Paliatívna starostlivosť predstavuje osobitný druh zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje vo forme ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti chorému s chronickou, nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním.
Paliatívna starostlivosť smeruje k zlepšeniu možnej kvality života chorého až do smrti, k zmierneniu jeho utrpenia a bolesti, k stabilizácii jeho zdravotného stavu. Paliatívna starostlivosť zahŕňa aj podporu a pomoc blízkym a rodine chorého, pri riešení psychických, sociálnych a duchovných problémov súvisiacich so zomieraním.
Paliatívna medicína sa ako nový medicínsky odbor začala rozvíjať najmä vo Veľkej Británii v 2. polovici minulého storočia. Jej rozvoj podmienilo hospicové hnutie, ktoré reagovalo na potreby chorých a zomierajúcich ľudí. V tomto období sa výrazne rozvíjala okrem medikamentóznej liečby aj tzv. technická medicína, ktorá umožnila rozvoj chirurgických odborov a zlepšenie vyliečiteľnosti mnohých ochorení. Tento pokrok sa nezastavil doteraz. Napriek tomu však ľudia zomierajú ako nevyliečiteľne chorí, a tak to zrejme bude vždy.
Nemocnice, najmä veľké a komplexné, sú zamerané na liečbu a vyliečenie. Mnohí chorí zomierajú na akútne komplikácie zložitého ochorenia, úrazu a/alebo liečby na oddeleniach akútnej a intenzívnej medicíny. Aj tomuto zomieraniu sa venuje špecializovaná časť paliatívnej medicíny, v spolupráci s intenzivistami. Na Slovensku je to skôr výnimka ako pravidlo.
Dôstojný koniec života
Hospicové hnutie začal rozvíjať najmä tím na čele s doktorkou Cicely Saundersovou, ktorá bola za túto prácu povýšená do šľachtického stavu. Zomrela pred dvomi rokmi. Bola to cieľavedomá a charizmatická žena, ktorá ovplyvnila rozvoj paliatívnej medicíny ako medicínskeho odboru (vo Veľkej Británii sa ním stal r. l987), zaviedla pravidelné perorálne podávanie morfínu v liečbe bolesti (dovtedy sa podával len parenterálne a tzv. podľa potreby), ale najmä zdôrazňovala, že chorý a zomierajúci človek nie je redukovaný na diagnózu a problém, zostáva komplexnou ľudskou bytosťou, ktorá musí zavŕšiť dôstojne svoj život v zomieraní. Razila koncepciu tzv. celostnej (holistickej) starostlivosti, pretože ľudské utrpenie na konci života má nielen somatickú stránku, ale aj sociálnu, duchovnú a spirituálnu.
Zomierajú nielen starí ľudia, ale aj päťdesiatnici a mladí na začiatku dospelosti, mnohokrát po vyčerpávajúcom boji napríklad s nádorovým ochorením a s klinickými príznakmi, ktoré sa rýchlo menia v čase a chorým spôsobujú utrpenie.
Paliatívna medicína na Slovensku
Na Internej klinike v NOÚ v Bratislave sa za pomerne krátke obdobie podarilo presadiť koncepciu paliatívnej medicíny a hospicovej starostlivosti a v roku 2006 aj medicínsky odbor paliatívna medicína s možnosťou postgraduálnej špecializácie po získaní atestácie vo vnútornom lekárstve, v klinickej onkológii, v geriatrii, v pediatrii, v algeziológii alebo v akútnej a intenzívnej medicíne.
Na Slovensku sa rozvíja aj hospicové hnutie, ktoré poskytuje paliatívnu starostlivosť najmä zomierajúcim v stabilizovanom klinickom stave. Tí však vyžadujú každodennú ošetrovateľskú a lekársku starostlivosť s potrebnou úpravou liečby, aby ich zomieranie bolo dôstojné a bez somatických ťažkostí, s prítomnosťou rodiny a s možnosťou komplexného zvládnutia utrpenia. Špecializované oddelenia paliatívnej medicíny by mali byť prostredníkom medzi oddeleniami „klasickej“ medicíny, na ktorých ležia chorí so závažnými príznakmi z nevyliečiteľného ochorenia a medzi ambulantnou starostlivosťou v domácom prostredí (domáci paliatívny alebo hospicový tím) alebo starostlivosťou v hospici.
Zložitá situácia
Oddelenie paliatívnej medicíny pomáha pri závažných príčinách fyzického utrpenia (bolesť, dýchavica, povrchové rozpadnuté nádory, nádorové fistuly, preležaniny, poruchy pasáže tráviacim traktom, neurologické ťažkosti a iné), ale aj pri psychosociálnom utrpení u onkologických pacientov. Spolupráca s hospicmi nie je vyhovujúca. Hospicov je málo, hlavne pre neochotu zdravotných poisťovní hradiť takúto starostlivosť (neochota vyplýva zrejme hlavne z nedostatku finančných zdrojov, o ktoré je zvádzaný boj s tzv. kuratívnou medicínou). Domáca hospicová starostlivosť (teda navštevovanie zomierajúcich v domácnosti, ak majú dobrú sociálnu starostlivosť) naráža zas na to, že doma má právo aj povinnosť návštevy len všeobecný praktický lekár. Jediný domáci hospicový tím v Bratislave (sv. Kataríny z Labouré) funguje nie z platieb zdravotného poistenia, ale z darov, hoci legálne na základe povolenia vyššieho územného celku.
Aj v Európe a vo svete je v paliatívnej starostlivosti 80 – 90 percent pacientov s nádorovým ochorením. V niektorých častiach sveta je viac chorých v terminálnych štádiách AIDS. Napriek rozvoju paliatívnej a hospicovej starostlivosti, ani v Európe nemá každý zomierajúci prístup ku kvalitnej paliatívnej starostlivosti, dokonca ani ku dostatočnej liečbe bolesti.
Autor článku: MUDr. Kristína Križanová, časopis Bedeker zdravia