Rakovina pľúc

Rakovina pľúc
Zdroj: bigstockphoto.com

Rakovina pľúc je jedným z najčastejších nádorových ochorení. Podľa údajov z národného onkologického registra v roku 2005 ochorelo na rakovinu pľúc na Slovensku 1931 mužov a 503 žien. Pritom na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa vo svete vyskytovali len ojedinelé zriedkavé prípady tohto ochorenia, keď jednotlivé prípady boli popisované v odborných časopisoch ako zaujímavé kazuistiky. Postupný nárast ochorení sa dáva do súvisu s fajčením. Približne sa dá povedať, že muži začali masovejšie fajčiť počas prvej svetovej vojny a ženy v západných krajinách počas druhej svetovej vojny, v našom zemepisnom regióne ešte o niečo neskoršie. Výskyt karcinómu pľúc s latenciou dvoch – troch desaťročí kopíruje výskyt fajčenia. V krajinách, kde sa boj proti fajčeniu začal skôr, sa skôr pozoroval aj postupný pozvoľný pokles výskytu pľúcnej rakoviny u mužov. Na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov incidencia karcinómu pľúc u mužov mierne klesá, naopak u žien je permanentne pozorovaný mierny vzostup.

Nefajčenie – najlepšia prevencia

Vo svete zomiera na karcinóm pľúc zhruba 1 milión ľudí ročne, z toho je približne 85 percent všetkých prípadov zapríčinených fajčením, presnejšie karcinogénmi z tabakového dymu. Každé fajčenie (cigarety, bez filtra i s filtrom, ľahké, fajka, cigara, pasívne fajčenie) je spojené so zvýšeným rizikom karcinómu pľúc. Ženy majú zvýšené riziko vzniku karcinómu z fajčenia v porovnaní s mužmi. Riziko ochorenia u fajčiarov stúpa pri začatí fajčenia v mladom veku, stúpa aj pri väčšom počte vyfajčených cigariet denne. Trvanie fajčenia má podstatne väčší vplyv ako intenzita fajčenia. Udáva sa, že strojnásobenie intenzity fajčenia strojnásobuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny, kým strojnásobenie dĺžky fajčenia zvyšuje riziko 100-násobne. Fajčiari majú 10-krát vyššie riziko ochorenia na pľúcny karcinóm a niekoľkokrát vyššie riziko ochorenia na niektoré iné karcinómy (karcinóm hlavy a krku, pažeráka, pankreasu, obličiek, mechúra a krčka maternice) a na nenádorové ochorenia, hlavne kardiovaskulárne a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Rakovinou pľúc sú ohrozovaní aj pasívni fajčiari – ľudia, ktorí sa zdržujú v priestoroch, kde sa fajčí – manželia, partneri a spolupracovníci fajčiarov. Nefajčiace manželky fajčiarov majú o 25 percent väčšie riziko oproti nefajčiarom. Nikotín je vysoko návykový, zvyšuje hladinu dopamínu v mozgu a vyvoláva abstinenčné symptómy pri prerušení fajčenia. Preto je odvykanie od fajčenia náročné, ale nie nemožné. Existujú náhradné formy nikotínu, ktoré sú pomocou v prechodnom období: nikotínové náplasti, nikotínové žuvačky, nikotínový nosný sprej. Pomocou v období odvykania je aj antidepresívna liečba bupropionom. Pri zanechaní fajčenia riziko postupne klesá, asi po dvadsiatich rokoch je dvojnásobné oproti celoživotným nefajčiarom. Pri zanechaní fajčenia v mladšom veku riziko klesá rýchlejšie, ale klesá vždy, preto v každom veku má zmysel rozhodnutie prestať fajčiť.

Ochorieť môžu aj nefajčiari

Aj keď fajčenie je najdôležitejším príčinným faktorom vzniku pľúcnej rakoviny, ochorejú na ňu aj celoživotní nefajčiari, je ich asi 15 percent zo všetkých diagnostikovaných prípadov. Príčiny vzniku ochorenia nie sú jasné, podieľajú sa na ňom genetické faktory, je zaznamenaná rodinná predispozícia. Z ďalších rizikových faktorov sú to – priemyslové karcinogény ako azbest, arzén, chróm, nikel, výfukové plyny, ionizujúce žiarenie, radón (v uránových baniach a v oblastiach, kde uniká z podložia a hromadí sa vo vnútorných priestoroch). Riziko je vyššie aj pri niektorých pľúcnych ochoreniach – napríklad pri pľúcnej fibróze, pri sarkoidóze, po pľúcnych infarktoch, pri zaprášení pľúc, pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, po prekonanej tuberkulóze. Na vzniku karcinómu pľúc sa môže podieľať aj stres, nevhodné stravovanie, obezita, životný štýl s nedostatkom pohybu.

Výskyt pľúcnej rakoviny stúpa s vekom, typicky sa vyskytuje vo veku 55 – 75 rokov, stredný vek pri diagnostikovaní je 60 rokov, a len zriedkavo sa vyskytuje u ľudí mladších ako tridsať rokov.

Príznaky

Pri diagnostikovaní karcinómu pľúc má symptómy 75 – 90 percent pacientov. Príznaky závisia na type a lokalizácii primárneho nádoru, jeho rozsahu a prítomnosti metastáz. Na nešťastie neexistuje špecifický príznak pre pľúcnu rakovinu, ktorý by jednoznačne pacienta upozornil na toto ochorenie. Väčšinou sú to príznaky, ktoré sa môžu vyskytovať aj pri iných pľúcnych chorobách, alebo pri iných nádorových chorobách. Práve preto je potrebné venovať pozornosť aj týmto nešpecifickým príznakom. Najčastejším prvým príznakom je kašeľ. Môže to byť buď novovzniknutý kašeľ, alebo sa môže zmeniť charakter chronického kašľa. Práve najrizikovejšia skupina – fajčiari pritom majú sklon tento symptóm, ktorý by ich mal priviesť k lekárovi, bagatelizovať ako „fajčiarsky kašeľ“. Ďalšími pľúcnymi príznakmi môžu byť: zadýchavanie sa pri námahe, opakované zápaly pľúc na tom istom mieste, vykašliavanie krvi, neurčité bolesti na hrudníku, zachrípnutie bez zjavnej príčiny. Z celkových príznakov sa najčastejšie vyskytujú nechutenstvo, chudnutie, slabosť, zvýšená teplota, niekedy bolesti kĺbov. Je dôležité, aby pacient príznaky nepodceňoval a zavčasu sa prihlásil u lekára. Bohužiaľ , v ostatných rokoch sa stále častejšie stretávame s pacientmi, u ktorých je choroba diagnostikovaná v pokročilom štádiu. Vyhliadky na vyliečenie, alebo aspoň dlhodobé kvalitné prežívanie, sú podstatne lepšie pri včasnom diagnostikovaní a zahájení liečby.

Stanovenie diagnózy

Ak pri vyšetrení pacienta vznikne podozrenie, že by mohlo ísť o rakovinu pľúc, robí sa röntgenové vyšetrenie hrudníka. Ak podozrenie pretrváva, nasleduje bronchoskopické vyšetrenie, pri ktorom sa za pomoci prístroja – bronchoskopu prezrú priedušky, prípadne sa dá odobrať materiál na cytologické a histologické vyšetrenie, a tieto môžu potvrdiť prítomnosť nádoru. Presný rozsah ochorenia sa stanovuje vyšetrením počítačovou tomografiou (CT), v komplikovanejších prípadoch sú k dispozícii ďalšie vyšetrenia ako pozitrónová emisná tomografia (PET), alebo magnetická rezonancia (MRI). Až po stanovení rozsahu ochorenia sa pristupuje k rozhodovaniu o optimálnom liečebnom postupe.

Liečba

Existuje viacero histologických typov pľúcnych karcinómov, liečebné postupy pre jednotlivé typy sa líšia. Z hľadiska liečby sa rozlišujú dve skupiny – nemalobunkové a malobunkové pľúcne karcinómy. Pri nemalobunkových karcinómoch vo včasných štádiách má prvoradé miesto chirurgická liečba – radikálne operačné odstránenie nádoru. Podľa rozsahu ochorenia sa potom kombinuje s chemoterapiou a ožarovaním. Malobunkové karcinómy majú odlišnú biologickú povahu, rýchlejšie rastú a zavčasu vytvárajú metastázy, preto je pri nich najvhodnejšia celková, systémová liečba – chemoterapia v kombinácii s ožarovaním. V ostatných rokoch je k dispozícii už aj biologická cielená liečba. Jej podstatou je presnejšie zacielenie na nádorové bunky a uchránenie zdravých buniek od nežiaducich účinkov agresívnych liekov. Je zameraná buď na samotné nádorové bunky, alebo na bunky ciev, ktoré nádor vyživujú a nádor bez nich nemôže rásť. Predstavuje ďalší pokrok v starostlivosti o pacientov s pľúcnou rakovinou, predlžuje ich prežívanie, zatiaľ sa uplatňuje pri nemalobunkových karcinómoch.

Autor článku: MUDr. Mária Černá, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: