Odbory plánujú vyzvať lekárov na podanie hromadných výpovedí

Lekárske odborové združenie (LOZ) plánuje podľa vzoru českých kolegov vyzvať slovenských lekárov na podanie hromadných výpovedí. Ako pre TASR ozrejmil predseda združenia Michal Polician, na zapojenie sa do tejto iniciatívy budú oslovení všetci lekári, nie iba členovia LOZ. Odbory majú v súčasnosti asi 2000 členov, celkovo je na Slovensku približne 18.000 lekárov. 

Rozhodnutie odborov by podľa Policiana mohlo zmeniť ešte budúcotýždňové zasadnutie zdravotníckeho výboru či stretnutie s premiérkou Ivetou Radičovou, ktoré by sa malo uskutočniť v priebehu mesiaca. Ako poznamenal, výpovede sa zatiaľ aktívne nepodávajú, ide sa zatiaľ realizovať príprava takéhoto kroku. Termín, ku ktorému by výpovede mohli lekári podávať, zatiaľ Polician špecifikovať nechcel.

Lekárski odborári žiadajú dodržiavanie Zákonníka práce, zreálnenie platieb za výkony či zastavenie transformácie nemocníc. Odborári požadujú i garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr od roku 2013 dosiahli 1,5 až trojnásobok priemernej mzdy v závislosti od dosiahnutého vzdelania a práce. Slovenská lekárska komora zatiaľ s odbormi o podávaní hromadných výpovedí nehovorila. Ako pre TASR reagoval prezident komory Milan Dragula, ich podpora bude závisieť aj od toho, ako bude celá akcia pripravená. Avizoval však, že komora podporí každý nátlak na dofinancovanie zdravotníctva.

Ministerstvo zdravotníctva vedie intenzívny dialóg so všetkými, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Ani tento týždeň na rokovaní za okrúhlym stolom na ministerstve zdravotníctva, ani na stretnutí u predsedníčky vlády odborové združenia neavizovali podávanie výpovedí, preto považujeme informácie o týchto uvažovaných krokoch za prekvapujúce.

Rezort zdravotníctva verí, že k žiadnym hromadným výpovediam nepríde. "Ministerstvo považuje za neetické a nevhodné, ak nakoniec lekári pri rokovaniach o situácií v zdravotníctve budú pacientov používať ako rukojemníkov. Lekári meškajú so štrajkom minimálne štyri roky, keď sa v zdravotníctve počas bývalej vlády nič zásadné neurobilo," reagovala jeho hovorkyňa Katarína Zollerová. Zároveň pripomenula, že táto vláda prebrala zdravotníctvo s dlhom vyše 200 miliónov eur.

Zollerová poukázala, že ministerstvo ani nie rok od volieb predložilo niekoľko reformných zákonov, pričom niektoré už parlament prijal a vstúpili do platnosti. "Ak parlament prijme aj ďalšie a vstúpia do platnosti, už v ďalšom roku, teda v roku 2012 zostane v zdravotníctve podľa odhadov až o takmer 200 miliónov eur viac. Tieto peniaze sa využijú na lepšiu starostlivosť o pacientov aj na vyššie mzdy zdravotníckych pracovníkov," zhrnula.

Ministerstvo zdravotníctva súhlasí s väčšinou požiadaviek lekárskych odborárov, teda s dodržiavaním Zákonníka práce, dofinancovaním nemocníc aj s vyššími platmi pre zdravotníkov. "Dofinancovanie nemocníc, teda ich oddlženie, však ide ruka v ruke s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré lekárski odborári z nepochopiteľných príčin odmietajú. Za zlé hospodárenie nemocníc totiž môže aj to, že fungujú ako príspevkové organizácie, ktoré hospodária neefektívne a netransparentne," uzavrela.

Stanovisko ministerstva zdravotníctva k úvahám o hromadných výpovediach lekárov

Ministerstvo zdravotníctva vedie intenzívny dialóg so všetkými, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Ani tento týždeň na rokovaní za okrúhlym stolom na ministerstve zdravotníctva, ani na stretnutí u predsedníčky vlády odborové združenia neavizovali podávanie výpovedí, preto považujeme informácie o týchto uvažovaných krokoch za prekvapujúce.

Ministerstvo zdravotníctva verí, že k žiadnym hromadným výpovediam nepríde. Ministerstvo zdravotníctva považuje za neetické a nevhodné, ak nakoniec lekári pri rokovaniach o situácií v zdravotníctve budú pacientov používať ako rukojemníkov. Lekári meškajú so štrajkom minimálne štyri roky, keď sa v zdravotníctve počas bývalej vlády nič zásadné neurobilo. Táto vláda prebrala zdravotníctvo s dlhom vyše 200 miliónov eur. Napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa bola v roku 2006 v zisku 9 miliónov eur, ku koncu roka 2010 mala po štyroch rokoch vlády Roberta Fica dlh 50 miliónov eur. Nemocniciam vzrástol dlh z 80 na 150 miliónov eur, napriek tomu, že do nich vláda Roberta Fica nesystémovo naliala ako finančnú výpomoc – pôžičku 130 miliónov eur. Nemocnice neprešli žiadnou reštrukturalizáciou, stále hospodária neefektívne a dnes majú problém pôžičku splácať.

Ministerstvo zdravotníctva ani nie rok od volieb predložilo niekoľko reformných zákonov, niektoré už parlament prijal a vstúpili do platnosti. Ak parlament prijme aj ďalšie a vstúpia do platnosti, už v ďalšom roku, teda v roku 2012 zostane v zdravotníctve podľa odhadov až o takmer 200 miliónov eur viac. Tieto peniaze sa využijú na lepšiu starostlivosť o pacientov aj na vyššie mzdy zdravotníckych pracovníkov.

Ministerstvo zdravotníctva súhlasí s väčšinou požiadaviek lekárskych odborárov, teda s dodržiavaním Zákonníka práce, dofinancovaním nemocníc aj s vyššími platmi pre zdravotníkov. Dofinancovanie nemocníc, teda ich oddlženie však ide ruka v ruke s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré lekárski odborári z nepochopiteľných príčin odmietajú. Za zlé hospodárenie nemocníc totiž môže aj to, že fungujú ako príspevkové organizácie, ktoré hospodária neefektívne a netransparentne. Tie nemocnice, ktoré boli v roku 2006 transformované na štátne akciové spoločnosti, fungujú s vyrovnaným hospodárením. Na rozdiel od príspevkových organizácií musia viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel, musia sa každoročne podrobiť auditu a zverejňovať účtovné závierky. Akciová spoločnosť je podstatne transparentnejšia forma ekonomického fungovania zdravotníckych zariadení ako dnešné príspevkové organizácie.

Úspory, ktoré v systéme zdravotníctva očakávame (peniaze zostanú na lepšiu starostlivosť o pacientov, na zvýšenie kvality nemocníc a platy lekárov a sestier)

  1. Degresívna marža na lieky v nemocniciach Zavedenie opatrenia: 1.10.2010 Odhadované ročné úspory: 10 miliónov eur
  2. Ceny liekov stanovené na 2. najnižšiu cenu v EÚ Zavedenie opatrenia: 1.8.2011 Odhadované ročné úspory: 75 miliónov eur
  3. Kategorizácia liekov Zavedenie opatrenia: kategorizácia 1.7.2011 Odhadované úspory do konca roka 2011: 10 miliónov eur
  4. Rýchlejšia a väčšia dostupnosť liekov Zavedenie opatrenia: 1.8.2011 Odhadované úspory do konca roka: 5 miliónov eur
  5. Generická preskripcia Zavedenie opatrenia: 1.10.2011 Odhadované ročné úspory: 46 miliónov eur – suma zbytočne zaplatených doplatkov, ktoré mali lacnejšiu náhradu
  6. Zlepšená revízna činnosť zdravotných poisťovní Zavedenie opatrenia: priebežne Odhadované ročné úspory: 30-50 miliónov eur
  7. Platenie odvodov z dividend, podielov na zisku Zavedenie opatrenia: 1.1.2010 Odhadované ročné príjmy: 45 miliónov eur
  8. eHealth Zavedenie opatrenia: v priebehu rokov 2012 až 2014 Odhadované ročné úspory: 100 miliónov eur

TASR informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Katarína Zollerová.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: