Náklady a význam výskumu vo farmaceutickom priemysle

Náklady a význam výskumu vo farmaceutickom priemysle
Zdroj: bigstockphoto.com

Máte miliardu eur? Venujete ich na výskum a vývoj? Áno, vývoj jedného lieku v súčasnosti stojí približne jednu miliardu eur, pričom len každý tretí liek vráti investície vložené do jeho výskumu. Tieto investície sú pre existenciu farmaceutických spoločností kľúčové a nevyhnutné nielen na ich vlastnú reprodukciu, ale predovšetkým z pohľadu investovania do ďalších inovácií. Podľa nedávnych prieskumov tvoria investície farmaceutického priemyslu do procesu R&D priemerne 16 percent z tržieb, čo je oveľa vyšší podiel ako v iných priemyselných odvetviach (kde sa tento podiel pohybuje od 0,3 percent v ťažobnom priemysle; po 9,8 percent v oblasti počítačových softvérov).

Ak vezmeme do úvahy, že obdobie od základného výskumu, kedy vedci skúmajú 5 000 až 10 000 molekúl, až po uvedenie lieku na trh prejde priemerne 12 rokov, sú investície farmaceutických spoločností viazané na veľmi dlhé časové obdobie. Proces výskumu a vývoja originálneho lieku je teda nielen nesmierne nákladný, ale aj riskantný a cena zlyhania sa dá vyčísliť až na 75 percent z celkovej sumy vloženej do R&D. Najviac zlyhaní je vo fáze samotného objavovania a v predklinickej fáze.

Význam výskumu a vývoja nových liekov je nespochybniteľný

Inovácie a do nich vložené investície sú nevyhnutnou podmienkou rozvoja farmaceutického priemyslu. Ten v posledných desaťročiach minulého storočia zaznamenal výrazný rozvoj a neustále inovácie pre neho boli a sú charakteristické. V ostatných niekoľkých desiatkach rokov prispeli inovatívne lieky a vakcíny k zmene života miliónov ľudí - pomohli predĺžiť život, zvýšiť priemernú dĺžku života, a takisto znížiť mieru úmrtnosti na ochorenia, akými sú napríklad nádorové či kardiovaskulárne choroby. Ak by sme to chceli preniesť na slovenské pomery, tak podľa OECD údajov z roku 2008 sa očakávaná dĺžka života obyvateľov Slovenska zvýšila zo 71,2 rokov v roku 1989 na 74 rokov v roku 2005.

Samozrejme, stále existujú ochorenia, na ktoré liečba zatiaľ neexistuje, prípadne nie je dostatočne účinná. A stojac pred novodobými globálnymi problémami a pribúdaním starších ľudí v populácii, je význam inovatívneho farmaceutického priemyslu nenahraditeľný.

O podpore výskumu a vývoja v rámci EÚ...

Z globálneho pohľadu len menej než 2 percentá zdrojov do výskumu a vývoja inovatívnych liekov prichádza zo strany štátneho a akademického sektora. Zo súkromného sektora pochádza viac ako 98 percent investícií, čo sú zdroje farmaceutických a biotechnologických firiem. Tie v roku 2008 predstavovali viac než 50 miliárd eur.

Podpora nezávislého výskumu je, žiaľ, nedostatočná. Spojené štáty a Japonsko vydávajú na vedu a výskum 2,62 percent resp. 3,33 percent HDP. V celej EÚ v roku 2006 predstavovali výdavky na vedu a výskum 1,84 percent HDP (v roku 2000 to bolo 1,86 percent), pričom existuje veľmi rozdielny prístup jednotlivých krajín. Napríklad Fínsko vynaložilo na vedu a výskum 3,45 percent HDP, Slovensko len 0,49 percent.

Dostupnosť najmodernejších liekov na Slovensku

Systém v SR zatiaľ funguje tak, že aj slovenskí pacienti sa môžu dostať k inovatívnym, teda najmodernejším originálnym liekom a ukazovatele doby prežívania a zdravého života hovoria o tom, že je potrebné tento stav udržať a naďalej zlepšovať.

Aktuálna situácia je taká, že 77 percent pacientov na Slovensku je liečených generikami a 23 percent originálnymi liekmi. (zdroj: IMS, 3. kvartál 2008)

Pomer pacientov liečených generikami je na Slovensku v rámci EÚ jeden z najvyšších.

Možnosti a limity financovania zdravotníctva

Zdroje v slovenskom zdravotníctve sú obmedzené (na celý zdravotnícky systém ide približne 4 miliárd eur ročne, čiže zhruba toľko, koľko je potrebné investovať na vyvinutie štyroch originálnych liekov). A rozdiely medzi možnosťami a limitmi financovania zdravotníctva, takzvané health gaps, sú markantné (v kontexte hospodárskej krízy budú pravdepodobne ešte výraznejšie):

Ak hovoríme o liekoch a porovnali by sme dostupné dáta o ich spotrebe, resp. výdavkoch na ne na Slovensku a v krajinách G5 (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia), prípadne v škandinávskych štátoch (Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko), zistili by sme značné rozdiely. Kým v SR sú priemerné ročné výdavky na lieky na obyvateľa vo výške 282 USD, tak v škandinávskych krajinách je to 475,5 USD a v štátoch G5 dokonca 491,7 USD na obyvateľa. (zdroj: IMS v cenách výrobcov, 2008)

Čiže, zdroje sú limitované, populácia starne, kríza už zasiahla aj Slovensko a jej dôsledky sa začínajú prejavovať aj v zdravotníctve. Zdravie však v hodnotovom rebríčku väčšiny ľudí obsadzuje najvyššie priečky. Kompetentní stoja pred neľahkou úlohou – určiť priority pre systém zdravotnej starostlivosti a pre výdavky na zdravotnú starostlivosť. Z pohľadu liekovej politiky by cieľom malo byť umožniť pacientovi, aby dostal účinný liek na svoje ochorenie včas, bez prieťahov a pokiaľ možno za primeranú cenu, resp. s primeraným doplatkom.

Ako sa cítia Slováci?

Podľa OECD údajov za rok 2005 sa Slováci radia na poslednú priečku rebríčka vo vnímaní svojho zdravotného stavu – len 34 percent z nás sa považuje za zdravých.

Čo sa týka úmrtnosti, medzi jej najčastejšie príčiny u nás patria kardio-vaskulárne a onkologické choroby a tieto štatistiky nás radia na popredné miesto v EÚ. Napríklad, výskyt onkologických ochorení neustále stúpa, ale mortalita, čiže úmrtnosť začala pozvoľna klesať - a to aj vďaka zavádzaniu nových inovatívnych liekov.

Na záver už len toľko: najmodernejšie dostupné lieky sa na slovenský trh dostávajú a je nesmierne dôležité tento trend nielen udržiavať, ale aj zlepšovať.

Autor článku: Ing. Štefánia Cicková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: