Genetická analýza preukázala, že mitochondrie - špecializované organely, zabezpečujúce energiu veľkým a zložitým eukaryotickým bunkám s jadrami vrátane ľudských - majú spoločného predka s globálne významným morským mikróbom.
V časopise Nature Scientific Reports to oznámil Michael Rappe z University of Hawaii v Manoe (USA) s kolegami. Pred miliardami rokov začali niektoré baktérie symbioticky žiť vnútri iných buniek, čo napokon viedlo k evolúcii dnešných mitochondrií. Tieto drobné organely s autonómnym genetickým aparátom sprostredkúvajú energiu eukaryotickým bunkám, z akých sa skladá aj ľudský organizmus.
Tím Michaela Rappea teraz doložil, že mitochondrie zdieľajú spoločného evolučného predka s líniou morských baktérií SAR11. Tieto baktérie podľa všetkého predstavujú najpočetnejšiu skupinu mikróbov na Zemi. "Je to veľmi vzrušujúci objav. Mnohorako to však dáva zmysel: fyziológia SAR11 je taká, že tieto baktérie sú náchylnejšie k závislosti na iných organizmoch - a keď vyjdeme z dnešnej hojnosti SAR11 v globálnom oceáne, línia ich predkov mohla byť hojná aj v dávnom oceáne, čo zvyšovalo počet stretnutí tejto bakteriálnej línie s hostiteľom, v ktorom došlo k prvotnej bunkovej symbióze," povedal Michael Rappe.
S kolegami dôkladne porovnal DNA mitochondrií rozličných skupín eukaryotických buniek, napríklad Excavata, Chromalveolata a Archaeplastida, s DNA veľkého počtu kmeňov baktérie SAR11. Predmetom porovnávania boli celé genómy, nie jednotlivé gény. Okrem spomenutého evolučného spojenia mitochodrií so SAR11 objavili nečakane vysokú genetickú rozmanitosť SAR11. Na tomto základe navrhli zadefinovať novú čeľaď baktérií, ktorú nazvali Pelagibacteraceae. K SAR11 možno patrí až polovica neeukaryotických buniek (teda baktérií a archeónov) vo svetových oceánoch. Ich metabolizmus sa významne podieľa na tamojšom kolobehu látok, najmä uhlíka, čím nepriamo vplýva aj na klimatické zmeny.
Autor článku: TASR