Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba
Zdroj: bigstockphoto.com

Parkinsonova choroba je neurologické ochorenie, ktorého výskyt narastá úmerne s vekom. Predpokladá sa, že v Európe týmto ochorením trpí 1.6 percenta ľudí starších ako 65 rokov. V populácii nad 80 rokov je výskyt dokonca až 5 percent. Na Slovensku týmto ochorením trpí približne 15 tisíc obyvateľov.

Príčina Parkinsonovej choroby nie je dodnes známa. Predpokladá sa, že väčšina prípadov je výsledkom kombinácie určitej genetickej vnímavosti a dlhodobého pôsobenia toxínov zo životného prostredia, resp. istých produktov metabolizmu. Jedná sa o tzv. „neurodegeneratívne“ ochorenie – je spôsobené predčasným zánikom nervových buniek vo viacerých jadrách mozgového kmeňa, dôsledkom čoho dochádza k nedostatku dopamínu a iných neuromediátorov v mozgu. Aj keď Parkinsonovu chorobu dodnes nie je možné vyliečiť, má medzi neurologickými ochoreniami isté špecifické postavenie vzhľadom na relatívne široké možnosti efektívneho zmiernenia príznakov ochorenia.

Kľúčovým pre stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby je klinické vyšetrenie skúseným neurológom.

Základnými príznakmi ochorenia sú

  1. bradykinéza (spomalenie prevádzaného pohybu)
  2. pokojový tras (na rukách napodobňuje pohyby pri rýchlom počítaní mincí)
  3. rigidita (zvýšený odpor svalu)
  4. poruchy postoja a chôdze (tie sú vážnym problémom až po viacerých rokoch a sú príčinou opakovaných pádov).

Druhotnými príznakmi ochorenia môžu byť kognitívne (porucha pozornosti a výkonných funkcií, spomalené myslenie až demencia), psychiatrické (depresia, úzkosť, poruchy spánku), vegetatívne (ortostatická hypotenzia, zápcha, poruchy prehĺtania, slinotok, erektilná porucha, poruchy močenia, nadmerné potenie) a iné príznaky (skolióza, opuchy dolných končatín, poruchy čuchu, zmenšené písmo, úbytok hmotnosti, tŕpnutie, hučanie v ušiach).

Prvé klinické známky Parkinsonovej choroby sú často nenápadné a nešpecifické a môžu napodobovať iné ochorenia, alebo sa dávať do súvislosti s „normálnym starnutím“. Tieto príznaky môžu súvisieť s pacientovým povolaním alebo životným štýlom. Jedná sa o rôzne bolesti kĺbov a svalov, stratu výkonnosti, únavu, depresiu, poruchy spánku, zápchu a poruchy čuchu. Začiatočné príznaky sú vo väčšine prípadov jednostranné. Najčastejším typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín, ktorý sa spočiatku objavuje len pri rozrušení a únave, až postupne vadí pacientovi pri spoločenských či pracovných aktivitách Iným iniciálnym príznakom bývajú ťažkosti s jemnými, koordinovanými pohybmi, ktoré pacient spozoruje napr. pri zapínaní gombíkov, česaní sa, holení, hraní golfu, prípadne pacient, resp. jeho partner spozorujú zmenšenie písma. Po viacerých rokoch priebehu ochorenia vznikajú komplikácie, ktorých podkladom sú prirodzená progresia ochorenia (charakterizovaná ďalším úbytkom nervových buniek) a dlhodobá neprirodzená lieková stimulácia dopamínových receptorov. Motorické fluktuácie – skrátenie až vymiznutie účinkov jednotlivých dávok medikácie. Prakticky sa jedná o kolísanie medzi stavom so zvýraznenými príznakmi parkinsonizmu „off“ a stavom dobrej pohyblivosti „on“. Hlavne na začiatku výskytu týchto fluktuácií je výrazný kontrast medzi stavmi skoro normálnej hybnosti „on“ a ťažkým obmedzením motoriky „off“– zvýraznením celkovej svalovej stuhnutosti bradykinézy. Poliekové dyskinézy sú ďalšou komplikáciou, prejavujú sa výraznými, bizardnými až tanečnými pohybmi celého tela nezávisle od vôle a vznikajú asi u 50% pacientov do 5 rokov od zahájenia terapie a až u 90% chorých po 15 rokoch. Tieto vznikajú niekoľko desiatok minút po užití liekov na vrchole dávky – tzv. „peak of dose“ dyskinézy. Tzv. „off-dystónia“ sa naopak môže zjaviť na konci efektu dávky, v období relatívne najnižšej hladiny dopamínu často ako bolestivé vytáčanie koncových partií hornej či dolnej končatiny.

Diferenciálna diagnostika Parkinsonovej choroby je relatívne rozsiahla. V praxi je najčastejšie potrebné odlíšiť toto ochorenie od esenciálneho trasu, choroby, ktorú na rozdiel od Parkisonovej choroby charakterizuje obojstranný tras najmä horných končatín, ktorý ale nie je prítomný v pokoji, ale pri záťaži a pohybe končatinou. Častým je familiárny výskyt (70 percent), dlhovekosť a ústup trasu po alkohole. Napriek týmto jasným odlišnostiam je asi 20 percent pacientov s esenciálnym trasom diagnostikovaných ako Parkinsonova choroba a naopak.

Napriek skutočnosti, že posledné dve desaťročia priniesli významné poznatky o patofyziológii Parkinsonovej choroby, jej príčina ostáva neznáma, a preto aj liečba je zameraná na čo najúčinnejšie zmiernenie všetkých jej prejavov. Hlavným terapeutickým princípom je znovunastolenie dopamínovej rovnováhy, ktorá je v dôsledku ochorenia významne narušená. Toto je umožnené viacerými prístupmi. Prvým a najstarším je použitie liečiva – levodopy – ktoré sa v mozgu mení na dopamín. Jedná sa o vysoko efektívny prístup v ovplyvnení základných príznakov ochorenia. Má aj dnes pevné miesto v terapeutickom algoritme vybranej skupiny pacientov. Modernou skupinou liečiv sú tzv. agonisty dopamínových receptorov, ktoré napodobňujú pôsobenie dopamínu v mozgu. Ich hlavnou výhodou oproti levodope je to, že pôsobia v organizme dlhšie, niektoré sa dokonca aplikujú len jedenkrát denne, či už vo forme tabletiek alebo náplastí na kožu. U vybraných pacientov v pokročilom štádiu ochorenia, u ktorých zlyháva medikamentózna liečba prichádza do úvahy špeciálna operačná technika – hlboká mozgová stimulácia, ktoré je dostupná aj na Slovensku. Ďalšou možnosťou je kontinuálna aplikácia levodopy vo forme gélu pomocou špeciálnej pumpy cez hadičku, ktorá je zavedená cez kožu do žalúdka a ďalej do tenkého čreva.

Napriek širokým možnostiam ovplyvnenia prejavov Parkinsonovej choroby medikamentóznou liečbou, nie je vždy možné hodnotiť výsledný stav pacienta ako uspokojivý. Príčin môže byť viac. V rokoch 2007-2008, v rámci celoeurópskeho prieskumu Európskej asociácie Parkinsonovej choroby vypovedalo takmer 3000 pacientov o tom, ako toto ochorenie ovplyvňuje ich život počas 24 hodín. Realitou podľa záverov prieskumu je, že napriek liečbe až dvaja z troch pacientov nemajú pocit uspokojivej kompenzácie prejavov Parkinsonovej choroby počas dňa aj noci. Zníženú schopnosť „normálne“ fungovať počas dňa udáva až 78 percent pacientov a približne sedem z desiatich pacientov má ťažkosti pri zaspávaní, alebo sa kvôli príznakom ochorenia zobudí v noci viac ako jedenkrát. Tiež je potrebné si uvedomiť, že väčšina pacientov musí svoj denný režim prispôsobiť času užívania liekov. So zreteľom na uvedené fakty sú moderné agonisty dopamínových receptorov, ktoré sa aplikujú len jedenkrát denne výhodnejšou možnosťou liečby, pretože umožňujú nielen jednoduchý prístup k dávkovniu liečby (iba raz denne) ale aj kontrolu príznakov ochorenia počas dňa aj noci.

Hlavný odkazom tohoto článku je výzva pre potenciálnych pacientov a ich príbuzných. Parkinsonova choroba je v súčasnosti veľmi dobre liečiteľné ochorenie, ktoré môže byť „v rukách“ skúseného neurológa dlhé roky plne kompenzované. Na Slovensku máme pre širokú pacientsku verejnosť dostupné takmer všetky moderné diagnostické a najmä terapeutické možnosti. Preto netreba váhať a pri podozrení na diagnózu, alebo zhoršení stavu už diagnostikovaného pacienta vyhľadať kvalifikovanú lekársku pomoc.

Autor článku: MUDr. Peter Valkovič, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: