Vplyv červenej farby na naše konanie má evolučný základ

Vplyv červenej farby na naše konanie má evolučný základ
Zdroj: bigstockphoto.com

Reakcie ľudí sú po zazretí červenej farby silnejšie a rýchlejšie, pričom si to ani neuvedomujú. Sú za tým evolučné mechanizmy.

V časopise Emotion to oznámili Andrew Elliot z University of Rochester (štát New York, USA) a Henk Aarts z Universiteit van Utrecht (Holandsko). A v časopise Psychological Science Jerald Kralik z Dartmouth College v Hanoveri (štát New Hampshire, USA) s kolegami. "Červená farba zosilňuje naše fyzické reakcie, vnímame ju ako znak nebezpečenstva. Keď sa totiž ľudia rozhnevajú, alebo pripravujú zaútočiť, sčervenie im pokožka. Dobre si uvedomujú také sčervenanie u iných, ako aj jeho dôsledky," vysvetlil Andrew Elliot.

Popri mobilizácii dodatočnej energie však hrozba vyvoláva aj znepokojenie, odvrátenie pozornosti od vykonávania dôležitých úloh a nadbytočné sústredenie sa na seba samého. To všetko vyčerpáva mentálne zdroje príslušného človeka. Minulé výskumy preukázali rušivý vplyv červenej na vykonávanie zložitých mechanických a mentálnych úloh. Športovci, ktorých súper má červený dres, častejšie prehrávajú. Študenti, ktorí pred skúškou uvideli červenú, mávajú horšie známky. "Farba nás ovplyvňuje mnohými spôsobmi v závislosti na kontexte. Tieto vplyvy sú však akosi pod úrovňou pokrytou radarom našej pozornosti," povedal Andrew Elliot. Pred časom doložil, že červený odev vyvoláva podvedomú vzájomnú príťažlivosť mužov a žien.

Nový výskum sa skladal z dvoch meraní silovej reakcie dobrovoľníkov vzápätí po tom, čo uvideli červenú a iné farby. V obidvoch pokusných situáciách červená značne zväčšila silu, ktorú dobrovoľníci vyvinuli. V jednej červená zrýchlila aj samotnú reakciu. Tím Jeralda Kralika zasa skúmal reakcie jednotlivých samcov opíc makakov rézus (Macaca mulatta). Konkrétne z polodivej populácie v Cayo Santiago na karibskom Portoriku, kde boli tieto makaky – opice Starého sveta – vypustené do voľnej prírody. V minulosti sa zistilo, že makaky vnímajú červenú, zelenú a modrú farbu. Dvojica vedcov, ktorú tvorili muž a žena, teraz ponúkali makakom lákavé sústa. Členovia dvojice však mali pri jednotlivých pokusoch tričká a čiapky odlišnej farby – červené, zelené a modré. V pokusoch sa striedali rôzne situácie. Žena v červenom a muž v zelenom, potom naopak. To isté s červenou voči modrej farbe a s modrou voči zelenej.

Opice vôbec nezaujímalo pohlavie experimentátorov. Takmer nerozlišovali medzi zelenou a modrou farbou. Avšak vo výraznej väčšine prípadov sa vyhli človeku v červenom a zobrali si tú istú lahôdku predloženú druhým členom dvojice. Podľa tímu to dokladá hlboký evolučný základ našej reakcie na červenú. "Sme – primáty a následne ľudia – totiž veľmi vizuálne zameraní a tiež veľmi spoločenskí. V obidvoch týchto sférach má farba dôležité účinky, od toho, že nám prezrádza, ktorá potrava je jedlá, až k tomu, že nám pomáha posúdiť emócie iných na základe pomerného sčervenania ich pokožky. Keď si to všetko dáme dokopy, začíname vidieť, že farba na nás môže mať hlbší a rozsiahlejší vplyv, ako sme sa dosiaľ domnievali," uzavrel Jerald Kralik.

Zdroje:
Komuniké University of Rochester z 2. júna 2011
Komuniké Association for Psychological Science z 8. júna 2011

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: