Alergická nádcha

Alergická nádcha
Zdroj: bigstockphoto.com

V posledných niekoľkých desaťročiach sme svedkami doposiaľ nebývalého nárastu alergických ochorení. Alergické ochorenia preto zaraďujeme medzi tzv. civilizačné ochorenia. Medzi tieto ochorenia patrí nesporne aj alergická nádcha, o ktorej stále nemáme dostatok vedomostí. Stále sa objavujú ďalšie a ďalšie agresívne alergény, ako napr. umelé hmoty, kozmetické prípravky, saponáty, pesticídy, hnojivá, zliatiny kovov, nové farmaká, ktoré na jednej strane samotné poškodzujú organizmus, a na strane druhej napomáhajú alergizácii klasickými spúšťačmi alergických ochorení, ako sú rôzne druhy peľov, domáci prach, zvieracie alergény, roztoče, plesne atď. Alergické ochorenia majú často chronický priebeh a niekedy dlhodobo vyradzujú dospelých pacientov zo zamestnania a deti z predškolských kolektívnych zariadení.

Tieto ochorenia zväčša postihujú nielen ich nositeľov, ale nepriamo aj celú spoločnosť. Zhoršujú fyzickú zdatnosť aj psychiku človeka, menia spôsob života, ovplyvňujú výber zamestnania i životného partnera, vyžadujú nemalé finančné náklady na liečbu a prevenciu. Niektoré faktory, ktoré sa podieľajú na ich výskyte a závažnosti priebehu ochorenia (dedičnosť, klimatické faktory a i.) nemôžeme ovplyvniť, iné však áno. Zabezpečením účinnej liečby a hlavne prevencie, správnej výživy, vhodnej životosprávy, duševnej pohody a zabránením znečisťovaniu prostredia (vôd a ovzdušia) môžeme prispieť k spomaleniu stále narastajúceho percenta alergických jedincov v našej populácii.

Vznik

Alergické ochorenia vznikajú z mnohých príčin, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prelínajú. Podmienkou tohto vzniku je opakovaný kontakt organizmu s vyvolávajúcim alergénom z vonkajšieho prostredia. Každý z nekonečnej rady alergénov sa skladá z viacerých zložiek, z ktorých každá sama o sebe môže alergizovať. Vzhľadom k ich podobnému zloženiu je možná skrížená reaktivita. Takto možno vysvetliť, prečo niekedy už zdanlivo prvý kontakt s alergénom vyvolá prejavy alergie. Výsledkom kontaktu organizmu s alergénom je reakcia, pri ktorej dochádza k uvoľneniu farmakologicky a chemicky aktívnych látok (mediátorov) a vznik zápalu. Zápal navodí zmeny na jednotlivých orgánoch a systémoch organizmu. Aj vtedy, ak príčinou ťažkostí je faktor nealergénovej povahy (napr. zmena teploty prostredia, fyzická záťaž, stres a pod.), je mechanizmus poškodenia rôznych orgánov rovnaký. Postihnuté sú buď dýchacie orgány, koža, oči, tráviace orgány, alebo prípadne centrálny nervový systém. Môže dôjsť aj k postihnutiu viacerých systémov súčasne. Priebeh ochorenia je rýchly až prudký, akútny alebo pomalý, dlhotrvajúci, chronický.

K tomu, aby bolo ochorenie dieťaťa alebo dospelého jedinca označené a zaradené medzi alergické ochorenia, musí byť najskôr urobené kvalitné základné vyšetrenie lekárom, ktorý má dieťa alebo dospelého pacienta vo svojej starostlivosti. Úlohou tohto základného vyšetrenia je ujasniť si povahu ochorenia a vylúčiť ostatné ochorenia nealergického pôvodu, ktoré sa môžu prejavovať podobne ako alergické ochorenia. Samotné alergologické vyšetrenie sa skladá z niekoľkých častí: z anamnézy, klinického vyšetrenia pacienta, kožných testov a laboratórnych pomocných vyšetrení. Z jedného vyšetrenia nemožno robiť jednoznačné závery, dôležité je sledovať dynamiku eventuálnych zmien. Imunologické vyšetrenie je väčšinou časovo veľmi náročné a veľmi drahé, a vyžaduje veľkú erudíciu laboratórnych pracovníkov i lekára pri interpretácii laboratórnych výsledkov.

Liečebné opatrenia

Alergické choroby je možné liečebne ovplyvniť priamo zásahom do procesu alergizácie organizmu a potlačením príznakov ochorenia. Túto liečbu delíme na tri skupiny: na liečbu príčiny, teda základnú, kauzálnu, na liečbu prejavov, teda symptomatickú a na liečbu podpornú. Všetky tri druhy liečby sa musia navzájom kombinovať a dopĺňať a nie je možné použiť len jednu skupinu liečby.

1. Kauzálna liečba: patrí sem a) eliminácia alergénov z prostredia pacienta, event. z potravy pacienta, b) zníženie stupňa alergizácie pacienta podávaním alergénov v stúpajúcej dávke, tzv. hyposenzibilizácia alebo alergénová imunoterapia. Aj tieto dve zložky liečby je nevyhnutné kombinovať na dosiahnutie potrebného účinku.

2. Eliminácia alergénu: týka sa to napr. niektorých zložiek potravy (orechy, ryby, citrusové ovocie a i.), kontaktných alergií (kovy, pracie prostriedky, leukoplast a i.), alebo liekových alergií (antibiotiká, Acylpyrin...). Celkom jednoducho sa dá odstrániť kvet z bytu, perové vankúše a paplóny, ukončiť chov domáceho zvieraťa alebo prestať fajčiť. Napriek tomu sa veľmi často stretávame s úplným nepochopením tejto zásadnej podmienky liečby alergóz. Nie zriedkavo vznikajú situácie, kedy je kontakt dieťaťa s domácim zvieraťom (psom, mačkou, škrečkom, morčaťom, zajacom) jasnou príčinou dýchacích ťažkostí, ekzému alebo opuchu, rodičia to dokonca sami často pozorujú a udávajú, a napriek tomu zo zásady odmietajú zbaviť sa svojho štvornohého miláčika na úkor zdravia dieťaťa. A celý svoj postup vysvetľujú tým, že „choré dieťa musí mať tiež nejakú radosť zo života“. Zväčša však uprednostňujú svoje záujmy pred záujmami dieťaťa... Oveľa ťažšie je odstrániť alergény z prostredia pri alergii na prach, plesne, roztoče. V tom prípade sa odporúča časté upratovanie bytu navlhko, zmena výplne matracov, likvidácia peria a pod. Takmer nemožné je odstrániť peľové alergény z prostredia alergikov reagujúcich na pele stromov, tráv a burín. V tom prípade je úplne ideálne striedať pobyt v horách a pri mori vo vzťahu k vegetačnému obdobiu jednotlivých peľov, avšak v našich podmienkach je to len málokedy možné. Tu je o.i. jednoznačne plne indikovaná dlhodobá špecifická alergénová imunoterapia v injekčnej alebo slizničnej forme. Vo všetkých prípadoch peľovej alergie je nevyhnutné dodržiavať tzv. „režim alergika“, nakoľko minimálne 50 percent liečby je v rukách samotného pacienta! Princípom tohto režimu je nielen dodržiavať a svojvoľne neprerušovať lekárom ordinovanú liečbu, ale patrí sem aj časté umývanie tváre a rúk vodou, nosenie ochranných pomôcok ako sú slnečné okuliare, šatka alebo šiltovka, krátke alebo vypnuté vlasy a ich častejšie (aj denné) umývanie, častejšie prezliekanie vrchného ošatenia, hygiena nosa morskou vodou alebo fyziologickým roztokom 1 − 2-krát denne, vylúčenie pobytu na lúkach alebo ihriskách, vylúčenie alebo aspoň obmedzenie šúchania si očí a pod. Novým prístupom k eliminačnej liečbe je aj používanie rôzneho prístrojového vybavenia na čistenie či ionizáciu vzduchu v byte. Nie menej dôležité, a to sa týka všetkých alergických ochorení, sú aj režimové opatrenia dieťaťa či dospievajúceho alebo dospelého pacienta. To znamená, že denný režim nie celkom odpovedá potrebám pacienta. Deti i dospelí menej spia, nepravidelne a neracionálne sa stravujú, sú zaťažovaní rôznou mimoškolskou a mimopracovnou činnosťou a naviac sú často zaťažovaní neusporiadanými rodinnými vzťahmi. Ak k tomu pripočítame nízku pohybovú a športovú aktivitu (týkajúcu sa hlavne zimných športov), dlhé vysedávanie pri počítačoch a televízii, potom je prirodzeným dôsledkom nízka telesná zdatnosť, malá otužilosť, vyčerpanosť a znížená odolnosť organizmu voči infekciám. A pre alergické ochorenia to platí dvojnásobne.

Prognostický pohľad

Všeobecne možno povedať, že prognóza vývoja detských alergických ochorení je neistá. Je potrebné si uvedomiť, že alergiu ako takú nemožno vyliečiť. Schopnosť alergicky reagovať si pacient ponecháva po celý život. Z alergie sa „nevyrastie“, ako to často počuť z úst obvodných lekárov alebo rodičov pacientov či samotných alergikov. V každom prípade je možno navodiť určité kľudové štádium ochorenia, t.j. štádium bez klinických príznakov a ťažkostí, avšak za precízneho dodržania pravidiel liečby. Ale stále treba mať na pamäti, že je to „kľudové štádium základného ochorenia“ a nie „vyliečenie“. Toto obdobie kľudu môže byť ukončené zo strany pacienta práve porušením zásad odporúčanej dlhodobej liečby, ako napr. nevhodným režimom, svojvoľným prerušením profylaktickej či protizápalovej liečby a jej užívaním len „podľa potreby“ , t.j. vtedy, keď má pacient ťažkosti, uchýlenie sa k alternatívnym spôsobom liečby ako sú homeopatiká, uchýlenie sa k voľnopredajným prípravkom...Toto obdobie kľudu môže byť ukončené aj kontaktom s určitým provokujúcim alergénom, ktorý je potom spúšťacím mechanizmom pre vznik opakovaných chronických prejavov. V priebehu detského života sme často svedkami toho, že klinické prejavy alergie sa postupne s rastom dieťaťa menia, ale alergia ako podstata ťažkostí však pretrváva stále. Napr. dieťa v dojčeneckom veku má prejavy potravinovej alergie, prípadne ekzém, potom pomaly prejavy ustúpia a v školskom veku vznikne typická astma, ktorú v období dospievania môžu vystriedať príznaky peľovej precitlivelosti, teda polinózy. Dojčenecký ekzém, ktorý sa objaví v rannom veku dieťaťa, ustúpi asi v 50 percentách do 5 rokov života, a v ďalších 50 percentách pretrváva. Takmer v polovici prípadov týchto „vyliečených“ ekzematikov sa postupne v predškolskom a školskom období vyvinie astma.

Aj alergická nádcha patrí medzi tzv. „preastmatické“ stavy, t. j. asi v 30 percentách sa z nej môže vyvinúť astma. To platí predovšetkým pre neliečené ochorenia alebo pre ochorenia liečené len prostriedkami zmierňujúcimi jej prejavy alebo ochorenia liečené len pri ťažkostiach pacienta, t.j. „podľa potreby“.

Autor článku: Eva Lapšanská, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: