Budúce hity možno vyčítať z mozgov tínedžerov

Budúce hity možno vyčítať z mozgov tínedžerov
Zdroj: bigstockphoto.com

Zaznamenávanie mozgovej činnosti tínedžerov, počúvajúcich pre nich nové pesničky, umožnilo odvodiť mieru budúcej populárnosti týchto skladieb.

V časopise Journal of Consumer Psychology to oznámili Gregory Berns a Sara Mooreová z Emory University v Atlante (štát Georgia, USA). "Vedecky sme preukázali, že v istom rozsahu môžete použiť neurozobrazovanie skupiny ľudí ako základ predpovede kultúrnej populárnosti," povedal Gregory Berns. V roku 2006 vybrali pracovníci jeho laboratória 120 pesničiek zo stránok MySpace. Autormi všetkých boli pomerne neznámi hudobníci bez zmlúv s nahrávacími štúdiami. Tieto pesničky potom prehrali 27 výskumným dobrovoľníkom vo veku 12 až 17 rokov, pričom monitorovali ich mozgovú činnosť zobrazovaním pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Dobrovoľníci potom mali pesničky ohodnotiť na stupnici 1 až 5.

Výsledky pôvodne slúžili pre iný výskum – ako sa tínedžeri nechávajú ovplyvňovať názormi vrstovníkov. Po troch rokoch Gregory Berns pozeral s dcérami súťaž American Idol (predloha lokálnej Superstar). Pri počúvaní istého ašpiranta na spevácku hviezdu si uvedomil, že jedna z obskúrnych pesničiek, ktoré skúmal v roku 2006, sa stala hitom. A aj skutočnosť, že má v rukách unikátny súbor údajov o mozgových reakciách tínedžerov, načúvajúcich aj tejto skladbe, ešte kým sa stala populárnou. Nedalo by sa na tomto základe predpovedať, z ktorej pesničky bude hit? Keď s kolegyňou nanovo zanalyzoval predmetný súbor údajov, zistili, že istý špecifický vzor mozgovej činnosti tínedžerských výskumných dobrovoľníkov skutočne zodpovedal predajnej úspešnosti príslušných skladieb v rokoch 2007 až 2010.

"Nie je to síce celkom jasná predpoveď hitu, avšak v údajoch sme predsa len našli štatisticky významnú súvislosť," povedal Gregory Berns. Sám vzorku dobrovoľníkov nepovažuje v danom kontexte za úplne reprezentatívnu. Jednak kvôli pomerne nízkemu počtu subjektov, jednak kvôli faktu, že to boli tínedžeri – a tí tvoria iba asi pätinu ľudí, ktorí si kupujú hudbu. Väčšina skúmaných pesničiek zostala neúspešná, čo jasne ukázali už mozgové reakcie tínedžerov. Iba tri postupne splnili kritériá pre hit, teda predaj najmenej 500.000 kópií v rámci albumov, alebo jednotlivých digitálnych stiahnutí cez internet. Z mozgových reakcií tínedžerov, prevažne v oblastiach označovaných ako cuneus, orbitofrontálna kôra a ventrálne striatum (centrá odmien), sa však dalo odvodiť aj to, ktoré pesničky napokon prekročili predaj 20.000 kópií – bola to približne tretina.

Zaujímavé však je, že konečná úspešnosť skladieb nezodpovedala ich ohodnoteniu tínedžermi v dotazníkoch počas výskumu. Môže to byť spôsobené zložitosťou poznávacích procesov, podieľajúcich sa na hodnotení, kde treba uvážiť aj predsudky a neochotu vyjadriť skutočný osobný názor. No mozgové reakcie sa predstierať nedajú.
Pokus s populárnou hudbou je podľa Gregorya Bernsa prvým detským krôčikom v tomto smere. Ako jedného z popredných neuroekonómov ho predovšetkým zaujímajú všeobecnejšie zretele spôsobu, ktorým môže poznanie mozgu vysvetliť ľudské rozhodovanie.

Zdroj: Komuniké Emory University z 9. júna 2011

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: