Objav dosiaľ neznámej chemickej dráhy v ľudskom mozgu, spúšťajúcej reakciu na vysoko stresujúce a traumatizujúce udalosti, ponúka možnosť cielenej liečby alebo dokonca prevencie psychiatrických porúch, ktoré súvisia so stresom.
V časopise Nature to oznámil 12-členný medzinárodný tím, ktorý viedol Robert Pawlak z Leicesterskej univerzity (Británia). Prvým autorom článku bol jeho kolega Benjamin Attwood. Okrem britských boli v tíme vedci z Japonska a Poľska. Takou alebo onakou formou chorobnej úzkosti býva aspoň raz v živote postihnutá približne pätina ľudí. Kumulatívny celoživotný výskyt všetkých porúch, súvisiacich so stresom, pravdepodobne presahuje 30 percent osôb. "Choroby spojené so stresom ovplyvňujú veľký podiel obyvateľstva a majú obrovský osobný, sociálny a ekonomický vplyv. Už v minulosti bolo známe, že určití jednotlivci sú citlivejší na škodlivé účinky stresu ako iní ľudia. Traumatizujúce javy prežíva väčšina z nás, no iba u niektorých sa vyvinú psychiatrické poruchy súvisiace so stresom, ako sú depresia, úzkosť či posttraumatická stresová porucha. Dôvody boli neznáme," povedal Robert Pawlak.
S kolegami sa preto rozhodol hľadať faktory, ktoré robia niektoré osoby zraniteľnejšími voči stresu než iné. Využili kombináciu genetických, molekulárnych, elektrofyziologických a behaviorálnych (týkajúcich sa správania) prístupov. Zistili, že emocionálne centrum mozgu, amygdala, reaguje na stres zvýšenou tvorbou bielkoviny neuropsínu. Výsledkom je séria chemických javov, zosilňujúcich činnosť samotnej amygdaly. Napokon sa aktivuje gén, ktorý určuje stresovú reakciu na bunkovej úrovni. Keď vedci zablokovali pokusným myšiam činnosť predmetnej bielkoviny, zistili, že sa neplašia v inak pre tieto zvieratá stresujúcich situáciách. Vstreknutie neuropsínu geneticky upraveným zvieratám, ktoré ho nemali, zasa pri strese vyvolalo poplašené správanie.
Členovia tímu z toho všetkého odvodili, že práve činnosť neuropsínu a s ním súvisiacich zlúčenín určuje citlivosť jedinca na stres. Neuropsín v minulosti objavil jeden z japonských členov tímu. Až tento štvorročný výskum však prvý raz stanovil mechanizmus jeho pôsobenia na ovládanie úzkosti v amygdale. "Tieto poznatky nás nesmierne nadchli. Vieme, že v ľudskom mozgu sú prítomné všetky zložky neuropsínovej dráhy. Rovnakú úlohu teda podľa všetkého hrajú aj u ľudí. Ďalším výskumom treba preveriť potenciál z toho vyplývajúcej zásahovej liečby pri zvládaní typov správania vyvolaných stresom," uzavrel Robert Pawlak.
Zdroje:
Nature z 21. apríla 2011
Komuniké University of Leicester z 20. apríla 2011
Autor článku: TASR