Fajčenie škodí aj srdcu

Fajčenie škodí aj srdcu
Zdroj: bigstockphoto.com

Cigaretový dym obsahuje viac ako 4000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, ktoré spôsobujú rakovinu. Oxid uhoľnatý v súvislosti s jeho ľahkou viazanosťou na kyslík v krvi spôsobuje zníženie koncentrácie kyslíka u fajčiarov asi o 15 percent. Zníženie koncentrácie má za následok poruchy srdcového rytmu. Nikotín stimuluje uvoľňovanie katecholamínov, čím zvyšuje frekvenciu srdca a krvný tlak. Rozsah následkov fajčenia na kardiovaskulárny systém človeka závisí od niekoľkých faktorov. Jednak od počtu denne vyfajčených cigariet a od počtu rokov fajčenia. So zvýšením počtom denne vyfajčených cigariet a počtom rokov s cigaretou sa riziko vzniku ochorenia na choroby srdca a ciev zvyšuje. Napríklad riziko vzniku ischemickej choroby srdca sa zvyšuje trojnásobne u fajčiarov, ktorí denne vyfajčia 20 cigariet. Pacienti po infarkte myokardu majú štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť na opakovaný infarkt v prípade, že neprestanú fajčiť. Osobitným rizikom u žien je súčasne fajčenie a užívanie hormonálnej antikoncepcie. Ženy, ktoré fajčia a užívajú hormonálnu antikoncepciu majú až 20 násobné riziko vzniku mozgovej príhody na rozdiel od nefajčiarok.

Vo Veľkej Británii je fajčenie tabaku každým rokom príčinou zhruba 30 000 úmrtí na ischemickú chorobu srdca vo Veľkej Británii – čo predstavuje približne 20 percent všetkých úmrtí na srdcové choroby. V USA zapríčiňuje ročne 400 000 úmrtí.

Ischemická choroba srdca (ICHS)

Fajčenie cigariet, zvýšená hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak sú overené rizikové faktory, spôsobujúce ICHS, ktoré nie sú dedičné. Fajčiar cigariet má dvakrát až trikrát vyššie riziko, že dostane srdcový infarkt, ako nefajčiar. Pokiaľ sú súčasne prítomné oba ďalšie hlavné rizikové faktory, potom sa šanca dostať srdcový infarkt môže zvýšiť osemkrát. Predpokladá sa, že najmenej 80 percent všetkých srdcových infarktov u mužov mladších ako 45 rokov je spôsobených fajčením.

V tomto veku sa u ťažkých fajčiarov smrteľný srdcový infarkt vyskytuje 10 až 15 krát častejšie než u nefajčiarov. U pacientov s ISCHS, ktorí pokračujú vo fajčení, je 5 ročné riziko koronárnej príhody a náhlej smrti významne vyššie ako u tých, ktorí prestali po diagnostikovaní ochorenia fajčiť.

Fajčenie spravidla vyvoláva tiež zvýšenie koncentrácie cholesterolu v krvi. Bolo preukázané, že fajčenie cigariet zvyšuje hladinu fibrinogénu a počet krvných doštičiek, čo vedie aj k zvýšeniu viskozity (lepkavosti) krvi. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín prebieha omnoho ľahšie než v prípade kyslíka. To znižuje množstvo kyslíka, ktorý sa môže dostať ku tkanivám. Všetky tieto zmeny zvyšujú riziko fajčiarov, že sa u nich rozvinú rôzne formy aterosklerózy. Rozvoj aterosklerózy tepien vedie k sťaženiu prietoku krvi tuhými a zúženými tepnami, zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť, že v krvi dôjde k vytvoreniu trombózy (krvná zrazenina, trombus). Také náhle upchatie tepny môže viesť k srdcovému infarktu končiacemu smrťou, k mozgovej mŕtvici alebo gangréne (sneti) nohy.

Vydutie tepien

Ide o vyklenutie steny tepny, ktorá môže následne prasknúť alebo môže dôjsť k vytvoreniu trombu vo vydutí samotnom, čo môže mať pre postihnutú osobu tragické následky. Fajčiari majú omnoho vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú na prasknuté aneuryzma brušnej aorty, než nefajčiari.

Choroby periférnych ciev

Fajčiari majú šestnásťkrát vyššie riziko vzniku ochorení periférnych ciev (upchaté krvné cievy nôh) než ľudia, ktorí nikdy nefajčili. Fajčiari, ktorí nevenujú pozornosť prvým príznakom a naďalej fajčia, majú vyššiu pravdepodobnosť vývoja gangrény nohy.

Fajčenie cigariet pôsobí spoločne s ďalšími faktormi, čo vedie k znásobeniu rizika aterosklerózy. Pacienti, ktorí neprestanú fajčiť po operácii na ischemickú chorobu dolných končatín, majú vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú znovu, čo vedie k nutnosti amputácie. Majú tiež vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia.

Buergerova choroba (Trombangiitis obliterans)

Buergerova choroba je prakticky vždy spôsobená silným fajčením. Je podmienená zápalom malých ciev, ktorý vedie k upchatiu tepien a k vzniku gangrény (sneti). Len málo postihnutých fajčiarov je schopných prestať fajčiť, a u mnohých je nutné vykonať niekoľko amputácií.

Cievna mozgová príhoda

Fajčiari majú vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú na trombózu mozgových tepien (cievnou mozgovou príhodou), ako nefajčiari. U fajčiarov je častejší výskyt zvláštnej formy krvácania do mozgu (subarachnoidálne krvácanie), čo platí predovšetkým pre ženy, ktoré súčasne užívajú hormonálnu antikoncepciu.

Zanechanie fajčenia

Zanechanie fajčenia má vo všeobecnosti pozitívny dopad na zdravie človeka. Nikdy nie je neskoro prestať s fajčením. Úspešnosť zanechania fajčenia závisí v prvom rade od dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu prestať fajčiť. Čím je dôvodov pre zanechania fajčenia viac ako dôvodov, prečo zostať fajčiarom, tým sa pravdepodobnosť abstinencie od tabaku zvyšuje. Bývalý fajčiar sa k riziku vzniku chorôb, ktoré majú nefajčiari priblíži po 5 až 15 rokoch od zanechania fajčenia. Dôvodov, ktoré vedú k fajčiarom k zanechaniu fajčenia je viacero. Najčastejšími udávanými dôvodmi sú zdravotné problémy, ekonomické a sociálne motívy. V súvislosti s podporou abstinencie od tabaku je dôležitá prevencia zlyhania. Jedným z častých dôvodov, prečo sa ľudia vracajú k cigarete je stres, respektíve nezvládnutie prejavov stresu. Z tohto dôvodu je najlepšou prevenciou podpora zdravia formou zmeny životného štýlu v podobe zvýšenej pohybovej aktivity, zmeny stravovacích návykov, podpory pre voľno časové aktivity a koníčky, na ktoré v minulosti nebol čas.

Autor článku: PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: