Dňa 21. mája 2011 bola zverejnená výzva delegátov VI. Zjazdu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, kde účastníci vyjadrili požiadavku, aby sa v Zákonníku práce neznižovalo postavenie zamestnancov ani postavenie odborových organizácií, aby sa nepredlžoval fond pracovnej doby, rozsah pracovného času, neznižoval pracovný kódex v krajine EÚ na úroveň ázijských krajín. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR považuje túto časť výzvy za nedorozumenie na strane odborárov a tvrdenia vo výzve odmieta.
Ide o nedorozumenie vo vzťahu k interpretácii súčasného právneho stavu a navrhovanej novely Zákonníka práce ako celku. Na jednej strane novela prináša aj ustanovenia, ktorých cieľom je zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, na druhej strane obsahuje aj celý rad pozitívnych opatrení v prospech zamestnancov. Predložená novela sa nijakým spôsobom nevymyká európskym štandardom pracovného práva, mnohé veci boli odkonzultované aj s Medzinárodnou organizáciou práce v Ženeve.
Tvrdenia o zvyšovaní fondu pracovného času sú skresľujúce, novela Zákonníka práce nezvyšuje fond pracovného času u bežných zamestnancov. Jediná zmena sa týka vedúcich zamestnancov, aj to nie všetkých, ale len v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti takéhoto vedúceho zamestnanca.
Podľa súčasného právneho stavu je základný pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín týždenne v priemere. Toto ustanovenie sa nemení a nie je predmetom návrhu novely. Podľa súčasného právneho stavu je pracovný čas vrátane práce nadčas najviac 48 hodín týždenne v priemere. Toto ustanovenie sa tiež nemení a nie je predmetom návrhu novely. Podľa súčasného právneho stavu, pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere, za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere. Ustanovenie o 56 hodinách sa do Zákonníka práce dostalo v roku 2007 (novelou č. 348/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2007). Vo vzťahu k týmto zamestnancom sa ustanovenie nemení. Naopak, zavádza sa možnosť odvolať súhlas s výkonom takejto práce, čím sa zlepšuje postavenie takýchto zamestnancov.
Jediná zmena sa týka zaradenia vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti takéhoto vedúceho zamestnanca do tohto ustanovenia. Zároveň práca nad 48 hodín môže byť v prípade zdravotníckych zamestnancov vyplnená len pracovnou pohotovosťou (nie výkonom práce nadčas, pretože 400 hodín práce nadčas v kalendárnom roku zodpovedá 8 hodín práce nadčas týždenne a tento rozsah nemožno prekročiť). Rozsah práce nadčas podľa súčasného právneho stavu je najviac 400 hodín práce nadčas v kalendárnom roku (150 hodín + 250 hodín). Toto ustanovenie sa vo vzťahu k bežným zamestnancom nemení. Naopak, v novele sa výslovne navrhuje právo odborovej organizácie dojednať nižší rozsah hodín práce nadčas v kalendárnom roku v konkrétnom podniku.
Jediná zmena v rozsahu práce nadčas sa týka vedúcich zamestnancov, a to nie všetkých, ale len v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti takéhoto vedúceho zamestnanca, pre ktorých je možnosť zvýšená o 150 hodín viac. Z tohto dôvodu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR odmieta tvrdenia o zvyšovaní fondu pracovného času pre bežných zamestnancov vrátane zamestnancov zdravotníctva a sociálnych služieb.
Andrea Hajdúchová mediálny odbor Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Autor článku: TASR