Aj mozog človeka, ktorý od narodenia nemá končatiny, dokáže chápať, ako niekto iný prežíva bolesť v tej či onej končatine. Mozog to však môže robiť odlišným spôsobom, ako v bežnom kontexte.
V časopise Cerebral Cortex to predbežne online oznámila Lisa Aziz-Zadehová z University of Southern California v Los Angeles (USA) s kolegami. Nadviazala na skoršie výskumy, pri ktorých jej tím mapoval spôsob, akým mozog vytvára empatiu aj medzi fyzicky veľmi rozdielnymi ľuďmi. S kolegami zistila, že empatia s niekým, kto napríklad prežíva bolesť v končatine, ktorú má aj pokusný subjekt, zväčša vzniká v intuitívnych senzoricko-motorických častiach mozgu.
Avšak empatia s niekým, kto sa v tomto ohľade od pokusného subjektu líši, vychádza viac z racionalizujúcich častí mozgu. Zdá sa, že intuitívne i racionalizujúce časti mozgu pracujú pri vzniku empatie v akomsi tandeme, ich pomerný podiel však závisi na okolnostiach. Deje sa to automaticky. Lisa Aziz-Zadehová s kolegami premietala pokusným subjektom videozáznamy úloh vykonávaných rukami, nohami a ústami, ako jedenie alebo uchopovanie predmetov. Jednak žene, ktorá sa narodila bez rúk i nôh, jednak 13 typicky vyvinutým ženám.
V druhom kroku im premietali videozáznamy bolesti, spôsobenej injekciami aplikovanými do rôznych častí tela. Súbežne všetkým osobám skenovali mozgovú činnosť zobrazovaním pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Skeny následne porovnali, čo odhalilo spomenuté rozdielne zdroje empatie. Keď žena bez končatín pozerala videozáznamy vykonávania úloh, ktoré tiež mohla vykonávať, no na videách boli robené pomocou častí tela, ktoré nemala, stále to silne aktivovalo senzoricko-motorické centrá v jej mozgu. (Napríklad dokáže držať predmety, no nie rukami, ale medzi pahýľmi končatín a bradou.) Ak však zobrazené úlohy sama nijako nemohla vykonať, aktivoval sa jej tiež ďalší súbor oblastí mozgu, podieľajúcich sa na deduktívnom uvažovaní.
Zdroj: Komuniké University of Southern California z 15. 7. 2011.
Autor článku: TASR