Najnovší kvalifikovaný odhad udáva, že cukrovkou trpí na svete 350 miliónov dospelých. Prakticky všade to spôsobil najmä vývoj v ostatných troch desaťročiach. Na sprievodné komplikácie zomierajú vyše tri milióny ľudí ročne.
V prestížnom lekárskom časopise The Lancet to oznámil pätnásťčlenný medzinárodný tím Goodarza Danaeia z Harvard School of Public Health v Bostone a Majida Ezzatia z Imperial College v Londýne. Vedci analyzovali hladinu glukózy v krvi 2,7 milióna ľudí nad 25 rokov z celého sveta po 12- až 14-hodinovej "hladovke". Výsledky extrapolovali na všetko obyvateľstvo. Zistili, že počet dospelých s cukrovkou (nad 7 milimólov plazmovej glukózy na liter) stúpol zo 153 miliónov v roku 1980 na 347 miliónov v roku 2008, teda na vyše dvojnásobok. (To je podstatne viac, ako 285 miliónov podľa iného výskumu z roku 2009.) Približne 138 miliónov diabetikov žije v Číne a Indii, 36 miliónov v USA a Rusku.
Za 70 percentami spomenutého nárastu je starnutie obyvateľstva – vek všeobecne zvyšuje riziko diabetu. Zvyšných 30 percent sa týka iných vekových skupín, kde je hlavným faktorom najmä eskalujúci výskyt obezity. Počet dospelých mužov s cukrovkou počas ostatných troch desaťročí celosvetovo stúpol z 8,3 na 9,8 percenta, teda takmer o pätinu. Počet dospelých žien s cukrovkou, takisto za ostatné tri desaťročia, zo 7,5 na 9,2 percenta, teda takmer o štvrtinu. V USA stúpala v tomto období priemerná zistená hladina krvnej glukózy vyše dvakrát rýchlejšie ako v západnej Európe. Z ekonomicky najrozvinutejších krajín je najviac cukrovky v USA, Grónsku, na Malte, Novom Zélande a v Španielsku. Najmenej v Holandsku, Rakúsku a vo Francúzsku.
V ostatnom svete najprudkejšie pribúda cukrovky v Tichomorí. Napríklad na Marshallových ostrovoch ňou trpia každá tretia žena a každý štvrtý muž. Znepokojuje aj vývoj v južnej Ázii, Latinskej Amerike vrátane Karibiku, strednej Ázii, severnej Afrike a na Blízkom východe, zvlášť v Saudskej Arábii. Najnižšiu hladinu glukózy v krvi majú ľudia v subsaharskej Afrike a po nich obyvatelia východnej a juhovýchodnej Ázie. Vo východnej Európe je síce cukrovka hojným ochorením, no jeho výskyt sa za ostatné tri desaťročia zmenil len málo. Celosvetovo nárast cukrovky súvisi so zvyšovaním hodnoty indexu telesnej hmotnosti, čo je výraznejšie u žien ako u mužov. Ide však aj o genetické faktory, súvisiace s etnickým pôvodom, výživu v štádiu plodu a v skorom detstve, kvalitu stravy a fyzickú aktivitu. Nárast cukrovky ostro kontrastuje s ústupom vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny cholesterolu v krvi v mnohých krajinách.
Zdroje:
The Lancet online z 25. 6. 2011
Komuniké The Lancet a Imperial College London, obe z 25. 6. 2011 .
Autor článku: TASR