Význam výživy

Význam výživy
Zdroj: bigstockphoto.com

V oblasti výživy stále existujú závažné problémy. Nesprávne zloženie stravy, nezodpovedajúce aktuálnym potrebám organizmu, prípadne príjem škodlivých látok, môžu narušiť jeho dynamickú rovnováhu a vyvolať rôzne chorobné zmeny.

Príjem potravín a vody a dostupnosť kyslíka sú základné determinanty pre vhodné fungovanie organizmu človeka. Strava poskytuje komponenty pre základné štrukturálne elementy tela. Spolu s vhodnou fyzickou aktivitou a osobnou hygienou reprezentujú hlavné príspevky pre zdravie. Rovnováha medzi príjmom potravín, ktoré poskytujú palivo pre organizmus (energetický príjem) a fyzickou aktivitou (energetický výdaj) je dôležitá pre bytie, hoci v rámci limitov sa môže organizmus pohotove prispôsobiť zmenám v potravinovej dodávke a energetickým požiadavkám.

Podľa viacerých epidemiologických štúdii sa výživa podieľa 30 – 40 percent na srdcovo-cievnych ochoreniach, ďalej na nádorových ochoreniach, diabetu, obezite, osteoporóze atď. Nutričné vedy hľadajú najvhodnejšie zloženie stravy na udržanie zdravia človeka. Avšak zloženie stravy ovplyvňujú rozličné predovšetkým socio-ekonomické aspekty a individuálna preferencia potravín.

Ach, ten tuk

V prípade živočíšnych tukov je ľudský organizmus schopný syntetizovať nevyhnutné množstvo cholesterolu, a preto jeho nadmerný príjem z potravy zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. To je hlavný dôvod, pre ktorý sa odporúča nekonzumovať viac ako 300 mg cholesterolu denne. Potraviny rastlinného pôvodu neobsahujú cholesterol, ale môžu obsahovať látky s podobnou štruktúrou. Tieto tzv. rastlinné steroly sa slabo vstrebávajú, nekonvertujú na cholesterol, dokonca niektoré z nich znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Mäso obsahuje v priemere 60 – 75 mg cholesterolu, syry približne 100 mg cholesterolu na 100 g. Jedno slepačie vajce obsahuje takmer 300 mg cholesterolu, ktorý je sústredený v žĺtku, zatiaľ čo v bielku sa nevyskytuje takmer žiaden cholesterol. Okrem cholesterolu prijatého v potravinách aj kvalita tukov konzumovaných s jedlom ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi.

V posledných rokoch sa odporúčania k príjmu tukov v strave neustále spresňujú. Predtým sa odporúčala predovšetkým strava s nízkym obsahom tukov. Neskôr sa však ukázalo, že konzumácia vyššieho množstva tukov v pomere k sacharidom a proteínom nemusí byť nutne na škodu, pokiaľ je udržiavaná energetická rovnováha a konzumované tuky obsahujú malý podiel nasýtených mastných a trans mastných kyselín a naopak, vysoký podiel mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín.

V našej strave sú prítomné tuky živočíšneho i rastlinného pôvodu, niektoré z nich sú viditeľné avšak rovnaké množstvo predstavujú tuky skryté, obsiahnuté v potravinách.

Proteíny

Poskytujú také isté množstvo energie ako sacharidy. V prvom rade sú dôležité ako stavebný materiál pre ľudský organizmus a nie ako energetický zdroj. Približne polovicu z 20-tich aminokyselín vyskytujúcich sa v proteínoch nie je organizmus schopný sám syntetizovať, preto sú pomenované ako esenciálne aminokyseliny. Z nutričného hľadiska sú proteíny cennejšie ak obsahujú esenciálne aminokyseliny vo vhodnom pomere. Takéto požadované zloženie majú proteíny živočíšneho pôvodu (mlieko, vajcia, mäso), menej hodnotné sú proteíny rastlinného pôvodu. Tento rozdiel je pravdivý len do určitej miery, pretože biologická hodnota proteínov sóje sa blíži biologickej hodnote kuracieho mäsa. Ak konzumujeme zmiešanú stravu (rastlinné aj živočíšne pokrmy), tak denný príjem proteínov by mal byť 50 – 70 g pre dospelého jedinca. Nadbytočný príjem proteínov je nežiaduci práve tak pre zdravých ľudí, ako aj pri niektorých ochoreniach. Pri hodnotení potraviny je vhodné zistiť kvalitu aj kvantitu proteínov. Aminokyseliny zahrnuté v proteínoch môžu jedna druhú doplniť, čím sa zvýši biologická hodnota proteínov pochádzajúcich z dvoch rozličných zdrojov, biologická hodnota môže byť dokonca vyššia ako je priemerná hodnota každého proteínu samostatne.

Minerálne látky

Sú veľmi významné zložky potravín. Z pohľadu prevencie kardiovaskulárnych ochorení má dôležitú úlohu sodík. Prirodzene sa nachádza v potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Za zvýšený príjem sodíka zodpovedá množstvo prijatej soli (utilizácia chloridu sodného). Svetová zdravotnícka organizácia navrhla pre dennú spotrebu ovocia a zeleniny normu 400 g na deň. Nové štúdie poukazujú, že nedostatok kyseliny listovej môže vyvolať anémiu, nervové poruchy u narodených detí s jej nedostatkom u matiek, u dospelých zas nedostatok folátov zapríčiňuje stúpanie rizika koronárnej choroby srdca a infarktu. Podľa WHO je navrhovaná denná dávka 400 µg folátov.

Výživové ciele v populácii sú rozvinuté aj na ostatné podmienky a ochorenia v Európe (napr. anémia z nedostatku železa vyskytujúca sa u novorodencov, detí a mladých žien v reprodukčnom veku v Európe) a osteoporóza. Odporúča sa denná dávka železa 15 mg na deň. V Európe je pre dospelých priemerná populačná dávka pre vápnik odporúčaná na viac ako 800 mg na deň a pre vitamín D 10 µg na deň.

Podľa odporúčaných výživových dávok v SR sa požaduje znižovať obsah kuchynskej soli v potravinách. S nadmernou konzumáciou soli súvisí aj nadmerný výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Veľký počet štúdií dokazuje, že človek je schopný privyknúť si na málo solené jedlá. Okrem toho v mierne solených jedlách sa môže objaviť chuť, ktorá bola predtým potlačovaná nadmerným solením.

Treba zdôrazniť, že neexistuje prakticky žiadna potravina, ktorá by mala ideálne nutričné zloženie. Preto musia byť potraviny vyberané takým spôsobom, aby denná strava zahŕňala všetky nevyhnutné nutrienty v primeranom pomere.

Autor článku: MUDr. Iveta Trusková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: