Thomas Sydenham (1624 – 1689)

Thomas Sydenham (1624 – 1689)
Zdroj: bigstockphoto.com

Thomas Sydenham sa narodil v roku 1624 v rodine bohatého statkára vo Winford Eagle (Dorsetshire). Dostalo sa mu prísnej puritánskej výchovy. 

Začaté štúdium v Oxforde prerušila občianska vojna, ktorej sa zúčastnil vo vojsku Olivera Cromwella. V roku 1648 získal titul bakalára medicíny. O tri roky neskôr opäť vstupuje do armády v hodnosti kapitána a na svojich vojakoch získava prvé praktické medicínske skúsenosti. Po zranení sa vracia do Oxfordu. V roku 1655 sa žení, kupuje dom v Londýne a otvára si tam lekársku prax. Riadnym doktorom medicíny sa stáva až v roku 1676 na Pembroke College v Cambridge. Umiera v roku 1689 pravdepodobne na komplikácie dny, ktorou trpel 34 rokov. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.

Praktický prístup

Sydenhamov prínos medicíne spočíval v metodike a v liečbe. V metodike uprednostňoval popis a empíriu, v liečbe hľadal vždy špecifický liek na konkrétnu chorobu. Vďačíme mu za podrobný popis mnohých chorôb, ktorý vychádzal z pozorovania pri posteli chorého. Zaoberal sa najmä horúčkovitými ochoreniami a ich liečbou. Klasický je jeho popis dny a jej odlíšenia od reumatickej horúčky a reumatickej polyartritídy. Popísal presne prejavy tuberkulózy pľúc, malárie, šarlachu, osýpok, kĺbového reumatizmu, lumbaga, týfusu. K jeho zisteniam patrí mimo iné, že hystériou môžu trpieť aj muži – dovtedy sa hystéria považovala za prejav nepokoja maternice.

Popísal choreu minor (tanec sv. Víta) u detí. Popísal rozdiely medzi šarlachom a osýpkami. Odlišoval akútne choroby od chorôb chronických. Neuznával bezduché citovanie teórií klasikov medicíny ale dával prednosť pozorovaniu priebehu chorôb a vlastnej dlhoročnej lekárskej skúsenosti. V liečbe odporúčal využívať okrem liekov aj prirodzenú liečivú silu organizmu. V roku 1668 významne prispel k liečbe malárie zverejnením použitia a účinku kôry chinínovníka. Jeho liečebné postupy boli na tú dobu neortodoxné: nepoužíval púšťanie žilou, veľké potné kúry a vyvolávanie zvracania. Odporúčal pravidelný spánok, čerstvý vzduch, jazdu na koni, ľahké jedlá, pivo a pri bolestiach laudanum (ópium). Jeho moderné názory sú v rozpore s jeho odmietaním používania mikroskopu, ktoré považoval za trúfalosť voči božej múdrosti.

Žiariace svetlo Anglicka

Sydenham bol veľmi skromný. Jeho priatelia ho museli donútiť k publikovaniu jeho spisov. Písal anglicky a svoje práce dával prekladať do latinčiny. Ako prvé dielo vydal v roku 1666 Methodus curandi febres (Spôsob liečby horúčky), desať rokov neskôr svoje slávne Pozorovania (Observationes medicae circa morborum acutorum historiam et curationem).

Veľký učiteľ medicíny 18. storočia Herman Boerhaave prevzal nielen pozorovaciu a popisnú metódu Sydenhama a jeho pragmatickú liečbu, ale aj vyučovanie medikov pri posteli chorého. Vo svojej nástupnej prednáške nazval Sydenhama žiariacim svetlom Anglicka a Apollónom lekárskeho umenia. Boerhaavenovi žiaci rozšírili Sydenhamovo učenie nielen po celej Európe ale aj v Spojených štátoch amerických. Gerhard van Swieten (1700 – 1772), Anton de Haen (1704 – 1776) a Maximilian Stoll (1742 – 1788) ho priniesli do Viedne, kde v roku 1786 vyšiel kompletný preklad Sydenhamových spisov. Anglický Hippokrates, ako ho nazývali, takto prispel k základom slávnej viedenskej lekárskej školy.

Autor článku: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: