Vedci identifikovali tri skupiny pachových látok, ktoré narúšajú schopnosť komárov vyhľadať hostiteľa podľa vydychovaného oxidu uhličitého.
V časopise Nature to oznámil šesťčlenný americko-kenský tím, ktorý viedol Anandasankar Ray z Kalifornskej univerzity v Riverside (USA). Prvými autormi článku boli jeho doktorandka Stephanie Lynn Turnerová a študent-asistent Nan Li. Samice komárov prenášajú viaceré potenciálne až smrteľné choroby. Príkladmi sú malária, horúčka dengue a žltá horúčka, ktoré si každoročne vyžiadajú milióny obetí. Predmetné choroboplodné zárodky sa dostávajú do ľudského krvného obehu uštipnutím komára, ktorý predtým nasal krv infikovanej osoby. Komáre navádza k hostiteľovi vydychovaný oxid uhličitý. Vedcov preto logicky napadlo, že by sa mohli pokúsiť tento signálny kanál aspoň dočasne zablokovať. Anandasankarovi Rayovi a jeho kolegom sa to skutočne podarilo, pri laboratórnych pokusoch i v rámci poloterénnych skúšok v Afrike. Zamerali sa na tri pre človeka najnebezpečnejšie druhy komárov: Anopheles gambiae (šíri maláriu), Aedes aegypti (šíri horúčku dengue a žltú horúčku) a Culex quinquefasciatus (šíri filariázu a západonílsky vírus).
Zhodou okolností identifikovali tiež tri skupiny pachových látok, ktoré pôsobia na komárie receptory oxidu uhličitého v tykadlovitých štruktúrach pri ústnom otvore. Tieto látky dokážu vážne narušiť a možno aj celkom vyradiť predmetnú komáriu mašinériu. Po prvé, skupinu inhibítorov, ako sú hexanol a butanal, ktoré potlačia činnosť receptorov oxidu uhličitého. Po druhé, skupinu imitátorov, ako 2-butanón, ktorý napodobňuje oxid uhličitý a s jeho pomocou možno komáre vlákať do pascí, alebo odviesť od ľudí. Po tretie, skupinu oslepovačov, ako 2,3-butándión, ktoré vyvolávajú anomálne dlhú aktiváciu senzorických neurónov, citlivých na oxid uhličitý, čím komáre takpovediac oslepia a na niekoľko minút vyradia ich systém pre zachytenie oxidu uhličitého.
Podľa Anandasankara Raya fungujú aj pri nízkych koncentráciách a sú teda úsporné. Okrem iného umožnia nahradiť doterajšie masívne, technicky komplikované a tým aj pomerne nákladné pasce na komáre, využívajúce oxid uhličitý. Poloterénne skúšky sa uskutočnili v Keni. Vedci vypustili samice komára Culex quiquefasciatus do veľkého uzavretého skleníka, v ktorom boli dve chatovité stavby s pascami, uvoľňujúcimi oxid uhličitý. Do jednej potom pridali zdroj silnej oslepovacej zmesi. Do chaty následne preniklo a až k pasci s oxidom uhličitým sa dostalo iba málo komárov. "Väčšinu komárov zmes oslepila a natoľko narušila ich správanie, že pascu s oxidom uhličitým nedokázali nájsť. Nič také sme nepozorovali pri správaní komárov, ktoré prenikali do kontrolnej chaty, v ktorej bola iba pasca s oxidom uhličitým a nijaký zdroj zmesi oslepujúcich pachov," vysvetlil Anandasankar Ray.
Zdroje: Nature z 2.6.2011 a Komuniké Kalifornskej univerzity, Riverside 1.6.2011
Autor článku: TASR