Baktériami proti astme

Nákaza baktériou, ktorá okrem iného môže spôsobiť žalúdočné vredy, spoľahlivo chráni pred astmou vyvolanou alergiami.

V časopise Journal of Clinical Investigation to oznámil sedemčlenný švajčiarsko-nemecký tím, ktorý viedli imunologička Anne Müllerová z Universität Zürich a alergológ Christian Taube z Johannes-Gutenberg Universität Mainz. Prvou autorkou článku bola Isabelle Arnoldová z Universität Zürich. Podporuje to v súčasnosti čoraz viac prijímaný názor, že výrazné pribúdanie alergických ochorení v ekonomicky rozvinutých krajinách súvisí s pomerne rýchlym vymiznutím špecifických mikróbov, ktoré inak trvale obývajú ľudské telo.

Alergická astma nadobudla v týchto krajinách počas minulých desaťročí prakticky rozmer epidémie. Samotný zmnožený výskyt alergií dýchacích ciest sa pripisuje znečisteniu ovzdušia, fajčeniu, prehnanej hygiene (nedostatok kontaktu s mikróbmi v detstve bráni riadnemu dozretiu imunitnej sústavy) a rozsiahlemu používaniu antibiotík. Njnovší výsledok ukazuje, že v pozadí pribúdania prípadov astmy by mohlo byť zmiznutie špecifickej žalúdočnej baktérie, Helicobacter pylori, z bežného životného prostredia občanov ekonomicky rozvinutých krajín. Táto baktéria odoláva žalúdočnej kyseline a jej nositeľmi je azda polovica ľudstva. Zvyčajne to nevyvoláva nijaké príznaky. V rámci určitých okolností však Helicobacter pylori môže vyvolať gastritídu, vredy žalúdka a dvanástorníka a dokonca aj rakovinu žalúdka.

Z tejto príčiny sa Helicobacter pylori často likviduje antibiotikami, aj keď príslušný človek neprejavuje chorobné príznaky. Vedci teraz urobili nové pokusy s nákazou myší Helicobacter pylori. Keď boli iba niekoľkodenné, vyvinula sa im voči týmto baktériám imunologická znášanlivosť. Následne reagovali iba málo, ak vôbec, na silné alergény, ktoré vyvolávajú astmu.

Myši, ktoré neboli nakazené Helicobacter pylori až do dospelosti, však odolávali alergénom oveľa slabšie. „Skorá nákaza narúša dozrievanie dendritických buniek a spúšťa hromadenie regulačných T buniek, ktoré sú kľúčové pri potláčaní astmy,“ povedala Anne Müllerová. Keď členovia tímu preniesli regulačné T bunky z nakazených na nenakazené myši, tieto zvieratá tým takisto nadobudli účinnú ochranu proti alergickej astme. Pôvodne chránené, v skorom veku nakazené myši však ochranu stratili, keď v ich telách vedci vyhubili Helicobacter pylori pomocou antibiotík.

Zdroj: Komuniké Universität Zürich z 1.7.2011

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: