Jedným z najschopnejších lekárov v období osvietenstva na Slovensku a zároveň šíriteľom zdravotného poznania medzi ľudom bol Ján Černej (Cherney), (1747 – 1824).
Absolvent trnavskej lekárskej fakulty, praktický lekár v rodnom Trenčíne a neskoršie župný lekár vo Zvolene, ktorý roku 1773 vydal spis „Poučenj jakž se poznati může , když se pes zběsiti má...“. Spis bol poučením obyvateľstva o ochrane pred besnotou a vyšiel v Banskej Bystrici. V roku 1778 vydal Černej preklad pôrodníckej knihy viedenského lekára R.J. Steidla „Zpráva o Kumštu Babském“.
Fándlyho Zelinkár
Významným prínosom pre zdravotno-výchovnú prácu bolo založenie „Hospodársko-priemyslového ústavu v Sarvaši“ v roku 1779, ktorého iniciátorom bol osvietenský Slovák Samuel Tešedík (1742 – 1820). V ústave vychovával osvetových pracovníkov, učiteľov dobre pripravených pre školu a výchovnú prácu medzi dospelými. V ústave sa prednášala aj zdravoveda a dietetika. V kázaniach hovoril o príčinách chorôb, o pijanstve, rozoberal konkrétne príčiny, bojoval proti poverám.
Na Slovensku okrem pôvodných prác vychádzali aj preklady zdravotno-výchovných diel. V Skalici roku 1788 Ján Prokopius preložil a vydal dielo švajčiarskeho autora S. A. Tissota „Zpráva pro lid obecný ve všech bydlíci, kterak by zdraví svého chrániti a v nemocech sobě pomáhati měl“. V Trnave roku 1793 vychádza významné dielo Juraja Fándlyho „Zelinkár“. Autor v ňom poskytuje rady na užívanie liečivých rastlín a zaoberá sa aj otázkami prevencie chorôb, zdravej životosprávy a boja proti alkoholizmu. Bol prototypom ľudovýchovného pracovníka (1750 – 1811), označovaný za zakladateľa slovenskej osvety.
Výchovné i protialkoholické spisy
V tomto čase sa na Slovensku objavilo niekoľko diel zameraných na dietetiku, hygienu, čistotu a životosprávu. Písali alebo prekladali ich nelekári. Tak o správnej životospráve poúčajú formou učebníc dva náboženské spisy Juraja Ribaya. „Katechyzmus o zdraví pro lid a školskou mládež“ a „Pravidlá moresnosti aneb zdvôřilosti jako i opatrnosti a zachování zdraví“ (Pešť 1795), preložené z maďarčiny.
Zo zahraničných prác v tomto období ovplyvnil zdravotnú výchovu preklad diela CH. W. Hufelanda, nemeckého lekára, ktoré preložil a v roku 1800 vo Vacove vydal Juraj Palkovič pod názvom „Kunst prodloužení života lidského“.
V roku 1813 vydal Juraj Palkovič tiež v Banskej Bystrici dielko „Trojí poučení“ o liečení domácich zvierat.
Bohuslav Tablic (1769 – 1823), básnik a prekladateľ, napísal podľa cudzích vzorov dielo: „Kratičká dietetika“ (Vacov 1819), ktoré bolo určené najmä slovenským školám. Zdôrazňuje význam zdravia, dietetiky. Zaoberá sa otázkou hygieny, čistoty a životosprávy starších ľudí. V roku 1813 vydal príručku prvej pomoci „Lidomil poučujúci, kterak by lidé mnohým života nebezpečenstvím opatrne vyhnouti a v ně vpadlí šťastně retování býti mohli“. Knižka obsahovala všetky vtedy známe poučenia, ako postupovať pri utopení, zadusení a iných nehodách a uvádza aj metódy umelého dýchania.
Významným výchovno-zdravotným spisom štúrovského obdobia je úvaha J. M. Hurbana „Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných“, ktorá vyšiel v roku 1846 v Banskej Bystrici.
K najpopulárnejším protialkoholickým spisom tých čias patrila podľa M. Beniaka (1993) divadelná hra Jána Andraščíka „Šenk pálenčený“. Dielo vychádzalo vo viacerých vydaniach aj v 20. storočí. Pôvodinu napísanú po šarišsky v roku 1845 preložil Hurban do spisovnej slovenčiny.
Matičné obdobie
V polovici 19. storočia prežívala monarchia krízu, ktorá v roku 1848 vyústila do revolučných udalostí. V revolučných rokoch 1848 – 49 definitívne zrušili poddanstvo a feudalizmus prestal existovať aj v Uhorsku. V roku 1863 bola založená Matica slovenská, reálny výsledok úsilia národovcov na Memorandovom zhromaždení v Martine v roku 1861.
V Letopisoch Matice slovenskej sa uverejňovali aj populárno-vedecké články so zdravotno-výchovnou tematikou. Medzi najaktívnejších prispievateľov patril kremnický banský lekár Gustáv Zechenter-Laskomerský (1824 – 1908). Jeho články (O doháni, O káve, O premene látok v tele a pod. ) mali skôr popularizačný než zdravotno-výchovný charakter, dôraz kládol na vplyv prostredia na zdravotný stav človeka. K šíreniu zdravotnej výchovy medzi pospolitým ľudom ďalej prispeli Daniel Lichard, Ivan Zoch, Jozef Holub, a Ferdinand Jesenský.
Ivan Zoch (1843 – 1921) pedagóg, polyhistor, publicista, ľudovýchovný pracovník – je autorom asi 270 prác z rôznych oblastí prírodných vied, pedagogiky, telesnej výchovy i zdravotníctva. Z profesorského zboru slovenského gymnázia v Revúcej sa okrem Zocha zdravotnej výchove venovali Jozef Holub, a Ferdinand Jesenský v článkoch v dennej tlači a prednáškach.
A. H. Škultéty (1819 – 1892) vydal v roku 1840 verše pod názvom Básne mravoučné, Protialkoholické verše, Beda a rata.
Články so zdravotnovýchovnou tematikou boli uverejňované aj v matičných kalendároch. Boli to napr. články Daniela G. Licharda (1812 – 1882) „Dýchanie a obeh krve ľudskej“ o cholere a ochrane proti nej. Spomínaný autor uverejňoval zdravotnovýchovné aktivity aj v Malom národnom kalendári (1868 a 1869) ako aj v Slovenskom kalendári a hospodárskom časopise Obzor.
Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., PhDr. Zuzana Filípková, časopis Bedeker zdravia