Keď sa teploty vzduchu vyšplhali na letné hodnoty, začali prevádzkovatelia kúpalísk a pláží na Slovensku postupne otvárať svoje prevádzky. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová, prevádzkovateľ musí splniť prísne zákonné pravidlá, čo dôsledne kontrolujú pred otvorením prevádzky i počas nej odborníci príslušných RÚVZ v rámci štátneho zdravotného dozoru.
Návštevníci banskobystrického plážového kúpaliska majú túto sezónu po 20 rokoch možnosť využiť na kúpanie aj 2,5-hektárové prírodné jazero. Doteraz sa na ňom dalo iba člnkovať a bicyklovať na vodných bicykloch. Hovorkyňa uviedla, že na základe otázok potenciálnych návštevníkov, ktorých zaujíma hlavne kvalita vody v tomto prírodnom jazere, banskobystrický RÚVZ ubezpečuje, že 31. mája vydal na návrh prevádzkovateľa plážového kúpaliska súhlas s uvedením jeho priestorov do prevádzky. Rozhodnutie RÚVZ sa vzťahuje aj na prevádzku jazera, ktoré sa na plávanie nevyužívalo niekoľko rokov. Súčasne schválil prevádzkový poriadok kúpaliska. "Jazero je vodou na kúpanie zásobované z toku Tajovka, ktorá sa mechanicky predčisťuje v sedimentačnom odberovom objekte a tiež na otvorenom pieskovom filtri. Jazero je prietočné, prívod vody je nepretržitý, po dosiahnutí výšky výpustného objektu voda voľne odteká do toku Tajovka," pokračovala hlavná odborníčka hlavného hygienika SR v odbore hygieny životného prostredia a vedúca odboru hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ Kvetoslava Koppová. Na zamedzenie tvorby rias boli do jazera nasadené bylinožravé amury, mechanicky sa z jazera odstraňujú napadané nečistoty. Plytčia časť jazera od piesočnatej pláže po umelo vytvorený ostrov je vyčlenená na kúpanie, hlbšia časť na športové aktivity ako bicyklovanie a člnkovanie.
Hovorkyňa pokračovala, že frekvencia zisťovania kvality vody na kúpanie v umelých kúpaliskách vyplýva z vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR týkajúcej sa požiadaviek na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu a na samotné kúpaliská. Koppová uviedla, že každý ukazovateľ kvality vody má stanovenú frekvenciu zisťovania, ktorá závisí od druhu ukazovateľa a jeho významu zo zdravotného hľadiska alebo hľadiska dodržania účinnosti technológie úpravy vody. Mikrobiologické ukazovatele sa musia napríklad zisťovať raz za 14 dní u bazénov bez recirkulácie vody a raz za mesiac u bazénov s recirkuláciou vody atď.
Požiadavky na kvalitu vody na kúpanie v prírodných kúpaliskách, ako aj frekvenciu jej zisťovania upravuje nariadenie vlády SR o požiadavkách na prírodné kúpaliská, podľa ktorého sa posudzuje aj prevádzkovanie jazier. Frekvencia zisťovania kvality vody je upravená podobne, t.j., vykonáva sa pred začatím kúpacej sezóny a následne raz za 14 dní. V prírodných kúpaliskách majú na kvalitu vody vplyv aj ďalšie faktory.
Povinnosť kontrolovať kvalitu vody v kúpaliskách a bazénoch v stanovenej frekvencii a rozsahu majú uloženú prevádzkovatelia týchto zariadení zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Autor článku: TASR