Odborníci informovali o hepatitídach, ich rizikách a liečbe i o rakovine pečene

Chronické infekčné hepatitídy sú príčinou až 80 percent všetkých primárnych zhubných nádorov pečene na celom svete. Napriek tomu, že existuje efektívna očkovacia látka proti vírusu infekčnej hepatitídy typu B, každoročne umiera na toto ochorenie viac ako 500.000 ľudí.

Povedomie verejnosti o hepatitídach a súvislostiach medzi vírusovou infekciou a rastom zhubného nádoru v pečeni je stále nízke a pretrvávajú chybné predstavy o týchto ochoreniach. Preto je cieľom každoročného Svetového dňa hepatitídy upozorniť na príznaky a dlhodobé následky hepatitídy a informovať ľudí o prevencii a možnostiach liečby, informoval novinárov hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR Štefan Hrušovský. Doposiaľ sa Svetový deň hepatitídy pripomínal vždy 19. mája, od tohto roku to však bude nový dátum - 28. júl. Pacienti infikovaní hepatitídou často nemajú spočiatku žiadne príznaky, mali by si však byť vedomí svojej infekcie, pravidelne sa podrobovať vyšetreniam a v prípade potreby liečbe.

Prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti Peter Jarčuška okrem iného konštatoval, že cirhóza pečene je šiesta najčastejšia príčina smrti na Slovensku a tretia najčastejšia príčina smrti v mladom veku. Preto sa spoločnosť v spolupráci s farmaceutickou firmou Bayer rozhodla vytvoriť prvý Národný register pacientov s cirhózou pečene v SR s cieľom včas diagnostikovať týchto pacientov a predísť tak riziku vzniku karcinómu pečene. Register bol spustený v testovacom režime v apríli 2010 a jeho cieľom je získať údaje o minimálne 1000 pacientoch na Slovensku. Do registra sa doteraz zapojilo 16 hepatologických centier a menších ambulancií, ktoré sa aktívne venujú monitorovaniu pacientov s cirhózou pečene, plánuje sa však zapojiť do registra cca 30 centier. Doteraz bolo zaregistrovaných 283 pacientov, z toho 171 mužov a 112 žien. Vek pacientov pri zaradení do registra sa pohybuje od 26 do 85 rokov. U 44,3 percenta pacientov bola alkoholová príčina cirhózy a nealkoholová príčina u 18 percent chorých, uviedol Jarčuška.

Podľa slov riaditeľa Národného onkologického ústavu v Bratislave Tomáša Šáleka, do roku 2007 boli možnosti liečby pacientov s nádorom pečene oveľa menšie ako v súčasnosti. Navyše pri týchto nádoroch sa nedá použiť rádioterapia. V súčasnosti sú pri karcinóme pečene možnosti chirurgickej liečby, pokiaľ je nádor malý, ďalej je to transplantácia pečene (kritéria sú však prísne). Používa sa aj chemoembolizácia (zastavenie rastu nádoru), chemoterapia či hormonálna liečba. Medzi progresívne terapie patria tzv. biologické terapie, zamerané priamo na choré tkanivo. Od roku 2007 je k dispozícii preparát Sorafenib, ktorý podporuje úmrtie nádorového tkaniva. Užíva sa v tabletách, čo je pre pacientov veľká výhoda, informoval Šálek.

Prítomní odborníci upozornili aj na rizikové faktory ohrozujúce najmä mladých ľudí - ako sú piercingy či rôzne tetovania na kúpaliskách a pod. - pre vznik vírusových hepatitíd i ďalších možných komplikácií.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: