Organizmy žijúce parazitickým spôsobom života patria do živočíšnej ríše. Cudzopasník alebo parazit je taký organizmus, ktorý žije celý svoj život alebo aspoň časť svojho života na tele, prípadne vo vnútri tela iného organizmu – hostiteľa, z ktorého čerpá dôležité živiny pre svoj organizmus a zároveň ho rôznym spôsobom poškodzuje.
Čo je parazitizmus?
Je to jedna z foriem spolužitia dvoch organizmov, kde parazit je zjednodušene definovaný ako organizmus žijúci na úkor iného organizmu, s ktorým je úzko viazaný svojím životným cyklom na kratší alebo na dlhší čas.
Preadaptácia organizmu na parazitický spôsob života
Niektoré organizmy, ktoré sa potravou alebo vodou náhodne dostanú do tela „hostiteľa“ a sú schopné adaptovať sa na nové prostredie, sú predpokladom k vzniku parazitizmu. To znamená, že ak má voľne žijúci organizmus (prvok alebo červ) vstúpiť do nového prostredia, (napr. do čreva stavovca), musí sa v prvom rade prispôsobiť zvláštnym podmienkam tohto prostredia:
a) v ktorom je len veľmi málo, prípadne nijaký kyslík na dýchanie,
b) sú tu enzýmy potrebné na štiepenie bielkovín a aminokyselín a tie ohrozujú všetky živé organizmy, ktoré sa bez adaptácie dostanú do čreva,
c) je tu pomerne vysoká a stála teplota (37 °C),
d) sú tu zvláštne osmotické podmienky a rad ďalších faktorov.
Ak sa parazit adaptuje na hostiteľský organizmus natoľko, že bude všetky tieto podmienky dobre znášať, tak má možnosť trvale prejsť na parazitický spôsob života.
Adaptácie parazitov vyvolané parazitickým spôsobom života
Parazitický spôsob života vyvoláva určité zmeny v morfológii a v organizácii tela parazitov, pretože životné podmienky najmä pri endoparazitoch (parazity žijúce vo vnútri tela človeka) sú úplne rozdielne od podmienok vo voľnej prírode. Parazity strácajú zväčša tie orgány, ktoré nepotrebujú pri parazitickom spôsobe života (regresia orgánov), takže ich podobnosť s voľne žijúcimi príbuznými druhmi úplne vymizne. Strácajú predovšetkým orgány pohybu ako sú:
-
krídla (vši, blchy, ploštice),
-
nohy (zákožka svrabová),
-
bičíky (vnútrobunkové štádiá leišmánií)
Degenerujú u nich aj zmyslové orgány (oči u endoparazitov), ale chemoreceptory sú zasa dobre vyvinuté. K zmenám došlo aj na tráviacom systéme. Tráviaca rúra napr. pásomníc úplne vymizla a potravu prijímajú celým povrchom tela.
Dôsledkom cudzopasného spôsobu života je vznik nových orgánov. Sú to rôzne prichytávacie zariadenia, ako sú:
-
prísavky (giardie, motolice, pásomnice, pijavice),
-
prichytávacie háčiky (pásomnice),
-
mohutné prichytávacie pazúriky (vši).
Pri parazitických prvokoch pozorujeme zmnoženie bičíkov (giardie, trichomonády) alebo vytváranie undulujúcich membrán, ako je to pri trypanozómach, ktoré žijú v krvi, čo súvisí s viskozitou krvi.
Telo niektorých parazitických artropód (článkonožcov) je dorzoventrálne alebo z bokov sploštené, aby sa mohlo dobre pohybovať vo vlasoch, chlpoch a v srsti (blchy, vši,). Ektoparazitom (parazity žijúce na povrchu tela človeka) sa vyvinuli ústne bodavocicavé ústroje (komáre ovady, ploštice, blchy, vši), ktoré im slúži na cicanie krvi.
Okrem morfologických (tvarových) adaptácií sa pri parazitoch vyvinuli aj fyziologické adaptácie. Celý chemizmus je zmenený, ako to môžeme dobre vidieť pri anaerobne žijúcich črevných parazitoch. Škrkavka detská štiepi glykogén na CO2 a mastné kyseliny, čím získava energiu potrebnú na svoje životné procesy. Črevné parazity sa takisto chránia proti tráviacim enzýmom hostiteľa, a to vylučovaním ochranných antienzýmov.
Možnosť nákazy niektorých hostiteľov určitými druhmi parazitov býva značne obmedzená. V týchto prípadoch sa parazity vyznačujú veľkou plodnosťou. Pásomnica Taenia saginata vytvorí počas svojho života asi 80 miliónov vajíčok; z nich sa len niektoré dostanú do vhodné
Väčšina endoparazitov je hermafroditná (obojpohlavná), pretože sa nemôžu spoliehať na náhodu, že sa hostiteľ nakazí súčasne jedincami oboch pohlaví.
Ektoparazity, ktoré ľahko prechádzajú z hostiteľa na hostiteľa sú zväčša oddeleného pohlavia.
Vyrovnaný a porušený parazitizmus
Skoro každý živočích má vo vnútri svojho tela alebo na povrchu jeden alebo viac druhov parazitov. Väčšinou je pomer parazit – hostiteľ vyrovnaný, parazit dobre prospieva a hostiteľ tým príliš netrpí. Tento stav biologickej rovnováhy označujeme ako normálny, rovnovážny parazitizmus.
V niektorých prípadoch je tento rovnovážny stav porušený a dochádza k vážnemu až smrteľnému ohrozeniu hostiteľa. Tento stav označujeme ako patologický parazitizmus. Je výsledkom pôsobenia dvoch faktorov:
a) patogénneho pôsobenia parazita,
b) rezistencie hostiteľa.
Ako pôsobí parazit na hostiteľa
Vplyv parazita na hostiteľa sa prejavuje rôznymi spôsobmi:
a) každý parazit pôsobí ako cudzie teleso. Čím je parazitov v hostiteľovi viac a čím sú ich rozmery väčšie, tým silnejší je ich mechanický účinok.
Škrkavky môžu mechanicky upchať črevo a spôsobiť tak smrteľný ileus verminosus. Plazmódiá tropickej malárie sa hromadia v mozgových kapilárach. Vajíčka Schistosoma haematobium sa hromadia v cievach močového mechúra a tieto praskajú. Cysticercus v mozgu tlačí na okolité tkanivo a môže ohroziť život človeka. Ak sa vyskytuje vo svale, jeho účinok nie je až taký vážny.
Niektoré parazity pôsobia aktívne traumaticky. Entamoeba histolytica svojimi proteolytickými enzýmami rozpúšťa črevné epitélie a dáva tak vznik amébovým abscesom v hrubom čreve. Škrkavky môžu perforovať sliznicu čreva. Ankylostómy cicajú pomocou ozubeného ústneho ústrojenstva krv z krvných kapilár tenkého čreva a spôsobujú tak početné krvácajúce ranky. Poranenia spôsobené parazitmi môžu byť sekundárne infikované rôznymi črevnými baktériami, vírusmi a plesňovými organizmami.
b) vplyvom parazitárnych nákaz dochádza k poruchám výživy. Črevné parazity odoberajú od svojho hostiteľa tie časti potravy, ktorú potrebujú pre svoj život. Čím väčší počet parazitov sa nachádza v hostiteľovi, tým väčšie straty spôsobujú. Giardie (čítaj džiardie) sú prichytené prísavným diskom na povrchu črevných epitelových buniek duodéna (dvanástnika) a hornej časti jejuna (horná časť tenkého čreva), a tak pokrývajú veľké časti sliznice tenkého čreva, čím zmenšujú jeho resorpčnú plochu. Článkonožce, ktoré cicajú na hostiteľoch, môžu im spôsobiť aj značnú stratu krvi.
c) pomerne málo známe sú toxické účinky parazitov. Parazitárne toxíny sa doposiaľ nepodarilo izolovať v čistom stave a nemožno ich dokázať podobným spôsobom ako toxíny bakteriálne. Pravdepodobne každý parazit vylučuje rôzne metabolity,ktoré môžu byť pre hostiteľa škodlivé, hoci ide o produkty látkovej premeny.
Najpravdepodobnejšie je vylučovanie toxínov pri malárii, pri trypanozomózach a pri niektorých helmintózach. Veľmi toxické sú, napr. extrakty zo sarkosporídií (sarcocystín), z trofozoitov Toxoplasma gondii (toxotoxín). Pri Chagasovej (čítaj Čagasovej) chorobe sa predpokladá tvorba neurotoxínu, ktorý spôsobuje deštrukciu gangliových buniek a megaformáciu dutých orgánov. Ako chagastoxín sa označuje lipopolysacharid, ktorý vyvoláva leukocytózu a má pyogénne vlastnosti.
d) bunky napadnuté parazitmi sa spravidla zväčšujú, hypertrofujú. Vplyvom mikrosporídií vznikajú pri červoch a pri hmyze obrovské bunky. Dlhodobým dráždením môžu vznikať zhubné novotvary (v urogenitálnom ústrojenstve ľudí infikovaných motolicou Schistosoma haematobium alebo v pečeni ľudí infikovaných motolicou Clonorchis sinensis).
e) viaceré parazitárne nákazy majú senzibilizujúci vplyv na hostiteľa.
Pri niektorých parazitárnych nákazách závisia príznaky ochorenia od množstva preniknutých parazitov. Ak ich je v organizme malé množstvo, potom nimi napadnutý organizmus netrpí a zostáva len nosičom parazitov (napr. pri giardióze, kokcidióze, ankylostomóze). Avšak nosiči sú nebezpeční tým, že sami sú bez klinických príznakov, ale do vonkajšieho prostredia vylučujú propagačné štádiá cysty, oocysty alebo vajíčka parazitov. Pri niektorých parazitózach nedochádza k nákaze hostiteľa rovnakým druhom parazita. Z veľkých pásomníc sa v ľudskom čreve vyskytuje zvyčajne len jedna, zriedkavo dve. Ďalšie pásomnice sa tu už neusadia.
Pri enterobióze pozorujeme naopak stálu reinfekciu vo forme autoinfekcie, keď sa hostiteľ vždy opätovne infikuje vajíčkami z vlastných mrlí. Pri askarióze je autoinfekcia prakticky vylúčená, lebo vajíčka potrebujú na svoje dozrievanie dlhší čas a prístup kyslíka, čo je možné len mimo tela hostiteľa. Medzi organizmy žijúce parazitickým spôsobom života na svojich živočíšnych hostiteľoch vrátane človeka patria:
- patogénne protozoa (prvoky),
- patogénne helminty (červy),
- patogénne artropoda (článkonožce).
Autor článku: RNDr. Anna Totková, PhD., časopis Bedeker zdravia