Prištítna žľaza, štyri drobné útvary uložené na zadnej strane štítnej žľazy, prirodzene silne svetielkujú pri blízkom infračervenom žiarení. Špeciálny prístroj ju tak môže spoľahlivo zobraziť, čo zníži riziko jej poškodenia pri operáciách štítnej žľazy.
V časopise Journal of Biomedical Optics to oznámila Anita Mahadevanová-Jansenová z Vanderbiltovej univerzity v Nashville (štát Tennessee) s kolegami. Útvary tvoriace prištítnu (paratyroidnú) žľazu sú veľké len približne ako zrnká ryže. Ich poškodenie, ku ktorému občas nedopatrením dochádza pri operáciách štítnej žľazy, môže mať celoživotný nepriaznivý vplyv na zdravie pacienta. Produkujú totiž hormón, ktorý ovplyvňuje obsah vápnika v kostiach, črevách a obličkách. Väčšina komplikácií vzniká preto, že tieto prištítne telieska ťažko zbadať voľným okom. Od jedného pacienta k druhému sa tiež výrazne mení ich umiestnenie. Na spoľahlivé rozlíšenie ich tkaniva od tkaniva štítnej žľazy a okolitého lymfatického tkaniva je potrebný mikroskop.
Výsledkom je situácia, keď až pri takmer pätine operácií štítnej žľazy v USA dochádza k poškodeniu alebo úplnému odstráneniu útvarov prištítnej žľazy. "Zistili sme, že prištítna žľaza je dvakrát až desaťkrát svietivejšia v blízkom infračervenom žiarení ako ostatné tkanivá v krčnej oblasti. Merania sme urobili na vyše 50 pacientoch a jav sme zaznamenali vo všetkých prípadoch, dokonca aj pri chorom tkanive prištítnej žľazy. To je priam úžasné. V biologických výskumoch totiž takmer nikdy nedostanete stopercentné výsledky," povedala Mahadevanová-Jansenová. Svetielkovanie prištítnej žľazy je také silné, že na jeho zachytenie postačuje jednoduchý a tým aj lacný detektor. Tvorí ho nízkovýkonový infračervený laser so sondou s optickými vláknami, z ktorých jedno vyvolá svetielkovanie tkaniva a zvyšné ho zachytia. "Naozaj na mňa zapôsobila zjavná presnosť tejto metódy. Schopnosť odhaliť polohu útvarov prištítnej žľazy znamená veľkú pomoc, pretože hlavný problém chirurgie štítnej žľazy je nájsť ich a vyhnúť sa im, keď je potrebné odstrániť lymfatické uzliny," povedal člen tímu John Phay, chirurg z Univerzity štátu Ohio, ktorý sa zaoberá operáciami endokrinnej sústavy.
Výskum iniciovala v roku 2007 mladá lekárka Lisa Whiteová z Vanderbiltovej univerzity. Počas operácie štítnej žľazy ju prekvapila náročnosť zistenia polohy útvarov prištítnej žľazy. Po preskúmaní literatúry sa obrátila na Anitu Mahadevanovú-Jansenovú, ktorá už dlhšie s kolegami vyvíja optické metódy umožňujúce odlíšiť choré tkanivo od zdravého. Niekoľko pokusov im vyšlo naprázdno, napokon však narazili na správny prístup využívajúci tzv. Ramanovu spektroskopiu – odhaľovanie rôznych látok podľa jemných rozdielov farby odrazeného svetla. V tejto súvislosti ide väčšinou o veľmi slabé javy, no tkanivo útvarov prištítnej žľazy ich prekvapilo mimoriadne silným svetielkovaním v blízkej infračervenej oblasti spektra. Biologické molekuly zväčša svetielkujú v ultrafialovej a viditeľnej oblasti.
Vďaka tomu sa napokon obišli bez Ramanovho spektroskopu a vystačili si s lacným zdrojom svetla v blízkej infračervenej oblasti a rovnako lacným detektorom svetla z tejto oblasti. Príčina svetielkovania tkaniva útvarov prištítnej žľazy zostáva neznáma. To však nebráni jeho využitiu na zvýšenie bezpečnosti operácií štítnej žľazy, prípadne samotnej prištítnej žľazy.
Zdroj: Komuniké Vanderbilt University z 20.6.2011
Autor článku: TASR