Vedci identifikovali bunkovú bielkovinu, ktorá funguje ako receptor smrtonosných vírusov ebola a marburg. Istá špecifická protilátka, ktorá sa viaže k tejto receptorovej bielkovine, blokuje nákazu obidvoma vírusmi.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil 16-členný tím Wendy Mauryovej z University of Iowa. Ide o bielkovinu T-bunková imunoglobulínová a mucínová doména 1 (TIM-1). Ak by sa podarilo vyvinúť verziu predmetnej monoklonálnej protilátky ARD5, ktorá by bola zlučiteľná s ľudským organizmom, zabránilo by to infekcii ebolou i marburgom. Obidva tieto vírusy zo skupiny tzv. filovírusov vyvolávajú u ľudí a iných primátov krvácavé horúčky. Úmrtnosť sa v závislosti od kmeňa vírusu pohybuje od 50 po 90 percent. Lekári v súčasnosti nedisponujú nijakým účinným spôsobom liečby.
"TIM-1 je vôbec prvý identifikovaný receptor vírusov ebola a marburg. To je dôležité, lebo ak dokážete odhaliť a pochopiť prvý krok infekcie, teda ako vírus vstupuje do buniek, potom azda aj dokážete zabrániť infekcii už v zárodku," povedala Wendy Mauryová. Syntéza TIM-1 rozsiahle prebieha na povrchu epitelových buniek, ktoré tvoria výstelku rôznych tkanív tela, vrátane slizničných povrchov dýchacích ciest a oka. Práve to sú miesta, kadiaľ sa podľa dnešných predpokladov prenáša ebola. Skúškami viacerých protilátok, ktorých cieľom bola TIM-1, vedci napokon dospeli k ARD5, ktorá veľmi účinne blokovala vstup vírusov ebola (kmeň Zaire) a marburg do buniek s tvorbou TIM-1 na povrchoch.
Dôležitým výsledkom toho výskumu je tiež zistenie, že TIM-1 sa netvorí na všetkých typoch buniek, ktoré bývajú infikované ebolou a marburgom. "Očividne jestvujú ešte ďalšie receptory eboly. V konečnom dôsledku platí, že epitelové bunky nie sú také dôležité ciele vírusu ako niektoré iné typy buniek, no môžu byť prvým vstupným miestom eboly, akýmsi kanálom, ktorý umožňuje prístup eboly k týmto iným bunkám v tele," vysvetlila Wendy Mauryová. S kolegami preukázala, že tvorba TIM-1 na povrchu inak ťažko prístupných buniek zvyšuje mieru infekcie ebolou kmeňa Zaire desať až 30-krát. Pokusmi tiež doložili, že keď pomocou špecifických RNA obmedzili tvorbu TIM-1 na bunkových povrchoch, znížila sa miera infekcie ebolou pri inak veľmi prístupných bunkách.
Zdroj:
Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 2. 5. 2011
Komuniké University of Iowa Health Care z 2. 5. 2011.
Autor článku: TASR