Voda a bahno sa v piešťanských kúpeľoch nestrácajú

Bahno, ktoré v piešťanských kúpeľoch vyťažia z odtokového ramena Váhu, musí rok zrieť, kým sa dostane na boľavé kĺby pacientov. Za jednou z najstarších budov komplexu na Kúpeľnom ostrove – Napoleonovými kúpeľmi sú umiestnené zrecie bazény, kam bahno odborní pracovníci napúšťajú a kam sa radi prejdú zvedaví kúpeľní hostia. Pre laika to však nie je príliš vábny pohľad, hladina termálnej vody vyzerá skôr ako roky opustený rybník. Je to však potrebná usadenina síry.

"Všetko, čo sa do bahna dostane, mu prospieva, je to unikátny živý ekosystém," informoval Eduard Ondrejka, čerpár akumulačnej stanice termálnych vôd. Bahno podľa jeho slov musí v bazénoch mierne preschnúť, aby sa dalo transportovať do jednotlivých kúpeľných domov. V balneoterapii ho používajú na zábaly klientov, práve jeho účinky preslávili kúpele po celom svete. Ani po použití nevyjde čierne a mazľavé bahno s vysokým obsahom sírovodíka nazmar. Potom sa regeneruje a používa znovu, pretože má vlastnosti, ktoré zabránia prenosu akýchkoľvek možných zdravotných ohrození. A je pod stálym odborným dohľadom. Okrem terapií ho využívajú aj vo svetovom unikáte – tzv. zrkadlisku, kde tvorí dno bazéna.

Akumulačná stanica, v ktorej Ondrejka pracuje už takmer štyri desaťročia, sa stará o zásobovanie kúpeľných domov termálnou liečivou vodou. Kúpele majú v súčasnosti sedem zdrojov termálnej vody, využívajú však iba štyri. Denná kapacita je okolo troch miliónov litrov. Vodu zachytávajú z hĺbky asi päťdesiatich metrov, ako zdôraznil Ondrejka, nie je čerpaná, používa sa iba voda z prelivov. Je to dostatočné množstvo, aby boli kúpele permanentne vodou zásobené. Jej teplota je okolo 67 až 69 stupňov Celzia, podľa potreby je potom ochladzovaná. V studniach je zabezpečená proti miešaniu s povrchovými vodami, čo udržuje jej konštantné chemické zloženie a teplotu. Piešťanská termálna voda je najteplejšia a najvýdatnejšia zo žriediel v karpatskej oblasti.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: