Bežný liek na zníženie krvného tlaku nielenže zlepšil regeneráciu poraneného svalstva starých myší, no zabránil aj jeho ochabovaniu v dôsledku nečinnosti. Môže to pomôcť starým ľuďom postihnutým sarkopéniou.
V časopise Science Translational Medicine to oznámil deväťčlenný tím, ktorý viedol Ronald Cohn z Univerzity Johnsa Hopkinsa v americkom meste Baltimore, štát Maryland. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa, doktorandka Tyesha Burksová. "Cieľom tohto výskumu bolo zistiť, ako by sme zabránili ďalšiemu zhoršeniu beztak zlej situácie pri poranenom alebo nepoužívanom starom svale. Akokoľvek nás potešilo, keď sme videli, že liečba myší Losartanom kladne vplýva na regeneráciu ich svalstva, najviac nás prekvapilo a nadchlo, že očividne zabraňovala tiež atrofii svalstva spôsobenej nečinnosťou," povedal Ronald Cohn.
Minulé výskumy ukázali, že v prípade ľudí starnutie vyvoláva nárast aktivity istej bielkoviny vylučovanej bunkami. Nazýva sa transformujúci rastový faktor beta (TGF-b). Viac TGF-b znamená slabšiu regeneráciu svalstva. Výskumy iných porúch svalstva a spojovacieho tkaniva – Marfanovho syndrómu a muskulárnej dystrofie – zasa preukázali, že Losartan podporuje regeneráciu svalov zablokovaním bielkovinového receptora angiotenzín II typu 1 a v konečnom dôsledku utlmením činnosti TGF-b. Tím Ronalda Cohna pracoval so 40 myšami vo veku 21 mesiacov, čo už spadá do geriatrickej kategórie. Polovici dávali týždeň vodu s Losartanom. Potom všetkým do holenného svalstva vstrekli toxín. Po štyroch a 19 dňoch vyšetrili ich svalové tkanivo mikroskopom.
Hľadali znaky regenerácie, malé svalové vlákna s nezvyčajne veľmi jadrami. Po štyroch dňoch ešte nenašli rozdiel medzi obidvoma skupinami myší. Po 19 sa však ukázalo, že myši, ktorým podávali Losartan, na tom boli vyše dvakrát lepšie. V druhom kroku zasa polovici 21-mesačných myší podávali Losartan a polovici nie. Následne všetkým zvieratám prichytili pravú zadnú nohu ku kolenu, takže im znehybnelo iba holenné svalstvo na tejto nohe. Inak sa myši normálne pohybovali. Po 21 dňoch holenné svalstvo myší zvážili a porovnali pod mikroskopom. Zvieratá bez Losartanu stratili 20 percent hmotnosti znehybnených holenných svalov. Zvieratá s Losartanom nestratili prakticky nijaké znehybnené svalstvo. Svalová hmota nehibernujúcich cicavcov, ako sú myši a človek, sa pri nečinnosti zmenšuje, či už ju spôsobilo zranenie, choroba, alebo nedostatok pohybu vyplývajúci zo sedavého spôsobu života. Tieto dôsledky znehybnenia s rastúcim vekom eskalujú.
Strata a oslabovanie svalstva počas starnutia sa nazýva sarkopénia. Lekári a bádatelia jej dosiaľ venovali menej pozornosti než strate kostnej hmoty, osteoporóze. Zmenšené svalstvo a jeho ochabnutie však popri slabosti a únave prispieva k nebezpečným pádom starých ľudí, primárne spôsobeným inými chorobami. Vedci preto pripravujú klinické skúšky Losartanu so staršími ľuďmi aj v tomto kontexte.
Zdroje:
Science Translational Medicine z 11. mája 2011
Komuniké Johns Hopkins Medical Institutions z 11. mája 2011
Autor článku: TASR