Andreas Vesalius sa narodil 31. decembra 1514 v Bruseli. Pochádzal z nemeckej rodiny, ktorá sa pôvodne nazývala Witing. Vasaliov otec bol osobným lekárnikom cisára Karola V. Po detstve v Bruseli odišiel Vesalius v roku 1533 študovať medicínu do Paríža, kde sa oboznámil s dielom Galena a iných antických autorít a začal sa zaoberať najmä anatómiou. Znalosti anatómie sa stali v tej dobe veľmi žiadanými, pretože prudký rozvoj medicíny si vyžadoval presnejšie poznatky o ľudskom tele. Po odchode z Paríža strávil určitý čas v Löwene, kde študoval staré jazyky. Z Löwenu odišiel do Padovy, kde v roku 1537 promoval. V Padove bola v tej dobe najslávnejšia univerzita v Európe. Vesalius získal ako 23-ročný miesto profesora padovskej univerzity a začal prednášať anatómiu.
Anatómia
Stredom jeho pozornosti bol človek a jeho stavba tela. Vesalius opravil vyše 200 chýb, ktoré sa tradovali od Galenových čias. Podrobne opísal svoju pitevnú techniku. Anatómiu považoval za bezpodmienečný predpoklad pre výkon chirurgie. Okrem univerzity v Padove vyučoval ako hosťujúci docent v Bologni, Bazileji a v Pise a podieľal sa na reforme medicínskeho štúdia. Jeho sláva bola taká veľká, že okolo roku 1540 prišiel k mladému anatómovi študovať stavbu ľudského tela vyše šesťdesiatročný slávny maliar Tizian.
Učebnica i umelecké dielo
Zdokonalenie kníhtlače umožnilo Vesaliovi nechať namaľovať a knižne vydať výsledky svojich anatomických štúdií. V roku 1543 vychádza De humani corporis fabrica libri septem
(Sedem kníh o stavbe ľudského tela), ktorá sa stala základnou učebnicou anatómie v Európe na ďalšie dve storočia. Tým, že 17 tabulí nakreslil Tizian, stala sa Fabrica nielen učebnicou pre lekárov a chirurgov, ale aj pre umelcov. Vesalius tak uskutočnil dielo, ktoré plánoval vytvoriť a vydať už Leonardo da Vinci. Fabrica sa vyznačovala nielen vynikajúcim obrazovým znázornením ľudského tela a jeho jednotlivých častí, ale aj podrobnými a výstižnými opismi zobrazených častí.
Kým umelci študovali v ľudskom tele skôr pohybový aparát, teda kosti, svaly a kĺby, pre štúdium medicíny sa stala mimoriadne dôležitou anatómia vnútorných orgánov. Základné poznatky, ktoré priniesla Fabrica, sa stali východiskom pre neskoršie štúdie o fungovaní orgánov.
Vesalius po vydaní De humani corporis fabrica libri septem prijal miesto dvorného lekára u cisára Karola V. a sprevádzal panovníka na mnohých cestách a vojenských výpravách, na ktorých sa venoval najmä chirurgii. Neskôr nasledoval Karolovho syna Filipa II. do Madridu ako jeho osobný lekár. Posledné dve desaťročia svojho života strávil prevažne v Bruseli, kde si kúpil veľký dom a založil rodinu. V roku 1564 sa Vesalius vydal na pútnickú cestu do Svätej zeme a v tom istom roku v októbri umrel a ostrove Zakynthos v Stredozemnom mori.
Zriedka sa jediné dielo stáva základom celého vedného odboru. Vesaliova Fabrica sa ním stala a jeho meno je lekárom známe aj po štyroch storočiach. Ani nie tak pre textovú časť, ako pre slávnu obrazovú.
Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia