Encyklopédia Mozog

Encyklopédia Mozog
Zdroj: bigstockphoto.com

Encyklopédia Mozog je ideálnym ilustrovaným sprievodcom, ktorý vám ukáže mozog ako na dlani. Pozoruhodne prehľadné odhaľovanie všetkých aspektov anatómie a fungovania ľudského mozgu.

Stovky nádherných obrázkov umožnia mimoriadne podrobne preskúmať tento orgán. Objavte ako funguje mozog na základe najnovších výsledkov výskumu a vedeckých úvah. Zistite, prečo mozog funguje nesprávne a zoznámte sa s najčastejšími mozgovými chorobami a poruchami.

Kniha Mozog je výstižná, prehľadná a napísaná na vysokej odbornej úrovni. Poslúži ako príručka pre študentov a zdravotníckych pracovníkov, ale aj ako fascinujúca rodinná encyklopédia.

Exkluzívne iba na Zzz.sk si môžete prečítať úryvky z encyklopédie Mozog:

Muž, ktorý stratil sám seba

Phineas Gage

Keď umiernený a obľúbený predák amerických železníc utrpel úraz, ktorý mu zničil časť mozgu (pozri s. 139), jeho správanie sa prudko zmenilo – stal sa „nesmierne rúhavým“. Jeho prípad po prvý raz ukázal, že schopnosti ako spoločenský a morálny úsudok možno lokalizovať do čelových lalokov.

Lobotómia

Prvé lobotómie sa uskutočnili v 90. rokoch 19. storočia. Záujem o ne sa naplno prejavil až v 30. rokoch 20. storočia, keď portugalský neurochirurg Egas Moniz zistil, že preťatie vláken spájajúcich kôru čelového laloka s talamom u niektorých pacientov zmierňuje psychotické príznaky. Na Monizove výsledky nadviazal americký chirurg Walter Freeman, ktorý pri lobotómii použil sekáčik na ľad. Od roku 1936 až do 50. rokov presadzoval túto metódu ako liečbu širokej palety problémov. Lobotómii sa podrobilo 40 000 – 50 000 pacientov. Robila sa nadmerne a dnes je pokladaná za ohavnú. V mnohých prípadoch však naozaj zmiernila utrpenie: sledovaním pacientov v Spojenom kráľovstve sa zistilo, že 41 percent sa „zotavilo“ alebo sa ich stav „značne zlepšil“, 28 percent dosiahlo „minimálny pokrok“, u 25 percent sa neprejavili „nijaké zmeny“, 4 percentá zomreli a 2 percentám sa pohoršilo.

Trepanácia

Už v praveku sa rozličné ochorenia liečili vŕtaním otvorov do lebky, čiže trepanáciou. Moderný náprotivok týchto postupov, kraniotómia, sa vykonáva s cieľom znížiť vnútrolebkový tlak.

Ukladanie spomienok
Henry G. Molaison

Roku 1953 vo veku 27 rokov podstúpil H. M. v USA operáciu na zmiernenie ťažkej epilepsie. Chirurgovia, ktorí vtedy ešte nepoznali funkcie hipokampu, mu vyrezali veľkú časť mozgu v tejto oblasti (pozri s. 157). Keď sa H. M. prebral, nebol schopný ukladať si do pamäti nové spomienky. Tento hendikep ho sprevádzal až do konca života. Jeho tragický osud demonštroval rozhodujúcu úlohu hipokampu pri vybavovaní spomienok.

Uväznený v čase

Henry G. Molaison, všeobecne známy ako H. M., patrí medzi najskúmanejších pacientov v dejinách modernej medicíny.

Pokusy na rozdelenom mozgu
Roger Sperry

Neurobiológ Roger Sperry sa venoval pokusom na rozdelenom mozgu (pozri s. 198). Použil pritom ľudí, ktorým v rámci liečby epilepsie chirurgicky oddelili mozgové pologule. Experimenty ukázali, že za určitých okolností môže mať každá hemisféra vlastné myšlienky a zámery. To nastolilo znepokojujúcu otázku, či má človek iba jedno ja.

Gény a prostredie

Gény sú jednotky dedičnej informácie súvisiace s jednou alebo viacerými telesnými charakteristikami (napríklad farba očí). Pozostávajú z DNA (pozri rámik dolu) a niektoré z nich dosahujú účinok tvorbou bielkovín. Pripomínajú reostaty na ovládanie osvetlenia – môžu svoju aktivitu (expresiu) zapnúť, vypnúť, zvýšiť alebo znížiť. Expresia génov v mozgu určuje hladinu neurotransmiterov, ktorá zasa ovplyvňuje zložité funkcie, ako je osobnosť, pamäť či inteligencia, neurotransmitery dokonca vplývajú aj na expresiu génov. A keďže na ňu pôsobia aj environmentálne faktory, mozgové funkcie závisia i od takých činiteľov, ako je strava, krajinné prostredie, spoločenské siete či dokonca miera stresu.

Stavaný na rýchlosť

Podobne ako mnohé aspekty telesného výkonu, aj šprint ovplyvňuje genetika. Napríklad gén kódujúci IGF (insulin-like growth factor, rastový faktor podobný inzulínu) rozhoduje o svalovej hmote atléta. Hoci väčšina úspešných šprintérov sa vyznačuje genetickou výhodou, správne gény jednoducho nestačia. Ak sa majú atléti stať majstrami, musia tvrdo trénovať a túžiť po víťazstve.

Hudobný mozog

Ak má niekto „hudobný mozog“, vďačí za to výchove v rodine vyznávajúcej hudbu a/alebo genetickým vplyvom.

Ľudský genóm

Úplná súprava génov (celkovo asi 30 000) nachádzajúcich sa v jadre bunky sa nazýva genóm. Gény sú usporiadané v chromozómoch, ktorých má zdravý človek 22 párov plus jeden pár pohlavných chromozómov.

Molekula dna

Molekula DNA, nachádzajúca sa v jadrách všetkých buniek ľudského tela s výnimkou červených krviniek, má tvar skrúteného rebríka – povestnej dvojitej špirály. Jej dve vlákna sú spojené dusíkatými bázami, chemickými látkami tvoriacimi páry. Existujú štyri bázy, označované písmenami A, C, G a T, ktoré vždy vytvárajú tie isté kombinácie (A sa spája s T, C zasa s G). Poradie bázových párov bunka využíva ako inštrukcie na syntézu bielkovín.

Štúdium jazyka

U väčšiny ľudí sa hlavné jazykové oblasti nachádzajú v ľavej pologuli, preto v nej vidieť väčšiu aktivitu, keď človek počúva hovorené slovo. Sluch si vyžaduje aj pravú hemisféru, ktorá sa uplatňuje pri rozlišovaní tónov a rytmu.

Kombinované rezy

Na tejto kombinácii CT a MRI skenov možno pozorovať povrchové záhyby mozgu. Odhaľuje aj kosti lebky a prvé stavce.

Detaily vláken

Táto snímka získaná metódou DTI poskytuje ďalší pohľad na nervové vlákna. Zelené vlákna spájajú jednotlivé časti limbického systému, modré vystupujú z mozočka a pokračujú do miechy, červené prepájajú hemisféry.

Pohyb

fMRI vyniká v lokalizácii mozgovej činnosti. Červené oblasti na tomto obrázku (predná časť mozgu smeruje nahor) znázorňujú aktivitu v oblasti zodpovednej za pohyb ľavej ruky; každú polovicu tela riadi protiľahlá pologuľa mozgu.

Nervové dráhy v mozgu

Pomocou DTI (diffusion tensor imaging), nového druhu magnetickej rezonancie, možno zachytiť prechod vody nervovými vláknami. Modré vlákna na obrázku prebiehajú zhora nadol, zelené spredu dozadu a červené medzi mozgovými pologuľami.

Pozrite si ukážky stránok z encyklopédie Mozog aj s ilustráciami.

Autor článku: Vydavateľstvo Ikar

Dátum zverejnenia: