštátne geriatrické dni, ktorých tradícia vznikla v Topoľčanoch a ktoré pomohli definovať odbornú bázu geriatrie na Slovensku. Prvá etapa sa označuje aj ako topoľčianska etapa.
V roku 1972 vznikla na pôde ILF Bratislava pri katedre vnútorných chorôb subkatedra geriatrie, ktorej prvým prednostom sa stal doc. MUDr. Štefan Litomerický, CSc. Začiatkom roku 1973 bola v rámci Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave – Podunajských Biskupiciach, vďaka spolupráci a po dohode medzi riaditeľom ústavu Prof. Virsíkom a riaditeľom ILF Prof. Dieškom, zriadená Klinika geriatrie ILF. Prednostom kliniky bol Doc. MUDr. Štefan Litomerický, CSc.
Klinika geriatrie ILF sa stala prvou zriadenou geriatrickou klinikou na území Československa.
Tradícia geriatrických dní
V júni 1970 sa ustanovila Slovenská gerontologická spoločnosť, ktorej predsedom sa stal opäť primár Dr. Gressner a vedeckým sekretárom terajší Prof. MUDr. František Makai, DrSc. Členmi výboru spoločnosti ďalej boli Doc. MUDr. Ladislav Hegyi, CSc., od roku 1972 Doc. MUDr. Rozália Vrábelová, CSc., Doc. MUDr. Štefan Litomerický, CSc. a MUDr. Viliam Baláž, CSc. V roku 1971 sa uskutočnili v Topoľčanoch II. Geriatrické dni za účasti mnohých špičkových predstaviteľov slovenskej medicíny. V máji 1972 sa uskutočnili III. Geriatrické dni s vyše 300 prominentnými účastníkmi (akademik Charvát, prof. Pacovský, prof. Bruschke). V tom istom roku, v júni 1972, sa v ukrajinskom Kyjeve konal významný medzinárodný gerontologický kongres, ktorého sa zúčastnili aj hostia z vtedajšieho Československa.
IV. Geriatrické dni s medzinárodnou účasťou sa konali v júni 1973 v Tatrách. Význam podujatia vyzdvihovala osobná prítomnosť ministra zdravotníctva SSR, Prof. MUDr. Emila Matejíčka, DrSc., ktorý po celé svoje funkčné obdobie podporoval rozvoj geriatrie, a predsedu Slovenskej lekárskej spoločnosti, akademika R. Niederlanda. V Tatrách bol zvolený aj nový výbor spoločnosti. Predsedom sa stal opäť primár Dr. Gressner, vedeckým sekretárom Doc. Litomerický. V tom istom roku obaja prevzali i funkcie predsedu a vedeckého sekretára federálneho výboru Československej gerontologickej spoločnosti. Federálne funkcie sa striedali v dvojročných obdobiach s predstaviteľmi Českej gerontologickej spoločnosti. Spolupráca s Českou gerontologickou spoločnosťou sa výrazne zlepšila zvolením Prof. MUDr. Vladimíra Pacovského, DrSc. za predsedu a MUDr. Hany Heřmanovej, CSc. za vedeckú sekretárku spoločnosti. Začal sa presadzovať prioritný zámer aktívnej prevencie v geriatrii, dôraz na vzájomnú väzbu biologickej, psychosociálnej a klinickej geriatrie a na prípravu na starší vek (gerontogogiku).
Na sklonku roku 1973 bol podaný návrh usporiadať v roku 1975 medzinárodnú konferenciu o prevencii v geriatrii v Bratislave.
V máji 1974 sa v Martine uskutočnili V. geriatrické dni s medzinárodnou účasťou. (Prof. Eitner a Dr. Eitnerová z Berlína, NDR, a Dr. Drietomsky z Budapešti). Úroveň podujatia priaznivo ovplyvnili prednesené práce pracovníkov martinskej lekárskej fakulty. Témy prednášok sa zaoberali najmä prevenciou v geriatrii. V marci 1974 sa uskutočnila vedecká pracovná schôdza SGS so Slovenskou psychiatrickou spoločnosťou. Od tej doby sa stretnutia geriatrov a psychiatrov stali pravidelnými. V januári 1975 sa uskutočnil celoštátny zjazd Československej gerontologickej spoločnosti v Brne, ktorému predsedal primár Dr. Gressner. V apríli 1975 sa uskutočnilo bilaterálne sympózium Slovenskej gerontologickej spoločnosti a Gerontologickej spoločnosti NDR v Tatranskej Lomnici.
Prvá etapa vývoja Slovenskej gerontologickej spoločnosti a slovenskej geriatrie ako takej bola poznačená aktivitami a osobnosťou primára interného oddelenia nemocnice v Topoľčanoch, MUDr. Eugena Gressnera.
Druhá etapa
Druhá etapa vývoja trvala od roku 1975 do roku 1980. Dá sa nazvať etapou medzinárodného uznania slovenskej geriatrie. V roku 1975 sa uskutočnil prvý veľký medzinárodný kongres o prevencii v geriatrii v Bratislave. Tento kongres jednak založil tradíciu medzinárodných kongresov o prevencii v geriatrii, jednak výrazne poznačil slovenskú gerontológiu príklonom k preventívnym aspektom starnutia v zdraví a v chorobe. V úvodnej prednáške kongresu primár Dr. Gressner definoval zásady prevencie v geriatrii. Táto práca má priekopnícky charakter a rokmi nestratila na význame. Zborník z tohto kongresu, ktorého editorom bol Doc. MUDr. Štefan Litomerický, CSc., sa stal prvou významnejšou slovenskou geriatrickou publikáciou.
Tretia etapa
Tretia etapa vývoja slovenskej gerontológie a geriatrie sa dá ohraničiť rokmi 1980 a 1989. V decembri 1979 bola vydaná prvá koncepcia odboru geriatrie na Slovensku. Jej tvorcom bol vtedajší hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre geriatriu, Prof. MUDr. Karol Virsík, DrSc. so svojimi spolupracovníkmi. Charakteristickou črtou tejto etapy realizácie koncepcie geriatrie bol rozvoj geriatrickej zdravotníckej siete a postgraduálneho vzdelávania v geriatrii. V roku 1983 sa uskutočnili prvé atestácie v odbore geriatrie vo vtedajšom Československu. V osemdesiatych rokoch vznikli kliniky geriatrie na lekárskych fakultách v Bratislave a Košiciach a rozvinula sa činnosť Výskumného ústavu gerontológie v Malackách.
Etapa transformácie geriatrie
Štvrtá a zatiaľ posledná etapa rozvoja gerontológie a geriatrie sa začala v roku 1990 a je charakterizovaná transformáciou spoločnosti a zdravotníctva. Etapa transformácie geriatrie priniesla modernejší pohľad na geriatriu, ktorý sa manifestoval v novelizácii koncepcie geriatrie v roku 1993. Okrem mnohých užitočných kontaktov a vybudovania priateľských vzťahov a kontaktov s gerontológmi najmä zo západnej Európy priniesla transformácia geriatrickej starostlivosti mnohé problémy a ťažkosti do medicínskej praxe.
Najvýznamnejším podujatím v dejinách slovenskej gerontológie bol 5. európsky kongres klinickej gerontológie v dňoch 22. – 24. júna 2000 v Bratislave. Prezidentom kongresu sa stal Prof. MUDr. Zoltán Mikeš, DrSc., jeho generálnym sekretárom Doc. MUDr. Silvester Krčméry, CSc. Účasť čelných predstaviteľov svetovej gerontológie na kongrese potvrdila dobrú pozíciu Slovenska v medzinárodnej gerontológii a geriatrii.
Slovenská gerontológia a geriatria prešla za uplynulých 30 rokov veľký kus cesty. Táto cesta viedla od založenia odboru cez jeho rozmach v oblasti vedeckého výskumu, postgraduálneho štúdia, rozvoj geriatrickej liečebno-preventívnej siete, vznik a rozvoj sociálnej gerontológie až po založenie vlastného odborného časopisu a rozvinutie kontaktov so zahraničím. Rozvoj gerontológie a geriatrie u nás bude nutne garantovaný demografickým vývojom a rozvojom geriatrie v iných štátoch.
Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia