Tetanus - stuhnutosť šije

Tetanus - stuhnutosť šije
Zdroj: bigstockphoto.com

Ochorenie, ktoré sa prejavovalo kŕčmi, stuhnutosťou šije a následne celého tela v súvislosti s rôznymi poraneniami popísal už Hippokrates v 5 .storočí pred Kristom.

Celsus v prvých desaťročiach nášho letopočtu pozorovaním dospel k záveru, že neprežijú chorí, ktorí majú príznaky ochorenia do štyroch dní od poranenia. Presnejšie poznatky, ako ku ochoreniu dochádza a čo je príčinou jeho vzniku priniesli až vedci v 19. storočí. V roku 1887 vykultivoval Japonec Kitasato baktériu Clostridium tetani. V roku 1890 Faber dokázal, že nebezpečný je produkt tejto baktérie – tzv. tetanový toxín.

Pôvodca

Cl. Tetani je baktéria, ktorá existuje v dvoch formách. Vegegatívnej, ktorá v neprítomnosti vzduchu produkuje dva toxíny – vysokoúčinný tetanospazmín (tetanotoxín) a tetanolyzín, a vo forme rezistentných spór, ktoré odolávajú varu, dezinfekčným látkam (formaldehydu aj fenolu). Mikrób sa nachádza bežne v stolici rôznych zvierat (najmä koní), ale aj u človeka. Pri hnojení sa dostáva do pôdy, kde prežíva vo forme spór aj desiatky rokov.

Výskyt ochorenia

Najvyšší výskyt ochorenia bol na území bývalej ČSR v roku 1956, kedy bolo hlásených 1,4 prípadov na 100 000 obyvateľov. Očkovanie detí sa začalo v roku 1952 samostatnou vakcínou a v roku 1959 kombinovanou vakcínou proti tetanu, diftérii a čiernemu kašľu.

Vo vyspelých krajinách, kde sa realizuje očkovanie sa ochorenie temer nevyskytuje. V rozvojových krajinách, kde sa neočkuje, sa ročne hlási okolo milióna prípadov ochorení, pričom polovicu úmrtí tvoria novorodenci.

Na Slovensku (v rámci bývalej ČSR) bolo hlásených okolo 100 ochorení ročne, pričom polovica chorých zomrela. Po zavedení očkovania počet ochorení klesal, novorodenecký tetanus sa našom území nevyskytol vyše 50 rokov. Posledných desať rokov je hlásených ročne 0 – 4 prípadov, ojedinelé prípady sa vyskytujú najmä u osôb starších ako 60 rokov, ktoré neboli riadne očkované alebo preočkované proti tetanu.

Klinický obraz

Vstupnou bránou nákazy sú poranenia znečistené zeminou – nebezpečné sú poranenia pri práci v záhrade, vojnové poranenia alebo pôrody v chatrčiach na zemi v rozvojových krajinách. Spóry mikróba sa v tele človeka (v uzavretých, aj malých rankách) menia na vegetatívne formy, ktoré produkujú nebezpečné toxíny. Toxíny pôsobia na nervové zakončenia periférnych motorických nervov a centrálneho nervového systému. Pokiaľ sa toxín fixuje na nervové tkanivo väzba je ireverzibilná, znamená to, že sa nedá prerušiť, čo sa v klinickom obraze prejavuje tonickými kŕčmi (spazmami).

Inkubačná doba od nákazy po vypuknutie ochorenia je rôzna, od niekoľkých dní až po niekoľko týždňov. Čím je kratšia, tým je šanca prežitia pacienta nižšia.

Prvým príznakom je symetrické stiahnutie žuvacích svalov (trizmus), ktorý znemožňuje otváranie úst, prijímanie potravy, následne sa stiahne mimické svalstvo do náznaku úsmevu a postupne dochádza k bolestivému stiahnutiu šijového svalstva. Postupne sa napína kostrové svalstvo so záklonom hlavy, dochádza až k prehnutiu celého tela a opakovane sa objavujú bolestivé kŕče celého tela. Pacient má teplotu, pre spazmus bránice má sťažené dýchanie, pre spazmus hlasiviek nevie hovoriť, má spazmus zvieračov (nemočí), nemá stolicu. Je však pri plnom vedomí, hrozí mu udusenie alebo zlomenina stavcov pri napínaní celého tela. Pokiaľ pacient prežije prvé dva dni, klinické ťažkosti pretrvávajú ešte cca 2 týždne a sú provokované minimálnymi podnetom (napr. dotykom, zvukom...). Rekonvalescencia trvá týždne. Novorodenecký tetanus má najhoršiu prognózu, takmer všetky deti zomierajú v bolestivých kŕčoch na zadusenie v prvých dňoch po nákaze.

Liečba

Prekonanie ochorenia nevedie k odolnosti proti opakovanému ochoreniu. Jedinou liečbou je podávanie špecifického ľudského protitetanového imunoglobulínu (hovoríme o pasívnej imunizácii), aby sa rýchlo vyviazal ešte voľný toxín a súčasne sa realizuje aktívna imunizácia – podávanie očkovacej látky. Ostatná liečba je symptomatická: antikonvulzívna – proti kŕčom, antibiotická ako prevencia zápalu pľúc a iných baktériových komplikácii.

Prevencia

V SR patrí očkovanie proti tetanu medzi povinné očkovania detí a dospelých. Novorodenci sú prvé mesiace chránené materskými protilátkami, ktoré rýchlo klesajú. Znamená to, že očkovaná matka chráni nielen seba ale aj svoje narodené dieťa. Základné očkovanie sa začína u detí troma dávkami – v 3., 6. a v 11. mesiaci . V 6. a v 13. roku sa realizuje preočkovanie a následne sa pokračuje preočkovaním dospelých osôb každých 15 rokov.

Očkovacia látka obsahuje tetanový anatoxín – tzv. toxoid, ktorý nie je toxický, ale má schopnosť navodiť tvorbu protilátok proti toxínu. Podávanie protitetanového imunoglobulínu a očkovacej látky po poranení závisí od časového intervalu od podania poslednej dávky očkovacej látky a veku pacienta.

Začiatkom februára odštartovala iniciatíva PAMPERS/UNICEF „1balenie = 1 vakcína“ druhú vlnu kampane aj v Severnej Amerike. Kampaň pomôže UNICEFu v boji s materským a novorodeneckým tetanom a zabezpečí finančné prostriedky na nákup vakcín, ktoré pomôžu chrániť tehotné ženy a ženy v plodnom veku v rozvojových krajinách proti tejto smrteľnej chorobe. Toto ochorenie, ktorému je prevenciou možné predchádzať, si každoročne vyžiada zbytočnú smrť približne 30 tisíc žien a viac ako 140 tisíc norovodencov.

Očkovanie zabezpečuje individuálnu ochranu jednotlivca, očkované matky chránia svoje novonarodené deti.

Prekonanie tetanu nezanecháva imunitu.

Očkovanie je nielen preventívnou, ale aj liečebnou metódou.

Autor článku: MUDr. Ingrid Urbančíková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: