Zápal slepého čreva je hovorový výraz, ktorý používa široká verejnosť. Je to však nesprávne označenie, pretože v skutočnosti ide o zápal „červovitého prívesku“ slepého čreva. Tento prívesok má latinský názov appendix vermiformis a jeho zápal sa označuje ako „apendicitída“. Slepé črevo (latinsky caecum) je začiatočná časť hrubého čreva. Črevný obsah sa sem dostáva z tenkého čreva zúženým miestom (Bauhinská chlopňa) a zo slepého čreva postupuje do ďalších časí hrubého čreva. Apendix je výbežok zo slepého čreva, ktorý je dlhý od 2 do 20cm a slepo končí. A naozaj sa podobá na červíka.
K zápalu apendixu dochádza pri črevných infekciách vzhľadom na vysoký obsah lymfatického tkaniva v apendixe, podobne ako zápal krčných mandlí pri infekciách horných dýchacích ciest. Možnou príčinou je aj upchatie dutiny apendixu, napríklad kôstkami z hrozna alebo aj samotným črevným obsahom.
Apendicitída najčastejšie postihuje populáciu vo veku 10 až 30 rokov, čo pochopiteľne nevylučuje chorobu u mladších detí ale aj starších ľudí.
Ako sa apendicitída prejavuje?
V mnohých učebniciach je popisovaný klasický priebeh apendicitídy. Bolesť je spočiatku v celom bruchu, výraznejšia v hornej polovici. Neskôr sa presúva do pravej dolnej polovice brucha. Pacient má pocity na vracanie, niekedy aj vracia. Telesná teplota je iba nepatrne zvýšená, srdcová frekvencia je zrýchlená, v laboratórnych výsledkoch sú zvýšené hodnoty zápalových markerov (počet bielych krviniek, hodnota C reaktívneho proteínu - CRP). Zdá sa teda, že diagnostika je jednoduchá a keďže pri operácii stačí odstrániť zápalom postihnutý orgán, hovorí sa, že „apendix vám zoperujú aj na vrátnici“.
Také jednoduché to však nie je. Apendix značne varíruje svojou dĺžkou aj polohou. Môže sa stáčať všetkými možnými smermi v dutine brušnej a taktiež môže smerovať nahor poza slepé črevo. Vtedy sa vlastne už ani nenachádza v brušnej dutine, ale za ňou a príznaky zápalu môžu byť veľmi chabé. Pacienti prichádzajú v rôznych štádiách. Niekto príde s bolesťami, ktoré trvajú 30 minút, niekto po 2 dňoch, ba aj neskôr. Niektorí svoje ťažkosti bagatelizujú, iní preháňajú. Iné prejavy sú u tehotných, vzhľadom na zmenu uloženia vnútrobrušných orgánov pri rastúcej maternici, iné prejavy sú u starších ľudí (výrazne slabšie rozvinuté príznaky). Pomôcť môže sonografické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť zápalové zmeny, avšak zobraziť apendix sa vzhľadom na jeho uloženie často nepodarí. Toto ochorenie môžu imitovať aj iné choroby: gynekologické a urologické ochorenia, zápcha, infekcia črevného traktu so zmnožením lymfatických uzlín pri apendixe.
V každom prípade diagnostika nie je jednoduchá, skúsení chirurgovia často vyšetrujú pacienta opakovane a sledujú vývoj ochorenia. Nezriedka sa k operácii indikujú aj pacienti, u ktorých sa zápal apendixu pri operácii nepotvrdí. Jediná správna liečba apendicitídy je liečba chirurgická. Pri operácii sa odstraňuje celý apendix od jeho výstupu zo slepého čreva, takže ostáva iba kratučký „pahýľ“. Nikdy sa neodstraňuje iba jeho zapálená časť. Pahýľ sa uzatvára stehom, slučkou s uzlíkom, klipom alebo staplerom (svorkovač).
Ak predpokladáme skoré štádium apendicitídy, stále častejšie sa operácie vykonávajú laparoskopickou technikou. Pri nej sa využíva kamera a videotechnika. Apendix sa odstráni pomocou predĺžených laparoskopických inštrumentov, ktoré sa zasúvajú do dutiny brušnej cez trokáre - špeciálne „trubky“. Laparoskopické operácie končia väčšinou úspešne, niekedy však, vzhľadom na komplikovanejší nález, treba pristúpiť ku konverzii. Vtedy sa od laparoskopickej techniky prejde ku klasickej technike, pri ktorej sa rezom v pravom podbrušku apendix odstráni s klasickými inštrumentami.
Laproskopia sa uprednostňuje pre viacero dôvodov. Je to kozmetický dôvod, pretože sa operuje cez cca 1 cm rezy v oboch podbruškách a pri pupku. Ďalším dôvodom je minimalizácia vzniku možnej ranovej infekcie, keďže apendix sa vyťahuje cez trokáre, a preto nedochádza ku kontaktu zapáleného tkaniva apendixu s brušnou stenou. Navyše aj ruky chirurga ostávajú stále sterilné. Dôvodom uprednostňovania laparoskopie je aj o niečo lepšia tolerancia bolesti pacientom oproti klasickej operácii.
Čo sa stane, ak sa pacient s apendicitídou neoperuje?
Zápal sa v oblasti apendixu šíri do okolia a organizmus sa snaží tento proces ohraničiť. Často sa mu to aj podarí. Vtedy sa vytvára v okolí apendixu zápalový infiltrát alebo absces. Toto štádium sa prejavuje lokalizovanou bolestivosťou v pravom podbrušku a teplotami. Diagnosticky nám pomáha sonografické vyšetrenie a CT. Zápalový infiltrát alebo absces sa môže postupne vstrebávať. Preto je v tomto štádiu postup konzervatívny a ak sa stav pacienta zlepšuje, tak operáciu neindikujeme. Operuje sa až s odstupom času, cca o 2 mesiace. Ak však organizmus zápalový proces nedokáže ohraničiť, hrozí tu „prasknutie slepého čreva“. Vtedy sa zápal a hnis šíri do celej brušnej dutiny. Takýto stav je už veľmi vážny, toxické látky sa rýchlo dostávajú do organizmu a dochádza k celkovej otrave. Ďalším krokom môže byť postupné zlyhávanie orgánov a smrť.
Apendicitída je najčastejšou náhlou brušnou príhodou. Pri podozrení na toto ochorenie je potrebné vyhľadať chirurga, a tým zabrániť vzniku komplikácií, ktoré sa pri neliečení vyskytujú.
Autor článku: MUDr. Roman Šebo, časopis Bedeker zdravia