Astma bronchiale je chronické zápalové ochorenie priedušiek charakterizované záchvatovitou, zvyčajne plne reverzibilnou obštrukciou dýchacích ciest a vystupňovanou dýchavicou expiračného typu. U neliečeného pacienta môže prísť aj k záchvatu astmatickej dýchavice. Astmatický záchvat vzniká ako následok zvýšenej reaktivity dýchacích ciest astmatika na rôzne podnety (vírusy, baktérie, alergény, námaha, emócie, chlad lieky a i.), ktoré u zdravého nevyvolávajú žiadnu reakciu.
I keď dnes existujú všeobecné odporúčania na liečbu bronchiálnej astmy podľa štádií ochorenia, v klinickej praxi sa čím ďalej, tým viac presadzuje termín, či je alebo nie je bronchálna astma u astmatika pod kontrolou, t. z. či astma obmedzuje, alebo neobmedzuje všetky aktivity chorého, skrátka či má (lekár a s ním i pacient) ochorenie pod kontrolou úplne alebo nie.
Väčšina pacientov môže dosiahnuť a dlhodobo si udržať astmu pod kontrolou. Je dôležité, aby pacient navštevoval lekára a dodržiaval jeho odporúčania, vyhýbal sa alergénom a užíval predpísanú liečbu. Liečbu je potrebné užívať pravidelne podľa odporúčaní lekára, aj v čase, keď sa neprejavujú príznaky. Pravidelnou liečbou sa tlmí prebiehajúci zápal v dýchacích cestách a tým sa predchádza vzniku symptómov. Ak nie je astma pod kontrolou, u pacienta sa prejavujú symptómy a obmedujú ho v každodenných činnostiach.
Posledné desaťročie prinieslo revolúciu v liečbe bronchiálnej astmy. Na Slovensku za posledné roky výrazne poklesol počet pacientov, ktorí sú prijatí do nemocnice pre akútne zhoršenie klinického stavu. Postupne klesá aj počet astmatikov, ktorým bol priznaný čiastočný alebo plný invalidný dôchodok. Naznačuje to i priaznivý trend do budúcna, presunúť diagnostiku, liečbu i dispenzarizáciu do ambulantnej sféry.
Toto všetko svedčí o tom, že sme dokázali skvalitniť a zrýchliť diagnostiku a úspešnosť liečby ochorenia. Prispeli k tomu i nové lieky (najmä kombinácia inhalačných kortikoidov a dlhodobých beta-2-mimetík), ktoré už v priebehu niekoľkých hodín môžu výrazne zlepšiť klinický stav pacienta a pri pravidelnej liečbe tento stav dlhodobo udržať.
Disciplinovanosť pacientov je pri pravidelnej liečbe dôležitá. Prijatie pacienta na oddelenie intenzívnej starostlivosti či kliniku pre zhoršenie základného ochorenia je skoro na 100 percent zapríčinené ich nedisciplinovanosťou. Pacienti nedbajú na rady a odporúčania lekára. Ich stav sa po optimálnej a prísne individuálnej ordinácii liekov zlepší tak rýchlo, že si myslia, že lieky už nemusia pravidelne užívať. Dostávame sa do dilemy, ako presvedčiť pacienta, že bronchiálna astma je nevyliečiteľné, chronické ochorenie, ktoré je potrebné dostať plne pod kontrolu. Compliance s ochorením je cieľom lekára, ale i záujmom pacienta, jeho rodiny, okolia či prostredia v ktorom žije a pracuje.
Bronchiálnu astmu dnes vieme liečiť, a záleží len na dobrej spolupráci s pacientom a na dodržiavaní odporúčaní v pravidelnej liečbe. O tom, že plne kontrolovaná astma neobmedzuje pacienta v žiadnej aktivite svedčia vrcholoví športovci, hráči hokeja (NHL), basketbalisti (NBL) ale i desiatky olympionikov. Už dávno bolo známe, že najlepším cvičením pre astmatika je plávanie. Veď aj nositeľ viacerých olympijských medailí v plávaní Američan Mark Spitz je astmatik. Samozrejme, že mal a má svoje ochorenie pod kontrolou a mohol a môže viesť plnohodnotný život ako zdravý človek.
Autor článku: Dušan Salát, časopis Bedeker zdravia