Neurochirurgická klinika UNLP Košice a LF UPJŠ zaviedla do praxe novú metódu na liečbu chronickej bolesti, tzv. SCS (Spinal Cord Stimulation) metódu, ktorá tlmí bolesť pacienta za pomoci implantovaného neurostimulátora. Pracovníci kliniky zrealizovali prvých päť operačných zákrokov, pri ktorých bol pacientom implantovaný neurostimulátor, pričom kvalita života sa u všetkých výrazne lepšila.
„SCS (Spinal Cord Stimulation) je metóda, ktorá sa používa pri liečbe chronickej, nezvládnuteľnej bolesti driekovej chrbtice a dolných končatín, najčastejšie po viacnásobných operáciách chrbtice, keď predchádzajúca terapia neviedla k dostatočnej úľave od bolesti. Spočíva v stimulácii miechy jemnými elektrickými výbojmi prostredníctvom elektród, ktoré sa implantujú do tzv. epidurálneho priestoru blízko k mieche. Týmto implantovaným elektródam sú zo zdroja energie dodávané elektrické výboje a tie zabraňujú prenosu bolesti z miesta vzniku do mozgu,“ vysvetľuje princíp metódy zástupca prednostu pre liečebno-preventívnu starostlivosť Neurochirugickej klinky UNLP Košice a LF UPJŠ MUDr. Vladimír Kaťuch, PhD., podľa ktorého nie je cieľom metódy úplná eliminácia bolesti, ale jej znižovanie.
„Zníženie bolesti by malo byť výrazné, aspoň o polovicu, a malo by prispieť k výraznému obmedzeniu užívania liekov. Optimálny efekt by sa mal dosiahnuť pri náležitej spolupráci s lekárom počas 6 až 8 týždňov. Vedľajšie účinky SCS sú prakticky minimálne, na SCS nevzniká žiadna závislosť a behom používania sa neobjavujú žiadne výrazné vedľajšie účinky ako ospalosť, únava či dezorientácia. Pôsobí len lokálne v oblasti bolesti a nemá vplyv na celý organizmus,“ poznamenáva MUDr. Vladimír Kaťuch, PhD.
Ako zdôrazňuje prednosta Neurochirugickej klinky UNLP Košice a LF UPJŠ doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., pri tomto zákroku nedochádza k porušeniu integrity nervového systému, čo umožňuje odstrániť zariadenie v prípade nežiaduceho liečebného efektu alebo komplikácií.
„Prvé pokusy o neurostimuláciu siahajú do roku 1967. Rozvoj neurobiologických vied, teórie vzniku a vedenia bolesti a neurostimulačnej techniky viedli ku klinickým pokusom a následne k praktickému využitiu neuromodulácie u pacientov. Týmto termínom sa označuje chirurgický zákrok, ktorého cieľom je ovplyvniť funkciu nervového systému pomocou implantovaného zariadenia. Prístroj, ktorý umožňuje liečbu bolesti miechovou stimuláciou, pozostáva z implantovateľného neurostimulátora, elektród, káblov a programátora,“ dodáva doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., ktorý sám realizoval dve implantácie neurostimlátora.
Implantovanie zariadenia prebieha v dvoch fázach. V prvej, takzvanej skúšobnej fáze, zavedie operatér pacientovi do oblasti miechy elektródy, ktoré privádzajú do príslušných nervov elektrické impulzy generované neurostimulátorom. Trvá jednu až dve hodiny a pacient počas nej ostáva pri vedomí (je pod ľahkými sedatívami a v lokálnej anestézii), aby mohol odpovedať na otázky lekára ohľadom správneho umiestnenia elektród. Komunikácia s ním je nevyhnutná, pretože parametre stimulácie sa nastavujú podľa jeho subjektívnych pocitov.
„V prvej fáze sa pacientovi implantujú do takzvaného epidurálneho priestoru elektródy, no neurostimulátor ako zdroj energie a elektrických impulzov zostáva mimo tela pacienta, aby sa zistilo, či má neurostimulácia želaný účinok. Cieľom skúšobnej fázy implantácie je totiž zistiť a správne nastaviť intenzitu stimulácie. Pacient sa adaptuje na stimuláciu, nastavia sa parametre neurostimulátora a prispôsobia sa individuálnym potrebám pacienta podľa intenzity a lokalizácie bolesti pacienta. Pacient skúša pôsobenie stimulácie pri rôznych polohách a činnostiach a pokiaľ má neurostimulácia želaný účinok, po niekoľkých týždňoch mu je neurostimulátor implantovaný pod kožu v brušnej oblasti. Má špeciálne batérie, ktoré vydržia v priemere 3-5 rokov, v závislosti na dĺžke používania a intenzite stimulácie, potom je potrebné zariadenie z tela vybrať, batérie vymeniť a neurostimulátor znovu implantovať,“ hovorí doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc.
V druhej fáze implantácie pristúpia lekári k implantovaniu neurostimulátora, ktorý má veľkosť náramkových hodiniek, do tela pacienta. Ide o chirurgický zákrok, pri ktorom je neurostimulátor kompletne implantovaný pod kožu na bruchu pacienta. Zariadenie následne automaticky vysiela elektrické impulzy do už implantovaných elektród, ktoré stimulujú miechu. Impulzy pacient sám ovláda osobným programátorom. Zabraňujú prenosu informácie o bolesti z miesta jej vzniku do mozgu. Pacient tak vyslaný signál o bolesti nepocíti, resp. pociťuje iba mierne bolesti či pocit „mravenčenia“. Vďaka výraznému zníženiu intenzity chronickej bolesti sa zlepšuje jeho kvalita života a okrem značnej úľavy sa tiež môže vrátiť k aktivitám, výkon ktorých mu chronická bolesť sťažovala alebo zamedzovala.
Cena neurostimulátora predstavuje 18 800 eur, pričom implantát je v indikovaných prípadoch plne hradený zdravotnými poisťovňami (nutné je predchádzajúce schválenie tejto zdravotníckej pomôcky zdravotnou poisťovňou). Liečba môže byť indikovaná ľuďom, ktorí trpia dlhodobo neuropatickou bolesťou v dolných končatinách po opakovaných operáciách chrbtice, ischemickou chorobou dolných končatín alebo neuralgickými bolesťami z iných príčin. Indikácia pacientov vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov a to neurochirurga, anesteziológa, algeziológa (odborník na liečbu chronickej bolesti), neurológa, psychológa a psychiatra.
Tridsaťsedemročný Košičan, ktorému bol implantovaný neurostimulátor pred niekoľkými týždňami, si jeho účinok nevie vynachváliť:
„Mám problémy s medzistavcovými platničkami, opakovane som absolvoval operáciu, no silné bolesti neustupovali. Boli nevydržateľné a musel som kvôli nim brať silné opiáty. Po zavedení neurostimulátora sa cítim oveľa lepšie, bolesti postupne slabnú, moja kvalita života sa zlepšila možno aj o 90 percent. Vždy, keď začínam pociťovať bolesť, prístroj zapnem, nastavím si intenzitu pôsobenia a keď bolesti prestanú, vypnem ho. Znížila sa mi nielen intenzita bolesti, ale aj ich frekvencia - predtým som nimi trpel každý deň, zatiaľ čo teraz ich mávam tak každý tretí deň a iba veľmi mierne,“ hovorí Miroslav Fujak.
Podľa slov MUDr. Františka Patakyho z Neurochirugickej klinky UNLP Košice a LF UPJŠ, ktorý pacienta operoval, mali obe fázy štandardný priebeh. „Každá trvala menej ako hodinu a neobjavili sa žiadne komplikácie,“ poznamenáva lekár.
Chronická bolesť
Medzinárodná asociácia pre štúdium bolesti definuje bolesť ako „nepríjemnú zmyslovú a emočnú skúsenosť spojenú so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva“. Bolesť môže byť akútna alebo chronická. Akútna bolesť je normálnym prejavom choroby, zápalu alebo poškodenia tkaniva a zvyčajne je možné jej príčinu diagnostikovať a liečiť. Chronická bolesť je definovaná ako kontinuálna, dlhodobá bolesť pretrvávajúca viac ako 12 týždňov. Môže ísť pritom o bolesti hlavy, bolesti chrbta, nádorové bolesti, artritídu, neurogénnu bolesť (bolesti vyplývajúce z poškodenia periférnych nervov alebo samotného centrálneho nervového systému) či psychogénnu bolesť (bolesť, ktorá sa vyskytuje bez akejkoľvek viditeľnej známky poškodenia nervového systému). Odhaduje sa, že každý piaty dospelý Európan trpí chronickou bolesťou. Až dve tretiny ľudí trpiacich chronickou bolesťou veria, že ich bolesti raz pominú. Neliečenie chronickej bolesti má však ničivé následky na kvalitu života pacientov. Podľa európskych štatistík 19% pacientov trpiacich chronickou bolesťou stratilo v dôsledku neustávajúcej bolesti svoje zamestnanie a 21% pacientov trpí kvôli tomu depresiami. Viac ako polovica všetkých pacientov trpiacich chronickou bolesťou pociťuje v zamestnaní únavu a dosahuje nižšiu produktivitu práce.
Neurochirurgická klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košicea LF UPJŠ existuje od roku 1981 a lieči pacientov s ochoreniami a poraneniami centrálneho a periférneho nervového systému a jeho podporných štruktúr. Liečebno-preventívna starostlivosť poskytuje pre asi 1,5 milióna obyvateľov východoslovenského regiónu v celom rozsahu neurochirurgie. Pracovisko má k dispozícii 60 lôžok a 3 moderné operačné sály, na ktorých vykonáva širokú paletu neurochirurgických operácií.
Spektrum jej výkonov tvoria:
-
operácie vrodených vývojových chýb – najčastejšie ide o hydrocefalické rozšírenie mozgových komôr (vodnatieľku) a rázštepy chrbtice
-
operácie nádorových ochorení postihujúcich centrálny nervový systém, periférne nervy a priľahlé štruktúry (nádory vychádzajúce z lebky i chrbtice)
-
cievna neurochirurgia – operácie mozgových aneuryziem (vydutí), tepennožilových malformácií
-
ošetrenie poranení mozgu, miechy a ich podporných štruktúr
-
operácie degeneratívnych ochorení chrbtice (jednoduché výkony na platničke i stabilizačné operácie), pri ktorých sa využívajú prístupy zozadu, ale aj cez hrudníkovú i brušnú dutinu
-
náhrady tiel stavcov a medzistavcových platničiek (aj dynamické, ktoré zachovávajú určitý pohyb v chrbtici)
-
stanovenie diagnózy pri hlboko uložených nádoroch formou stereotaxie
-
novozavedeným výkonom je neurostimulácia pri epilepsii, v ktorej patrí Neurochirugickej klinike UNLP Košice a LF UPJŠ slovenské prvenstvo
V roku 2010 Neurochirurgická klinika UNLP Košice a LF UPJŠ zrealizovala celkovo 2235 operačných výkonov, z toho 1133 v oblasti hlavy a 1102 v oblasti chrbtice. Najviac ich súviselo s degeneratívnymi ochoreniami chrbtice (874) a nádormi hlavy (164). Operácií po úrazoch hlavy bolo uskutočnených 93 a po úrazoch chrbtice 55.
Autor článku: RNDr. Jaroslava Oravcová