Artériová hypertenzia

Artériová hypertenzia
Zdroj: bigstockphoto.com

Artériová hypertenzia začala svoju modernú históriu písať 17. decembra 1896, keď v Gazzetta Medical di Torino uverejnil Scipione Riva-Rocci popis sfygmomanometra na meranie tlaku krvi – základ ortuťového tlakomera. Artériová hypertenzia (AH) v minulosti predstavovala a v súčasnosti stále predstavuje závažný medicínsky, sociálny, ale aj ekonomický problém.

Choroba s masovým výskytom

V Slovenskej republike má AH najmenej 40 percent dospelej populácie. Významne stúpa s vekom. Trpí ňou až 80 percent ľudí vo veku nad 65 rokov a tretina všetkých postihnutých pochádza z ekonomicky vyspelých krajín. Choroba si vyslúžila označenie „tichý zabijak", a to nielen pre svoj často bezpríznakový priebeh, ale predovšetkým pre následky nepoznanej, neliečenej alebo nesprávne liečenej choroby. AH je podľa WHO definovaná ako trvalé a opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického sTK nad 140 mmHG a diastolického dTK nad 90 mmHG, alebo už užívanie antihypertenzívnej liečby.

Rozdelenie AH

AH sa rozdeľuje na primárnu (esenciálnu) a sekundárnu (symptomatickú). Aj keď primárna hypertenzia sa vyskytuje v 90 percentách prípadov, poznáme len faktory, ktoré sa podieľajú na jej vzniku a udržiavaní. Pre genetický podiel svedčí častejší výskyt hypertonikov v niektorých rodinách. Na vznik primárnej hypertenzie vplýva zvýšený príjem kuchynskej soli, nedostatočný príjem draslíka a vápnika, nadmerný prívod potravy bez primeraného energetického výdaja s rozvojom nadhmotnosti, nadmerná konzumácia alkoholu a stresové faktory.

Sekundárna – symptomatická hypertenzia sa vyskytuje v 10 percentách. Príčiny sú vrodené alebo získané: ochorenie obličiek, nadobličiek, hypertenzia v gravidite, kardiovaskulárna, neurogénna, spánková zástava dychu (apnoe), pooperačné stavy, liekmi navodená hypertenzia.

Klasifikácia hypertenzie

V roku 2003 sa EHS (Európska hypertenziologická spoločnosť) a ESC (Európská kardiologická spoločnosť)rozhodli publikovať svoje vlastné Odporúčania na základe toho, že Odporúčania WHO a ISH (Medzinárodná hypertenziologická spoločnosť) boli adresované i krajinám, ktoré mali rôznu úroveň zdravotníckej starostlivosti a dostupnosti ekonomických zdrojov a obsahovali odporúčania pre diagnostiku liečby, ktoré nemusia byť pre európske krajiny vhodné.

Klasifikácia AH je založená na hodnotách zistených z opakovaných (najmenej dvoch) meraní pri viacerých návštevách pacienta v ambulancii.

Rizikové faktory

Pohlavie a vek. Muži starší ako 45 rokov, ženy nad 55 rokov. Fajčenie: aktívne i pasívne. Dyslipoproteinémia. Abdominálna obezita mužov do 102 cm a u žien do 88 cm.

Rodinná anamnéza predčasných kardiovaskulárnych chorôb – AH, ICHS, náhla cievna mozgová príhoda, ischemická choroba DK, abnormálny glukózotolerančný test, diabetes mellitus.

Zásady merania TK

TK možno merať ortuťovým sfyngomanometrom. Vzhľadom na zákaz lekárskeho použitia ortuti sa stávajú dôležité auskultačné, oscilometrické, poloautomatické či automatické prístroje. Pri meraní TK sedí pacient s opretým chrbtom, hornú končatinu má položenú na podložke vo výške srdca, aj tlakomer je umiestnený vo výške srdca.

Pred vyšetrením má byť aspoň 5 minút v pokoji. 30 minút pred meraním nemá fajčiť, ani konzumovať nápoje s obsahom kofeínu. Vyšetrenie sa má opakovať ešte raz za 2 minúty, prípadne i viackrát ak sa hodnoty líšia o viac ako 5mmHG. Z nameraných hodnôt sa vypočíta priemer. U starších pacientov a diabetikov meriame TK v stoji. U niektorých pacientov je TK v ordinácii stále zvýšený, kým TK meraný doma je v medziach normy. Tento stav je všeobecne známy ako „hypertenzia bieleho plášťa“. U takýchto pacientov je vhodné 24-hodinové monitorovanie TK.

Terapeutický prístup

Rozhodnutie, kedy začať s antihypertenzívnou liečbou by sa malo zakladať na dvoch kritériách:

  • hodnote systolického a diastolického tlaku
  • úrovni celkového kardiovaskulárneho rizika.

Ciele liečby

Primárnym cieľom liečby je dosiahnutie maximálneho zníženia dlhodobého celkového rizika kardiovaskulárneho ochorenia, ktoré si vyžaduje liečbu zvýšeného TK a všetkých pridružených reverzibilných rizikových faktorov. Krvný tlak by sa mal znížiť aspoň pod hodnoty 140/90mmHG a k nižším, ak je tolerovaný. Cieľový TK by mal byť menej ako 130/80mmHG u diabetikov a u pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým rizikom, teda u takých, ktorí majú pridružené klinické stavy (cievna mozgová príhoda, IM, renálna dysfunkcia, proteinúria – bielkovina v moči).

Na ľahšie dosiahnutie cieľových hodnôt TK treba začať s antihypertenzívnou liečbou ešte pred vznikom postihnutia kardiovaskulárneho systému. Medzi opatrenia znižujúce TK alebo KV riziko a ktoré treba zvážiť u všetkých pacientov, patria:

  • ukončenie fajčenia. Fajčenie spôsobuje akútne zvýšenie TK a srdcovej frekvencie, ktoré pretrvávajú viac ako 15 minút po vyfajčení 1 cigarety.
  • striedmosť v konzumácii alkoholu. Vysoký príjem alkoholu sa spája s vysokým rizikom náhlej cievnej príhody mozgu
  • redukcia hmotnosti: existujú dôkazy, že pokles hmotnosti vedie ku zníženiu TK.
  • fyzická aktivita: dynamická aerobná záťaž znižuje pokojný systolický i diastolický TK o 3,3 až 3,5 mmHG. zníženie príjmu soli, tuku a zvýšenie príjmu ovocia a zeleniny. Doporučuje sa, aby pacienti dodatočne neprisáľali a aby sa vyhýbali presoleným hotovým jedlám a konzumovali viac jedál pripravených priamo z prírodných ingrediencií obsahujúcich viac draslíka – vhodné sú marhule. Odporúčany príjem, ktorý možno dosiahnuť je menej než 5g chloridu sodného za deň. 

Medikamentózna liečba

V súčasnej dobe máme päť veľkých tried antihypertenzív: tiazidové diuretiká, kalciové blokátory, ACE inhibítory, antagonisty angiotenzínového receptora a betablokátory. Používajú sa buď samotné alebo v kombinácii. Hypotenzný účinok, znižujúci TK by mal pretrvať 24 hodín, čo možno skontrolovať meraním TK. Pre jednoduchosť liečby treba uprednostniť lieky s 24 hodinovým účinkom, ktoré sa podávajú jedenkrát denne, pretože zlepšujú aj spoluprácu pacienta.

Sledovanie pacienta

Počas liečby by mal pacient chodiť na kontroly častejšie, t. j. každé 2 až 4 týždne (kvôli úprave liečebného režimu, zvýšeniu dávky lieku, prípadne kvôli pridaniu iných, alebo, naopak, vysadeniu liekov). Vhodné je, aby si TK pacient meral aj sám v domácom prostredí. Ak sa pri liečbe dosiahne cieľová hodnota TK a kontrola všetkých korigovateľných rizikových faktorov, frekvenciu návštev možno znížiť. Pacientov s nízkym KV rizikom a miernym zvýšeným TK možno kontrolovať každých 6 mesiacov, kým pacientov s vyšším a vysokým rizikom treba kontrolovať častejšie. Časté návštevy v sledovaní sú potrebné aj pri nefarmakologickej liečbe, pretože ak táto liečba zlyhá, treba začať s medikamentóznou terapiou.

Ak sa cieľová hodnota TK nedosiahne počas 6 mesiacov, je potrebné odoslať pacienta k špecialistovi pre hypertenziu. Je dôležité pamätať, že zmeny navodené liečbou, týkajúce sa odpadu bielkovín do moču možno očakávať v priebehu týždňov, kým zmeny hypertrofie ľavej komory nie sú obvykle zrejmé pred dosiahnutím 1 roka.

Liečba hypertenzie by mala byť celoživotná, pretože u správne diagnostikovaných pacientov vedie prerušenie liečby obvykle k návratu do hypertenzných hodnôt TK.

AH získala celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých rizikových faktorov aterosklerózy. Nielen ako príčina celkovej mortality, ale aj mortality na koronárnu artériovú chorobu, náhlu mozgovo-cievnu chorobu, srdcové zlyhanie, periférnu artériovú chorobu, obličkové zlyhanie, tak u mužov ako aj u žien. Zákonite stojí v popredí pozornosti odborníkov, ktorých úsilím je zlepšiť doterajšiu neuspokojivú populačnú situáciu v jej kontrole.

Kategória

 Systolický TK

 Diastolický TK

Optimálny

menej ako 120

menej ako 80

Normálny

120 – 129

 80 – 84

vysoký normálny

130 – 139

85 – 89

Hypertenzia-stupeň 1

140 – 159

90 – 99

Hypertenzia-stupeň 2

160 – 179

100 – 109

Hypertenzia-stupeň 3

180 a viac

 110 a viac

Izolovaná systolická hypertenzia

 140 a viac

 90 a menej

Autor článku: MUDr. Zuzana Mistríková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: