Dlh štátnej VšZP by sa mohol znížiť aj cez základné imanie

Dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (VšZP), by sa okrem odpredaja prebytočného majetku a predaja starých pohľadávok mohol riešiť aj prostredníctvom zníženia jej základného imania. To je v súčasnosti vo výške takmer 162 miliónov eur. O akú sumu by sa imanie prípadne mohlo znížiť, zatiaľ nie je známe. Ako pre TASR ozrejmila hovorkyňa poisťovne Petra Balážová, či sa takýto krok využije, by mohlo byť známe najskôr v júli.

Pokiaľ akciová spoločnosť potrebuje znížiť základné imanie, môže tak urobiť buď znížením menovitej hodnoty akcií, alebo tým, že zoberie z obehu určitý počet akcií. Podmienkou je, že túto skutočnosť oznámi dopredu veriteľom a uzavrie s nimi dohodu o dostatočnom zabezpečení ich pohľadávok, ktoré vznikli v čase, keď základné imanie bolo v pôvodnej výške. Veritelia by teda v takomto prípade museli túto formu znižovania dlhu najprv odsúhlasiť.

"Tento krok je jedným z možných riešení bez nutnosti ďalšej dotácie zo štátu. O jeho realistickosti alebo rizikách však toho veľa povedať neviem, vzhľadom na fakt, že detailne nepoznám hospodárenie tejto spoločnosti," povedal pre TASR analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) Juraj Karpiš. Poznamenal, že dôležité je vyrovnať hospodárenie poisťovne a zastaviť tak tvorbu nového dlhu.

Bývalá šéfka VšZP Zuzana Zvolenská, ktorá v súčasnosti pracuje v súkromnej poisťovni Dôvera, sa nechcela k téme vyjadriť, nakoľko to považovala za nekorektné vzhľadom na jej súčasné zamestnanie v konkurenčnej poisťovni. Strata VšZP sa ku koncu roka 2010 vyšplhala na 69,66 milióna eur. Bývalé vedenie poisťovne je zároveň podozrivé, že skresľovalo účtovnú evidenciu, vďaka čomu vylepšilo hospodársky výsledok poisťovne v rokoch 2007, 2008 a 2009 o viac ako 50 miliónov eur. Poisťovňa deklarovala, že v žiadnom prípade nebude riešiť starý dlh na úkor poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 

Dlh v zdravotníctve vlani mesačne priemerne stúpol o vyše 7 miliónov eur

Dlh v zdravotníctve vzrástol v minulom roku každý mesiac v priemere o 7,7 milióna eur. Medziročný nárast dlhu tak dosiahol 92,13 milióna eur, pričom celkový dlh v zdravotníctve tak na konci roku stúpol na vyše 285 miliónov eur. Vyplýva to zo správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva ku koncu minulého roka. Vývoj dlhu je sledovaný cez zmenu záväzkov po lehote splatnosti na úrovni istiny.

Ako sa konštatuje v materiáli, najväčší nárast zadlženosti sa zaznamenal v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Medziročný rast predstavoval 93,9 milióna eur. Ich celkový dlh na konci roku 2010 tak dosiahol takmer 209,36 milióna eur. Najväčšiu časť dlhu, vyše 51 percent, tvorili záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok. Štátne zariadenia tiež napríklad dlhujú Sociálnej poisťovni či dodávateľom plynu, vody a energií.

Dlh v zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky a v transformovaných na neziskové organizácie sa na konci minulého roku pohyboval na úrovni 75,76 milióna eur. Oproti roku 2009 tak došlo k poklesu o 1,75 milióna eur. Aj tieto zariadenia majú najväčšie podlžnosti, vyše 40 percent dlhu, voči dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok.

V priebehu minulého roka, najmä v druhom polroku, došlo k rýchlejšiemu rastu dlhov oproti prvému polroku z hľadiska dynamiky zadlžovania. Podľa ministerstva zdravotníctva na to vplývalo viac faktorov ako plošné zníženie platieb za výkony za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotnými poisťovňami či nepreplácanie nadlimitných výkonov.

Za kľúčový faktor, ktorý prispeje k splácaniu záväzkov štátnych nemocníc, považuje rezort zdravotníctva ich zásadnú racionalizáciu. Vláda preto v stredu 13. apríla odobrila opatrenia navrhnuté ministerstvom, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu situácie. Medzi tie bude patriť optimalizácia lôžok, komplexná reštrukturalizácia štátnych príspevkových organizácií, zavedenie platby za diagnózu, reforma liekovej politiky a opatrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne napríklad v oblasti výberu poistného.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: