Fakty o očkovaní

Fakty o očkovaní
Zdroj: bigstockphoto.com

Očkovanie alebo „vakcinácia“ patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva, ktoré chráni milióny ľudí pred infekčnými chorobami. Očkovanie predstavuje vpravenie očkovacej látky do ľudského organizmu. Imunizácia znamená následný proces v zmysle vytvorenia nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v ľudskom organizme na antigén, adjuvantné a iné zložky vakcíny. Cieľom je zabezpečiť tvorbu špecifických protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť imunologickú pamäť, čím sa má zabezpečiť dlhodobá, optimálne doživotná ochrana.

Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia, proti ktorým sa očkuje.

Verejno-zdravotnícky význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokej preočkovanosti osôb, čím sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii.

Vďaka anglickému lekárovi

Za objaviteľa očkovania sa oficiálne považuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý ako prvý zrealizoval očkovanie 17. mája 1796. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam), pričom za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje práve eradikácia tohto ochorenia na celom svete. Dnes si už nevieme predstaviť, že variola bola zodpovedná za 8 – 20 percent všetkých úmrtí, ktoré boli vykazované v európskych štatistikách pred zavedením očkovania.

Národný imunizačný program

V povinnom pravidelnom očkovaní na území SR sú v súčasnosti očkovania proti jedenástim ochoreniam, viaceré z nich v minulosti znamenali pre ľudstvo nebezpečnú hrozbu a boli príčinou veľkého počtu úmrtí ako aj celosvetových epidémií. Výskyt ťažkých a veľakrát smrteľných prípadov ochorení na diftériu (záškrt), tetanus, paralytické formy poliomyelitídy (detskej obrny), pertussis (čierny kašeľ), morbilli (osýpky) bol úplne bežný.

Úrad verejného zdravotníctva SR každoročne vydáva Kalendár povinných pravidelných očkovaní.

Prečo sa očkujú už dojčatá?

Materské protilátky, prenesené od matky počas tehotenstva chránia dieťa iba pár mesiacov po pôrode. Zároveň je na vytvorenie imunologickej odpovede potrebný dlhší čas, ako aj podanie viacerých dávok. Odporúča sa preto začať očkovanie v dojčenskom veku, ktorý je z hľadiska ohrozenia dieťaťa ochorením alebo následnými komplikáciami najviac rizikový. Stanovenie vekovej hranice pre jednotlivé očkovacie látky je prísne viazané na údaje o imunogenicite vakcín, má svoje opodstatnenie, preto je potrebné dodržiavať odporúčané dávky, ako aj intervaly medzi jednotlivými dávkami.

Žiadna medicínska metóda nepriniesla také výrazné záchrany životov na celom svete ako očkovanie. Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti u nás vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú však bežné v rozvojovom svete.

Táto skutočnosť vyvoláva u laikov, žiaľ aj u odborníkov pocit, že očkovanie už nie je nutné. Som presvedčená, že súčasní lekári by ani nevedeli rozpoznať niektoré infekčné ochorenia a pritom sú u niektorých ochorení aj v súčasnej dobe liečebné možnosti veľmi obmedzené, dokonca v určitých štádiách choroby aj neúčinné.

S týmto zaujímavým fenoménom sa stretávam aj v ambulancii pre očkovanie rizikových detí. Rodičia kompletne ovládajú zloženie očkovacej látky, nežiaduce účinky, veľakrát uvádzajú aj prípady detí, ktoré mali po očkovaní ťažkosti, ale často nevedia o ochorení, proti ktorému sa očkuje, skoro vôbec nič...

História a súčasnosť očkovania na Slovensku


  • očkovanie proti variole (pravým kiahňam) sa začalo už na území Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti variole bol vydaný 9.júla 1836 na celom území monarchie. Posledný prípad varioly na území Čiech a Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže 9.12.1979 bola Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásená eradikácia tohto ochorenia na celom svete
  • očkovanie proti diftérii (záškrtu) sa začalo v roku 1923, pričom od roku 1946 ako povinné očkovanie detí. Na Slovensku nemáme posledné roky hlásené žiadne ochorenie na diftériu na našom území. V súčasnosti je očkovanie proti diftérii v pravidelnom povinnom očkovaní detí a dospelých.
  • očkovanie proti tetanu sa datuje do roku 1927. Povinné očkovanie sa začalo od roku 1956. Po zavedení očkovania došlo k poklesu výskytu ochorenia a úplnému vymiznutiu novorodeneckého tetanu na našom území. Sporadicky sa vyskytnú aj teraz prípady ochorenia u osôb nedostatočne imunizovaných. V súčasnosti je očkovanie v pravidelnom povinnom očkovaní detí a dospelých
  • očkovanie proti pertussis (čiernemu kašľu) sa začalo povinne realizovať od roku 1959, odkedy došlo k rapídnemu zníženiu počtu ochorení. Na našom území sa vyskytujú aj teraz ojedinelé prípady ochorenia, avšak nie s ťažkým priebehom, komplikáciami a nie sú zaznamenané žiadne úmrtia v súvislosti s týmto ochorením. V súčasnosti je očkovanie proti čiernemu kašľu v pravidelnom povinnom očkovaní detí.
  • očkovanie proti poliomyelitíde (detskej obrne): v roku 1957 sa začali očkovať 0 – 7-ročné deti neživou očkovacou látkou, toto očkovanie bolo prvým celonárodným očkovaním na svete. Od roku 1960 sa začala používať živá orálna vakcína a od toho roku u nás nedošlo k novým ochoreniam na detskú obrnu. ČSR bola jednou z prvých krajín na svete, u ktorých ochorenie úplne vymizlo. Živá očkovacia látka sa používala do roku 2006 počas imunizačných kampaní v mesiacoch marec, máj každého roka. V súčasnosti sa používa neživá očkovacia látka v pravidelnom povinnom očkovaní detí v kombinovaných vakcínach alebo samostatne.
  • očkovanie proti hemofilovým invazívnym infekciám: na našom území sa očkovalo už v roku 1992 vo vybraných skupinách detí, pričom ako odporúčané očkovanie dojčiat a detí do veku 5 rokov sa realizovalo až od roku 1998. V roku 2000 sa zaradilo medzi pravidelné povinné očkovania detí.
  • očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B: v roku 1986 začalo očkovanie zdravotníckych pracovníkov, od roku 1989 pribudlo očkovanie rizikových skupín, novorodencov HbsAg pozitívnych matiek, ako aj Rómov vo východoslovenskom regióne, od roku 1998 sa zaviedlo povinné očkovanie detí.
  • očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam: od roku 1983 je dostupná 23 valentná polysacharidová vakcína, ktorá je vhodná u starších ľudí, u osôb s chronickými ochoreniami, ako aj u detí od 2 rokov veku. Od roku 2000 sa vo svete začala požívať 7-valentná pneumokoková konjugovaná vakcína, určená pre dojčatá a malé deti do veku 5 rokov, je súčasťou pravidelného povinného očkovania dojčiat v SR.
  • očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole: samostatné očkovanie proti osýpkam sa začalo v roku 1969, potom sa zaviedlo očkovanie 14 - ročných dievčat proti rubeole v roku 1982 a následne ako pravidelné očkovanie detí od 15 mesiacov vek. V roku 1987 sa začalo očkovať kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu, očkovanie proti všetkým trom ochoreniam naraz v jednej vakcíne sa začalo v roku 1992. V súčasnosti je súčasťou pravidelného povinného očkovania detí.
  • očkovanie proti tuberkulóze: na území Slovenska sa začalo v roku 1953 povinné očkovanie, pričom zmienky o začiatkoch očkovania siahajú do roku 1923. V súčasnosti patrí medzi pravidelné povinné očkovania detí z epidemiologických dôvodov ( výskytu ochorenia na našom území).
  • postupne s vývojom vakcín pribúdali možnosti odporúčať očkovanie proti chrípke, infekčnej hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde, varicelle (kiahňam), rotavírusovým infekciám, meningokokovým infekciám, brušnému týfu, cholere a iným prenosným chorobám.

Autor článku: MUDr. Ingrid Urbančíková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: