Súbor črevných mikróbov každého človeka patrí do jedného z troch zreteľne rozlíšiteľných typov. Pripomína to rozdielne krvné skupiny. Tieto tri súbory nesúvisia s etnikom, domovskou krajinou, ani so stravou príslušných osôb.
V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil 42-členný medzinárodný tím, ktorý viedli Peer Bork z Európskeho laboratória molekulárnej biológie v Heidelbergu a Jeroen Raes z Flámskeho biotechnologického ústavu a Slobodnej univerzity v Bruseli. Prvým autorom článku bol Borkov kolega Manimozhiyan Arumugam. Tím mal navyše ešte jedného kolektívneho člena – vedecké konzorcium MetaHIT (42 vedcov). Tvorili ho vedci z Nemecka, Belgicka, Francúzska, Brazílie, Dánska, zo Španielska, z Japonska, Holandska, Číny a Fínska.
Črevné baktérie nám pomáhajú stráviť jedlo, rozkladajú toxíny, vyrábajú niektoré vitamíny a základné aminokyseliny a predstavujú prekážku voči choroboplodným zárodkom. V črevách ich mávame odhadom 100.000 miliárd. Zloženie tejto mikrobiálnej komunity, tzv. črevnej mikroflóry, teda pomerné počty rôznych druhov baktérií, sa však mení od jedného človeka k druhému.
"Zistili sme, že kombinácia mikróbov v ľudskom čreve nie je náhodná. Našu črevnú mikroflóru možno rozdeliť do troch typov mikrobiálneho spoločenstva – troch odlišných ekosystémov, ak tento výraz považujete za správnejší," povedal Peer Bork. S kolegami analyzoval vzorky stolice 39 osôb z troch kontinentov (Európa, Ázia a Amerika), pričom v druhom kroku tento výskum rozšírili o 85 ľudí z Dánska a 154 z USA. Vo všetkých prípadoch mali jeden z troch typov súborov črevnej mikroflóry čiže enterotypov. Keďže väčšinu črevných baktérií nemožno kultivovať v laboratóriu, vedci využili metódu označovanú ako metagenomika, pri ktorej sa spoločne skúma DNA baktérií. Špecifické gény sa následne pomocou výkonných počítačov priraďujú kmeňom a druhom mikróbov.
Tak ako krvné skupiny, ani typy črevnej mikroflóry nezávisia od veku, rodu a národnosti osoby. Starší ľudia však predsa len majú viac mikróbov štiepiacich uhľohydráty. Takých čiastkových rozdielov vedci našli viac, napríklad čo sa týka vzťahu s indexom telesnej hmotnosti, z ktorého vyplynula možnosť využívať prítomnosť určitých baktérií ako markérov obezity. Typ Bacteroides vyrába viac vitamínov C, B2, B5 a H. Prevotella zasa viac vitamínu B1 a kyseliny listovej. Tri typy črevných mikróbov môžu objasniť aj to, prečo sa vstrebávanie liekov a živín líši od jednej osoby k druhej.
Mená dostali podľa prevládajúcich baktérií Bacteroides, Prevotella a Ruminococcus. Zatiaľ nie je jasné, či sa ľuďom počas života tieto typy menia. Vedci v tejto chvíli nevedia, prečo vlastne existujú typy súborov črevnej mikroflóry. Napadlo ich jednak to, že ide o prejav odlišností imunitného systému, jednak to, že mohli vyplynúť z rozdielneho vylučovania vodíkového odpadu z buniek.
Zdroje:
Nature z 21. apríla 2011
Komuniké European Molecular Biology Laboratory a VIB (The Flanders Institute for Biotechnology), obe z 20. apríla 2011
Autor článku: TASR