Sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré patrí medzi tzv. exantémové ("vyrážkové") choroby. Donedávna patrilo aj u nás k najzávažnejším ochoreniam detského veku.
História
Ochorenie bolo po prvýkrát popísané v 7. storočí, avšak mnohí lekári si ho často zamieňali s kiahňami. V Európe sú osobitne obe ochorenia prvýkrát popísané v londýnskej výročnej správe z roku 1629. Klinicky ho ako samostatné ochorenie popísal Sydenham.
Osýpky sa vyskytovali v rôzne veľkých epidémiách po celom svete.
Pôvodca
Ochorenie vyvoláva vírus – Morbillivirus, ktorý sa prenáša kvapôčkami. Vstupnou bránou sú sliznice nosohltanu a spojoviek. Vírus je vysoko infekčný, nákazlivosť je veľmi vysoká. Jedinci, ktorí neprekonali ochorenie alebo neboli očkovaní sú vysoko vnímaví k vzniku daného ochorenia.
Výskyt ochorenia
Do začiatku pravidelného očkovania v roku 1969 bolo v Československu hlásených ročne priemerne 50 tisíc prípadov ochorenia. Z toho u 15 percent chorých vznikali komplikácie a úmrtnosť kolísala od 0,1 – 0,2 percenta. Postupne, s narastaním kolektívnej imunity po očkovaní, počet prípadov klesal. Posledná veľká epidémia bola na východe Slovenska na prelome rokov 1997/1998, kedy ochorelo 158 detí, prevažne dojčiat, ktoré neboli očkované.
Podľa údajov WHO bolo v Európe v roku 2008 hlásených až 8 283 prípadov osýpok a do októbra tohto roka už celkovo 4 763 prípadov. Najvyšší výskyt bol vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Taliansku a vo Francúzsku . Osýpky sa vyskytli u detí, ktoré neboli z rôznych dôvodov očkované. V súvislosti s návratom osýpok do Európy je nebezpečné podceňovať význam ochrany všetkých detí aktívnou imunizáciou. Ochorenie podlieha hláseniu infekčných ochorení, chorý má byť povinne izolovaný.
Klinický obraz
Inkubačná doba od nákazy po začiatok katarálneho štádia je 10 dní, do vzniku vyrážky spravidla 14 dní. Katarálne štádium je charakteristické vysokou teplotou, nádchou, kašľom, zápalom spojoviek. Typický pre ochorenie je tzv. uplakaný výraz tváre. Na sliznici líc sú prítomné belavé bodky so začervenaným okolím – tzv. Koplikove škvrny. Približne 4 dni od začiatku ťažkostí dochádza k výsevu sýtočervených splývavých vyrážok, najskôr na tvári, krku s postupom na trup a končatiny – hovoríme o exantémovom štádiu.
Komplikácie
Vyskytujú sa najmä u malých detí – sú to baktériové zápaly stredoušia, zápaly prínosových dutín. Veľmi nebezpečný je vírusový zápal pľúc alebo obávaný zápal mozgu (encefalitída). Tá sa vyskytovala u promile chorých, avšak bola sprevádzaná 20 percentnou úmrtnosťou a iba tretina detí sa uzdravila bez trvalých následkov v podobe spastických obŕn alebo psychických porúch. U dospelých sa popisujú častejšie poškodenia pečene, srdca a obličiek.
Neskorou, takmer vždy smrteľnou komplikáciou je pomalý vírusový zápal mozgu, tzv. van Bogaertova subakútna sklerotizujúca pancencefalitída, ktorá sa prejaví po rokoch od ochorenia. Po prekonaní ochorenia zostáva celoživotná imunita.
Liečba
Liečba spočíva v kľudovom režime s dostatkom tekutín v domácej izolácii. Komplikované stavy sa hospitalizujú a izolujú na infekčných oddeleniach , podávajú sa lieky na znižovanie teploty. Špecifická liečba ochorenia neexistuje. Antibiotiká sa ordinujú iba pri sekundárnych baktériových komplikáciách.
Prevencia
Aktívna imunizácia – očkovanie sa v rámci povinného pravidelného očkovania začalo na našom území v roku 1969. Najskôr sa používala samostatná očkovacia látka, neskôr trojzložková vakcína spolu v kombinácii s očkovacou látkou proti rubeole (ružienke) a parotitíde (mumpsu).
V súčasnosti sa očkujú deti od 15. mesiaca veku trojzložkovou vakcínou , ktorá obsahuje živé oslabené kmene vírusov osýpok, rubeoly a parotitídy. Vakcinálne vírusy nevyvolajú ochorenie, iba stimulujú imunitný systém k tvorbe protilátkovej odpovede a k vytvoreniu imunologickej pamäte. Preočkovanie druhou dávkou sa realizuje v 11. roku veku. Riadne realizované očkovanie chráni jedinca dlhodobo pred ochorením.
Upozornenie
Medzi 8. – 12. dňom po očkovaní sa asi u tretiny očkovaných objaví fyziologická postvakcinačná reakcia: zvýšená teplota, mierny zápal hrdla, spojoviek, asi u 7 percent očkovaných aj vyrážka, najmä na tvári a hrudníku. Tento postvakcinačný syndróm nie je nákazlivý, vakcinálne vírusy nie sú infekčné a neprenášajú sa na vnímavých ľudí. Reakcia vymizne spontánne, bez následkov.
Autor článku: MUDr. Ingrid Urbančíková, časopis Bedeker zdravia