William Harvey (1578 - 1657)

William Harvey (1578 - 1657)
Zdroj: bigstockphoto.com

William Harvey sa narodil 1. apríla 1578 vo Folkstone neďaleko Doveru. Jeho otec bol významný a úspešný obchodník, činný aj v politike. Základy vzdelania dostal Harvey na Kings Grammar School v Canterbury, kde si osvojil latinčinu, gréčtinu a antické myslenie.

V roku 1593 prešiel na Gonville and Caius College v Cambridge. Harvey získal v Cambridge hodnosť bakalára umenia, ale zároveň začal študovať medicínu. V roku 1599 pokračoval v štúdiu medicíny v Padove, kde bola v tej dobe najslávnejšia európska lekárska fakulta. V roku 1602 bol promovaný za doktora medicíny a odcestoval do Londýna, kde si otvoril lekársku prax. V tom istom roku sa oženil s Alžbetou, dcérou Lancelota Browna, ktorý bol osobným lekárom kráľovnej Alžbety. O 5 rokov neskôr sa Harvey stal členom Lekárskej spoločnosti, College of physicians, a prijal miesto v nemocnici Sv. Bartolomeja, kde ostal pracovať až do roku 1643. Od roku 1615 sa stal docentom, prednášal a viedol pitevné cvičenia. V roku 1627 sa stal jedným z ôsmich členov predstavenstva Lekárskej spoločnosti. Bol osobným lekárom kráľov Jakuba I. a Karola I., neskôr sa stal rektorom Meron-College v Oxforde. Počas občianskej vojny, keď vojská parlamentu dobyli Oxford, musel odísť a stal sa lekárom britského vyslanectva vo Viedni. Vtedy navštívil aj Prahu. V roku 1654 sa stal prezidentom Kráľovskej lekárskej spoločnosti. Harvey umiera 3. júna 1657 v Hampsteade na náhlu cievnu mozgovú príhodu.

Objaviteľ veľkého krvného obehu

Do dejín medicíny sa Harvey zapísal objavom veľkého krvného obehu. Už v roku 1628 vydal vo Frankfurte útlu knihu Exercitatio anatomica de motu cordis et sanguinis in animalibus (Anatomická štúdia o pohybe srdca a krvi u živých bytostí). Týmto dielom vyvrátil základné princípy hippokratovskej a galenovskej medicíny. Malý krvný obeh teoreticky popísal už v 13. storočí arabský lekár Ibn an-Nafis, po ňom v roku 1553 Michael Servetus a v roku 1559 Realdo Colombo. Ale komplexný pohľad na celý krvný obeh, podložený experimentálnymi štúdiami a pitevným materiálom priniesol až William Harvey. Vo svojej koncepcii krvného obehu nevedel zodpovedať jedinú otázku: ako sa krv dostáva z tepien do žíl. Odpoveď na túto otázku dal už v roku 1661 Marcello Malpighi (1628-1694), ktorý objavil vlásočnicové spojenie medzi žilami a tepnami v pľúcach a potvrdil tým Harveyov objav. Malpighi tým ukončil desaťročia trvajúce polemiky medzi prívržencami Galena a Harveya.

Druhé významné dielo William Harvey, kniha o plodení živých tvorov, Exercitationes de generatione animalium, vyšlo v roku 1551 v Londýne. Harvey na základe vlastných pokusov na slepačích vajciach a zárodkov lani dokazoval, že embryonálny život nie je dokonale sformovaný už v mužskom či ženskom semene, ale vyvíja sa postupnou diferenciáciou a vytváraním jednotlivých orgánov.

Skutočnosť, že Harvey ako prvý vytvoril koncepciu krvného obehu, založenú na srdci ako ústrednom hnacom motore, vyplynula z prác jeho predchodcov o malom krvnom obehu, z vlastných pozorovaní a pokusov a z matematického výpočtu množstva krvi v tele. Jeho učenie natoľko ovplyvnilo vtedajšiu lekársku vedu, že francúzsky historik medicíny Charles Daremberg delil dejiny medicíny na predharveyovské a poharveyovské.

Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: